Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Sd-269-2016.pdf
PDF · 112.25 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sd/269/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: B. I., bytom K. pod lesom XXXX/XX, L., zastúpená L.. A. I., bytom tamtiež, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 3. mája 2016.
Krajský súd navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 3. mája 2016, bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok od 07. 03. 2016 v sume 281,30 eur mesačne, podľa § 65, § 82 a § 82b zákona č. 461/2003 Z. z.
Svoje rozhodnutie odôvodnila odporkyňa tým, že navrhovateľka splnila podmienky ustanovenia § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., získala 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahla dôchodkový vek, pretože vychovala 2 deti a 55 rokov veku dosiahla dňa 07. 12. 2010 pripočítaním 63 kal. mesiacov k veku 55 rokov dňa 07. 03. 2016. K 07. 03. 2016 získala 12243 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 33 rokov a 198 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 07. 03. 2016.
Suma starobného dôchodku je určená podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch.
Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ako kal. roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2015. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kal. roky pred 01. 01. 1984, ani kal. roky, počas ktorých poistenec získal 365 dní náhradne doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. 12. 2007 alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod.
Osobné mzdové roky v týchto kal. rokoch sa zisťujú osobitne za každý kal. rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu. Sumy všeobecných vymeriavacích základov za kal. roky 1949-2002 sú
uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. za kal. roky 2003-2013 sú uvedené v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými boli stanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za jednotlivé kal. roky a po kal. roku 2013 sú stanovené sociálnou poisťovňou podľa § 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kal. rok.
Poistencovi, ktorý v niektorom kal. roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov patrí za takýto kal. rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kal. rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kal. roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kal. rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kal. roka podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľka získala náhradu dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v kal. roku 1984 - 46 dní, 1985- 34 dní, 1986 - 45 dní, 1987 - 41 dní, 1988 - 36 dní, 1989 - 76 dní, 1990 - 28 dní, 1991- 252 dní, 1992 - 144 dní, 1994 - 312 dní, 1996 - 4 dni, 1999 - 50 dní, 2000 - 16 dní, 2001 - 181 dní, 2002 - 182 dní, 2003
- 75 dní. Za toto obdobie jej patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky je 12,8609.
V rozhodujúcom období získala úhrnom 7373 dní dôchodkového poistenia, to znamená 20,20 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,6367.
Podľa § 63 ods. 4 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1 pripočíta v r. 2006 - 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. Hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 0,7094.
Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 07. 03. 2016 navrhovateľka získala 12243 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 33,5425 rokov dôchodkového poistenia.
Aktuálna dôchodková hodnota k 07. 03. 2016 je 10,9930 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 - 10,6865 eur a indexu 1,02867383.
Suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 261,60 eur mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bol 0,7094 x 33,5425 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 = 261,60 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku sa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvyšuje odo dňa priznania o 1,90 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia starobného dôchodku stanovenú v § 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z. z.), na 263,50 eur mesačne.
Podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z., poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak poberateľ tohto dôchodku a/ získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, b/ uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, c/ suma starobného dôchodku, vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodkov vyplácaných z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcemu získanému počtu rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Kvalifikovaným obdobím dôchodkového poistenia je obdobie dôchodkového poistenia získané pred 01. 01. 1993 v cudzine, v kal. roku, v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok a obdobie dôchodkového poistenia získané v kal. roku, za ktorý patrí osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241.
Osobné mzdové body v kal. rokoch po roku 1992 sa zisťujú rovnakým spôsobom ako sa zisťujú osobné mzdové body na určenie priemerného osobného mzdového bodu. Navrhovateľka získala 33 rokov a 98 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia.
Suma minimálneho dôchodku je podľa § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. určená v závislosti od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime k 1 januáru kal. roka, v ktorom sa určuje suma dôchodku a od počtu získaných rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Suma životného minima platná k 01. 01. 2016 je 198,09 eur mesačne.
Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 136 % sumy životného minima, za 31 rokov a 49 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa percentuálna suma minimálneho dôchodku 136,- euro zvyšuje o 2 % sumy životného minima za každý rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, za 40 a každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia sa percentuálna suma minimálneho dôchodku patriaca za 39 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia zvyšuje o 3 % sumy životného minima.
