Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7C-27-2020.pdf
PDF · 77.48 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/27/2020
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: V.. V. S., T.. XX.XX.XXXX, H. Ř. XXX/XX, XXX XX C. -Ž., Č. M., zast. Cottyn Cúth s.r.o., IČO: 50 073 125, advokátska kancelária, so sídlom Nám. SNP 478/19, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: I.. C. T., T.. XX.XX.XXXX, H. R. O. XXX/XX, XXX XX Š., o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Ako zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 Civilného sporového poriadku sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísaných na liste vlastníctva Č.. XXXX D. B. Ú. S. G., katastrálnym odborom pre okres S. G., B. Š., katastrálne územie I. ako zastavaná plocha a nádvoria na C.. Č.. XXX/XXX B. D. XXX I.X, C. M. „.; Z. M. S. G..Č.. XXX, C. T. C.. Č.. XXX/XXX v spoluvlastníckom podiele 2/3 v prospech žalobcu: V.. V. S., T.. XX.XX.XXXX, H. Ř. XXX/XX, XXX XX C. -Ž., Č. M. na zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 08. júna 2020 do výšky pôžičky v sume 16 000,- € a jej príslušenstva.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania o zabezpečovacom opatrení.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na tunajšom súde domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 343 CSP a to zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného uvedeným vo výroku. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzavreli dňa 08.06.2020 zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Obč. zákonníka. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému sumu vo 16.000,- EUR prevodom na účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku spolu so zmluvným úrokom 5% ročne zo sumy pôžičky a to najneskôr do 30 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. Po prijatí pôžičky na účte žalovaného sporové strany sa dohodli na spísaní notárskej zápisnice. Notárska zápisnica bola spísaná JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Bratislave dňa 08.06.2020 pod č. N 287/2020, NZ 14 855/2020, NCRls 15144/2020. Žalovaný do zápisnice uznal záväzok voči žalobcovi a vyjadril svoj súhlas s vykonateľnosťou Notárskej zápisnice, ako aj s tým, že zápisnica je titulom pre exekúciu podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku v platnom znení. Žalovaný si svoj záväzok, vrátiť pôžičku v lehote splatnosti 30 dní odo dňa poskytnutia pôžičky, t.j. do 08.07.2020 nesplnil. žalobca podal dňa 22.07.2020 na Okresnom súde v Banskej Bystrici návrh na vykonanie exekúcie z exekučného titulu cit. Notárskej zápisnice. Exekučný súd uznesením zo dňa 06.08.2020 návrh na vykonanie exekúcie pre nespôsobilý exekučný titul zamietol. Žalobca proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť o ktorej doposiaľ rozhodnuté nebolo. Napriek tomu, že exekučný súd v zmysle uznesenia považoval Notársku zápisnicu za nespôsobilý exekučný titul, súd nijakým spôsobom nespochybnil existenciu záväzku žalovaného voči žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke. Žalovaný doposiaľ neprejavil záujem na vrátení poskytnutej pôžičky žalobcovi (č.l. 8). Žalobca môže legitímne očakávať, že exekučný súd vyhodnotí podanú sťažnosť ako dôvodnú, následkom čoho sa bude v exekúcii pokračovať a nie je preto nevyhnutné, aby sa žalobca domáhal na všeobecnom súde žalobou voči žalovanému splnenia si povinnosti zo zmluvy o pôžičke (č.l. 10).
2. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva (č.l. 9), že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti ako sú opísané vo výroku. Z výpisu z Obchodného registra taktiež vyplýva, že žalovaný (žalobca zrejme omylom nesprávne označil žalovaného ako spoločníka) je v súčasnosti spoločníkom a teda aj vlastníkom obchodných podielov ako aj iných majetkových hodnôt spôsobilých byť predmetom záložného práva v spoločnostiach: Pre klienta, s.r.o., IČO: 52 369 820 a Domy z dreva, s.r.o. IČO: 52 699 . O iných veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách vo vlastníctve žalovaného, ktoré by mohli byť spôsobilým predmetom záložného práva žalobca nemá vedomosť. Lustráciou na internetových portáloch realitných kancelárií žalobca zistil, že žalovaný ponúka nehnuteľnosti uvedené vo výroku na predaj viď.č.l. 45. Žalovaný predajom poveril realitnú kanceláriu Directreal Viva a preto na strane žalobcu vznikla dôvodná obava, že žalovaný má snahu znížiť hodnotu svojho majetku a domnieva sa, že exekúcia bude ohrozená. V dôsledku konania žalovaného je potrebné posilniť postavenie žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní, a to zriadením záložného práva na majetok žalovaného na základe zabezpečovacieho opatrenia. Zriadenie záložného práva na obchodné podiely žalovaného v spoločnostiach Pre klienta, s.r.o. a Domy z dreva, s.r.o. by predstavovalo nedostatočné a neefektívne zabezpečenie žalovanej pohľadávky vzhľadom na výšku vkladu žalovaného ako spoločníka v spoločnostiach v sume 5.000,- EUR + 1700,- EUR. 3. S ohľadom na výšku peňažnej pohľadávky žalobca má za to, že súdom zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach by nepredstavovalo neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovaného a naopak žalobcovi by poskytlo primerané zabezpečenie jeho pohľadávky. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy : Zmluvu o pôžičke zo dňa 08.06.2020, výpis z W. Č.. XXX Z. XXXX, výpisy z Obchodného registra spoločnosti Pre klienta, s.r.o. a Domy z dreva, s.r.o., ponukový inzerát spoločnosti Directreal Viva a účtovnú závierku spoločnosti Pre klienta za rok 2019. 4. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 5. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia podobne ako v prípade neodkladného opatrenia je aspoň osvedčenie existencie pohľadávky, ktorá sa má záložným právom zabezpečiť, a ohrozenie exekúcie na vymoženie tejto pohľadávky. Aj v tomto prípade je na navrhovateľovi, aby oba tieto predpoklady osvedčil (spravdepodobnil, porov. § 326 ods. 1 v spojení s § 344 CSP). 6. Súd po preskúmaní listín priložených k žalobe, najmä zmluvy o pôžičke, W. Č.. XXXX a ponuky realitnej kancelárie zistil, že tieto osvedčujú žalobcom opísané skutočnosti, preto nie je potrebné ho znova opakovať. Okrem toho súd z W. D. Č.. XXXX C. Y.. Ú.. Š. dostupného zo stránky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR <https://cica.vugk.sk/LV_ED.aspx> a ponuky realitnej kancelárie zistil, že predmetnú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného je ponúkaná na predaj (č.l. 45-51), čo osvedčuje žalobcom uvádzanú obavu o tom, že žalovaný má snahu svoj majetok zmenšovať a exekúcia by mohla byť ohrozená. 7. V prerokúvanej veci sú podľa názoru súdu dostatočne osvedčené oba tieto predpoklady. Z obsahu žaloby a pripojených listín je dostatočne osvedčené, že žalovanému bola dňa 08.06.2020 žalobcom poskytnutá pôžička v sume 16.000,- EUR, ktorý mal žalovaný do 30 dní od poskytnutia pôžičky vrátiť aj s dohodnutým zmluvným 5% p.a. úrokom. Hoci od poskytnutia pôžičky uplynulo už 90 dní, žalovaný nevrátil ani časť poskytnutých finančných prostriedkov žalobcovi, čím je zrejmé, že žalovaný svoje záväzky riadne a včas nesplnil. Súd sa takisto stotožňuje s názorom žalobcu, že tu existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Nesplácanie záväzku voči žalobcovi zo strany žalovaného bez toho, že by tento voči žalobcovi a zmluve o pôžičke prejavil akékoľvek vecné výhrady voči jeho pohľadávke, podľa názoru súdu nasvedčuje, že žalovaný nemá dostatok prostriedkov na plnenie svojich záväzkov. Nehnuteľnosť uvedená vo výroku tak môže predstavovať jediný podstatnejší majetok, ktorý môže byť zexekvovaný v prospech žalobcu. V prípade úspešného predaja nehnuteľnosti na realitnom trhu by žalobca nemohol uspokojiť svoje nároky uplatňované zo zmluvy o pôžičke, ktoré by mu prípadne boli priznané. Ustanovenie § 343 ods. 1 CSP pritom nevyžaduje, aby ohrozenie exekúcie bolo dané konaním samotného žalovaného alebo aby bolo ním zavinené. Postačí, že tu takáto obava o ohrozenie exekúcie objektívne existuje. 8. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia
- záložného práva je dôvodný, a preto výrokom I žiadané záložné právo zriadil bez nariadenia pojednávania a vyjadrenia ostatných strán (§ 329 ods. 1 v spojení s § 344 C. s. p.). Tým samozrejme
nie je prejudikovaný výsledok konania vo veci samej, najmä tým nie je právoplatne potvrdený právny základ ani výška pohľadávky. 9. O trovách rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 354 CSP, keďže konanie o zabezpečovacom opatrení sa týmto rozhodnutím končí a CSP nepredpokladá rozhodovanie o trovách týchto opatrení vo veci samej. Žalobca bol pritom so svojím návrhom úspešný, takže mu patrí nárok na náhradu všetkých trov (výrok II).
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Toto uznesenie je predbežne vykonateľné doručením.