Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-11C-16-2017.pdf
PDF · 162.79 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-11C/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v spore žalobcu: A.. H. Y., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX P., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom Martina Granca 3, 841 02 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady škody vo výške 1.623,70,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania a to vo výške 3,10% ročne zo sumy 1.623,70,- eur od 10.11.2014 do 14.12.2015 zastavuje. III. Súd žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Nitra dňa 14.10.2016, postúpenou z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.04.2017, domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady škody vo výške 1.623,70,- eur s úrokom z omeškania v výške 8,15% ročne zo sumy 1.623,70,- eur od 10.11.2014 do zaplatenia, spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako aj náhrady trov konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že v exekučnom konaní sp. zn. EX XX/XX vedenom na exekútorskom úrade zosnulého K.. E. J., S. 2, V., o vymoženie 150.000,- Sk v prospech oprávnenej: G. L., V. XX, L. L., vystupoval žalobca ako povinný. Dňa 19.11.2002 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie a dňa 25.07.2003 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí povinného a to motorového vozidla Y. O., TO XX-XX. Ako povinný v uvedenej exekúcii uhradil oprávnenej G. L. dňa 06.06.2003 sumu 14.000,- Sk, dňa 29.07.2003 sumu 80.000,- Sk, dňa 16.09.2003 sumu 50.000,-Sk a dňa 28.10.2003 sumu 6.000,- Sk, teda spolu 150.000,- Sk. Dňa 28.07.2003 uhradil aj trovy exekútora vo výške 35.143,40,- Sk a vo väzbe na ukončenie uvedenej exekúcie sp. zn. EX XX/XX mu exekútor vrátil motorové vozidlo Y. O. TO XX-XX. V ďalšom exekučnom konaní sp. zn. EX XXX/XX vedenom na rovnakom exekútorskom úrade, o vymoženie 9.922,- Sk v prospech oprávneného: Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, OZ Nitra, vystupoval opäť žalobca ako povinný. Dňa 11.04.2002 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie. Ako povinný v predmetnej exekúcii uhradil dňa 03.11.2003 súdnemu exekútorovi celú vymáhanú sumu 23.507,- Sk. Na základe uvedeného bolo aj toto exekučné konanie ukončené vymožením. Súdny exekútor v ňom sprostredkoval záujemcu na kúpu motorového vozidla žalobcu (povinného): Škoda O., TO XX-XX a to p. E. Y., ktorému vozidlo žalobca odpredal a z výťažku predaja zaplatil celú exekúciu EX XXX/XX v sume 23.507,- Sk. Súdny exekútor na predaj vozidla vypracoval kúpnu zmluvu, za ktorú si zaúčtoval odmenu 500,- Sk a vyúčtovanie exekúcie rozpísal na jej rub. Obe exekučné konania vedené na exekútorskom úrade nebohého K.. J., teda sp. zn. EX XX/XX a EX XXX/ XX, boli ukončené vymožením.
1.1. Po smrti súdneho exekútora K.. J. sa dňa 14.12.2009 stal jeho náhradníkom E., Záhradnícka 14, 811 07 Bratislava a prebral spisy po nebohom, vrátane exekučných spisov EX XXX/XX a 99/02. Dňa 17.03.2014 vykonal súdny exekútor E. zabezpečenie majetku žalobcu, pričom ako dôvod uviedol pokračovanie v exekučnom konaní sp. zn. EX XXX/XX. Keďže táto exekúcia už bola ukončená vymožením, podal žalobca ako povinný na príslušný exekučný Okresný súd Nitra návrh na odklad exekúcie a návrh na jej zastavenie z dôvodu jej celkovej úhrady. Ako dôkaz predložil súdu Príjmový pokladničný doklad z 03.11.2003 na sumu 23.507,- Sk. Tento doklad preukazuje, že uhradil celú exekúciu k rukám zosnulého K.. J., ktorý ale po obdržaní sumy nevrátil exekučnému súdu poverenie na vykonanie exekúcie. Ďalším dôkazom o úhrade uvedenej sumy je aj to, že K.. J. voči žalobcovi nevykonal žiaden úkon smerujúci k vymoženiu pohľadávky. Súdnemu exekútorovi E. predložil teda žalobca všetky potrebné dôkazy a vysvetlenia o tom, že vymáhaná suma v exekučnom konaní EX XXX/ XX už bola zaplatená. V rámci podávania vysvetlení komunikoval aj s pracovníkom úradu H.. H. J. (synom zosnulého K.. J.). E. aj napriek preukázaniu zaplatenia sumy pokračoval v exekučnom konaní EX XXX/XX, ignoroval žalobcom podané návrhy na odklad a zastavenie exekúcie. V dôsledku nezákonne blokovaného majetku žalobcu E.. P. a uskutočňovania ďalších úkonov zásadne obmedzujúcich žalobcu (výzva na úhradu pohľadávky a trov, výzva na pristavenie vozidiel, výzva na vyhlásenie o majetku, predvolanie a pod.) žalobca na to, aby mohol disponovať so svojím bankovým účtom a aby nebol vystavený ďalším nezákonným útokom zo strany E.. P., zložil tomuto do depozitu sumu vo výške 1.623,70,- eur (pohľadávka oprávneného spolu s trovami exekúcie) a to do času, kým nebude právoplatne rozhodnuté o návrhu na odklad exekúcie a o návrhu na jej zastavenie. Súdny exekútor E.. P. v rozpore s ust. § 56 ods. 5 z.č. 233/1995 Z.z. (ďalej len Exekučný poriadok) a aj v rozpore s požiadavkou žalobcu uchovať zloženú sumu v depozite, ukončil dňa 10.11.2014 exekúciu sp. zn. EX XXX/XX vymožením a dňa 04.12.2014 vrátil poverenie na výkon exekúcie súdu. Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXX/XXXX je zrejmé, že súdny exekútor E.. P. uhradil oprávnenému jeho nároky a ponechal si svoju odmenu. Konal takto ešte pred právoplatným rozhodnutím exekučného súdu o návrhu na odklad exekúcie a o návrhu na zastavenie exekúcie. 