Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/17/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: V. D. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XX/XX, XXX XX N., Poľská republika, v konaní zastúpeného spoločnosťou V4 Legal, s.r.o. so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 858 820, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 34931-3/2018-BA zo dňa 5. júna 2018 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia číslo: 34931-3/2018- BA zo dňa 5. júna 2018, ktorým žalovaná podľa potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava č. 700-0412546817-GC04/17 zo dňa 5. decembra 2017 predpisujúce žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie január 2009 až január 2012 poistné na nemocenské poistenie v sume 512,59 eur, poistné na starobné poistenie v sume 2 099,14 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 698,87 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 374,40 eur, t.j. spolu v sume 3 685 eur, a to s poukazom na ust. , zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ôsmy bod . Rozhodnutím žalovanej bolo odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu bolo konštatované, že žalobca poistné a príspevky za mesiace január 2009 až január 2012 neodviedol, čím porušil ust. , odsek 3, , ďalej ust. , a prvá veta zákona o sociálnom poistení a , , a v znení účinnom do 31.12.2012.

2.

V rozhodnutí žalovanej bolo konštatované, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba neodviedol poistné za obdobie január 2009 až január 2012, čím porušil , , zákona o sociálnom poistení, a zákona o sociálnom poistení. Na základe tohto zistenia prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo

činnej osobe za vyššie uvedené obdobie poistné v celkovej výške 3 685 eur. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí ďalej uvedené, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Nariadenia spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch. Sú teda záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi, štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. Nariadenia spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci spoločenstva. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, ustanovené v hlave II. základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na danú osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. V situáciách, kedy fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátoch, t.j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá upravené v čl. 13 základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov. V prípade žalobcu je potrebné uviesť, že tento bol od 4.10.2007 do 31.1.2012 zamestnancom spoločnosti EUROPROFIT - V. F. D. a súčasne bol v tomto období oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na území Poľskej republiky. Okrem toho bolo zistené, že žalobca bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 1. októbra 2008 do 31. januára 2012.

3.

Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 21.1.2014 vydala potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve (formulár E 101), podľa ktorého sa na účastníka konania v oblasti sociálneho zabezpečenia v období od 4. októbra 2007 do 31. januára 2012 vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky.

4.

Na základe skutočností, že žalobcovi bola určená slovenská uplatniteľná legislatíva, Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, dňa 19.9.2017 vydala rozhodnutie č. 108-68/2017-TT a rozhodnutie č. 108-69/2017- TT, ktorými deklarovala, že žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzniklo dňa 1. júla 2008 a zaniklo dňa 31. januára 2012. Žalobca proti týmto rozhodnutiam odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodal, pričom uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. novembra 2017. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi od 4.10.2007 do 31.1.2012 bola určená slovenská legislatíva, príjmy účastníka konania z vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2007, 2008, 2009 a 2010 sa považovali za príjmy dosiahnuté na území Slovenskej republiky. Žalobcovi bolo poistné ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov, ako aj nariadením Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 a základným nariadením.

5.

Žalobca voči rozhodnutiu žalovanej podal správnu žalobu, pričom namietal, že zo strany správnych orgánov bol nedostatočne zistený skutkový stav potrebný pre posúdenie veci a súčasne tvrdil, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že žalovaná sa nedostatočne vysporiadala so spornou otázkou ohľadne posúdenia právneho charakteru príjmov žalobcu pre účely vzniku povinného sociálneho poistenia na území SR. V tejto súvislosti namietal, že v kontrolovanom poistnom období, za ktoré prvostupňový správny orgán mu predpísal dlžné poistné z titulu vykonávania samostatne zárobkovej činnosti, ktorú vykonával na území SR výlučne v pracovnoprávnom vzťahu, z ktorej dosahoval v posudzovanom období v zmysle zákona o dani z príjmov príjmy zo závislej činnosti a nie príjmy z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti. Uviedol, že žalovaná sa týmito okolnosťami, v podstate preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podrobne nezaoberala, a preto si aj nesprávne právne vyložila článok 14d (5), bod 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstiev, v zmysle ktorého: „s osobou uvedenou v článkoch 14 ods. 2 a 3, § 14a ods. 2,3 a 4, § 14c písm. a) a článku 14e sa zaobchádza na účely uplatňovania právnych predpisov ustanovených v súlade s týmito ustanoveniami tak, ako keby vykonávala svoju celú zárobkovú činnosť, alebo činnosti na území dotknutého členského štátu“. V tejto súvislosti poukázal na to, že základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňuje od 1. mája 2010 je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a

Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len ako základné nariadenie). S účinnosťou od 1.5.2010 sa uplatňuje aj Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len ako vykonávacie nariadenie), pričom v zmysle čl. 13 ods. 5 základného nariadenia: „osoby uvedené v odsekoch 1 až 4 sa na účely právnych predpisov určených v súlade s týmito ustanoveniami považujú za osoby, ktoré vykonávajú všetky svoje činnosti ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a ktoré získavajú celý svoj príjem v danom členskom štáte“. Mal za to, že základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci Európskej únie. Žalobca predovšetkým namietal, že v rozhodnom období vykonával samostatne zárobkovú činnosť na území Poľskej republiky a súčasne bol zamestnancom pracujúcim v Slovenskej republike. S ohľadom na túto skutočnosť a podľa čl. 14c (5) písmeno a) nariadenia ako i článku 13 bod 3 základného nariadenia sa na žalobcu v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahuje slovenská právna legislatíva, čo bolo potvrdené aj vydaním dokumentu PD A1 Sociálnou poisťovňou - ústredie. Kolíziu medzi žalobcovým právnym statusom zamestnanca na území SR a samostatne zárobkovo činnej osoby na území Poľskej republiky rieši uvedené ustanovenie nariadenia ako i základného nariadenia v prospech zamestnaneckej činnosti žalobcu na území SR, pričom v spojení s čl. 13 bod 5 vyplýva, že sa na účely právnych predpisov sociálneho zabezpečenia žalobca považuje za osobu, ktorá vykonáva všetky svoje činnosti ako zamestnanec a ktorá získava celý svoj príjem v Slovenskej republike. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že znenie čl. 13 bod 5 základného nariadenia je konštruované alternatívne, t.j. na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia sa osoba považuje buď za osobu vykonávajúcu všetky činnosti ako zamestnanec alebo za osobu vykonávajúcu všetky činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba. Za tohto stavu považoval výklad žalovanej uvedený v rozhodnutí, podľa ktorého by mal byť žalobca považovaný za osobu, ktorá vykonáva všetky činnosti ako zamestnanec a zároveň ako samostatne zárobkovo činná osoba za neprimerane extenzívny a nesprávny. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal postavenie osoby, vykonávajúcej všetky svoje činnosti ako zamestnanec, vzťahujú sa na neho práva a povinnosti ako pre zamestnanca a nie povinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby.

6.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhovala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe „lex loci laboris“, a teda príslušnou legislatívou je zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť, bez ohľadu na jej bydlisko /článok 13 (2a) základného nariadenia - tzv. všeobecné pravidlo určujúce uplatniteľnú legislatívu/. Koordinačné nariadenia však upravujú aj pravidlá potrebné na uplatnenie legislatívy jedného štátu pri možných kombináciách zamestnania, trvalého bydliska a samostatnej zárobkovej činnosti. Pre osoby zamestnané vo viac ako v jednom štáte, resp. zamestnané v jednom štáte a samostatne zárobkovo činné osoby v inom štáte, atď. existujú osobitné pravidlá.

7.

Osobitné pravidlá pre osoby, ktoré sú zamestnané súčasne na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činné osoby na území druhého členského štátu sú upravené v článku 14c (5) základného nariadenia, keď v tomto článku písmeno a) je určené, že osoba ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činná na území druhého členského štátu podlieha, pokiaľ písmeno b) neustanovuje inak, právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť. V článku 14c (5) písmeno b) základného nariadenia sú dané výnimky z tohto pravidla, ktoré si stanovili niektoré členské štáty. Na základe tejto výnimky sa na osoby vzťahujú súčasne právne predpisy dvoch členských štátov. Členské štáty, na ktoré sa táto výnimka vzťahuje sú uvedené v prílohe VII. základného nariadenia. Medzi týmito štátmi Poľská republika nie je uvedená, preto sa na žalobcu, ktorý vykonáva činnosť zamestnanca na území SR a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby na území Poľskej republiky vzťahuje od 4. októbra 2007 legislatíva Slovenskej republiky.

8.

