Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/92/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v právnej veci žalobcu: H. J., T. S.Z. XX.XX.XXXX, H. S. R. Č.. XXX/XX, XXX XX I., zastúpeného: URBAN s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta č. 77, 044 17 Košice - okolie, adresa na doručovanie Račianska č. 69/B, 831 02 Bratislava proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy č. 1, 829 90 Bratislava, zastúpeného: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského č. 7, 811 05 Bratislava o určenie, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička" číslo 008700111180815, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.08.2015, je bezúročná a bez poplatkov, o určenie, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky číslo 57 obsiahnutej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička" číslo 008700111180815, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.08.2015 iba čiastku sumy 6, 51 €, o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé anuitné mesačné splátky od splátky číslo 58 (vrátane) až po splátku 108 (vrátane) obsiahnuté v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička" číslo 008700111180815, o určenie že zmluvná podmienka uvedená pod číslom I bod 7 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička" uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným - poplatok za poskytnutie úveru 36,40 € je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, o určenie, že zmluvná podmienka rozhodcovská doložka uvedená v článku II ods. 5 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička" číslo 00870011180815 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou takto

rozhodol:

Súd k o n a n i e o určenie, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky číslo 57, obsiahnutej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008700111180815, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.8.2015, iba čiastku sumy 6,51 € a k o n a n i e o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé anuitné mesačné splátky od splátky č. 58 (vrátane) až po splátku č. 108 (vrátane) obsiahnuté v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008700111180815 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.8.2015, z a s t a v u j e. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

Súd žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent (100 %).

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 31.10.2017 sa domáhal určenia, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ číslo 008700111180815, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 18.08.2015, je bezúročná a bez poplatkov (ďalej Zmluva príslušnom gramatickom tvare). Zároveň sa domáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok vo vzťahu k dohodnutému poplatku za poskytnutie úveru vo výške 36,40 €, ako aj vo vzťahu k rozhodcovskej doložke ako aj určenia, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky číslo 57, obsiahnutej v Zmluve, iba čiastku

sumy 6,51 € a určenia, že nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé anuitné mesačné splátky, od splátky č. 58 (vrátane) až po splátku č. 108 (vrátane), obsiahnuté v Zmluve.

Žalobca žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že ako spotrebiteľ uzatvoril so žalovaným Zmluvu, ktorá bola vopred pripraveným formulárových typom zmluvy, do obsahu ktorej zasiahnuť nemohol vo forme pripomienok alebo doplnení. Predmetom uzavretej Zmluvy bolo poskytnutie spotrebného úveru vo výške 1 820 €, ktorý mal žalobca žalovanému vrátiť v splátkach v počte 108, každá splátka bola určená vo výške 33,23 €, splátka zahŕňala aj mesačnú splátku poistenia vo výške 1,47 €. V zmysle uzavretej Zmluvy bol žalobca povinný žalovanému zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 36,40 €, čím mal žalobca podľa uzavretej Zmluvy zaplatiť žalovanému celkovú sumu 3 465,93 €. Celkovými nákladmi žalobcu, ako klienta spojenými so spotrebiteľským úverom podľa Zmluvy je suma 1 640,93€, pričom RPMN v Zmluve bola určená na 17,76 %, úroková sadzba bola v Zmluve špecifikovaná 15,90 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 15,44 %.

Žalobca v žalobe konštatoval, že Zmluva je bez poplatkov a je bezúročná s poukazom na znenie z dôvodu, že v zmluve v rozpore s v spojení s uvedeného zákona nebola určená konkrétna výška istiny, ani konkrétna výška úrokov platených žalobcom v prospech žalovaného. V Zmluve je uvedená iba mesačná anuitná splátka vo výške 33,23 €, z ktorej výšky žalobca, okrem sumy poistného vo výške 1,47 €, nevie určiť aká konkrétna čiastka zo splátky pripadá na istinu a aká konkrétna suma pripadá na úroky.

Žalobca konštatoval, že v Zmluve je v rozpore s v spojení s stanovená nesprávna celková čiastka, ktorú mal ako spotrebiteľ zaplatiť, ktorá bola vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy. Žalobca v žalobe konštatoval, že podľa uzatvorenej Zmluvy bol povinný zaplatiť 108 splátok, po 33,23 € a bol povinný súčasne zaplatiť aj poplatok za poskytnutie úveru 36,40€, čím podľa Zmluvy mal zaplatiť celkovú sumu 3 465,39 €. Podľa žalobcu matematicky mala byť táto suma určená správne tak, že 108 mesačných splátok každá po 31,76 €, po odpočítaní poistného vo výške 1,47 €, dáva čiastku 3 430,08 € a poplatok za poskytnutie úveru 36,40 € dáva spolu sumu vo výške 3 466,48 €, a nie sumu 3465,93 € v Zmluve uvedenú.

Podľa žalobcu bola určená nesprávne aj suma celkových nákladov dlžníka, ktorá mala byť podľa Zmluvy vo výške 1 645,93 €. Matematicky a právne mali byť celkové náklady dlžníka ustálené tak, že 108 splátok každá po 31,76 € (ktorá suma predstavuje anuitnú splátku po odpočítaní poistného vo výške 1,47 €) dáva spolu sumu 3 430,08 € a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 36,40 € dáva spolu sumu vo výške 3 466,48 €, pričom ak od tejto sumy je odrátaná suma poskytnutého úveru vo výške 1 820 €, mali byť celkové náklady dlžníka vo výške 1 646,48 € a nie vo výške 1 645,93€, ako boli uvedené v Zmluve. Žalobca poplatok za poskytnutie úveru vo výške 36,40 € považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorý nemal byť zahrnutý do celkovej čiastky, ktorú musí ako dlžník v súvislosti s poskytnutím úveru zaplatiť a ani do celkových nákladov, na základe čoho je výška celkovej čiastky a celkových nákladov uvedená v Zmluve nesprávna.

Žalobca ďalej konštatoval, že v Zmluve je stanovená nesprávne RPMN v neprospech žalobcu, ako spotrebiteľa. Žalobca konštatoval, že bol povinný v zmysle Zmluvy platiť 108 splátok, každú vo výške 31,76 € a súčasne aj poplatok za poskytnutie úveru 36,40 €, čím mal žalovanému zaplatiť celkovú sumu 3 465,93 €, uvedenú v Zmluve. Teda celkovými nákladmi žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru bola suma 1 645,93 € (celková suma stanovená zmluve vo výške 3 445,93 € mínus suma poskytnutého úveru vo výške 1 820 €). Podľa žalobcu matematicky a právne správne 108 mesačných splátok po 31,76 € predstavuje sumu 3 430,08 € plus poplatok za poskytnutie úveru vo výške 36,40 € dáva spolu sumu vo výške 3 466,48 € a nie sumu 3 465,93 €, ako uviedol žalovaný Zmluve.