Suma minimálneho dôchodku za 33 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 142 % zo sumy životného minima 198,09 eur mesačne, to znamená, 281,30 eur mesačne.
Suma starobného dôchodku je 263,50 eur mesačne a je nižšia ako suma minimálneho dôchodku 281,30 euro mesačne, preto je zvýšená o 17,80 eur mesačne na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z.
Navrhovateľka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas podala návrh na jeho preskúmanie, v ktorom uviedla, že nezákonnosť rozhodnutia vidí v tom, že odporkyňa nepredĺžila rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu pred 01. 01. 1984 tak, aby v ňom bolo 22 kal. rokov, a to aj napriek tomu, že bez uvedeného započítania rozhodujúceho obdobia nezahŕňa 22 kal. rokov. Odporca v súvislosti posledným rokom rozhodujúceho obdobia nepoužil vymeriavací základ za posledný rok rozhodujúceho obdobia. Podľa jej názoru odporca pochybil keď rozhodujúce obdobie neurčil postupom podľa § 63 ods. 7 vety prvej zákona. Toto zákonné ustanovenie odporca neaplikoval, a tým porušil zákonný postup. Je toho názoru, že odporca nesprávne postupoval, keď zisťoval priemerný osobný mzdový bod tak, že vychádzal z rozhodujúceho obdobia, z ktorého sú vylúčené roky, keď nebola dôchodkovo poistená. Domnieva sa, že postup odporkyne nemá oporu v zákone a vykazuje znaky svojvôle a arbitrárnosti. Ďalej namietala, že odporkyňa v r. 2007 ako v poslednom kal. roku rozhodujúceho obdobia vychádzala zo všeobecného vymeriavacieho základu 241.752,-Sk a nie zo všeobecného vymeriavacieho základu za predposledný kal. rok rozhodujúceho obdobia, čo je v rozpore s ustanovením § 11 ods. 2 zákona. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na nové konanie.
V písomnom vyjadrení zo dňa 19. 07. 2016 odporkyňa uviedla, že podľa § 11 ods. 2 zákona, všeobecný vymeriavací základ v poslednom kal. roku rozhodujúceho obdobia uvedeného v § 63, sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kal. rok rozhodujúceho obdobia. Posledným kal. rokom rozhodujúceho obdobia je rok 2015 a nie rok 2007, preto námietka navrhovateľky ohľadom nesprávneho všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2007 je nedôvodná.
Podľa § 61 zákona, osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kal. rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhá veta považuje za zaplatené.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 555/2007 Z. z., osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinne miesta nahor.
Podľa § 62 ods. 2 prvá veta zákona, za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4 (poberanie invalidného dôchodku), ktoré trvalý celý kal. rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3.
Podľa § 255 ods. 3 prvá veta a za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa právnych predpisov účinných pred 01. 01. 2004 a ktoré trvalý celý kal. rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky.
Podľa § 63 ods. 1 zákona, priemerný osobný mzdový bod na určenie dôchodkovej dávky sa urči ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kal. rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky.
Podľa § 63 ods. 6, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kal. roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku s výnimkou kal. rokov pred 01. 01. 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 vety prvej, alebo § 255 ods. 5 vety prvej, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvalý celý kal. rok.