Podľa článku 14d (5) základného nariadenia sa s osobou uvedenou v článkoch 14 ods. 2 a 3, 14a ods. 2,3 a 4, 14c písm. a) a článku 14e zaobchádza na účely uplatňovania právnych predpisov ustanovených v súlade s týmito ustanoveniami tak, ako keby vykonávala svoju celú zárobkovú činnosť alebo činnosti na území dotknutého členského štátu.

9.

Žalovaná poukázala na to, že nakoľko žalobca v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2007, 2008, 2009 a 2010 dosiahol príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý presiahol v znení neskorších predpisov ustanovenú hranicu príjmu z podnikania, vzniklo mu od 1. júla 2008 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré trvalo až do 31.12.2012. Výška príjmov za jednotlivé roky rozhodujúceho obdobia vyplýva z oznámenia predloženého žalobcom dňa 3. júna 2015 a 3. júla 2015, čo bolo uvedené aj na strane 3 rozhodnutia žalovanej.

10.

Zdôraznila, že právne postavenie žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, bolo vecou samostatného konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 108-68/2017-TT zo dňa 19. septembra 2017, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že „samostatne zárobkovo činnej osobe p. V. J., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX/XX, XXX XX N., vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2008 na území Slovenskej republiky“. Rozhodnutím číslo: 108-69/2017-TT zo dňa 19. septembra 2017, Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava zároveň rozhodla, že „samostatne zárobkovo činnej osobe p. V. J., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX/XX, XXX XX N., zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. januára 2012 na území Slovenskej republiky“. Proti predmetným rozhodnutiam žalobca nepodal odvolanie a rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne, márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania, nadobudli dňa 21. novembra 2017 právoplatnosť. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že otázka vzniku a zániku právneho postavenia žalobcu, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia bola už právoplatne posúdená (viď rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.9.2016, rozsudok KS v Prešove sp.zn. zo dňa 8.12.2017 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.5.2018), a preto je správny súd povinný na rozhodnutie vo veci vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia aj vo vzťahu k žalobcovi prihliadať.

11.

Žalovaná tiež poukázala na to, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, bolo osobitným rozhodnutím predpísané poistné za obdobie júl 2008 až december 2008 (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 700-0412546717-GC04/17 zo dňa 5.12.2017), pričom toto rozhodnutie vychádzalo z rovnakého skutkového a právneho stavu ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu číslo: 700-0412546817-GC04/17 zo dňa 5.12.2017, vo veci predpísania poistného za obdobie január 2009 až január 2012, potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 34931-3/2018-BA zo dňa 5. júna 2018, ktoré je predmetom tohto súdneho konania, pričom žalobca nenapadol toto rozhodnutie odvolaním a márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudlo toto prvostupňové rozhodnutie dňa 30. decembra 2017 právoplatnosť.

12.

Žalovaná mala za to, že pri aplikácii základného nariadenia postupovala správne, ak určila, že na žalobcu sa vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky a následne všetky príjmy, ktoré žalobca dosiahol bez ohľadu, na ktorom území členského štátu, považovala za príjmy dosiahnuté na území Slovenskej republiky. Keďže podľa právnych predpisov Slovenskej republiky príjmy žalobcu z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti dosiahli relevantnú hranicu na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2008, bol žalobca z týchto príjmov povinný platiť aj poistné v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iného vymedzuje sociálne poistenie a upravuje jeho rozsah na území Slovenskej republiky.

13.

Súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec v neprítomnosti oboch účastníkov konania, ktorí svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a s postupom súdu vyslovili súhlas, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovanej a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

14.

Súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 5.6.2018, ktorá potvrdila prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 5.12.2017 predpisujúce žalobcovi podľa o sociálnom poistení k úhrade poistné za obdobie január 2009 až január 2012 v celkovej výške 3 685 eur, nakoľko žalobca porušil , , zákona o sociálnom poistení, ako aj zákona o sociálnom poistení.

15.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom do 31.12.2010) zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Podľa ust. účinnom od 1.1.2011 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 povinne nemocensky poistená sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 (s účinnosťou od 1.1.2011 § 138 ods. 5).

Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné odvádzať.

Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

Podľa čl. 14c (5) Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 osoba, ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného členského štátu a samostatne zárobkovo činná osoba na území druhého členského štátu, podlieha: a) pokiaľ písmeno b) neustanovuje inak, právnym predpisom členského štátu, na území ktorého vykonáva závislú činnosť alebo ak vykonáva takúto činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, právnym predpisom určeným podľa čl. 14 ods. 2 alebo 3.