Žalobca má za to, že do celkových nákladov klienta nemal byť predmetný poplatok za poskytnutie úveru zahrnutý a nemal byť ani nikdy zahrnutý do RPMN a preto ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej určenia za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa žalobca v žalobe domáhal. Žalobca ako spotrebiteľ v hmotnoprávnom postavení dlžníka uhrádza žalovanému, ako podnikateľovi odplatu vo forme úrokov a preto podľa názoru žalobcu, nemôže žalovaný žiadať, aby žalobca znášal aj náklady premietnuté v podobe poplatku za poskytnutie úveru.

Podľa názoru žalobcu za neprijateľnú podmienku treba považovať takú zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa ako podnikateľa. Žalobca v žalobe konštatoval, že nie je zrejmé akému plneniu predmetný poplatok za poskytnutie úveru zodpovedá, nakoľko v prípade, ak ide o určité náklady súvisiace s vypracovaním Zmluvy, či preskúmaním platobnej schopnosti spotrebiteľa ako žiadateľa o poskytnutie úveru, tieto náklady by mala znášať banka, teda žalovaný a neprenášať ich na žalobcu ako spotrebiteľa.

Žalobca sa žalobou zároveň domáhal aj určenia, že rozhodcovská doložka uvedená v článku II bod 5 Zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa . Žalobca konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka nemá charakter individuálne dojednaného zmluvného ustanovenia, ale ide o formulárovú vopred predpripravenú dohodu do obsahu, ktorej nemal možnosť žalobca ako spotrebiteľ zasiahnuť alebo inak ju meniť. Žalobca v tomto kontexte poukázal na ustanovenie .

Žalobca spolu so žalobou doručil súdu listinný dôkaz Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s označením „flexipôžička“, uzatvorenú so žalovaným dňa 18.08.2015, predžalobnú výzvu doručovanú žalovanému dňa 18.10.2017.

2. Žalovaný súdu dňa 29.03.2018 doručil písomné vyjadrenie k obsahu žaloby, v zmysle ktorého žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný konštatoval, že Zmluva, ktorú uzatvoril so žalobcom obsahuje všetky náležitosti v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, t.j. ku dňu 18.08.2015. Žalovaný konštatoval, že žalobca sa mýli, ak uvádza, že zmluva o úvere musí obsahovať osobitne informáciu o tom aká suma z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Žalovaný poukázal na znenie ustanovenia , ako aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS (ďalej Smernica v príslušnom gramatickom tvare). Žalovaný konštatoval, že podľa tabuľky zhody k zákonu o spotrebiteľských úveroch ustanovenie zákona je transpozíciou článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, podľa ktorého v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť výšku, počet a frekvenciu splátky, úrok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že Smernica vyžaduje v zmluve o úvere uviesť iba celkové splátky úveru a nevyžaduje ich osobitné rozčlenenie na jednotlivé zložky, konkrétne istinu, úroky a poplatky. V tomto kontexte žalovaný poukázal na rozsudok SDEÚ Home Credit, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h) a d) Smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Teda výklad podávaný žalobcom o potrebe rozpísať splátky na istinu, úroky a poplatky v Zmluve je v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. h) Smernice. Žalovaný zároveň konštatoval, že Smernica predstavuje takzvanú úplnú harmonizáciu danej oblasti čo znamená, že s cieľom dosiahnutia fungujúceho vnútorného trhu členské štáty nesmú zachovávať ani zaviesť prísnejšie pravidlá, ako sú v nej uvedené. Žalovaný na potvrdenie svojej argumentácie poukázal na obsah rozsudkov vyhlásených Krajským súdom v Banskej Bystrici, Krajským súdom v Prešove v Trenčíne ako aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré začali byť vydávané v čase po rozsudku SDEÚ vo veci Home Credit. V rozhodnutiach je jednoznačne konštatované, že v zmluvách uzatváraných podľa nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ustanovenie uvádza pojmy výška alebo počet, či termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahŕňa.

Žalovaný vo vyjadrení skonštatoval, že žalobca z textu Zmluvy, ako aj z priebehu zmluvného vzťahu, bez akýchkoľvek pochýb vedel kedy, komu a dokedy má dlh splácať. Ak by žalobca mal skutočný záujem o informáciu o rozpise jednotlivých splátok, mohol žalovaného kedykoľvek v priebehu zmluvného vzťahu v zmysle článku I ods. 6 písm. c) Zmluvy požiadať o bezodplatné poskytnutie takzvanej amortizačnej

tabuľky, ktorá by taký rozpis obsahovala. Žalovaný konštatoval, že žalobca ho nikdy o predloženie takejto tabuľky nepožiadal. Žalovaný vo vzťahu k určeniu RPMN uviedol, že zmienka žalobcu o nesúlade medzi súčtom mesačných splátok a takzvanej celkovej čiastky úveru je správna, no interpretácia právnych dôvodov tohto javu správna nie je. Žalobcom vytýkaný nesúlad je spôsobený jedine a výlučne matematickou úpravou čísiel, ktorá je nevyhnutná. Žalovaný konštatoval, že celková čiastka, ktorú má žalobca na základe Zmluvy zaplatiť a ktorá bola vypočítaná žalovaným je skutočne suma 3 465,93 €. Pri počte 108 rovnakých splátok však vychádza výška jednej mesačnej splátky, neberúc do úvahy výšku poistného, 31,7549074074 €. Uvedenú sumu 31,7549074074 € však žalobca, ako klient žalovaného, nie je schopný zaplatiť v časti 0,0049074074 € z dôvodu, že najnižšia jednotka meny EURO je jeden (1) cent. Z tohto dôvodu bola potom výška splátky upravená na účely výpočtu parametrov úveru špecializovaným softvérovým riešením pracujúcim v automatickom režime, ktoré riešenie používa žalovaný na prípravu údajov do zmluvnej dokumentácie, matematicky nahor na sumu 31,76 €, pričom vzniknutý matematický rozdiel 0,55 € (3 466,48 € - 3 465,93 €) ide na ťarchu žalovaného, žalobca túto čiastku nie je povinný zaplatiť. Výška RPMN 17,76 % pritom ostáva nezmenená tak pri výpočte so sumou splátky 31,7549074074 €, ako aj pri splátke v sume 31,76 €. Jedinou zmenou je výška celkovej čiastky na zaplatenie, ktorá kolíše o 55 centov. Údaje uvedené v Zmluve sú uvedené správne RPMN 17,76 %, celková čiastka na úhradu 3465,93 €, výška splátky bola matematicky upravená nahor na dve desatinné miesta, tak aby bolo možné splátku uhradiť pre obmedzenia meny EURO, pričom celkový rozdiel v podobe 55 centov zo sumy 3466, 48 € ide na ťarchu žalovaného. V tomto kontexte žalovaný vyhodnotil žalobu žalobcu ako zavádzajúcu, respektíve poukázal na nedostatočné znalosti matematiky zo strany žalobcu.

