Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6Nt/28/2020

Uznesenie

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ladislavom Blaškom, v trestnej veci odsúdeného C. L., M.. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom P., U. XXX/X, toho času vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Bratislava, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí konanom v Skalici dňa 5.októbra 2020, takto

rozhodol:

Podľa súd návrh odsúdeného C. L., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom P., U. XXX/X, toho času vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS Bratislava na povolenie obnovy konania pôvodne vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. z a m i e t a, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania podľa .

odôvodnenie:

Odsúdený C. L. (ďalej len „odsúdený“) podal dňa 25.05.2020 návrh na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. , ktorý následne doplnil dňa 27.05.2020 a 27.08.2020. Svoj návrh odôvodnil tým, že do 07.12.2019 svoj dlh na výživnom vo výške 352 eur zaplatil. Súčasne súdu doložil doklady o zaplatení výživného v stanovenej skúšobnej dobe 2 rokov od 07.12.2017 do 07.12.2019. V doplnenom návrhu uviedol, že splnenie povinnosti zaplatiť dlh na výživnom preukázal probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Senica. Splnil povinnosť a aj napriek tomu bol odsúdený na nepodmienečný výkon trestu. Matka maloletého podľa jeho názoru úmyselne zatajila informáciu o tom, že si riadne a včas svoju vyživovaciu povinnosť plní.

Odsúdený na verejnom zasadnutí, ktoré sa konalo na Okresnom súde Skalica dňa 05.10.2020 zotrval na svojom návrhu pričom dodal, že v októbri 2019 zaplatil sumu 500 eur na dlžnom výživnom a sumu 90 eur ako bežné výživné. Do platby konkrétne nedával, že sa jedná o dlžné výživné vo výške 352 eur, napísal tam iba je sa jedná o dlžné výživné. Neuvádzal na ktoré dlžné výživné platí, iba vložil peniaze s poznámkou, že sa jedná o dlžné výživné a bežné výživné. Nevedel koľko peňazí zaplatil nepočítal to, začal to počítať až potom, čo bol odsúdený.

Svedkyňa R. S. matka maloletého dieťaťa súdu predložila výpis platieb výživného otcom a dodala, že v auguste 2019 jej odsúdený zaslal 30 eur, v septembri 0 eur, v októbri 500 eur (90 eur bežné výživné a 410 eur dlžné výživné). V danom prípade dlžného výživného jej odsúdený do poznámky neuviedol o aký dlh sa jedná. V novembri 2019 jej došlo 610,04 eur od exekútorky. V decembri 2019 suma 298,80 eur od exekútorky. V januári suma 240 eur, v niektorých platbách jej prišli dve platby po sebe, ale v poznámke nič nebolo. Vo februári 2020 suma 200 eur a v marci suma 90 eur. Nevedela sa vyjadriť k tomu, ktorý dlh odsúdený platil, pretože do poznámky nikdy nedal o ktorý dlh sa jedná. Prokurátor navrhol návrh odsúdeného zamietnuť, nakoľko podľa jeho názoru nie sú splnené zákonné podmienky podľa .

Obhajca navrhol, aby súd vyhovel návrhu odsúdeného a povolil vo veci obnovu konania, pretože existujú dôvodné domnienky, že odsúdený uhradil dlžné výživné.

Odsúdený uviedol, že odporkyňa sama nevedela za aké presné obdobie uhradil sumy na výživnom a na vzájomnej dohode povedala, že istú poslednú dlžnú sumu, ktorú uhradí. Poukázal na to, že doteraz obaja nevedeli, koľko presne je dlžné výživné. Platby tam boli, len sa nevedelo, ktoré mesiace to má pokrývať.

Podľa , obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa , súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa .

Okresný súd Skalica po preštudovaní pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. ako aj samotného návrhu odsúdeného skúmal, či sú v danom prípade splnené zákonné podmienky pre povolenie obnovy konania v súlade s ustanovením .

Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli rozhodujúcemu orgánu skôr známe. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce či o skutočnostiach alebo o dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel v pôvodnom konaní navrhovateľ, ale je rozhodujúce či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli známe súdu (R 10/1976). Pre povolenie obnovy konania je okrem podania návrhu oprávnenou osobou potrebné splniť súčasne aj dve podmienky a to, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme a tieto skutočnosti samy o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi musia viesť k inému rozhodnutiu, než ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie.

Trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 13.02.2020 Okresný súd Skalica odsúdeného uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Skutok bol spáchaný za obdobie od 16.11.2018 do 31.07.2019, za ktoré spôsobil dlh na výživnom vo výške 352 eur.

Odsúdenému bol trestný rozkaz doručený dňa 04.03.2020, pričom v zákonom stanovenej lehote nepodal proti tomuto trestnému rozkazu opravný prostriedok (odpor), v čoho dôsledku trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2020. Okresný súd Skalica uznesením sp. zn. zo dňa 08.04.2020 (č.l. 69 spisu) zamietol žiadosť odsúdeného o odklad výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 01.04.2020 dôvodiac, že má obavu, že vo výkone trestu odňatia slobody nebude dosahovať príjmy, ktoré by mu umožňovali uhradiť zvyšný dlh na výživnom, pričom je zamestnaný a dlh sa mu podarilo znížiť od januára 2020 až na sumu 352 eur.

Z pripojených spisov a sud zistil, že trestným rozkazom sp. zn. zo dňa 29.06.2017 Okresný súd Skalica odsúdeného uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou 2 roky. Súd mu súčasne uložil povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na výživnom vo výške 510 eur k rukám matke dieťaťa. Skutok bol spáchaný za obdobie od 01.09.2016 do 31.03.2017. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2017. Skúšobná doba mu začala plynúť dňa 07.12.2017 a uplynula dňa 07.12.2019.

Zo správy probačného a mediačného úradníka zo dňa 11.03.2020 (č.l. 76 spisu ) mal súd preukázané, že C. L.Č. splnil svoju povinnosť a zaplatil v skúšobnej dobe dlh na výživnom tak, že dňa 31.07.2019 uhradil 250 eur a dňa 11.10.2019 sumu 500 eur o čom predložil potvrdenie z banky.

Rozsudkom sp. zn. zo dňa 12.11.2018 Okresný súd Skalica odsúdeného uznal vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , a uložil mu trest povinnej práce vo výmere 150 hodín. Skutok bol spáchaný za obdobie od 07.12.2017 do 12.11.2018, za ktoré spôsobil dlh na výživnom vo výške 988,58 eur.

Podľa , samosudca môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz, ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi.

Podľa , trestným rozkazom možno uložiť trest odňatia slobody do troch rokov.

Podľa , trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

Podľa , obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie .

Podľa , ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa .

Podľa , trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľným, ak odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu.

Návrh odsúdeného sa opieral o „novú skutočnosť“, ktorá mala spočívať v tom, že dlžné výživné vo výške 352 eur za obdobie od 16.11.2018 do 31.07.2019 zaplatil do 07.12.2019 v zmysle príkazu v skúšobnej dobe 2 rokov.

Súd z obsahu pripojeného spisu zistil, že C. L. (č.l. 7-10 spisu) a R. A. (č.l. 11-13 spisu) obaja v prípravnom konaní vo svojich výpovediach zhodne potvrdili, že bolo celkovo za obdobie od 16.11.2018 do 31.07.2019 odsúdeným uhradené výživné vo výške 410 eur, pričom celkovo mal uhradiť na výživnom sumu 762 eur. Teda dlh predstavoval sumu 352 eur. Výživné bolo uhradené za mesiac 12/2018 suma 50 eur, 01/2019 suma 50 eur, 02/2019 suma 20 eur, 03/2019 suma 20 eur, 05/2019 suma 20 eur a 07/2019 suma 250 eur.

Z obsahu spisu súd zistil, že odsúdený predložil súdu doklady o zaplatení výživného za relevantné obdobie od 16.11.2018 do 31.07.2019 v nasledujúcich sumách (č.l. 2-20 spisu) 30.01.2019 sumu 50 eur, 28.02.2019 sumu 20 eur, 29.03.2019 sumu 20 eur, 30.05.2019 sumu 20 eur, 28.06.2019 sumu 20 eur, 31.07.2019 sumu 250 eur, 30.08.2019 sumu 30 eur, 11.10.2019 sumu 500 eur, 16.01.2020 sumu 150 eur a 90 eur, 17.02.2020 sumu 110 eur a 90 eur, 13.03.2020 sumu 90 eur. Dňa 20.04.2020 zaplatil sumu 50 eur a 90 eur, dňa 19.05.2020 sumu 210 eur a 90 eur. Súdny exekútor odsúdenému strhol zo mzdy v mesiaci 10/2019 sumu 90 eur bežné výživné a 520,04 eur dlžné výživné a v mesiaci 11/2019 sumu 90 eur bežné výživné a 208,80 eur dlžné výživné.