1.2. Okresný súd Nitra na základe sťažnosti žalobcu na nečinnosť súdu oznámil svojím prípisom z 22.01.2015 a 23.01.2015, že poverenie na výkon exekúcie exekútor vrátil súdu dňa 04.12.2014 z dôvodov ukončenia exekúcie vymožením a preto došlo k ukončeniu exekúcie a nie je možné ďalej konať a o podaniach rozhodovať, pretože už nie je konanie možné odložiť či zastaviť. Žalobca uviedol, že na E.. P. ako súdneho exekútora podal opakovane sťažnosť aj na Slovenskú komoru exekútorov, kde namietal konanie menovaného, nakoľko ale komora nedokázala zamedziť protiprávnemu konaniu menovaného, podal dňa 27.10.2014 sťažnosť aj na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré dňa 23.03.2015 vydalo „Prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov“, v ktorom uviedlo, že vykonanou previerkou exekučného spisu EX XXX/XX bolo zistené porušenie povinností pri výkone činností súdneho exekútora E.. P. v špecifikovaných štyroch bodoch. Na základe uvedeného podal minister spravodlivosti návrh na začatie disciplinárneho konania proti E.. P.. Žalobca tiež uviedol, že sa snažil E.. P. všetky okolnosti vysvetliť a žiadal uhradenú sumu od neho späť, ten mu však zaslal odpoveď z 13.02.2015, ktorá nie je v súlade s reálnym skutkovým stavom a druhý krát nezákonne exekvovanú sumu nevrátil. Požiadal teda dňa 04.06.2015 Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa z.č. 514/2003 Z.z., pričom toto mu podaním zo 14.12.2015 oznámilo, že jeho žiadosti nebolo vyhovené, nakoľko túto posúdilo ako nedôvodnú. 1.3. Svojho nároku sa domáha v zmysle z.č. 514/2003 Z.z. z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý spočíva v tom, že E.. P. do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie nevykonával len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ale ponechal v platnosti exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke), čím porušil ust. § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, ako aj do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie E.. P. nevykonával len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ale exekúciu ukončil vymožením (tá istá exekúcia bola zo strany žalobcu dva krát uhradená), čím porušil ust. § 56 ods. 5 Exekučného poriadku a zmaril právo ochrany a obrany povinného, ktorú mu garantuje Exekučný poriadok podaním návrhu na odklad exekúcie; nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup deklarovalo Ministerstvo spravodlivosti SR vo svojom prešetrení vybavenia jeho sťažnosti z 23.03.2015. Týmto mu vznikla škoda, ktorá zodpovedá exekútorom E.. P. nezákonne exekvovanej sume vo výške 1.623,70,- eur s 8,15% úrokom omeškania z uvedenej sumy do zaplatenia, pričom žalobca poukázal na § 61 Exekučného poriadku - navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Uvedená škoda mu vznikla zaplatením druhý krát exekvovanej sumy následkom konkrétneho nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu E.. P., teda jeho konanie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, bez konania súdneho exekútora E.. P. by škodný následok žalobcovi nevznikol.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k doručenej žalobe túto žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že žalobca namieta porušenie ust. § 56 ods. 5 Exekučného poriadku E.. P. ako súdnym exekútorom. Poukázala na to, že totožný skutok uvedeného súdneho exekútora bol prejednaný v rámci disciplinárneho konania disciplinárnym senátom č. 7 Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov pod sp. zn. Dk 05/2015. Návrh na začatie bol podaný Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom žalovaná podotkla, že žiadosť žalobcu z 15.06.2015 predbežne prerokovala až po skončení predmetného disciplinárneho konania a v súlade so závermi disciplinárneho senátu obsiahnutými v rozhodnutí sp. zn. DK XX/XXXX, kde disciplinárny senát rozhodol, že súdny exekútor nie je vinný zo spáchania disciplinárneho previnenia, pretože v bodoch 1,2 a 3 návrhu na začatie disciplinárneho konania sa nedopustil disciplinárneho previnenia pri výkone exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX XXX/XXXX v zmysle § 220 Exekučného poriadku. Žalovaná uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi disciplinárneho senátu, pričom podľa § 56 ods. 6, § 79 ods. 1, 2, § 100 ods. 1,2 Exekučného poriadku, zrušenie skôr vydaných exekučných príkazov sa viaže na rozhodnutie súdu o odklade exekúcie. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku neprikazuje exekútorovi zrušiť exekučné príkazy vydané pred podaním návrhu na odklad exekúcie. Rovnako nemožno tvrdiť, že podanie návrhu na odklad exekúcie má za následok zrušenie skôr vydaných exekučných príkazov. V súlade s názorom disciplinárneho súdu ani § 56 ods. 6 Exekučného poriadku nemožno vykladať tak, že v tejto dobe exekútor nesmie prijať od povinného peňažné plnenie následkom čoho dochádza k odblokovaniu majetku povinného, ukončeniu exekúcie a k vráteniu poverenia. E.. P. tak postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a nedopustil sa nesprávneho úradného postupu v exekúcii. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že žalovanú sumu zložil exekútorovi do depozitu. Tým, že uhradil exekútorovi celú vymáhanú pohľadávku, exekútor nemohol konať inak, ako v súlade s § 36 ods. 8 Exekučného poriadku a musel plnenie poukázať do 14 dní oprávnenému. Žalovaná poukázala aj na § 193 Civilného sporového poriadku z ktorého vyplýva viazanosť súdu rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, pričom k správnym deliktom patria aj správne disciplinárne delikty a teda súd je povinný zohľadniť existenciu disciplinárneho rozhodnutia a rozhodnúť v súlade s jeho výrokovou časťou. Zároveň uviedla, že ak konaním exekútora nedošlo k porušeniu ustanovení Exekučného poriadku, nemohol sa tým istým konaním dopustiť ani nesprávneho úradného postupu. 