Žalovaný zároveň konštatoval, že v zmysle ustanovenia sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov jedine vtedy, ak sú kumulatívne splnené podmienky zakotvené v danom ustanovení z dôvodu, že zákonodarca pri vymenovaní jednotlivých nedostatkov v tomto ustanovení použil spojku „a“. Podľa názoru žalovaného žalobca kumulatívny výskyt nedostatkov v Zmluve nevyčítal a ani neuviedol, preto úver poskytnutý na základe Zmluvy nie je podľa názoru žalovaného bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný zároveň konštatoval, že žalobca sa v žalobe prezentuje ako osoba, ktorá nemohla „nič robiť“, len zmluvu o úvere podpísať, prijať značné peňažné prostriedky a následne úver splácať. Žalovaný konštatoval, že zmluva o úvere nie je jednostranný úkon banky, nejde o úkon respektíve zmluvný vzťah, ktorý by bol nanútený žalobcovi, ktorý by o takýto zmluvný vzťah nestál, no z neznámych dôvodov k takémuto zmluvnému vzťahu pristúpil. Podľa názoru žalovaného, žalobca sa žalobou chce vymaniť z riadne uzavretého zmluvného vzťahu, v zmysle ktorého žalovaný žalobcovi poskytol plnenie a žalobca sa neprimeranou argumentáciou bráni dohodnutý záväzok voči žalovanému splniť v dohodnutom rozsahu.

Žalovaný vo vyjadrení ďalej konštatoval, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Poplatok za poskytnutie úveru dojednaný so žalobcom v Zmluve nie je a ani nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to z dôvodu, že výška dohodnutého poplatku nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje svojou výškou len dve percentá výšky čerpanej istiny, ktorá predstavuje sumu 1 820 € a výška poplatku je 36,40 €, pričom žalobca ani nekonkretizuje, ani nepreukazuje v čom by mala nerovnováha v tomto prípade spočívať. Žalovaný taktiež poukázal na tú skutočnosť, že výška poplatku je vyjadrená určite, jasne a zrozumiteľne a z daného dôvodu je táto zmluvná podmienka vylúčená zo súdneho prieskumu, a teda nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto kontexte žalovaný poukázal na ustanovenie . Žalovaný taktiež poukázal na tú skutočnosť, že žalobca svojím podpisom na Zmluve so všetkými zmluvnými podmienkami súhlasil, pričom úrok a poplatky sú cena úveru, teda položky vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok. Ide jednoducho o cenu za poskytnutie peňažných prostriedkov.

Žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe doručil súdu listinný dôkaz s označením Informácia odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Y. H., listinný dôkaz potvrdzujúci výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver a rozsudky na obsah, ktorých sa žalovaný vo vyjadrení odvoláva.

3. Žalobca súdu dňa 01.06.2018 doručil repliku k obsahu vyjadrenia žalovaného, z obsahu ktorej je zrejmé, že s obranou žalovaného žalobca nesúhlasí. V bode prvom repliky žalobca odkázal na bod prvý žaloby. Žalobca konštatoval, že na prejednávanú vec nie je možná aplikácia priameho účinku Smernice ani aplikácia nepriameho účinku Smernice a ani rozsudok vo veci H., nie je na prejednávanú vec možné aplikovať.

Žalobca v replike uviedol, že žalovaný nesprávne posudzuje obsah Zmluvy s tým, že podľa názoru žalobcu jednoznačne Zmluva má obsahovať rozpis splátok podľa kogentného ustanovenia , keďže tento rozpis jednotlivých splátok zmluva neobsahuje, spotrebiteľský úver z predmetnej Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia . Žalobca v replike uviedol, že ide o kogentné ustanovenie, od ktorého sa nemožno odchýliť ani dohodou strán právneho úkonu. Žalobca konštatoval, že je potrebné s poukazom na znenie zákona ako aj dôvodovej správy k uvedenému zákonu rozlišovať splátky istiny, úrokov a poplatkov osobitne z dôvodu, že vo výklade ustanovenia sa opakovane uvádza slovné spojenie splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedené ustanovenie ani dôvodová správa k tomuto zákonu neuvádzajú len všeobecný termín splátka, anuitná splátka či mesačná anuitná splátka, ale jednoznačne poukazujú na potrebu rozlíšenia splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Taktiež žalobca poukázal na znenie ustanovenia , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalobca poukázal aj na obsah ustanovenia veta 1 , podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Taktiež poukázal na znenie ustanovenia veta 1 a , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Vo vzťahu k výkladu jednotlivých ustanovení na obsah, ktorých žalobca poukázal v replike je podľa vyjadrenia žalobcu potrebné použiť výklad zmysle ustanovenia . V tomto kontexte žalobca poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutia vnútroštátnych súdov, v zmysle ktorých, v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny úrokov a iných poplatkov, nepostačuje len súhrn splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Podľa názoru žalobcu, ak by v spotrebiteľských zmluvách nebol jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov v zmysle ustanovenia , ale bola by uvedená len výška mesačnej splátky, tak takýmto postupom by sa obchádzali jednotlivé ustanovenia , a to obligatórne náležitosti stanovené v ustanovení písmeno l/ . Žalobca konštatoval, že cieľom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ - žalovaný bol povinný oboznámiť žalobcu, ako spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Podľa názoru žalobcu -spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Podľa názoru žalobcu nepostačuje a nie je v súlade so znením , ak hoci jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že zmluvne stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny, úverové splátky aj splátku úrokov a poplatkov. Obsah ustanovenia je nepochybný a je nesporné, že jeho účelom je zabezpečiť pre spotrebiteľa možnosť vykonať kontrolu splácania úveru z jeho strany v rámci plnenia svojich zmluvných povinností tak, aby takáto možnosť bola zabezpečená vo vzťahu k jednotlivým splátkam, aby spotrebiteľ mal možnosť kontrolovať stav svojho nesplateného úveru podľa týchto položiek.