Z rozhodujúceho obdobia sa teda vylučujú tie kal. roky, za ktoré patrí osobný mzdový bod v hodnote 0,3 a tiež kal. roky, za ktoré nie je možné určiť osobný mzdový bod, alebo vymeriavací základ. Navrhovateľka v rozhodujúcom období 1984-2015 získala 22 kal. rokov za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, a preto nie je zákonný dôvod na rozšírenie rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984. Rozhodujúce obdobie navrhovateľky je určené v súlade so zákonom, a preto jej námietka je považovaná zo strany odporkyne za nedôvodnú. Súčet osobných mzdových bodov za jednotlivé kal. roky rozhodujúceho obdobia je 12,8609. V rozhodujúcom období získala navrhovateľka 7373 dní dôchodkového poistenia, čo po prepočte na roky je 20,20 rokov dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 vo výške 261,60 eur mesačne, ktorá bola zvýšená odo dňa priznania o 1,90 eura na sumu 263,50 eur mesačne. Keďže suma minimálneho dôchodku za 33 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia je 281,30 eur, je teda vyššia ako suma starobného dôchodku navrhovateľky 263,502 eur mesačne, bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok v sume minimálneho dôchodku.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne podľa § 250l ods. 1 OSP a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Rozsudkom č. 23Sd/269/2016-106 zo dňa 20. 02. 2017 potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 556 207 6647 0 zo dňa 03. 05. 2016. Keďže mal za to, že rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu bolo určené v súlade so zákonom a aj výpočet výšky starobného dôchodku bol určený v súlade so zákonnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, v ktorom namietala, že krajský súd porušil jej právo na spravodlivý proces tým, že sa nevysporiadal s jej námietkou, že odporkyňa pri zisťovaní osobného mzdového bodu za r. 2007 mala podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 63 zákona použiť všeobecný vymeriavací základ za rok 2006 ako predposledný rok rozhodujúceho obdobia, ktorým podľa navrhovateľky je rok 2007. Ďalej namietala, že súd sa nedostatočne nevysporiadal s jej námietkou v zmysle § 63 ods. 6 a 7 zákona a je potrebné rozhodujúce obdobie na zistenie POMB rozšíriť pred rok 1984. Nesúhlasila s postupom odporkyne, ktorá do rozhodujúceho obdobia zaradila aj roky 2006 a 2007, kedy navrhovateľka získala v r. 2006 - 8 dní dôchodkového poistenia a v r. 2007 iba 92 dní dôchodkového poistenia.
Navrhovateľka v odvolaní poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/197/2007 zo dňa 29. 01. 2009, ktorý rozhodol v obdobnej veci a žiadala odvolací súd zrušiť rozsudok súdu I. stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Najvyšší súd SR uznesením sp.zn. 9So/65/2017-178 zo dňa 02. 07. 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sd/269/2016-106 zo dňa 27. 02. 2017 a vrátil vec súdu na nové konanie. Vytkol súdu I. stupňa, že v rozhodnutí riadne a dostatočne nevysvetlil, ktoré skutočnosti považuje sám za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec sám
právne posúdil, resp. opomenul sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľky. Neujasnil si všetky dôvody, pre ktoré navrhovateľka namieta nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, napriek viacerým podaniam navrhovateľky priebehu konania, ktorými upresňovala dôvody svojho opravného prostriedku, že odporkyňa pri zisťovaní osobného mzdového bodu za rok 2007 mala podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 63 zákona použiť všeobecný vymeriavací základ za rok 2006 ako predposledný rok rozhodujúceho obdobia, resp. že v zmysle § 63 ods. 7 zákona je potrebné rozhodujúce obdobie na zistenie POMB rozšíriť pred rok 1984, lebo z rozhodujúceho obdobia na zistenie POMB majú byť vylúčené kal. roky 2006 a 2007, keďže v r. 2006 získala iba 8 dní dôchodkového poistenia a v r. 2007 iba 92 dní dôchodkového poistenia a pri zisťovaní osobného mzdového bodu za roky 2006 a 2007 mala odporkyňa vychádzať aj z alikvotnej časti všeobecného vymeriavacieho základu.
Krajský súd po zrušení rozhodnutia č. 23Sd/269/2016-106 zo dňa 20. 02. 2017 Najvyšším súdom SR doplnil dokazovanie.
Zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 25. 11. 2019 trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Poukázal na to, že je absolventom vysokoškolského štúdia v odbore právo, dal k nahliadnutiu súd diplom zo dňa 02. 06. 2003. Poukázal na tri rozporné záležitosti. Po prvé všeobecný vymeriavací základ za posledný kal. rok rozhodujúceho obdobie je v danom prípade rok 2007 a jeho toho názoru, pre pri výpočte osobného mzdového bodu sa má v zmysle zákona použiť všeobecný vymeriavací základ za predposledný rok, čiže za rok 2006. Odporkyňa to tak neurobila.
Druhou spornou záležitosťou je použite alikvotnej časti všeobecného vymeriavacieho základu pri určení pomernej časti osobného mzdového bodu za rok, keď náhradná doba netrvala celý rok. Čo sa týka použitia alikvotnej časti všeobecného vymeriavacieho základu, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/197/2007 zo dňa 29. 01. 2009, v ktorom je uvedené, že osobný mzdový bod za roky 1994 a 1990 v tom konkrétnom prípade bolo preto potrebné počítať ako podiel osobného vymeriavacieho základu alikvotnej časti všeobecného vymeriavacieho základu. Uvedeným spôsobom však odporkyňa nepostupovala, čo mala za následok nesprávny výpočet starobného dôchodku a k tejto námietke sa odporkyňa ani nevyjadrila, pritom ide o rozhodnutie, ktoré sa týka takého obdobia, ktoré je upravené v § 255 zsp., čiže ide o problém rovnaký ako v prípade navrhovateľky.