2.1. Žalovaná k žalobcom preukazovanej škode uviedla, že na príjmovom pokladničnom bloku z 03.11.2003 vystavenom na 23.507,90,- Sk je ako účel platby uvedený „trovy Ex“, bez uvedenia príslušnej spisovej značky konania. Takýto doklad nemôže bez pochybností preukázať úhradu vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom v konaní EX XXX/XX. Uvedené vymedzenie účelu platby vyvracia tvrdenia žalobcu, že mu K.. J. vystavil tento doklad po tom, čo uhradil celú vymáhanú sumu v EX XXX/ XX. Za predpokladu, že žalobca bol obozretný pri prevzatí uvedeného dokladu nemožno prijať iný záver, než že vedome prevzal doklad preukazujúci úhradu exekučných trov a nie celej pohľadávky v nešpecifikovanom exekučnom konaní. Ak by sa doklad týkal konania EX XXX/XX, žalobca by sa voči takto nesprávne vymedzenému účelu platby ohradil a žiadal opravu. Rovnako namietla aj doklad preukazujúci úhradu trov exekúcie EX XX/XX, nakoľko sa v ňom nenachádza žiaden údaj nasvedčujúci, že by šlo skutočne o úhradu trov tejto exekúcie. Žalovaná je názoru, že suma 23.507,90,- Sk bola poukázaná na úhradu trov v konaní EX XX/XX, čo potvrdzuje i to, že odovzdanie vozidla Y. O., predajom ktorého malo dôjsť k vymoženiu pohľadávky v exekúcii EX XX/XX sa uskutočnilo 03.11.2003, teda v ten istý deň, kedy exekútor vystavil žalobcovi uvedený doklad. Navyše aj samotná výška trov svedčí, že vznikli v konaní EX XX/XX, ktorého predmetom bola pohľadávka vo výške 150.000,- Sk. Tento doklad nemohol byť vystavený za úhradu trov v konaní EX XXX/XX, keďže predmetom tejto exekúcie bola pohľadávka 9.922,- Sk a trovy 23.507,90,- Sk výšku pohľadávky oprávneného mnohonásobne prevyšujú. 2.2. Zároveň žalovaná uviedla, že E.. P. previedol vymožené finančné prostriedky oprávnenému. Ak by naozaj došlo k duplicitnému vymoženiu tej istej sumy v prospech oprávneného, malo by to za následok bezdôvodné obohatenie sa oprávneného a v tejto časti nároku sa mal teda žalobca obrátiť na oprávneného z exekúcie a žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, čo vylučuje vznik škody, za ktorú by mala niesť zodpovednosť žalovaná a poukázala na to, že ak účastníkom záväzkového vzťahu má byť štát, z titulu prevzatej zodpovednosti za škodu, vzťah z bezdôvodného obohatenia má mať prednosť pred zodpovednosťou štátu. Vo vzťahu k časti nárokovanej sumy tvoriacej trovy exekúcie a odmenu exekútora poukázala žalovaná na nález Ústavného súdu SR z 13.02.2013, č.k. II. ÚS XXX/XXXX-XX a uviedla, že náhrada trov exekučného konania môže zakladať bezdôvodné obohatenie voči súdnemu exekútorovi a nie nárok na náhradu škody voči štátu. Pokým žalobca nepreukáže bezúspešné domáhanie sa vydania
bezdôvodného obohatenia voči súdnemu exekútorovi, nemôže sa v tejto časti domáhať ani náhrady škody, keďže mu žiadna škoda v podobe trov exekúcie nevznikla. Žalovaná namietla aj uplatňované úroky z omeškania poukázaním na § 16 ods. 4 z.č. 514/2003 Z.z., keď žalobca sa domáha úrokov z omeškania od 10.11.2014, pričom šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku uplynula dňa 15.12.2015 a tak omeškanie mohlo začať od 16.12.2015. Namietla aj uplatnenú výšku úrokov z omeškania, ktorá predstavuje 5,05% a nie žalobcom uplatnenú výšku 8,15%.
3. Žalobca v priebehu konania ďalej uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením žalovanej, že žaloba mala byť podaná voči súdnemu exekútorovi E.. P., keďže to bola žalovaná, kto mu svojím (ne)konaním spôsobila škodu. Poukázal na judikatúru podľa ktorej je na žalobcovi, či si bude uplatňovať náhradu škody vzniknutej v priebehu exekučného konania voči exekútorovi alebo voči štátu, keď zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a zodpovednosť štátu za škodu podľa z.č. 514/2003 Z.z. sa vzájomne nevylučujú. Vo veci podal aj ústavnú sťažnosť o ktorej rozhodol Ústavný súd SR uznesením I. ÚS 113/2015-11 zo dňa 04.03.2015, ktorý sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci a sám v odôvodnení navrhol, aby žalobca podal žalobu voči štátu podľa z.č. 514/2003 Z.z. Žalovaná sa mýli aj v tom, že je potrebné oddeliť od nároku trovy exekúcie a túto časť označuje ako bezdôvodné obohatenie exekútora. V konaní si uplatňuje výšku škody 1.623,70,- eur, ktorú poukázal E.. P. ako zábezpeku a to titulom nesprávneho úradného postupu menovaného. Oprávnene očakával, že po rozhodnutí súdu mu exekútor sumu vráti. Nie je podstatné z čoho sa skladá uvedená suma, nakoľko nároky z exekúcie už pred tým dávno zaplatil a to K.. J.. To, že tento fakt E.. P. odignoroval, je práve ten dôvod vzniku škody a presne v žalovanej výške, ktorú žalobca E.. P. uhradil. Poukázal na to, že kúpna zmluva na auto z 03.11.2003 sa zrealizovala v kancelárii K.. J., ktorý mu sám pomohol nájsť kupujúceho, svojho známeho. Ten priamo v kancelárii vyplatil žalobcovi 115.000,- Sk, z ktorých potom ako povinný uhradil exekútorovi sumu 23.507,90,- Sk ako úhradu exekúcie EX XXX/XX spolu s trovami a všetkými nákladmi a so zvyškom peňazí pokojne odišiel, čo by ho exekútor určite nenechal, ak by nemal obe exekúcie vyplatené. K námietkam žalovanej uviedol, že vymáhanú sumu v EX 261/01 uhradil v hotovosti dňa 03.11.2013 v sume 23.507,90,-Sk, ktorá suma obsahovala položky uvedené na rube kúpnej zmluvy. Položky vyčíslil sám exekútor, on to nenamietal. Je nesporné, že K.. J. si túto prijatú sumu ponechal, nevyplatil oprávneného a oficiálne exekúciu neukončil a to zrejme preto, aby si prostriedky mohol ponechať. Keďže XX.XX.XXXX zomrel, náhradným exekútorom jeho úradu sa stal XX.XX.XXXX E.. P.. Z verejných zdrojov pozná 6 iných prípadov, ktorých spisové značky doložil, v ktorých K.. J. vymohol peniaze, ale tieto si ponechal a ich vymoženie pred oprávneným zatajil. Všetky tieto neoprávnené exekúcie E.. P. opätovne začal vymáhať, ale príslušné exekučné súdy tieto exekúcie zastavili, čo sa ale v jeho prípade nestalo kvôli pasivite súdu napriek zákonným lehotám. Poukázal opäť na to, že v potvrdení o odovzdaní veci z 03.11.2003 exekútor píše, že žalobcovi vracia blokované vozidlo po uhradení trov exekúcie a teda sám potvrdil, že trovy boli uhradené. Podotkol, že ak oprávnená vzala následne späť svoj návrh, sama mala platiť trovy exekútora, ale zaplatil ich žalobca. Požiadal oprávneného z exekúcie EX XXX/XX o vyjadrenie, či mu bola pohľadávka K. uhradená a tento mu listom z júna 2014 uviedol, že plnenie prijali len od E.. P. a teda nie je možné žiadať bezdôvodné obohatenie od oprávneného a nie je ho možné žiadať ani od K.. J., keďže tento už zomrel, ani od E.. P.. Poprel, že by zo strany K. boli vykonávané úkony smerujúce k úhrade pohľadávky po jej zaplatení žalobcom ako povinným.