Žalobca jednoznačne nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že ustanovenie je transpozíciou článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, ktorá nevyžaduje rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky. Žalobca pri svojej argumentácii uviedol, že žalovaný si mýli amortizačnú tabuľku od identifikácie výšky úroku a výšky istiny. Amortizačná tabuľka je upravená v ustanovení , a , ktoré nemožno stotožňovať s úpravou ustanovenia s poukazom na ustanovenie ods. ods. 1 písm. b) uvedeného zákona, ktoré sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru len porušenie ustanovenia podľa,

ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať náležitosti - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov rokov. Pričom porušenie ustanovenia , ods. 5, samotný zákon nesankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru. Žalobca konštatoval vo vzťahu k pojmu amortizačná tabuľka, že je len subjektívnym právom spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky bezodplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak až po uzavretí tejto spotrebiteľskej zmluvy, pričom povinnosť veriteľa členiť splátky na istinu, úroky a poplatky vzniká pred uzatvorením zmluvy, to znamená, že ide o kogentnú povinnosť poskytovateľa úveru. Žalobca konštatoval, že žalovaný nesprávne stotožňuje kogentnú povinnosť veriteľa na uvedenie rozpisu splátok vyplývajúcu mu z ustanovenia s právom spotrebiteľa na vyžiadanie si amortizačnej tabuľky v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením a . Podľa názoru žalobcu rozdelenie splátok na istinu a úroky podľa amortizačnej tabuľky nemožno považovať za splnenie podmienky podľa ustanovenia , písmeno l/ , pretože amortizačná tabuľka je všeobecným údajom a nie je možné z nej zistiť, aká je výška splátok, úrokov, aká je výška splátok ďalších poplatkov, najmä za situácie, že sa mení výška pomeru istiny a úrokov.

Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný nedôvodne poukazuje na európsku legislatívu ako aj na rozsudok súdneho dvora z dôvodu, že SDEÚ poskytuje výlučne výklad európskej legislatívy a nie vnútroštátneho práva, a teda v danom prípade nevykonal výklad k . Žalobca uviedol, že rozhodnutia SDEÚ pri výklade smerníc neumožňujú slovenskému súdu robiť výklad kontra legem a že ak SDEÚ rozhodne o nesprávnej aplikácii, či o nesprávnej transpozícií príslušnej smernice do národného práva, tak takéto porušenie musí odstrániť národný štát zmenou národnej legislatívy k čomu, podľa názoru žalobcu, aj došlo novelou zo dňa, 01.05.2018. Ďalej žalobca konštatoval, že Smernica ako taká nie je priamo právne záväzná a nie je ani priamo aplikovateľná, ale iba členský štát transponuje najzákladnejšie pravidlá uvedené v Smernici do vnútroštátnej úpravy. Žalobca v tomto kontexte zotrval na svojej argumentácii, že slovenský zákonodarca ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere definovala splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov.

Žalobca v rozsiahlej právnej argumentácii zastával jednoznačný názor v replike, že ustanovenie nie je možné vykladať eurokonformne a preto názor žalovaného prezentovaný vo vyjadrení k obsahu žaloby nepovažoval za správny.

Žalobca v replike odkázal na rad rozhodnutí krajských súdov v SR a nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018. Podľa názoru žalobcu ide o ojedinelé rozhodnutie, ktoré nemá charakter stanoviska Občianskoprávneho kolégia NS SR a tak nepredstavuje formálne záväzné rozhodnutie. Taktiež mal za to, že na prejednávanú vec nie je možné aplikovať stanovisko Národnej banky Slovenska a nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovaného vo vzťahu k riziku sankcií voči Slovenskej republike, ak by súd si osvojil právny výklad normy v rozpore so Smernicou na obsah, ktorej sa žalovaný odvolával vo vyjadrení.

Vo vzťahu k nesprávnosti výpočtu RPMN a nesprávnosti uvedenia celkovej čiastky, ktorú mal žalobca, ako spotrebiteľ zaplatiť žalovanému, žalobca v replike odkázal na obsah žaloby a nestotožnil sa s vyjadrením žalovaného, že k rozdielu došlo len na základe matematického zaokrúhľovania vo vzťahu k mene EURO. Podľa názoru žalobcu je podstatné to, že údaje uvedené v Zmluve neboli zhodné so skutočnými údajmi a preto nie je namieste tieto nezrovnalosti akokoľvek bagatelizovať. Podľa názoru žalobcu nesprávne uvedený údaj v spotrebiteľskej zmluve, ktorý je obligatórne požadovaný v zmysle zákona, má rovnaké právne následky, ako keby tento údaj v zmluve absentoval úplne. Žalobca v súvislosti s nesprávnou výškou RPMN a celkovej čiastky úveru uviedol, že pri výpočte RPMN a celkovej čiastky úveru z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že po zadaní vstupných údajov, ktoré vyplývajú zo Zmluvy, ktorými sú suma mesačnej anuitnej splátky vo výške 31,76 € (po odrátaní sumy poistného vo výške 1,47 € z mesačnej anuitnej splátky 33,23 €), výška poskytnutého úveru 1820 €, celkový počet splátok 108, bez započítania poplatku za poskytnutie úveru vo výške 36,40 €, ktorý podľa názoru žalobcu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou je RPMN vo výške 17,08 % a nie 17,76 %, ako uviedol žalovaný v Zmluve a súčasne celková čiastka úveru je takto určená na sumu 3 430, 08 € a nie na sumu 3465, 93€, ktorú žalovaný uviedol v Zmluve.

Žalobca vo vzťahu k argumentácii žalovaného k obsahu ustanovenia uviedol, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných ustanovení , nejde o kumulatívne splnenie podmienok, tak ako tento právny názor prezentoval žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe. Žalobca vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že Zmluvu so žalovaným uzatvoril z akejsi „povinnosti“ uviedol, že Zmluvu so žalovaným uzatvoril z dôvodov potreby finančných prostriedkov v danom období, no ako spotrebiteľ uzatváral formulárovú zmluvu, obsah ktorej bol predpripravený žalovaným, do obsahu ktorého žalobca ako spotrebiteľ nemohol zasiahnuť pripomienkami, ak tak len minimálnymi, no v zásade túto Zmluvu nemohol doplniť, ak chcel úver získať. Zmluvu musel podpísať, tak ako bola predpripravená. Žalobca jednoznačne zastával názor, že žalovaný bol povinný obsah formulárovej zmluvy koncipovať výhradne v zmysle , čo však žalovaný nedodržal, preto žalobcovi vznikol nárok, ako spotrebiteľovi, domáhať sa ochrany práv v zmysle

Žalobca naďalej v replike zotrval na námietke neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k poplatku za poskytnutý úver vo výške 36, 40 €. Žalobca odkázal v replike na právnu argumentáciu uvádzanú v žalobe. Pre doplnenie však žalobca uviedol, že neprijateľnosť predmetného poplatku vidí v tom, že nebol individuálne dojednaný, predstavuje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané a nemá pre žalobcu, ako spotrebiteľa žiaden preukázaný prínos, slúži len záujmom žalovaného ako dodávateľa, pričom tento poplatok bol zúčtovaný žalovaným už pri poskytnutí úveru. Podľa názoru žalobcu, takto dojednaný poplatok predstavuje dvojité zaťaženie spotrebiteľa, neprináša spotrebiteľovi žiadne vecné plnenie, nemá ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval jeho znášanie žalobcom, ako spotrebiteľom a preto s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany je podľa názoru žalobcu, takýto poplatok potrebné považovať za neprípustný a neakceptovateľný. Žalobca ďalej uviedol, že pri uzatváraní predmetnej úverovej Zmluvy si nebol vedomý skutočnosti, že poplatky za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru sú neprijateľné podmienky, čo podľa názoru žalobcu žalovaný využil v jeho prospech. V tomto kontexte žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ako aj na niektoré rozhodnutia krajských a okresných súdov SR.