Poslednou spornou otázkou je predĺženie rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984, pričom má za to, že navrhovateľka nezískala 22 rokov rozhodujúceho obdobia, a preto bolo potrebné v zmysle zákona predĺžiť rozhodujúce obdobie pred 01. 01. 1984 tak aby mala 22 rokov rozhodujúceho obdobia. Tak ako sa uvádza vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyššieho súdu SR iba s tým rozdielom, že v tom čase bolo potrebné získať 10 rokov rozhodujúceho obdobia, keď nezískal 10 rokov rozhodujúceho obdobia, tak sa predlžovalo. Je toho názoru, že základný argumentačný rozdiel spočíva vo vzťahu pojmov rozhodujúce obdobie a obdobie dôchodkového poistenia. Rozhodujúce obdobie je rozhodujúcim práve preto, lebo predstavuje tú časť obdobia dôchodkového poistenia, ktorá je relevantná pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu. Práve naopak odporkyňa pracuje s takými obdobiami pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu, ktoré nepatria do obdobia dôchodkového poistenia. Keď navrhovateľka získal počet dní rozhodujúceho obdobia 7373, t.j. 20,2 roka rozhodujúceho obdobia, je potrebné ho predĺžiť pred 01. 01. 1984. Rozhodujúce obdobie nemôže obsahovať takú dobu, ktorá nie je obdobím dôchodkového poistenia.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní dňa 05. 10. 2020 trvala na svojich vyjadreniach. K námietke výpočtu vymeriavacieho základu je potrebné uviesť, že môže ísť iba o rozhodujúce obdobie rokov 1984-2015 z dôvodu priznania starobného dôchodku od 07. 03. 2016. Rozhodujúce obdobie pre výpočet starobného dôchodku bolo určené podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. Navrhovateľka získala v tomto období 31 rokov doby poistenia, čo je 7373 dní obdobia dôchodkového poistenia, to znamená, že ide o 20,2 rokov obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod. Z tohto je zrejmé, že nie je možné rozšíriť rozhodujúce obdobie pred rok 1984, tak ako to žiada navrhovateľka. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 7So/197/2017 zo dňa 29. 01. 2007 vyplýva, že v tomto prípade sa pri výpočte dôchodku postupovalo podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. a jednalo sa o iný prípad. Čo sa týka ďalšej námietky, že odporkyňa do rozhodujúceho obdobia zaradila aj rok 2006, kedy navrhovateľka získala iba 8 dní dôchodkového poistenia a v r. 2007 - 92 dní uviedla, že ak navrhovateľka získala akékoľvek obdobie dôchodkového poistenia v súlade so zákonom, nie je možné dané roky vylúčiť a určuje sa za ne pomerná časť osobného mzdového bodu, ktorá prislúcha za konkrétne obdobie.
Zástupca navrhovateľky uviedol, že on je presvedčený o tom, že posledný rokom rozhodujúceho obdobia navrhovateľky je rok 2007, pretože navrhovateľka už vtedy nepracovala a nebolo dôchodkove poistená a z toho dôvodu nezískala 22 rokov rozhodujúceho obdobia, a preto bolo potrebné obdobie rozšíriť aj pred 01. 01. 1984.
Zástupca odporkyne k námietke zástupcu navrhovateľky uviedol, že § 63 ods. 6 poukazuje na § 62 ods. 2, kde je v druhej vete uvedené, že ak obdobie dôchodkového poistenia trvalo len časť kal. roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. K tomu roku 2007 odporkyňa uviedla, že navrhovateľke bol priznaný starobný dôchodok odo dňa, kedy si požiadala, t.j. od 07. 03. 2016 a z tohto dôvodu rozhodujúce obdobie bolo určené v súlade s § 63 ods. 6 medzi rokmi 1984-2015. Rok 2015 bol posledným rokom obdobia dôchodkového poistenia a z uvedeného roky 2008 až 2015 nie je možné vylúčiť pre výpočet sumy starobného dôchodku.