4. Žalovaná v priebehu konania doplnila svoje vyjadrenie keď uviedla, že tvrdenie žalobcu, že v uhradenej sume 23.507,90,- Sk sú okrem istiny, príslušenstva a trov aj ďalšie nesúvisiace náklady, tento vôbec nepreukázal, navyše je to aj v rozpore s označením účelu platby z 03.11.2003 (trovy exekúcie), keď do trov nemožno zarátať aj pohľadávku samotnú. Zároveň podotkla, že vozidlo žalobcu bolo zaistené a odňaté v súvislosti s exekučným konaním EX XX/XX, teda len v tomto konaní mohli vzniknúť exekútorovi náklady spojené s prípadnou úschovou a údržbou vozidla, ktoré mohol tento potom od povinného uplatňovať a len v súvislosti s týmto konaním mohol exekútor vykonávať úkony spojené so zaistením majetku povinného. Žalobca sa úhradu exekúcie EX XXX/XX snaží preukázať potvrdením z 03.11.2003 a pokladničným dokladom vystaveným K.. J.. Ani z jedného dokladu ale nevyplýva, že by šlo o plnenie v rámci EX XXX/XX. V potvrdení z 03.11.2003 sa priamo uvádza, že sa týkalo konania EX XX/XX a aj z obsahu je zjavné, že sa nemohlo týkať EX XXX/XX, keď sa v ňom uvádza, že oprávnená doložila potvrdenia o úhrade pohľadávky, čo nezodpovedá skutkovému stavu v r. 2003. Nesprávne sú aj tvrdenia žalobcu o tom, že aj z ďalšej pasivity K.. J. vyplýva, že pohľadávka mala byť uhradená 03.11.2003, nakoľko tento dňa 02.09.2004 nariadil v exekučnom konaní EX XXX/XX výkon exekúcie
zrážkami zo mzdy žalobcu ako povinného. Je preto logické, že ak v r. 2004 vykonával exekúciu, nemohli byť pohľadávka a trovy exekúcie uspokojené dňa 03.11.2003.
5. Súd vykonal stranami označené dôkazy a to oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi: upovedomenie o začatí exekúcie EX XX/XX, exekučný príkaz EX XX/XX, dokladmi o vklade v hotovosti, potvrdením o úhrade sumy 35.143,40,-Sk, potvrdenie o odovzdaní veci z 03.11.2003, upovedomenie o začatí exekúcie EX XXX/XX, príjmový pokladničný blok z 03.11.2003, kúpna zmluva z 03.11.2003, návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie EX XXX/XX z 19.03.2014 vrátane jeho doplnenia z 25.04.2014, mailová komunikácia žalobcu so súdnym exekútorom, podanie žalobcu H.. J. k EX XXX/XX z 19.03.2014, podanie žalobcu Exekútorskému úradu E.. J. P. z 21.03.2014 29.10.2014 a 09.11.2014, výzva na úhradu z 23.10.2014, výzva na pristavenie vozidiel z 23.10.2014, mail E.. J. z 11.11.2014, faktúra č. XXXXX/XXXX, sťažnosť žalobcu z 02.12.2014, oznámenie Okresného súdu Nitra z 22.01.2015 a 23.01.2015, sťažnosť žalobcu adresovaná na Kanceláriu Slovenskej komory exekútorov z 16.06.2014, 10.11.2014 a 12.12.2014, stanovisko Slovenskej komory exekútorov z 08.10.2014 a 13.11.2014, sťažnosť žalobcu adresovaná na MS SR z 27.10.2014, doplnok sťažnosti z 02.12.2014, oznámenie nových skutočností z 11.03.2015, vyjadrenie MS SR z 23.03.2015, uplatnenie si náhrady škody z 13.02.2015, vyjadrenie E.. P. z 19.02.2015, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo 04.06.2015, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania zo 14.12.2015, Rozhodnutie disciplinárneho senátu č. 7 Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov sp. zn. Dk 05/2015 z 01.10.2015, uznesenia NS SR sp. zn. XSžnč/X/XXXX, Okresného súdu Trnava sp. zn. XEr/XXX/ XXXX, Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XEr/XXX/XXXX, Okresného súdu Trnava sp. zn. XXEr/XX/ XXXX, Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. XEr/XXX/XXXX, Okresného súdu Topoľčany sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS XXX/XXXX-XX, vyžiadanie informácie z 16.06.2014, Vyjadrenie Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z 26.06.2014.
6. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že 6.1. Exekútorský úrad K.. E. J., Obchodná 2, Topoľčany upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. Ex XX/ XX zo dňa 19.11.2002 oznámil, že dňa 02.07.2002 začalo exekučné konanie sp. zn. Ex XX/XX predajom hnuteľných vecí v prospech oprávneného: G. L. a v neprospech povinného A.. H. Y., na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom v sume spolu 150.000,- Sk a poplatku za vydanie poverenia 500,- Sk, pričom predbežné trovy exekúcie boli vyčíslené na 34.643,40,- Sk, pri dobrovoľnom plnení 18.088,40,- Sk. Dňa 25.07.203 vydal uvedený súdny exekútor exekučný príkaz Ex XX/XX na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí povinného A.. H. Y. a to motorového vozidla Y. O. TO XX-XX. Povinný A.. H. Y. v prospech oprávnenej G. L. uhradil dňa 6.6.2003 sumu 14.000,- Sk, 29.07.2003 sumu 80.000,- Sk, dňa 16.09.2003 sumu 50.000,- Sk, 28.10.2003 sumu 6.000,- Sk. Žalobca uhradil dňa 29.07.2003 poštovou poukážkou sumu 35.143,40,- Sk Exekútorovi K.. E. J.. Dňa 03.11.2003 súdny exekútor RNDr. J. pod sp. zn. EX XX/XX vydal potvrdenie o odovzdaní veci , podľa ktorého po ukončení exekučného konania oprávnenej G. L. voči povinnému A.. H. Y., po vyrovnaní trov exekúcie vracia zexekvované vozidlo Y. O. ev.č. TO XX-XX, odobraté 11.01.2003 a to dňa 03.11.2003 povinnému, ako vlastníkovi vozidla. Oprávnená doložila potvrdenia o úhrade pohľadávky a požiadala o zastavenie exekúcie. 6.2. Exekútorský úrad K.. E. J. upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. Ex XXX/XX zo dňa 11.04.2002 oznámil, že dňa 14.09.2001 začalo exekučné konanie sp. zn. Ex XXX/XX predajom hnuteľných vecí, resp. zrážkami zo mzdy v prospech oprávneného Slovenská poisťovňa, a.s. a v neprospech povinného Ing. H. Y., na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom: 13.438,55,- Sk, s predbežnými trovami exekúcie 3.513,- Sk, pri dobrovoľnom plnení 1.660,50,- Sk. 6.3. Dňa 03.11.2003 uzavrel žalobca, ako predávajúci, s E. Y., ako kupujúcim, kúpnu zmluvu na predaj motorového vozidla Y. O., Y.: TO XX-XX za sumu 115.000,- Sk. Na rube uvedenej zmluvy je poznačené vyčíslenie EX XXX/XX v celkovej sume 23.507,90,- Sk pozostávajúce z istiny, trov súdneho poplatku, trov exekúcie, úrokov, sumy za uskladnenie auta, za znalecký posudok na auto, za napísanie KZ, z nákladov na novú autobatériu, spojazdnenie auta a kľúča. Podľa príjmového pokladničného dokladu z 3.11.2003 uhradil žalobca súdnemu exekútorovi K.. J. sumu 23.507,90,- Sk s uvedením účelu platby: trovy Ex. 6.4. Dňa 04.03.2014 vydal súdny exekútor E.. J. P., náhradník súdneho exekútora K.. J., v konaní EX XXX/XX Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, čím došlo k zablokovaniu účtu žalobcu ako povinného, o čom bol tento vyrozumený zaslaním upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Dňa 07.02.2014 vykonal exekútor blokáciu vozidiel povinného.