Žalobca v replike zobral späť časť žaloby o určenie, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky číslo 57, obsiahnutej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008700111180815, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.8.2015, iba čiastku sumy 6,51 € a o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé anuitné mesačné splátky od splátky č. 58 (vrátane) až po splátku č. 108 (vrátane), obsiahnuté v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008700111180815 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.8.2015.

4. Žalovaný súdu nedoručil dupliku k replike žalobcu, avšak dňa 03.06.2019, na podporu svojej argumentácie prezentovanej v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby súdom citovanom v bode 2. odôvodnenia rozsudku, doručil súdu rozsudky Krajského súdu v Bratislave, Banskej Bystrici a Nitre. Dňa 12.08.2019 taktiež na podporu argumentácie doručil súdu rozhodnutie Krajského súdu v Nitre. Dňa 26.11.2019 žalovaný doručil súdu taktiež na podporu svojej argumentácie uvádzanej v písomnom vyjadrení k žalobe rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. Rozhodnutia boli súdom doručené právnemu zástupcovi žalobcu.

5. Na pojednávaní konanom dňa 19.2.2020 právny zástupca žalobcu zotrval na obsahu žaloby, ako aj repliky. Žalovaný na pojednávaní zotrval na obsahu vyjadrenia k žalobe. Žalovaný doplnil vyjadrenie k namietanej rozhodcovskej doložke žalobcom, ako neprijateľnej zmluvnej podmienky a uviedol, že zmluvu o úvere uzatváral v zmysle ustanovenia § 93 písm. b) zákona o bankách a mal povinnosť, v zmysle tohto ustanovenia, ponúknuť klientovi alternatívne riešenie sporov. Žalovaný si túto povinnosť splnil v dokumente s označením Žiadosť o flexipôžičku zo dňa 18.08.2015, ktorú ako listinný dôkaz na pojednávaní založil do súdneho spisu a uviedol, že v poslednom článku predmetnej žiadosti pred podpisom žalobcu je táto ponuka žalovaného uvedená s obsahom, ktorej žalobca súhlasil, preto dohoda o rozhodcovskej doložke bola premietnutá do obsahu Zmluvy. Ďalej žalovaný konštatoval, že strany sporu sa dohodli na riešení sporov pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie,

ktorý však už neexistuje. Taktiež žalovaný konštatoval, že rozhodcovskú doložku nevyužil, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že počas konania o podanej žalobe nenamietal príslušnosť civilného súdu.

Žalovaný ďalej dodal, že v čase podpisovania Zmluvy Všeobecná úverová banka, a.s.- žalovaný nebol jediným subjektom poskytujúcim finančné prostriedky a preto bolo a stále je na výslovnej vôli klientov, a teda aj žalobcu, či do zmluvného vzťahu s bankou vstúpi alebo nie. Žalovaný považoval za účelové tvrdenie žalobcu, ktorý sa prezentuje ako osoba, ktorá nemôže zasiahnuť do obsahu zmluvy a iba zmluvu podpísať a to z dôvodu, že získať pôžičku od banky bola jeho vôľa a banka ho do takéhoto úkonu nenútila. Ak žalobca s obsahom Zmluvy nesúhlasil, nemusel ju podpísať a zmluvu mohol uzavrieť s inou bankou.

Právny zástupca žalobcu s argumentáciou žalovaného nesúhlasil a naďalej zotrval na argumentácii, že žalobca pri podpise Zmluvy nebol celkom uzrozumený, čo pre neho v budúcnosti budú znamenať dohodnuté podmienky v Zmluve. Žalobca je subjekt bez právneho vzdelania, ktorý vstupuje do zmluvného vzťahu s podnikateľom, ktorý má v predmete činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov.

6. Súd na návrh právneho zástupcu žalobcu prezentovaný v žalobe, ako aj na pojednávaní konanom dňa 19.2.2020 vyžiadal druhostupňové rozhodnutia sp. zn. od Slovenskej obchodnej spoločnosti, z obsahu ktorých mal súd zistiť rozsah porušenia povinností žalovaným na úseku ochrany spotrebiteľa.

7. Z rozhodnutí vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave rozhodnutím číslo zo dňa 07.06.2010, potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie číslo U/0482/01/2008 zo dňa 24.11.2008, ktorým bola žalovanému udelená pokuta pre porušenie ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z rozhodnutia vyplýva, že kontrolou bolo zistené, že v štyroch formulároch priložených k zmluvám o poskytnutí úveru boli v bode 3/a nesprávne uvedené celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, keď do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom bola účastníkom konania pri ich vyjadrení zahrnutá aj samotná výška úveru.

Rozhodnutím číslo SK /0196/99/2012 zo dňa 25.04.2012 taktiež bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcii akcie číslo RJ/0565/01/2011, ktorým bola uložená žalovanému peňažná pokuta pre porušenie zákazu v zmysle ustanovenia zákona číslo O reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Žalobca sa k obsahu predmetných rozhodnutí nevyjadril aj napriek skutočnosti, že o ich doručení vedel. Na pojednávanie nariadené na deň 05.10.2022 sa nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, ktorý sa taktiež na pojednávanie nedostavil. Právny zástupca žalobcu ako aj žalobca žiadali, aby súd vo veci rozhodol bez ich prítomnosti na pojednávaní v zmysle žaloby, ako aj obsahu repliky. Iné návrhy na doplnenie dokazovania žalobca nedoručil.

K obsahu rozhodnutí sa vyjadril žalovaný v tom zmysle, že posudzované otázky v rozhodnutiach nemajú právny význam pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku žalobcom.