Podľa čl. 14d (5) Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 s osobou uvedenou v čl. 14 ods. 2 alebo 3, 14a ods. 2,3 a 4, 14c písm. a) a čl. 14e sa zaobchádza na účely uplatňovania právnych predpisov ustanovených v súlade s týmito ustanoveniami tak, ako kedy vykonávala svoju celú zárobkovú činnosť alebo činnosti na území dotknutého členského štátu.

Podľa čl. 13 (3) základného nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.

Podľa čl. 13 (5) základného nariadenia osoby uvedené v odsekoch 1 až 4 sa na účely právnych predpisov určených v súlade s týmito ustanoveniami považujú za osoby, ktoré vykonávajú všetky svoje činnosti

ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a ktoré získajú celý svoj príjem v danom členskom štáte.

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje sociálne poistenie, rozlišuje medzi zárobkovou činnosťou zamestnanca a zárobkovou činnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby. Rozdiel spočíva v ich odvodových, ako aj oznamovacích povinnostiach. Z ust. a zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 vyplýva, že zárobková činnosť podľa tohto zákona je na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia činnosť zamestnanca, činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená a na účely poistenia v nezamestnanosti činnosť zamestnanca. S účinnosťou od 1.1.2011 je podľa zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zárobková činnosť v zásade činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu a ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. V predmetnej veci pri posudzovaní právneho postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia žalovaná postupovala v súlade s koordinačnými nariadeniami upravujúcimi oblasť sociálneho zabezpečenia. Tieto koordinačné nariadenia žalovaná aplikovala v predmetnej veci z dôvodu, že žalobca bol od 4.10.2007 do 31.1.2012 zamestnancom spoločnosti EUROPROFIT - V. F. D., čo žalobca ani nespochybnil a v rovnakom čase zároveň vykonával podnikateľskú činnosť na území Poľskej republiky. Od 4.10.2007 bol zapísaný v evidencii podnikateľskej činnosti vedenej primátorom Mesta N. pod evidenčným č. 5519/2007, pričom z podnikateľskej činnosti dosahoval príjem, čo preukázal oznámením zo dňa 29. mája 2015 a zo dňa 27. júna 2015. Zo strany Sociálnej poisťovne bol žalobcovi vystavený formulár E101 - potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve, na základe ktorého sa na žalobcu v období od 4. októbra 2007 do 31. januára 2012 vzťahovala legislatíva Slovenskej republiky. Legislatíva Slovenskej republiky ako uplatniteľná legislatíva, bola určená podľa osobitných pravidiel základného nariadenia, keďže žalobca bol v uvedenom období zamestnancom na území Slovenskej republiky a samostatne zárobkovo činnou osobou na území Poľskej republiky. Podľa základného nariadenia sa v takomto prípade považuje celá zárobková činnosť dotknutej osoby, ako keby túto činnosť vykonávala na území členského štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že od vstupu SR do Európskej únie sa od 1.5.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia. Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaných systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (tzv. základné nariadenie) a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21. marca 1972. Nariadenia spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch, tieto sú záväzné vo všetkých svojich častiach pre každého a musia byť uplatňované vnútroštátnymi orgánmi a štátnou správou, inštitúciami príslušnými v oblasti sociálneho zabezpečenia a vnútroštátnymi súdmi. Nariadenia spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou.

16.

Pokiaľ žalobca v správnej žalobe argumentuje tým, že v kontrolovanom poistnom období, za ktoré prvostupňový správny orgán predpísal žalobcovi dlžné poistné z titulu vykonávania samostatne zárobkovej činnosti, vykonával na území SR výlučne zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, tak správny súd poukazuje na to, že právne postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bolo vecou samostatného konania. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava, číslo: 108-68/2017-TT zo dňa 19.9.2017 bolo určené, že u žalobcu vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2008 na území SR, pričom ďalším rozhodnutím číslo: 108-69/2017-TT zo dňa 19.9.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava zároveň rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. januára 2012 na území Slovenskej republiky, pričom proti týmto rozhodnutiam žalobca nepodal odvolanie a tieto rozhodnutia nadobudli dňa 21.11.2017 právoplatnosť. Znamená to, že právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky, čo znamená, že týmito rozhodnutiami bol upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní. Pokiaľ žalobca považoval tieto rozhodnutia za nezákonné, mal možnosť podať voči týmto rozhodnutiam odvolanie, o ktorom by rozhodoval druhostupňový orgán a následne po zamietnutí odvolania mohol potom podať žalobu o preskúmanie zákonnosti týchto rozhodnutí súdom.