6.5. Mailom zo 17.03.2014 žalobca ako povinný po zablokovaní účtu oznámil súdnemu exekútorovi E.. J. P., že v exekučnom konaní EX XXX/XX exekvovanú sumu už uhradil 03.11.2003, podrobnosti uviedol aj v podaní z 19.03.2014, kde informoval aj o podaní návrhu na zastavenie uvedenej exekúcie na Okresný súd Nitra a aj v podaniach z 21.03.2014 a 29.10.2014. Dňa 19.03.2014 podal žalobca A.. Y. na Okresný súd Nitra návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie Ex XXX/XX z 11.04.2002 z dôvodu jej úhrady dňa 03.11.2003 a tiež premlčania. Žalobca ešte doplnil návrh na odklad exekúcie a zastavenie exekúcie svojím podaním zo dňa 25.04.2014. 6.6. Súdny exekútor E.. J. P. vyzval výzvou z 23.10.2014, Ex XXX/XX žalobcu ako povinného na úhradu oprávneného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava, proti povinnému Ing. H. Y. sumy 9.922,- Sk s príslušenstvom, teda celkovej sumy za pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie vo výške spolu: 1.623,70,- eur. V rovnaký deň E.. J. P. vyzval povinného A.. H. Y. v rámci konania sp. zn. EX XXX/XX na informatívny výsluch, pristavenie vozidiel, vypracovanie zoznamu majetku. Listom z 09.11.2014 žalobca ako povinný oznámil súdnemu exekútorovi E.. J. P. zloženie sumy 1.623,70,- Sk a 11,- eur ako úroky z omeškania, teda spolu 1.634,70,- Sk, na základe ktorého mu exekútorský úrad dňa 11.11.2014 potvrdil zloženie platby a oznámil mu vykonanie úkonov k odblokovaniu bankových účtov a motorových vozidiel žalobcu. Faktúrou č. XXXXX/XXXX zo 17.11.2014 E.. J. P. vyúčtoval trovy exekučného konania EX XXX/ XX a oznámil skončenie exekúcie dňom 10.11.2014. Dňa 04.12.2014 vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu jej vymoženia. Oprávnený v exekučnom konaní Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. podaním z 26.06.2014 uviedol, že od K.. J. neobdržali v EX XXX/XX žiadnu úhradu, disponujú však exekučným príkazom na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy z 02.09.2004. 6.7. Dňa 02.12.2014 adresoval žalobca na Okresný súd Nitra sťažnosť na nečinnosť súdu v konaní ER/ XXXX/XXXX, v ktorej podal návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd Nitra dňa 22.01.2015 a 23.01.2015 oznámil žalobcovi, že v predmetnej exekučnej veci oprávneného Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s. poverený súdny exekútor 04.12.2014 vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie s odôvodnením ukončenia exekúcie vymožením pohľadávky, preto nie je možné vo veci ďalej konať a o podaniach rozhodovať. 6.8. Žalobca podal na postup exekútora E.. P. v konaní EX XXX/XX sťažnosť zo dňa 16.06.2014 adresovanú Kancelárii Slovenskej komory exekútorov, na základe ktorej mu táto podaním z 08.10.2014 po prešetrení veci oznámila, že ním predložený doklad o úhrade exekúcie EX XXX/XX sa vzťahuje na exekúciu EX XX/XX a preto považuje jeho sťažnosť za neopodstatnenú. Žalobca sa opätovne sťažoval na postup exekútora podaním z 10.11.2014 a Slovenská komora exekútorov podaním z 13.11.2014 oznámila žalobcovi, že keďže ide o opakovanú sťažnosť v tej istej exekučnej veci, treba sa obrátiť na MS SR na jej prešetrenie v II. stupni. Žalobca sa na Kanceláriu Slovenskej komory exekútorov obrátil následne aj so sťažnosťou na porušenie Exekučného poriadku z 12.12.2014, kde namietal postup exekútora E.. P. pri ukončení exekúcie EX XXX/XX. 6.9. Žalobca sa podaním z 27.10.2014 obrátil na MS SR so sťažnosťou na postup Slovenskej komory exekútorov pri prešetrovaní jeho sťažnosti na postup E.. P., ktorú doplnil podaním z 02.12.2014. Podaním z 11.03.2015 adresoval MS SR oznámenie nových skutočností v predmetnom konaní a sťažnosť na prieťahy v konaní pri potrestaní E.. P.. MS SR podaním z 23.03.2015 oznámilo žalobcovi prešetrenie vybavenia sťažnosti, pričom konštatovalo v štyroch bodoch špecifikované pochybenia súdneho exekútora E.. P. a uviedlo, že minister spravodlivosti podal návrh na začatie disciplinárneho konania voči menovanému. 6.10. Žalobca si podaním z 13.02.2015 uplatnil u Exekútorského úradu JUDr. J. P., súdny exekútor, nárok na náhradu škody vo výške 1.623,70,- eur. Súdny exekútor podaním z 19.02.2015 vyhodnotil jeho žiadosť ako riadne neodôvodnenú a bezpredmetnú. 6.11. Podaním z 04.06.2015 žalobca požiadal MS SR o predbežné prerokovanie nároku poškodeného na náhradu škody a to mu podaním zo 14.12.2015 uviedlo, že túto vyhodnotilo ako nedôvodnú pre nepreukázanie splnenia zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci. 6.12. Disciplinárny senát č. 7 Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím sp. zn. DK XX/XXXX z 01.10.2015 rozhodol, že JUDr. J. P. nie je vinný zo spáchania disciplinárneho previnenia, pretože v bode 1,2 a 3 návrhu na začatie disciplinárneho konania sa nedopustil disciplinárneho previnenia pri výkone exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX XXX/XX. (Bod 2 a 3 disciplinárneho návrhu sú zhodné s vymedzením nesprávneho úradného postupu exekútora v žalobe žalobcu.) Disciplinárny senát v odôvodnení rozhodnutia uviedol k bodu 2 návrhu, t.j. k postupu súdneho exekútora, ktorý do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie nemal vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ale ponechal v platnosti exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke), čím mal porušiť ust. § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, že exekútor
vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke dňa 04.03.2014, teda ešte pred žalobcom ako povinným podaným návrhom na odklad exekúcie, ktorý tento podal až 19.03.2014. Po podaní tohto návrhu exekútor nevydával exekučné príkazy za účelom vykonania exekúcie, pričom ust. § 79 a § 100 Exekučného poriadku, ktoré viažu zrušenie skôr vydaných exekučných príkazov na rozhodnutie súdu o povolení odkladu, neumožňujú zrušenie týchto exekučných príkazov bez takéhoto rozhodnutia súdu. Preto disciplinárny senát konštatoval, že postup JUDr. P. bol v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. K bodu 3 podaného návrhu, podľa ktorého do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie E.. P. nevykonával len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ale exekúciu ukončil vymožením disciplinárny senát v odôvodnení uviedol, že predmetné ustanovenie Exekučného poriadku (§ 56 ods. 5 Exekučného poriadku) nemožno vykladať tak, že exekútor nemôže prijať peňažné plnenie od povinného a tým odblokovať majetok, ukončiť exekúciu a vrátiť poverenie. Povinný uhradil na účet exekútora dňa 10.11.2014 sumu 1.634,70,- eur na predmetnú exekúciu, pričom exekútor sumu rozdelil na 1.177,93,- eur pre oprávneného a 445,77 eur na trovy exekúcie. Tým bola uhradená pohľadávka, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. V zmysle § 36 ods. 8 Exekučného poriadku ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní. Čiastka pripadajúca na oprávneného bola tomuto odoslaná a preplatok 11,- eur bol vrátený povinnému. V zmysle § 60 ods. 1 písm. e/ Exekučného poriadku poverenie vydané exekútorovi tento bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, preto disciplinárny senát konštatoval, že postup JUDr. P. bol v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku.