9. Podľa ustanovenia , písm.g/,h/,i/ o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov(platného ku dňu 18.8.2015, ku dňu uzatvorenia Zmluvy stranami sporu) na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok; celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom; ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa ,

Podľa ustanovenia § 9ods.1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,

aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa ustanovenia § 11 ods.1písm. a/,b/,d/ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa); v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

Podľa ustanovenia ,,, (v znení ku dňu 18.8.2015(, ďalej ))spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia ,,, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia s.1,2, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (platného a účinného k 18.8.2015) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

10. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že uzavreli Zmluvu v žalobe definovanú, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský bezúčelový úver a záväzok žalobcu vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalovanému spolu s úrokmi, poplatkami, ako aj splniť ďalšie záväzky v zmysle Zmluvy. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový úver v sume 1 820 €. Lehota splatnosti bola dohodnutá na 108 mesiacov. Čerpanie úveru bolo jednorazové dňa 18.08.2015. Celkový počet splátok bol zmluvnými stranami dohodnutý na 108. Dátum prvej anuitnej splátky bol v Zmluve uvedený deň 16.09.2015, dátum poslednej anuitnej splátky bol v Zmluve uvedený deň 16.08.2024. Mesačná anuitná splátka vrátane poistného bola v zmluve špecifikovaná vo výške 33, 23 €, z toho mesačná splátka poistného bola v sume 1, 47 €. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve bola uvedená vo výške 17,76 % . Bola vypočítaná z údajov - z celkových nákladov dlžníka v Zmluve uvedených vo výške 1645,93 €, z toho výška úrokovej sadzby bola 15, 90 % ročne , výška poplatku za poskytnutie úveru bola 36,40 €, výška mesačnej anuitnej splátky 31,76 €, počet anuitných splátok 108, lehota splatnosti úveru 108 mesiacov, výška úroku z úveru 1 820 €. Celková čiastka, ktorú mal žalobca, ako dlžník zaplatiť žalovanému bola v zmluve uvedená vo výške 3 465,93 €, z toho v súvislosti s poskytnutím úveru výška istiny bola v zmluve uvedená v sume 1 820 €, výška celkových nákladov dlžníka bola v Zmluve uvedená v sume 1 645,93 €, priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 15,44 %. Dohodnutá odplata bola v zmluve ustálená na 18,87 % a najvyššia prípustná miera odplaty bola 22,02 %. Obsahom zmluvy bolo aj pristúpenie žalobcu k poisteniu schopnosti splácať úver. Žalobca potvrdil, že bol oboznámený pri uzavretí Zmluvy so Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného. Taktiež z obsahu Zmluvy vyplýva, že žalobca ako dlžník, podpísaním Zmluvy súhlasil s návrhom žalovaného, aby prípadné spory vzniknuté zo zmluvného vzťahu boli rozhodnuté prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zmysle .

11. Súd v zmysle ustanovenia zastavil konanie o určenie, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému z mesačnej anuitnej splátky číslo 57, obsiahnutej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008700111180815, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.8.2015 iba čiastku sumy 6,51 € a o určenie, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému jednotlivé anuitné mesačné splátky od splátky č. 58 (vrátane) až po splátku č. 108 (vrátane), obsiahnuté v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 008700111180815, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 18.8.2015.

Súhlas žalovaného so späťvzatím časti žaloby nebol potrebný z dôvodu, že časť žaloby bola vzatá žalobcom späť skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej.

12. Súd žalobu vo zvyšku zamietol.

13.1. V konaní nie je sporné, že predmetná Zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, ktorým odôvodňoval svoj záver o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, resp. Zmluvy v dôsledku porušenia ustanovenia , tým, že v Zmluve žalovaný neuviedol konkrétnu výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v dôsledku čoho v Zmluve, podľa názoru žalobcu, absentovalo konkrétne rozdelenie splátok na jednotlivé sumy zodpovedajúce výške pripisujúcej úhradu samotnej istiny, samotných úrokov, prípadne iných poplatkov, súd toto tvrdenie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Hoci sa jedná o kogentné ustanovenie zákona, podľa názoru súdu, úmysel zákonodarcu pri gramatickom vyjadrení skúmaného ustanovenia zákona jednoznačne smeroval k ustáleniu požiadavky určenia konkrétnej výšky, počtu a termínov splátok, ktoré v sebe zahŕňajú istinu, úrok a iné poplatky. Gramatickým výkladom skúmaného ustanovenia možno dospieť k záveru, že zákon vyžaduje určenie výšky, počtu a termínov splátok, pričom ďalšie pokračovanie legislatívneho vyjadrenia v podobe splátok istiny, úrokov a iných poplatkov predstavuje konkretizáciu obsahu každej splátky, ktorá pozostáva z uvedených jednotlivých zložiek. Na výklad tohto ustanovenia, pre prípadné možné rozdielne interpretácie, nemožno použiť len gramatický výklad tohto ustanovenia. Je potrebné aplikovať aj logický a systematický výklad ustanovenia, kedy v interpretácii právnej normy musí pristúpiť súd porovnaním jej znenia a umiestnenia v celom právnom systéme. Práve pri spotrebiteľskom práve je nutné právnu normu vyložiť aj v kontexte súladu so sekundárnym komunitárnym právom, ktoré predstavuje v tejto oblasti základný zdroj úpravy, ktorý sú jednotlivé štáty Európskej únie povinné transponovať do národných právnych úprav. Prijatie právnej úpravy zákona o spotrebiteľských úveroch nadväzovalo na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES zo dňa 23.4.2008, ktorá stanovovala rozsah, obsah a jednotlivé aspekty zákonných úprav členských štátov týkajúcich sa práve zmlúv o spotrebiteľských úveroch. V zmysle článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodnutie SDEÚ v konaní C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia kontra Y. H.Ó., v ktorom súd konštatoval, že v zmluve o úvere nemusí byť jednoznačne určené, aká časť z každej splátky bude započítaná na istinu, prípadne iné časti splátky.