Navrhovateľka získala v rokoch 1984-2015 - 31 rokov doby poistenia, z čoho navrhovateľka získala 7373 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 20,2 rokov obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, t.j. dosahovala zárobky.
Zástupca navrhovateľky uviedol, že ostali sporné roky 2008-2015, kedy navrhovateľka nepracovala a odporkyňa ich považuje za obdobie dôchodkového poistenia. On je však toho názoru, že posledný rok obdobia dôchodkového poistenia je rok 2007. Zotrváva na stanovisku, že v týchto rokoch navrhovateľka získala náhradnú dobu, ktorá netrvala celý kal. rok je pri výpočte osobného mzdového bodu za to obdobie roka, keď náhradná doba netrvala celý rok, vychádzať z alikvotnej časti všeobecného vymeriavacieho základu, na čo poukazuje aj doložený rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 7So/197/2007 zo dňa 29. 01. 2007.
Krajský súd po doplnenom dokazovaní dospel opätovne k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Navrhovateľka si požiadala o priznanie starobného dôchodku žiadosťou zo dňa 07. 03. 2016 a žiadala ho priznať od 07. 03. 2016.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Keďže navrhovateľka vychovala dve deti a 55 rokov veku dosiahla 07. 12. 2010, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahla pripočítaním 63 kal. mesiacov k veku 55 rokov, t.j. 07. 03. 2016. K tomuto dátumu navrhovateľka získala 12243 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 33 rokov a 198 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok dňa 07. 03. 2016.
Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia a dôchodkového poistenia získaného ku dňu nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Podľa § 63 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kal. roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kal. rokov pred 01. 01. 1994, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade sú to kal. roky 1984-2015. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 vety prvej, alebo podľa § 255 ods. 3 vety prvej, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvalý celý kal. rok.
Navrhovateľka v rozhodujúcom období získala 31 rokov doby poistenia, z čoho získala 7373 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 20,20 rokov obdobia rokov dôchodkového poistenia, za ktoré sa dal určiť osobný mzdový bod, t.j. v týchto rokoch dosahovala zárobky, čo vyplýva aj z jej osobného listu dôchodkového poistenia. Keďže rozhodujúcim obdobím navrhovateľky sú roky 1984-2015, teda posledný rok rozhodujúceho obdobia je rok 2015 a predposledný rok rozhodujúceho obdobia je r. 2014, v ktorom nedosiahla navrhovateľka žiaden príjem, sumy všeobecných vymeriavacích základov po kal. roku 2013 sú stanovené sociálnou poisťovňou podľa § 11 ods. 1 zákona č. 413/2012 Z.z. ako dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistené Štatistickým úradom SR za príslušný kal. rok.
Podľa § 11 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, všeobecný vymeriavací základ v poslednom kal. roku rozhodujúceho obdobia, uvedeného v § 63 sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kal. rok rozhodujúceho obdobia.
Nakoľko navrhovateľka v rozhodnom období získala 31 rokov doby poistenia, nevznikol zákonný dôvod na rozšírenie rozhodujúceho obdobia pred 01. 01. 1984.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení zákona č. 555/2007 Z.z., osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. , za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kal. rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kal. roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kal. roka, v ktorom bolo zistené obdobie dôchodkového poistenia.
Podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a neskorších predpisov, za náhradnú dobu, dobu štúdia, ktoré sa hodnota ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004 a ktoré trvalý celý kal. rok, patrí osobný mzdový bod 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 len raz. Ak tieto doby trvalý len časť kal. roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kal. rok a počtu dní kal. roka, v ktorom sa tieto doby získali.
Osobný mzdový bod za kal. rok sa zisťuje od 01. 01. do 31. 12. príslušného roka, za každý kal. rok osobitne. Zároveň zákon určuje výšku osobného mzdového bodu v prípade ak doby, ktoré sa za zamestnanie len považujú, netrvali celý kal. rok. Suma starobného dôchodku navrhovateľky bola vypočítaná správne, v zmysle zákona. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7094 x 33,54 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930, čo je 261,60 eur mesačne. Suma dôchodku bola zvýšená podľa § 82 odo dňa priznania, t.j. o 1,90 eur mesačne na 263,50 eur.
