Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Pc-17-2019.pdf
PDF · 70.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6Pc/17/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Brezne, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľa L.. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, U., t.č. Z. XX, D.-L., D., proti odporkyni M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. D. F. XXX, U. D. F., t.č. L. Z. XX, P.-F., D., v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd r o z v á d z a manželstvo L.. M. S., nar. XX.XX.XXXX a M. S., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev matriky N. I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa v konaní domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Uviedol, že sa spolu zobrali v roku XXXX, keď spojili svoje dovtedajšie neúplné rodiny a spoločne vychovali svoje tri deti. V tom čase bol navrhovateľ vdovec s dvoma synmi a odporkyňa slobodná matka. Následne sa ona za ním prisťahovala do D., kde pracoval a odvtedy obidvaja žijú a pracujú stále v D.. Až do roku 2009 považoval navrhovateľ ich manželstvo za pekné, avšak od roku 2010 sa vzájomné vzťahy pokazili, odporkyňa mala záujem manželstvo ukončiť a začať nový život. V júli 2015 sa napokon odsťahovala zo spoločnej domácnosti, kde už v tom čase žili ako dvaja cudzí ľudia.
2. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu uviedla, že s rozvodom nesúhlasí, keďže prebieha rozvodové konanie v D. Ku skutkovému opisu stavu ich manželstva v návrhu sa nevyjadrila.
3. Na základe uvedeného súd v prvom rade skúmal svoju právomoc rozhodnúť o rozvode manželstva účastníkov. V zmysle čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, je vo veciach rozvodu daná právomoc súdov toho členského štátu Európskej únie, na území ktorého majú manželia obvyklý pobyt, ale aj toho štátu, ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. V tomto prípade obaja účastníci dlhodobo žijú a pracujú v D., súd teda nemá pochybnosti o tom, že by bola daná právomoc súdu uvedeného členského štátu, zároveň však súd zistil aj to, že obaja sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky aj D., je tu teda daná aj možná právomoc súdu Slovenskej republiky. Pre takéto situácie stanovuje nariadenie v svojom článku 19 ods. 1, že ak sa vedú konania týkajúce sa rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva medzi rovnakými účastníkmi na súdoch rôznych členských štátov, súd, ktorý začal konať ako druhý, aj bez návrhu preruší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať. Podľa čl. 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, keď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, súd ktorý začal konať ako druhý, odmietne vykonávať svoju právomoc v prospech tohto súdu.
4. Na základe uvedeného súd v tomto konaní zisťoval, kedy bol podaný návrh na rozvod na súde D., následne zistil, že sa tak stalo na súde v meste P., podaný bol M. S., čiže odporkyňou v našom konaní proti M. S. teda navrhovateľovi v našom konaní, dňa 27.02.2020. Z kópie návrhu je možné zistiť, že v konaní sa žiada rozvedenie manželstva, ktoré bolo medzi účastníkmi uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Návrh na rozvod na Okresnom súde Brezno bol navrhovateľom podaný dňa 10.10.2019. Tunajší súd následne po uvedenom zistení zaslal nemeckému súdu oznámenie o tom, že koná a vo veci vytýčil pojednávanie. Prerušenie a prípadné odmietnutie právomoci prichádza do úvahy na strane súdu v D. a tunajší súd je právomocný vo veci rozhodnúť.
5. Dokazovaním vo veci následne súd z výsluchu navrhovateľa zistil, že v súčasnosti manželstvo medzi účastníkmi niekoľko rokov nefunguje, v spoločnej domácnosti naposledy žili do júla 2015, s odporkyňou odvtedy spoločnú domácnosť neobnovili, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu a neplánujú obnoviť spolužitie. Navrhovateľ ani nepovažuje takéto obnovenie spolužitia za možné. Tieto skutkové okolnosti odporkyňa nepoprela, sama však podala návrh na rozvod manželstva, ako je to uvedené vyššie.
6. Z doloženého sobášneho listu vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané je v knihe manželstiev Obvodného úradu N. I. vo zväzku XX., ročník XXXX, na strane XXX., pod poradovým číslom XXX.
7. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že návrh na rozvod manželstva je dôvodný, manželstvo v súčasnosti neplní svoj hospodársky, spoločenský, ani výchovný účel. Manželia žijú oddelene od roku 2015, keď sa odporkyňa zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Súd vzal do úvahy jednoznačné stanovisko navrhovateľa, ktorý sa domáha rozvedenia ich manželstva, ako aj stanoviska odporkyne, ktorá síce ako reakciu na tento návrh uviedla, že s rozvodom nesúhlasí, ale ako dôvod uviedla, že takéto konanie už prebieha v D.. Z ďalších zistení vyplynulo, že návrh na rozvod v D. podala ona. Z toho súd dovodil, že ak sa odporkyňa sama domáha rozvedenia manželstva na inom súde, s rozvodom samotným súhlasí, celkom zrejme považuje dôvody pre ukončenie manželstva za dané, prekážkou pre ňu v konaní pred tunajším súdom je len to, že rozvodové konanie už prebieha aj na inom súde. Jej formálny nesúhlas nevytvoril prekážku pre rozhodnutie tunajšieho súdu o rozvode ich manželstva. Preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo rozviedol, pričom konštatoval rozvrat manželstva do tej miery, že toto v súčasnosti je len formálnym zväzkom dvoch osôb, ktoré dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu, nestýkajú sa intímne a nemajú ani žiadne citové väzby. Z ničoho ani nevyplynula možnosť obnovenia riadneho manželského spolužitia medzi účastníkmi, naopak, zo skutkových okolností vyplynul trvalý rozvrat ich manželstva.
9. O trovách konania súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa tohto práva vzdali.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť matričnému úradu, kde bolo manželstvo zapísané, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.