Súd teda tento výklad aplikoval aj na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) citovaného zákona. Zákonodarca pri tvorbe zákona transponoval Smernicu, ktorej obsah bol zákonodarcovi zrejmý. Smernica obsahovala článok 22 ods. 1, v ktorom jednoznačne určovala, že obsahuje harmonizované ustanovenia, pričom členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od jej ustanovení. Vnútroštátny predpis sa síce v jazykovom vyjadrení líši od článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, no za žiadnych okolností ho nemožno vykladať rozširujúco, nakoľko samotná Smernica kladie dôraz na harmonizáciu a na stanovenie jednoznačných pravidiel, okrem iného, aj pri stanovení obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľských úveroch. V tomto smere sa súd neprikláňa k argumentácii žalobcu, že zákonodarca sa vedome odchýlil od ustanovení Smernice a vedome rozšíril povinnosti dodávateľa. Absentuje osvedčenie úmyslu zákonodarcu takýmto spôsobom postupovať a preto ani vnútroštátnu právnu normu nemožno vykladať tak, že každá splátka má byť rozdelená na jednotlivé komponenty v podobe istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd na prejednávanú vec neaplikoval ustanovenie z dôvodu, že podľa názoru súdu, nemožno mať pochybnosti o výklade namietaného ustanovenia. Zákonodarca vo vnútroštátnej právnej úprave len jednoducho konkretizoval z čoho každá splátka pozostáva, pričom vzhľadom na nemožnosť odklonenia sa od ustanovení Smernice, výklad ako podáva žalobca v žalobe, je neprípustný. Súd jednoznačne vylučuje možnosť rozšírenia, respektíve sprísnenia právnej normy upravujúcej náležitosti zmluvy o úvere vo vnútroštátnych predpisoch. Nemožno teda dospieť k inému výkladu ako k tomu, že ak dodávateľ v zmluve o úvere uviedol konkrétnu výšku, termíny a počet splátok úveru splnil si zákonnú podmienku určenú ustanovením , a nemožno teda poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd dodáva, že pri ustálení výkladu sporného ustanovenia vychádzal aj zo zásady proporcionality. Podľa názoru súdu totiž aj prípadné rozdelenie splátky úveru, respektíve jej pripísania na konkrétnu istinu, úroky, prípadne poplatky by

nemalo žiadny vplyv na ekonomické správanie spotrebiteľa - žalobcu, nemalo by to pre žalobcu inú ako informačnú hodnotu.

Súd v tomto kontexte poukazuje na obsah rozhodnutí doručených žalovaným počas vedenia konania, ktoré boli súdom doručené žalobcovi a zároveň súd poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej NS SR) sp.zn. zo dňa 23.4.2018, zo dňa 23.4.2018, sp.zn.3Cdo 146/2017, zo dňa 29.10.2018.

NS SR vo svojich rozhodnutiach zaujal jednotný názor, že anuitná splátka je rovnomerná splátka úveru zahŕňajúca splácanie príslušnej časti istiny, úroku a poplatkov mesačne, vždy v termíne splatnosti uvedenom v zmluve. Splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky). Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Anuitnou splátkou sa teda v danom prípade rozumie splátka, ktorá má rovnakú (nemennú) výšku počas celej doby platnosti úveru; v závislosti od splácania (priebehu amortizácie) úveru sa však mení vnútorná skladba anuitnej splátky (klesá v nej podiel úrokov a zvyšuje sa podiel istiny).

Najvyšší súd SR taktiež zaujal právny názor, že pokiaľ ide o posúdenie správnosti záveru , že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny a úrokov a preto je potrebné úver na jej základe poskytnutý považovať za úver bezúročný a bez poplatkov, tak NS SR jednoznačne uviedol, že eurokonformný výklad ustanovenia umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo to, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, aká na úrok za poskytnutie úveru a aká na iné platby (poplatky). V uvedenej súvislosti dovolací súd uviedol, že aj podľa záverov uvedených v rozsudku Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s., proti Y. H., zmluva o úvere uzatvorená na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (viď bod 53 Rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku).

Súd teda jednoznačne na záver udáva, že povinnou náležitosťou zmluvy o úvere teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm.l /(pred tým k/ v súčasnosti i/) zákona o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať výšku istiny úrokov a iných poplatkov, vrátane dátumu týchto splátok a to aj formou vyžiadania si amortizačnej tabuľky od žalovaného. Žalobca mal jednoznačne možnosť vyžiadať si od žalovaného amortizačnú tabuľku, v ktorej by bol uvedený podrobný rozpis splátok, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť, lehoty splatnosti jednotlivých splátok a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne dodatočné náklady. Žalobca mal možnosť spoľahlivo zistiť rozloženie splátky, avšak toto svoje právo nevyužil vyžiadaním si amortizačnej tabuľky.

13.2. Žalobca namietal rozpor zmluvy s ustanovením v spojení s ustanovením , zákona číslo .- nesprávne vyčíslenie hodnoty RPMN v zmluve, ako aj tú skutočnosť, že RPMN je určená v Zmluve v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalobcom vytýkaný nesúlad je spôsobený výlučne matematickou úpravou čísiel, ktorá bola nevyhnutná. Celková čiastka, ktorú má žalobca na základe Zmluvy žalovanému zaplatiť a ktorá bola vypočítaná žalovaným je skutočne suma 3 465,93 €. Pri počte 108 rovnakých splátok však vychádza výška jednej mesačnej splátky, neberúc do úvahy výšku poistného, 31,7549074074 €. Uvedenú sumu 31,7549074074 € však žalobca, ako klient žalovaného nie je schopný zaplatiť v časti 0,0049074074 € z dôvodu, že najnižšia jednotka meny EURO je jeden (1) cent. Z tohto dôvodu bola potom výška splátky upravená na účely výpočtu parametrov úveru špecializovaným softvérovým riešením pracujúcim v automatickom režime, ktoré riešenie používa žalovaný na prípravu údajov do zmluvnej dokumentácie, matematicky nahor na sumu 31,76 €, pričom vzniknutý matematický rozdiel 0, 55 € (3 466,48 € -3 465,93€) ide na ťarchu žalovaného, žalobca túto čiastku nie je povinný zaplatiť. Výška RPMN 17,76 % pritom ostáva

nezmenená, tak pri výpočte so sumou splátky 31,7549074074 €, ako aj pri splátke v sume 31,76 €. Jedinou zmenou je výška celkovej čiastky na zaplatenie, ktorá kolíše o 55 centov. Údaje uvedené v Zmluve sú uvedené správne - RPMN 17,76 %, celková čiastka na úhradu 3465,93 €, výška splátky bola matematicky upravená nahor na dve desatinné miesta, tak aby bolo možné splátku uhradiť pre obmedzenia meny EURO, pričom celkový rozdiel v podobe 55 centov zo sumy 3466,48 € ide na ťarchu žalovaného.

To, že poplatok za poskytnutie úveru bol zahrnutý žalovaným do RPMN je správny. Na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru mal žalovaný nárok, keďže súd dojednanie poplatku za poskytnutý úver nevyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd konštatuje, že nebola splnená podmienka zmysle ustanovenia , , ktoré ustanovenie pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru predpokladá absenciu náležitostí podľa až l), , a , respektíve, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere by bola uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Súd sa stotožnil s obranou žalovaného v tom smere, že údajná chyba RPMN, respektíve celkovej čiastky, ktorú má žalobca ako spotrebiteľ zaplatiť je len otázkou výpočtu a nevyhnutného matematického zaokrúhľovania a nie je v Zmluve uvedená vo výške na ujmu žalobcu. Sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti časti úveru by preto, podľa názoru súdu aj v intenciách rozhodovacej praxe ESDÚ, bola neprimeranou.