Navrhovateľke odporkyňa prepočítala starobný dôchodok v zmysle § 82b zákona č. 461/2003 Z.z., keďže jej vznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku po splnení stanovených kritérií, čo v danom prípade suma minimálneho dôchodku za 33 rokov kvalifikovaného obdobia je 142 % sumy životného minima 198,09 eur mesačne, čo znamená 283,30 eur, ktorá je vyššia ako suma starobného dôchodku, preto bola navrhovateľke zvýšená sumy starobného dôchodku od 07. 03. 2016 na sumu 281,30 eur mesačne podľa § 65, § 82 a § 82b zákona č. 461/2003 Z.z.
Námietka navrhovateľky, aby jej rozhodné obdobie bolo rozšírené pred rok 1984, nakoľko v tomto rozhodnom období sú roky, v ktorých nedosiahla osobný mzdový bod v hodnote 0,3 ale nižšej, správny súd mal za to, že táto námietka je neopodstatnená, pretože v rozhodnej dobe poistenia, teda v rozhodujúcom období rokov 1984-2015 navrhovateľka získala 7373 dní dôchodkového poistenia, za ktoré je možné určiť osobný mzdový bod, a to v rokoch 1984-1992, 1994-2004 a 2006-2007, čo po prepočte na roky prestavuje 20,20 rokov dôchodkového poistenia, preto nebolo možné rozšíriť rozhodujúce obdobie na určenie dôchodkovej dávky pred rok 1984, keďže odporkyňa postupovala pri výpočte starobného dôchodku správne. Z rozhodujúceho obdobia boli vylúčené roky, v ktorých navrhovateľka získala osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 0,3 a kal. roky 2005, 2008 a 2015, kedy nebola navrhovateľka dôchodkovo poistená.
Odporkyňa prepočítala navrhovateľke aj zvýšenie starobného dôchodku na dôchodok minimálny, keďže vypočítaný minimálny dôchodok navrhovateľky podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. je vyšší 281,30 euro ako starobný dôchodok navrhovateľky 263,50 euro, vypláca sa jej suma minimálneho dôchodku.
K námietke navrhovateľky, že posledný kal rok rozhodujúceho obdobia je rok 2007 a pri výpočte osobného mzdového bodu sa mal použiť všeobecný vymeriavací základ za predposledný rok, čiže
rok 2006, je nesprávny názor navrhovateľky, pretože navrhovateľka si požiadala o starobný dôchodok žiadosťou zo dňa 07. 03. 2016 od 07. 03. 2016 a z toho dôvodu rozhodujúce obdobie bolo určené od r. 1984-2015 v súlade s ustanovením § 63 ods. 6 a rok 2015 je posledným rokom obdobia dôchodkového poistenia pred nárokom na starobný dôchodok. Z tohto rozhodného obdobia navrhovateľka získala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, z ktorých bolo možné určiť osobný mzdový bod.
Čo sa týka poukazovania zástupcu navrhovateľky na podobné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7So/197/2017 súd je toho názoru, že predmetné rozhodnutie sa nemôže použiť na daný prípad, pretože v tom prípade žiadateľ o dôchodok nezískal v rozhodujúcom období na zistenie jeho priemerného osobného mzdového bodu v 10 rokoch, a tak sa mu muselo predĺžiť obdobie aj pred rok 1984, aby v ňom bolo 10 kal. rokov, za ktoré bolo možné určiť osobné mzdové body. V danom prípade navrhovateľka v rozhodnom období 1984-2015 získala 20 rokov dôchodkového poistenia, za ktoré bolo možné určiť osobný mzdový bod, preto neprichádzalo do úvahy predĺženie rozhodujúceho obdobia pred rok 1984. Túto námietku navrhovateľky súd považuje za nedôvodnú.
Rozhodujúce obdobie na určenie priemerného osobného mzdového bodu bolo určené v súlade so zákonom a ako aj výpočet výšky starobného dôchodku je v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami odporkyňa posúdila výšku starobného dôchodku s výpočtom minimálneho dôchodku, ktorý je vyšší ako starobný dôchodok navrhovateľky, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne, a preto ho krajský súd podľa § 250q ods. 3 OSP potvrdil. Krajský súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, pretože nemala v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.