7. Základ uplatneného nároku žalobcu súd posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu a zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
8. Podľa § 1 písm. a/ z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom v čase žalobcom označeného nesprávneho úradného postupu, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. z.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok usta-novených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3. cit. z.č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 4 cit. z.č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 4 cit. z.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Podľa § 17 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 36 ods. 8 z.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), v znení účinnom v čase žalobcom označeného nesprávneho úradného postupu, ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému bezodkladne, najneskôr do 14 dní od ich prijatia, ak odsek 9 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohody, podľa ktorých má lehota presiahnuť 90 dní, sú neplatné. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka exekútora, uplatní sa povinnosť podľa prvej vety uplynutím 14- dňovej lehoty počítanej odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu.
Podľa § 56 ods. 5 cit. Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
Podľa § 60 ods. 1 písm. e/ cit. Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Podľa § 79 cit. Exekučného poriadku, (1) Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1, exekútor upovedomí o tom platiteľa mzdy do troch dní od doručenia rozhodnutia. Platiteľ mzdy po doručení tohto upovedomenia prestane vykonávať zrážky zo mzdy povinného, a to až do času, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo. (2) Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.
Podľa § 100 cit. Exekučného poriadku, (1) Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 a ide o rozhodnutie podľa § 99, banka neblokuje pohľadávky na účte povinného odo dňa, keď jej exekútor oznámi rozhodnutie súdu o odklade exekúcie, kým jej exekútor nedoručí príkaz, aby sa v blokovaní pohľadávky pokračovalo. (2) Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 a ide o rozhodnutie podľa § 99, banka blokuje pohľadávky na účte povinného ďalej, ale blokované sumy nepoukazuje oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd exekúciu zastaví, poukáže banka blokované sumy povinnému.
9. Podľa citovaných ustanovení z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôso-benú pri výkone verejnej moci, ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch alebo existencia nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.
10. Ku skúmaniu existencie prvej podmienky objektívnej zodpovednosti štátu za škodu a to existencie nesprávneho úradného postup súd uvádza, že žalobca sa v konaní domáhal svojho nároku v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora E.. J. P. v exekučnom konaní EX XXX/XX, ktorého sa tento mal dopustiť tým, že do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie nevykonával len úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku povinného, ale ponechal v platnosti exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke), čím porušil ust. § 56 ods. 5 Exekučného poriadku. Zároveň sa tento mal dopustiť nesprávneho úradného postupu aj tým, že do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie nevykonával len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ale exekúciu ukončil vymožením (tá istá exekúcia bola zo strany žalobcu dva krát uhradená), čím porušil ust. § 56 ods. 5 Exekučného poriadku a zmaril právo ochrany a obrany povinného, ktorú mu garantuje Exekučný poriadok podaním návrhu na odklad exekúcie. 10.1. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na Exekútorskom úrade súdneho exekútora K.. K. J. prebiehali dve exekučné konania, v ktorých bol žalobca povinnou osobou a to konanie EX XXX/ XX a EX XX/XX. Dňa 14.12.2004 bol kvôli úmrtiu RNDr. J. ustanovený za náhradníka menovaného E.. J. P., ktorý pokračoval v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX XXX/XX, v ktorom dňa 07.02.2014 vykonal blokáciu vozidiel povinného a dňa 04.03.2014 vydal upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Žalobca ako povinný podal dňa 19.03.2014 na Okresný súd Nitra návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie a listami z 19.03.2014 a 21.03.2014 požiadal exekútora o zastavenie exekúcie. Po výzve exekútora na úhradu pohľadávky a trov exekúcie a výzve na pristavenie vozidiel z 23.10.2014 žalobca následne listom z 09.11.2014 oznámil exekútorovi zloženie platby na jeho účet vo výške 1.634,70,- Sk a následne 10.11.2014 súdny exekútor vydal príkaz na odblokovanie účtu povinného a odblokoval vozidlá, faktúrou č. XXXXX/XXXX vyúčtoval trovy predmetnej exekúcie a dňa 04.12.2014 vrátil Okresnému súdu Nitra poverenie na vykonanie exekúcie. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Sporné v konaní bolo, či žalobcom označený postup súdneho exekútora E.. P. je nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z.. Súd sa v konaní stotožnil s obranou žalovanej, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup súdneho exekútora. Súd poukazuje na to, že žalobca sa domáhal preskúmania postupu súdneho exekútora na Slovenskej komore exekútorov aj na Ministerstve spravodlivosti SR, pričom práve na základe jeho podnetu z 27.10.2014 minister spravodlivosti podal návrh na začatie disciplinárneho konania voči predmetnému exekútorovi. V konaní bolo preukázané, že Disciplinárny senát č. 7, Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím zo dňa 01.10.2015, sp. zn. DK XX/XXXX rozhodol, že disciplinárne obvinený E.. J. P. nie je vinný zo spáchania disciplinárneho previnenia, pretože v bode 1, 2 a 3 návrhu na začatie disciplinárneho konania sa nedopustil disciplinárneho previnenia pri výkone exekúcie vedenej na jeho úrade pod sp. zn. EX XXX/XXXX v zmysle ust. 220 Exekučného poriadku, pričom body 2 a 3 sú zhodné so žalobcom označeným nesprávnym