13.3. Žalobca sa svojou žalobou taktiež domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky spočívajúcej v poplatku za poskytnutie úveru uvedeného v Zmluve. Zákon podrobne stanovuje obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s cieľom dať dlžníkovi jasnú predstavu o obsahu jeho záväzku a to najmä v časti jeho odplaty. Je nesporné, že činnosť veriteľov ako podnikateľov je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku a preto aj poskytovanie finančných prostriedkov vo forme spotrebiteľského úveru nie je bezodplatné, ale je spojené s určitou odplatou, ktorej podmienky dojednania zákon presne a pomerne prísne upravuje. V tomto kontexte treba posudzovať aj akceptovateľnosť poplatku za poskytnutie úveru, ktorý si veriteľ v predmetnom zmluvnom vzťahu nárokuje. Z označenia poplatok za poskytnutie úveru je jednoznačné, že má ísť o poplatok za poskytnutie úveru, t.j. za úkony zo strany žalovaného ako veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru, ako napríklad oslovenie dlžníka, zistenie jeho údajov, vypracovanie a uzavretie konkrétnej zmluvy, teda ide o úkony na strane žalovaného ako veriteľa, ktoré musel realizovať, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie konkrétnej zmluvy, ktoré sú internou záležitosťou žalovaného ako veriteľa a sú súčasťou jeho nákladov. Práve poplatok za poskytnutie úveru predstavuje cenu za poskytnutie služby žalovaným a možnosť jeho uplatňovania pripúšťajú aj predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy a to samotný zákon o spotrebiteľských úveroch na viacerých miestach výslovne odkazuje na platenie poplatkov.

Z hľadiska aplikácie spotrebiteľského práva na uvedený právny vzťah je kľúčom ustanovenie , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Súd taktiež poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak sa má skúmať neprijateľnosť podmienky je nutné primárne ustáliť, či to ktoré dojednanie takémuto prieskumu podlieha. Ak sa má posudzovať, či dojednanie poplatku za poskytnutie úveru je či nie je neprijateľným dojednaním, musí byť primárne vyriešená otázka, či sa nejedná o niektorú z výluk, ktoré neprijateľnosť, respektíve jej skúmanie vylučujú. Pokiaľ sa zákonná úprava premietne zmluvnej úprave, ak je zmluvná úprava využitím oprávnenia vyplývajúceho zo zákonnej úpravy, potom je zrejmé, že takéto zmluvné dojednanie odráža záväzné zákonné ustanovenie a takéto dojednanie tak ani teoreticky nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo vylučuje aj prieskum z uvedeného aspektu. Spotrebiteľský prieskum je vylúčený, ak by sa mal týkať hlavného predmetu plnenia alebo primeranosti ceny. Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver je tak ako je dohodnutá, súčasťou hlavného predmetu plnenia. Je síce možné takúto odplatu nedohodnúť, no ak je do zmluvy zahrnutá, predstavuje rovnakú dôležitú zložku, ako napríklad dojednanie úrokov. Odplata za dojednanie záväzku poskytnúť úver vykazuje relevantný parameter hlavného predmetu, čo akúkoľvek zmluvnú podmienku, ktorá sa ho týka, vylučuje z prieskumu neprijateľnosti. Je bez akýchkoľvek pochybností, že dohoda o uvedenom

poplatku je cenovým dojednaním. Pri aplikácii výnimky primeranosti ceny - v tomto konkrétnom prípade primeranosti časti odplaty, sa dá dospieť rovnako k jednoznačnému záveru o nemožnosti neprijateľnosti, respektíve o vylúčení takéhoto prieskumu. Primeranosť ceny sa štandardne radí medzi skutočnosti objektívne nepreskúmateľné, keďže neexistuje nijaký sadzobník alebo právne kritérium na určenie rámca pre jej preskúmanie (rozsudok ESDÚ zo dňa 30.04.2014 C-26/13, bod 55). Súd však zároveň zdôrazňuje, že uvedené závery o výnimke zo spotrebiteľského prieskumu prichádzajú do úvahy iba za predpokladu riadnej transparentnosti zmluvnej podmienky. Ak je podmienka transparentnosti splnená, čo v posudzovanom prípadne rozhodne je, tak ďalší prieskum prijateľnosti odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť úver už nie je dovolený.

13.4. Vo vzťahu k určeniu, že zmluvná podmienka v podobe rozhodcovskej doložky, uvedená v článku II ods. 5 Zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ustanovenia a podľa ustanovenia je neplatná súd uvádza, že na takomto určení žalobca stratil naliehavý právny záujem z dôvodu, že rozhodcovský súd určený v rozhodcovskej doložke už zanikol a z tohto dôvodu žalobe ani v tejto časti súd nevyhovel. Súd len dodáva, že rozhodcovská zmluva mala byť obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy ( o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

14. Súd konštatuje a dáva za pravdu žalobcovi, že ustanovenie nevyžaduje kumulatívne splnenie všetkých zákonom predpísaných podmienok vymedzených v ustanovení uvedeného zákona stačí, ak chýba čo len jedna z podstatných náležitostí vymedzených v ustanovení , aby súd poskytnutý spotrebiteľský úver mohol považovať za bezúročný a bez poplatkov. No v prejednávanej veci súd žalobe vyhovieť nemohol z dôvodov uvedených v bode 13. odôvodnenia rozsudku.

Súd zároveň konštatuje, že obsah rozhodnutí súdom špecifikovaných v bode 6. a 7. odôvodnenia rozhodnutia sa prikláňa k argumentácii žalovaného, že posudzované otázky v rozhodnutiach nemajú právny význam pre rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku žalobcom z dôvodu, že v rozhodnutí vydaného Slovenskou obchodnou inšpekciou, Ústredným inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave rozhodnutím č. SK zo dňa 07.06.2010, bolo rozhodované o porušení práv žalovaného v zmysle ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol nahradený , v zmysle ktorého súd posudzoval nárok žalobcu v prejednávanej veci.

Rozhodnutím č. SK /0196/99/2012 zo dňa 25.04.2012 bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcii akcie č. , ktorým bola uložená žalovanému peňažná pokuta pre porušenie zákazu v zmysle ustanovenia O reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predmetné rozhodnutia nemá právny základ pre posúdenie nároku uplatneného v žalobe.

15. Podľa ustanovenia obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

Podľa ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa ustanovenia o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Súd priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške z dôvodu, že žalobca svojim konaním zavinil zastavenie konania v časti o uplatnenom nároku z dôvodu späťvzatia časti žaloby, ako aj z dôvodu, že v konaní o zvyšku uplatneného nároku žalobcom mal žalovaný plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/ /.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ /.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej / /.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania/ /.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.