Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-61-2019.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.10.2020 v Banskej Bystrici takto
rozhodol:
O. L., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T.
je vinný, že
v bode 1
dňa 06.06.2019 v čase okolo 12.50 hod., na parkovisku pri vstupe do budovy Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici na ulici 9.mája 1 aktívne bránil príslušníkom hliadky Pohotovostnej motorizovanej jednotky KR PZ Banská Bystrica, v zložení hliadky por. E. Q., nstržm. E. P. a práp. I. P. vo vykonávaní eskorty Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. a to tým, že sa pohyboval okolo motorového vozidla polície zn. Škoda Octavia, ev.č.: T. a slovne ale aj fyzicky si vynucoval kontakt s eskortovanou osobou svojho brata, na opakované slovné výzvy príslušníkov PZ, aby upustil od svojho konania a umožnil eskorte odísť, nereagoval a naďalej postrkával do prítomných členov policajnej hliadky, pričom sa priblížil aj k nstržm. E. P. sediacom v služobnom motorovom vozidle na mieste šoféra, bránil mu zatvoriť dvere a chytil ho rukou za palec jeho ľavej ruky, zovrel a vykrútil mu ho, na čo nstržm. E. P. musel použiť voči jeho osobe donucovacie prostriedky a to hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, aby mohli v eskorte pokračovať, čím nstržm. E. P. spôsobil podvrtnutie záprstno článkového kĺbu palca ľavej ruky s odlomením kúska posledného článku palca ľavej ruky, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia 4 až 5 týždňov,
v bode 2
dňa 03.07.2019 v čase okolo 19.00 hod. v Brezne, na ulici Vŕbová, na prízemí rodinného domu s popisným číslom 23, v spálni, pod vplyvom alkoholu vulgárne nadával a vyhrážal sa svojej manželke C. L., nar. XX.XX.XXXX a E. T., nar. XX.XX.XXXX tak, že najskôr C. L. vulgárne nadával a povedal jej, že ju zabije a následne ju dvakrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, na čo prišla do spálne aj E. T., ktorá sa jej zastala, na čo jej O. L. vulgárne nadával, dvakrát ju udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre a vzápätí zobral do ruky železný kutáč, ktorý zodvihol nad hlavu a zahnal sa ním na E. T. a povedal jej, že načo sa do toho stará, že aj ju zabije a potom sa s týmto kutáčom, ktorý držal po celý čas vo svojej ruke zahnal zo vzdialenosti 20 cm aj na C. L., a to do výšky v oblasti hlavy, pričom kričal, že ich obidve zabije, načo z obavy o svoj život vybehli z domu preč, čím týmto konaním vzbudil u C. L. a E. T. dôvodnú obavu o svoje životy a zdravie, že uvedené vyhrážky zabitím uskutoční, avšak nespôsobil im zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie, teda v bode 1
- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a spôsobil ním ublíženie na zdraví,
- dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného,
v bode 2
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom a na chránenej osobe, čím spáchal v bode 1
- zločin „Útok na verejného činiteľa“ podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
- prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
v bode 2
- prečin „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
a za to mu súd
ukladá
podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 5 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam a § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyridsaťštyri mesiacov. Súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd podľa § 73 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., Einsteinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 54,90 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 09.12.2019 obžalobu voči obžalovanému pre skutky uvedené vo výroku rozsudku, ktoré prokurátor v bode 1 právne kvalifikoval ako zločin „Útok na verejného činiteľa“ podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin „Výtržníctvo“ podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2 ako prečin „Nebezpečné vyhrážanie“ podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. (č. l. 283). Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo skutkov uvedených v obžalobe a na následne položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. odpovedal „áno“. Súd preto takéto vyhlásenie obžalovaného prijal a nevykonával dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov, ale vychádzal v tomto smere z priznania (vyhlásenia) obžalovaného. Následne súd na hlavnom pojednávaní dňa 05.10.2020 vykonal dokazovanie už len ohľadom výroku o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia, a to prečítaním znaleckého posudku (so súhlasom obžalovaného) a listinných dôkazov. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 320) uviedol, že je ochotný sa podrobiť protialkoholickému liečeniu tak, ako to navrhol znalec. Zo znaleckého posudku MUDr. Martina Somoru, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (č.l. 154 - 172) vyplýva, že obžalovaný je závislý od alkoholu, jeho závislosť je rozvinutá a v čase skutku bola aktívna. U obžalovaného sa jedná o alkoholizmus v zmysle choroby. V čase skutku sa u obžalovaného jednalo o simplexnú opilosť stredne ťažkého až ťažkého stupňa. Neboli zistené žiadne prejavy patologickej ani komplikovanej opilosti. V dôsledku uvedenej opilosti boli v nepodstatnej miere znížené jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti, neboli však vymiznuté. Vzhľadom na zistený stupeň závislosti od alkoholu znalec navrhuje obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Zo správy Centra pre liečbu drogových závislostí (č.l. 248) mal súd preukázané, že obžalovaný nie je vedený v evidencii tejto ambulancie. Zo správy ÚPSVR Brezno (č.l. 255) vyplýva, že obžalovaný nie je v súčasnosti vedený ako uchádzač o zamestnanie. Z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 306) bolo zistené, že obžalovaný bol v minulosti štyrikrát súdne trestaný, pričom dve odsúdenia má už zahladené. Obžalovaný bol vo veci Okresného súdu