Svedkyňa R. S. matka maloletého dieťaťa súdu predložila výpis platieb výživného otcom (č.l. 43 spisu) pričom potvrdila, že v auguste 2019 jej odsúdený zaslal 30 eur, v septembri 0 eur, v októbri 500 eur (90,- eur bežné výživné a 410 eur dlžné výživné). V danom prípade dlžného výživného jej odsúdený do poznámky neuviedol o aký dlh sa jedná. V novembri 2019 jej došlo 610,04 eur od exekútorky. V decembri 2019 suma 298,80 eur od exekútorky. V januári suma 240 eur, v niektorých platbách jej prišli dve platby po sebe, ale v poznámke nič nebolo. Vo februári 2020 suma 200 eur a v marci suma 90 eur. Nevedela sa vyjadriť k tomu, ktorý dlh odsúdený platil, pretože do poznámky nikdy nedal o ktorý dlh sa jedná.

Podľa , trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Z dikcie predmetného ustanovenia vyplývajú kumulatívne 2 podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby zanikla trestnosť činu zanedbania povinnej výživy a to, že trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. V danom prípade nebol vyhlásený rozsudok, ale bol vo veci vydaný trestný rozkaz, ktorý bol odsúdenému doručený dňa 04.03.2020, pričom v zákonom stanovenej lehote nepodal proti tomuto trestnému rozkazu opravný prostriedok (odpor), v čoho dôsledku trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2020.

Odsúdený tvrdil, že zaplatil dlžné výživné vo veci sp. zn. vo výške 352 eur v plnej výške.

Súd však dospel k záveru, že odsúdený za obdobie od 16.11.2018 do 31.07.2019 zaplatil sumu 410 eur, pričom celkový dlh na výživnom za toto obdobie činil 352 eur. Následne za mesiac 08/2019 odsúdený zaplatil 30 eur, za mesiac 09/2019 odsúdený nezaplatil nič, za mesiac 10/2019 zaplatil sumu 500 eur, za mesiac 11/2019 mu strhol z výplaty súdny exekútor sumu 90 eur na bežné výživné a sumu 520,04 eur na dlžné výživné, za mesiac 12/2019 mu strhol z výplaty súdny exekútor sumu 90 eur na bežné výživné a sumu 208,80 eur na dlžné výživné, za mesiac 01/2020 zaplatil sumu 90 eur na bežné výživné a sumu 150 eur na dlžné výživné, za mesiac 02/2020 zaplatil sumu 90 eur na bežné výživné a sumu 110 eur na dlžné výživné a za mesiac 03/2020 zaplatil sumu 90 eur na bežné výživné.

V konaní mal odsúdený dlh vo výške 510 eur. Nakoľko odsúdený presne neuviedol, na ktoré obdobie platil dlžné výživné je potrebné ho započítať na najstaršie obdobie. Odsúdený síce zaplatil sumu 500 eur v októbri 2019 ako uvádzal, avšak súd má za to, že predmetnú sumu je potrebné rozdeliť, na sumu 90 eur na bežné výživné za mesiac 10/2019 a zbytok sumu 410 eur na dlžné výživné, ktoré je potrebné započítať do konania . Aj sám odsúdený vyjadrením v návrhu na obnovu konania ako aj probačnému a mediačnému úradníkovi v konaní (č.l. 76) uviedol, že táto suma patrí na zaplatenie dlžného výživného v konaní , kde bol v skúšobnej dobe zaviazaný zaplatil dlžné výživné vo výške 510 eur. Nie je možné teda odsúdenému započítať predmetnú sumu v konaní ako aj v konaní . Teda keď odsúdený zaplatil 410 eur na dlžnom výživnom v konaní zostal mu uhradiť ešte dlh vo výške 100 eur.