17.

Správny súd taktiež poukazuje aj na to, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, bol osobitným rozhodnutím predpísané poistné za obdobie júl 2008 až december 2008 (išlo o rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, číslo: 700-0412546717-GC04/17 zo dňa 5.12.2017, pričom predmetné rozhodnutie, napriek tomu, že vychádzalo z rovnakého skutkového a právneho stavu ako rozhodnutie prvostupňového orgánu číslo: 700-0412546817-GC04/17 zo dňa 5.12.2017, vo veci predpísania poistného za obdobie január 2009 až január 2012, potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 34931-3/2018-BA zo dňa 5. júna 2018, ktoré je predmetom tohto súdneho konania, žaloba nenapadol odvolaním a márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania nadobudlo toto prvostupňové rozhodnutie dňa 30. decembra 2017 právoplatnosť.

18.

Pokiaľ ide o nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.9.2009 a jeho vykonávacie Nariadenie č. 987/2009 zo dňa 16. septembra 2009, na ktoré sa žalobca odvoláva, sa uplatňujú v oblasti sociálneho zabezpečenia až od 1. mája 2010. Na základe týchto nariadení sa teda určuje uplatniteľná legislatíva, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci štátov Európskej únie až od 1. mája 2010, kedy vstúpili do platnosti.

19.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca o uplatnenie Nariadenia č. 883/2004 pri určení uplatniteľnej legislatívy od 1. mája 2010 jednak nepožiadal, a pokiaľ by aj požiadal, tak podľa tohto nariadenia by naďalej podliehal právnym predpisom Slovenskej republiky, čo vyplýva z článku 13 (3) tohto nariadenia. Rovnako ako pri aplikácii základného nariadenia, je pri aplikácii Nariadenia č. 883/2004 sa na osobu, ktorá vykonáva činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby v odlišných členských štátoch, vzťahuje legislatíva členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Taktiež sa podľa čl. 13 (5) Nariadenia č. 883/2004 by sa celý príjem žalobcu, získaného z činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby považoval za príjem, ktorý získal na území SR. Vyplýva to aj z čl. 5 Nariadenia č. 883/2004, ktorý upravuje rovnocennosť zaobchádzania pri dávkach, príjmoch, faktoch alebo udalostiach. Znamená to, že príjmy z činnosti samostatne zárobkovej činnej osoby, ktoré dotknutá osoba dosiahla v inom členskom štáte ako štáte, ktorého legislatíva sa na túto osobu uplatňuje, sa považujú za príjmy dosiahnuté z výkonu činnosti samostatne zárobkovej činnej osoby na území dotknutého štátu, t.j. štátu určenia. Teda príjem, dosiahnutý v inom členskom štáte (v danom prípade v Poľskej republike) sa v súlade s čl. 5 (b) Nariadenia č. 883/2004 zohľadní, ako keby sa stal na území štátu určenia (v danom prípade v Slovenskej republike).

20.

V predmetnej veci žalobca žiadal o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom. Argumenty, ktoré uviedol v správnej žalobe smerujú ale voči tomu, že prácu na území SR nevykonával ako SZČO ale v pracovnoprávnom vzťahu. Táto skutočnosť však v tomto konaní nie je relevantná, nakoľko o otázke trvania poistenia (jeho vzniku a zániku) žalobcu ako SZČO už bolo právoplatne rozhodnuté a žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie týchto rozhodnutí nepodal. V predmetnej veci už preto nie je možné riešiť existenciu (trvanie) statusu SZČO žalobcu v rozhodnom období, za ktoré správne orgány žalobcovi predpísali ako SZČO poistné.

21.

Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v napadnutom rozhodnutí žalovanej a v jej vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov vo veci nezistil žalobcom namietané pochybenia, ktoré by zakladali niektorý z dôvodov zrušenia rozhodnutia upravených procesným predpisom a preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

22.

O trovách konania súd rozhodol tak, že v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.