Brezno sp.zn. 1T/139/2012 uznaný vinným zo spáchania zločinu „Lúpež“ podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorý vykonal. Toto odsúdenie nemá obžalovaný ešte zahladené. Z lustrácie Generálnej prokuratúry SR (č.l. 307 - 310) mal súd preukázané, že proti obžalovanému, okrem aktuálneho trestného stíhania, nie je v súčasnosti vedené iné trestné stíhanie. Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 311 - 317) bolo zistené, že obžalovaný v minulosti spáchal sedem priestupkov rôzneho charakteru, za čo bol postihnutý v správnom konaní. Z lustrácie Sociálnej poisťovne (č.l. 318 - 319) vyplýva, že obžalovaný v rokoch 2019 - 2020 pracoval na základe dohody o vykonaní práce v krátkych časových intervaloch. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd vychádzal z toho, že skutky sa stali, sú trestnými činmi a spáchal ich obžalovaný, ktorý je za ich spáchanie trestne zodpovedný. Pri rozhodovaní o vine súd teda vychádzal z vyhlásenia obžalovaného, ktorý spáchanie skutkov priznal, a preto v tomto smere nevykonával bližšie dokazovanie, ale konštatoval vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby. Pri rozhodovaní o treste súd prihliadal na riadne naplnenie účelu trestu (§ 34 Tr. zák.), pričom v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadal aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovaný bol uznaný vinným za spáchanie jedného zločinu a dvoch prečinov spáchanými dvoma skutkami, a teda súd ukladal obžalovanému s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. najprísnejší z trestov (trest odňatia slobody), pričom pri rozhodovaní o výmere tohto trestu súd zisťoval, či na strane obžalovaného existujú nejaké poľahčujúce alebo priťažujúce okolnosti. Súd zistil, že na strane obžalovaného existuje poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., keďže obžalovaný sa priznal k všetkým skutkom a úprimne ich oľutoval. Na strane obžalovaného taktiež existuje priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keďže obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný a toto odsúdenie nemá zahladené. Na strane obžalovaného taktiež existuje priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, avšak na existenciu tejto priťažujúcej okolnosti súd neprihliadal, keďže obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v zmysle asperačnej zásady. Zohľadnenie tejto priťažujúcej okolnosti pri súčasnej aplikácii ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. by bolo duplicitným (dvojnásobným) pričítaním tej istej priťažujúcej okolnosti v neprospech obžalovaného (Rt-19/2011). V danom prípade teda boli splnené podmienky pre aplikáciu tzv. asperačnej zásady, keďže obžalovanému bol ukladaný úhrnný trest za tri úmyselné trestné činy spáchané dvomi skutkami, pričom jeden z nich je zločinom. Súd preto zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšie trestného zločinu o jednu tretinu. Súd ešte pred použitím ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. však upravil trestnú sadzbu aj podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., keďže obžalovaný opätovne spáchal zločin. Obžalovaný bol totiž v minulosti odsúdený za spáchanie zločinu (vo veci Okresného súdu Brezno pod sp.zn. 1T/139/2012), pričom toto odsúdenie nemá zahladené. Vzhľadom na to, že obžalovaný spáchal opakovane zločin, súd teda najskôr v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby určenej v osobitnej časti Trestného zákona za zločin „Útok na verejného činiteľa“ podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. (3 až 8 rokov) o jednu polovicu, a následne zvýšil hornú hranicu v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. o jednu tretinu a ukladal obžalovanému úhrnný trest v takto upravenom rozpätí trestnej sadzby (66 mesiacov až 128 mesiacov). Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo všetkých skutkov uvedených v podanej obžalobe súd pri ukladaní trestu tomuto obžalovanému analogicky použil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. a znížil obžalovanému spodnú hranicu o jednu tretinu (porov. stanovisko NS SR č. 44/2017 zo dňa 27.06.2017). Následne tak uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 44 mesiacov, keďže takýto trest považuje na nápravu obžalovaného za dostatočný. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny je významnou pomocou predovšetkým pre prokurátora ako nositeľa dôkazného bremena a v neposlednom rade prijaté vyhlásenie o uznaní viny predstavuje prakticky nespochybniteľný záver o vine a právnom posúdení žalovaného skutku do budúcnosti a súčasne takáto procesná situácia má pozitívny dopad tiež na hospodárnosť celého trestného konania. Súd taktiež pri analogickom použití § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. v danom prípade prihliadal aj na tú skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti štyrikrát súdne trestaný, pričom dve odsúdenia má už zahladené. Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaných trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Súd ďalej rozhodoval o uložení ochranného opatrenia obžalovanému, keďže obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom návykových látok, ktoré majú na jeho správanie negatívny účinok. Zo záverov znaleckého posudku mal súd preukázané, že obžalovaný je závislý od požívania alkoholu. Súd preto s poukazom na závery znaleckého posudku uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Napokon súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške 54,90 €, ktorá pozostáva z vynaložených nákladov na lekársku starostlivosť poškodeného E. P..
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.