úradným postupom. Toto v konaní nebolo sporné. Disciplinárny senát na základe návrhu ministra spravodlivosti preskúmal postup súdneho exekútora E.. P. a týmto sa zaoberal pri odôvodnení rozhodnutia o bodoch 2 a 3 disciplinárneho návrhu, ktoré sú zhodné so žalobcom v tomto konaní označeným nesprávnym úradným postupom. Súd sa v plnej miere stotožňuje so zisteniami disciplinárneho senátu, ktorý konštatoval, že v oboch týchto bodoch (2 a 3 návrhu) exekútor konal v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Keďže teda exekútor neporušil ustanovenia Exekučného poriadku uvedené v odôvodnení rozhodnutia disciplinárneho senátu, nemožno konštatovať, že by sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Na výsledok tohto disciplinárneho konania poukázala žalovaná, ktorá odkázala na § 193 Civilného sporového poriadku, ktorý ustanovuje viazanosť súdu rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom kto ich spáchal, pričom správny disciplinárny delikt súdneho exekútora je správnym deliktom. K uvedenému tvrdeniu žalovanej súd uvádza, že súd je v zmysle uvedeného ustanovenia (§ 193 Civilného sporového poriadku) viazaný rozhodnutím o tom, že správny delikt spáchaný bol a kto ho spáchal, v danom prípade ale disciplinárny senát rozhodol, že sa JUDr. P. nedopustil disciplinárneho previnenia. Ako však už bolo uvedené, súd sa v plnej miere stotožnil s odôvodnením disciplinárneho senátu k postupu exekútora, ktorý je aj predmetom tohto konania o náhradu škody za nesprávny úradný postup (viď bod 6.12. tohto rozsudku). Súd zhodne s argumentáciou žalovanej podotýka, že skutočnosť, že žalobca ako účel zloženia sumy exekútorovi v liste z 09.11.2014 označil vinkuláciu peňažných prostriedkov do konečného rozhodnutia súdu vo veci nedovoľovala v zmysle už v disciplinárnom rozhodnutí uvedeného § 36 ods. 8 Exekučného poriadku exekútorovi neposlať tieto oprávnenému. Súd preto na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu ním uvedeného nesprávneho úradného postupu.
11. Súd následne skúmal ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Žalobca uviedol, že v konaní si uplatňuje škodu vo výške 1.623,70,- Sk, ktorá zodpovedá exekútorom JUDr. P. nezákonne exekvovanej sume. Uvedená škoda mu vznikla zaplatením druhý krát exekvovanej sumy. Žalobca v konaní tvrdil, že dlžnú sumu v exekúcii EX XXX/XXXX uhradil vrátane trov exekučného konania ešte 03.11.2003 K.. Podmanickému. V konaní
žalobca preukázal, že bola voči nemu vedená predmetná exekúcia na vymoženie pohľadávky s príslušenstvom: 13.438,55,- Sk, s predbežnými trovami exekúcie 3.513,- Sk, pri dobrovoľnom plnení 1.660,50,- Sk. Ako dôkaz o úhrade žalobca predložil kúpnu zmluvu na predaj a kúpu osobného motorového vozidla žalobcu z 03.11.2003, na rube ktorej je rozpis položiek označených ako „U.“ v celkovom súčte 23.507,90,- Sk a príjmový pokladničný blok z 03.11.2003 na uvedenú sumu. Oba uvedené doklady sporovala žalovaná. Ako dôvodnú súd vyhodnotil obranu žalovanej, ktorá poukázala na skutočnosť, že exekúcia predajom uvedeného osobného motorového vozidla žalobcu bola nariadená v inom exekučnom konaní, vedenom pod sp. zn. EX XX/XX a to na základe príkazu exekútora z 25.07.2003 a teda položky na žalobcom tvrdenom vyúčtovaní na rube uvedenej kúpnej zmluvy z 03.11.2011 týkajúce sa vozidla (uskladnenie auta, znalecký posudok na auto, napísanie kúpnej zmluvy, spojazdnenie auta + kľúč) nemôžu mať súvis s exekúciou EX XXX/XX. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepredložil žiaden doklad, že by uvedené vozidlo bolo exekvované aj v konaní U., uviedol len, že jednotlivé položky napísal exekútor K.. J. a on ich nerozporoval. Žalovaná taktiež dôvodne poukázala na skutočnosť, že na príjmovom pokladničnom doklade z 03.11.2003 na sumu 23.507,90,-Sk je účel platby označený ako „trovy Ex“ a to bez uvedenia spisovej značky exekučného konania, pričom podľa účelu by uvedená platba mala predstavovať len čiastku trov, ktorá by ale nemohla zodpovedať trovám v konaní EX XXX/XX, ktoré boli vyčíslené v sume 3.513,- Sk. Súd konštatuje, že bolo zodpovednosťou žalobcu skontrolovať si doklady o úhrade exekúcie a trvať na tom, aby obsahovali zodpovedajúce údaje, pričom tvrdenie žalobcu, že nebolo sporné k čomu sa doklad viaže, keďže u uvedeného exekútora mal len dve exekučné konania vyvracia práve vyššie uvedená obrana žalovanej. Žalovaná taktiež argumentovala, že predmetný príjmový doklad vzhľadom na výšku sumy označenú ako trovy mal byť úhradou trov v exekučnom konaní EX XX/XX, kde bola exekvovaná suma 150.000,- Sk, trovám ktorého by zodpovedala suma uvedená na príjmovom pokladničnom doklade. Z dokazovania vyplynulo, že v exekučnom konaní EX XX/XX boli vyčíslené trovy exekúcie 34.643,40,-Sk a súdny poplatok za vydanie poverenia 500,-Sk, čo predstavuje čiastku 35.143,40,- Sk. Žalobca v konaní predložil poštovú poukážku na uvedenú sumu adresovanú exekútorovi K.. J. zo dňa 29.07.2003. Súd poukazuje na dôvodné spochybnenie žalovanej, že by predmetná poukážka predstavovala úhradu trov exekúcie EX XX/XX, keďže sa na tomto doklade neuvádza k čomu, resp. ku ktorému exekučnému konaniu sa úhrada viaže. Aj tu súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za to, aby uvedený doklad mal príslušné údaje, následkom nedodržania čoho je neunesenie dôkazného bremena tvrdenia o úhrade uvedenej exekúcie. 11.1. Žalobca tiež argumentoval, že dôkazom toho, že exekúciu EX XXX/XX uhradil je aj to, že K.. J. ako súdny exekútor už po úhrade dňa 03.11.2003 voči nemu nevykonával žiadne kroky na vymoženie pohľadávky. Toto tvrdenie preukázateľne rozporovala žalovaná, ktorá poukázala na vyjadrenie oprávneného z uvedenej exekúcie: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z 26.06.2014, ktorý uviedol, že od K.. J. neobdržal v konaní EX XXX/XXžiadnu úhradu, disponuje však exekučným príkazom na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy z 02.09.2004. Súd pritom podotýka, že vydanie predmetného exekučného príkazu z 02.09.2004 K.. J. je konštatované aj v odôvodnení už vyššie uvedeného disciplinárneho rozhodnutia DK XX/XXXX z XX.XX.XXXX, v preukázanom zistení skutkového stavu. Žalobca poprel akýkoľvek úkon exekútora K.. J. po 03.11.2003 v uvedenej exekúcii, avšak iný dôkaz v konaní nepredložil. 