V konaní mal odsúdený zaplatiť dlh na výživnom vo výške 988,58 eur. Nakoľko tieto dve rozhodnutia boli právoplatné boli exekučnými titulmi a strhnutá suma odsúdenému z jeho výplaty vo výške 728,84 eur, ktorú je potrebné započítať tak, že sumu 100 eur započítať na konanie , v čoho dôsledku odsúdený má výživné už v konaní v celom rozsahu vyplatené a sumu 628,84 eur je potrebné zarátať na konanie (988,58-628,84=359,74). Odsúdenému teda zostal dlh na výživnom ešte vo výške 359,74 eur. Odsúdený v mesiacoch 01/2020 a 02/2020 zaplatil na dlžné výživné ešte sumu 260 eur (359,74-260=99,74). Teda ani po zaplatení tohto dlhu nemá vyplatené v konaní dlžné výživné v celom rozsahu, t.j. zostáva mu ešte uhradiť dlžná suma vo výške 99,74 eur.

V konaní odsúdený zaplatil výživné vo výške 410 eur, čo zhodne potvrdili obaja rodičia pri výsluchu, pričom mu s poukazom na vyššie uvedené zostal dlh na výživnom stále vo výške 352 eur. Naviac za obdobie mesiacov 08/2019 a 09/2019 odsúdený na výživnom zaplatil iba 30 eur, teda dlh predstavuje 150 eur na bežnom výživnom. V mesiacoch 11/2019 až 03/2020 odsúdený platil pravidelne bežné výživné vo výške 90 eur.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že odsúdený nezaplatil dlžné výživné v celom rozsahu ani v konaní , kde stále ku dňu rozhodnutia vo veci je dlh vo výške 99,74 eur, pričom v konaní nezaplatil z dlhu 352 eur vôbec nič teda jeho námietky, že uhradil výživné v tomto konaní v celom rozsahu nie sú dôvodné. Naviac svedkyňa a matka maloletého dieťaťa na verejnom zasadnutí uviedla, že ku dňu 31.05.2020 má odsúdený dlh na výživnom ešte vo výške 521,16 eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že obaja rodičia nevedeli, ktorá suma dlžného výživného ma byť určená na ktoré konanie (obdobie) je potrebné zarátať sumu dlžného výživného vždy na najstaršie obdobie. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na samotné vyjadrenie odsúdeného u probačného a mediačného úradníka, skutočnosti uvádzané v návrhu na obnovu konania ako aj na samotný výsluch odsúdeného na verejnom zasadnutí, že sporná suma 500 eur uhradená v októbri 2019 mala byť započítaná na obdobie dlhu v konaní , nakoľko v tomto konaní mal odsúdený aj povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť zameškané výživné. Naviac odsúdený v konaní v svojej žiadosti o odklad výkonu trestu odňatia slobody zo dňa 01.04.2020 (č.l. 68) sa sám priznal, že sumu 352 eur nemá uhradenú.

Súd dospel k záveru, že tieto skutočnosti uvádzané odsúdeným nie sú novými skutočnosťami alebo dôkazmi, súdu skôr neznámymi, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Pre úplnosť je potrebné dodať, že odsúdený v zákonom stanovenej lehote nepodal riadny opravný prostriedok proti trestného rozkazu, v čoho dôsledku nadobudol tento právoplatnosť, čím sa odsúdený de facto vzdal práva na ústne prejednanie veci, resp. „získanie času“ na dodatočné zaplatenie výživného, nakoľko pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy ako pokračovacom trestnom čine s prvkami hromadného trestného činu sa predlžuje obdobie skutku až do vyhlásenia rozsudku. To, že odsúdený nepodal riadne a včas riadny opravný prostriedok proti trestnému rozkazu nemožno dodatočne napraviť ani podaním návrhu na povolenie obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku.

Súd mal teda za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súdu Skalica pod sp. zn. nevyšli dodatočne najavo nové skutočnosti a dôkazy, resp. také skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli súdu skôr neznáme, a ktoré by v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste. Z uvedeného dôvodu súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva do troch pracovných dní od jeho oznámenia na Okresný súd Skalica. O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Trnave. Sťažnosť má odkladný účinok.