11.2. Súd uvádza, že aj keby vyhodnotil, že predmetná poštová poukážka z 29.07.2003 preukazuje úhradu exekučného konania EX XX/XX a že s ohľadom na zhodnosť sumy uvedený rozpis na rube kúpnej zmluvy patril k exekučnému konaniu EX XXX/XX a to vzhľadom na vyčíslenie istiny, trov, trov exekúcie a úrokov, ktoré sumami zodpovedajú výške pohľadávky vyčíslenej v upovedomení o začatí exekúcie EX XXX/XX, s poukazom na dôvodnosť obrany žalovanej týkajúcej sa položiek nepatriacich do exekúcie EX XXX/XX a nepreukázanie jej úhrady žalobcom predloženým príjmovým dokladom, v spojitosti s preukázaním skutočnosti, že aj po 03.11.2003 voči nemu v uvedenej exekúcii K.. J. vykonal úkon k vymoženiu pohľadávky (vydaním exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy z 02.09.2004) nezostáva než konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že uvedenú exekúciu EX XXX/XX uhradil už K.. J. dňa 03.11.2003, čím exekvovaním ním zloženého depozitu E.. P. došlo k vzniku škody, keď uvedenú exekúciu uhradil dva krát. Žalobca teda nepreukázal ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu škody.
12. Napokon súd skúmal aj tretí predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to príčinnú súvislosť medzi žalobcom uplatneným nárokom a špecifikovaným nesprávnym úradným postupom. Žalobca argumentoval, že ním uvedená škoda mu vznikla zaplatením druhý krát exekvovanej sumy následkom konkrétneho nesprávneho úradného postupu E.. P., teda jeho konanie a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, keď bez konania súdneho exekútora E.. P. by škodný následok žalobcovi
nevznikol. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nesprávnym úradným postupom v tomto prípade) a vzniknutou ujmou. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom v danom prípade a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Súd uvádza, že vzhľadom na to, že dospel k záveru, že v konaní žalobca nepreukázal, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu a nepreukázal ani vznik škody, nie je možné skúmanie príčinnej súvislosti medzi nimi. Súd len podotýka, že aj keby v konaní uvedený postup exekútora, ktorý by spočíval v neoprávnenom zaslaní žalobcom zloženej sumy oprávnenému a ukončení exekúcie bol nesprávnym úradným postupom a žalobca by preukázal vznik škody, nemožno konštatovať priamu príčinnú súvislosť medzi konaním E.. P. ako súdneho exekútora a vznikom škody žalobcovi. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, v konaní bolo preukázané, že K.. J. v predmetnej veci EX XXX/XX neodovzdal oprávnenému žiadnu úhradu jeho pohľadávky, teda ak by aj bolo preukázané, že žalobca mu exekvovanú sumu uhradil, ale uvedený exekútor ju oprávnenému neodovzdal, vznik škody by nebol v priamej príčinnej súvislosti so žalobcom označeným konaním E.. P., ktorý exekvovanú sumu riadne odovzdal oprávnenému, čo vyplýva aj z fakturácie predmetnej exekúcie zo 17.11.2014 a je to aj konštatované v disciplinárnom rozhodnutí z 01.10.2015, ale s konaním pôvodného exekútora K.. J.. Zároveň súd podotýka, že žalobca nijako neodôvodnil príčinnú súvislosť ním označeného nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v tom, že do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie nemal vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného, ale ponechal v platnosti exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke), čím mal porušiť ust. § 56 ods. 5 Exekučného poriadku a žalobcom tvrdenej škody. Na základe uvedené súd konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi ním označeným nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorá mu mala vzniknúť.
13. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal naplnenie ani jednej z podmienok zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď nebola preukázaná existencia nesprávneho úradného postupu, existencie škody a ani priamej príčinnej súvislosti a preto žalobu zamietol. Len na margo argumentácie žalovanej, ktorá vzniesla námietku pasívnej vecnej legitimácie v prípade, ak by bolo preukázané bezdôvodné obohatenie sa oprávneného z exekúcie, resp. v časti trov exekútora súd uvádza, že toto v konaní preukázané nebolo a túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.
14. Žalobca si v žalobe uplatnil k nároku aj úrok z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1.623,70,- eur od 10.11.2014 do zaplatenia, pričom v priebehu konania, po začatí prvého pojednávania vo veci vzal žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania a to vo výške 3,10% ročne zo sumy 1.623,70,- eur od 10.11.2014 do 14.12.2015 späť, keď na pojednávaní dňa 05.06.2020 uviedol, že si voči žalovanej uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo žalovanej sumy od 15.12.2015 do zaplatenia s tým, že dátum omeškania je určený odo dňa nasledujúceho po vyjadrení sa žalovanej k návrhu na predbežné prerokovanie nároku. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, zamietol túto v časti istiny aj zostávajúceho príslušenstva.
15. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
16. Keďže žaloba bola žalobcom v uvedenej časti príslušenstva vzatá späť po začatí prvého pojednávania vo veci, pričom žalovaná s týmto čiastočným späťvzatím vyslovila súhlas, súd s poukazom na § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie v časti žaloby o zaplatenie úroku z omeškania a to vo výške 3,10% ročne zo sumy 1.623,70,- eur od 10.11.2014 do 14.12.2015 zastavil.
17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspechu vo veci, kedy žalovaná mala plný úspech vo veci, keďže súd žalobu žalobcu zamietol. Zároveň, keďže žalobca vzal konanie v časti príslušenstva späť, pričom sám žalobca toto zastavenie konania procesne zavinil tým, že vzal žalobu v uvedenej časti späť bez zavinenia žalovanej, patrí aj v tejto časti žalovanej nárok na náhradu trov konania. Súd žalovanej však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.