Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37Csp-79-2020.pdf
PDF · 127.81 KB
Case nature
Area
Subarea
37Csp/79/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/X, S., o zaplatenie 1.117,68 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 897,68 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 897,68 eura od 2.7.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,64 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.4.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.117,68 eura s príslušenstvom, zmluvnú pokutu a trovy konania. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu/zmluvy Č.. U.;U.; V zmysle predmetnej zmluvy/zmlúv žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu/karty s telefónnym číslom/číslami uvedenými v zmluve. Žalobca pri uzavretí Dodatku/dodatkov k Zmluve/zmluvám Č.. U. odpredal žalovanému telekomunikačné zariadenie/ zariadenia za kúpnu cenu uvedenú v dodatku/dodatkoch k zmluve/zmluvám s dohodnutou zmluvnou pokutou. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 567.18 EUR porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve/zmluvám, je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu/zmluvné pokuty spolu vo výške 477.40 EUR. Zmluvnú pokutu v sume 220.00 EUR si žalobca uplatňuje na základe Dodatku k zmluve č. U.. Zmluvná pokuta bola vypočítaná v súlade s článkom 2.5 dodatku k zmluve, v ktorom bola dohodnutá vo výške 240.00 EUR a na základe pravidiel jej výpočtu sa jej výška znížila v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzatvorenia dodatku k zmluve (05.12.2016) do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným (06.02.2017). Žalovaný viazanosť nedodržal po dobu 22 mesiacov. Žalobca uzavrel so žalovaným splátkovú zmluvu/splátkové zmluvy Č.. XXXXXXXXXX;XXXXXXXXXX, v ktorej sa zaviazal uhradiť v mesačných splátkach zvyšnú časť kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenia/zariadenia. Žalovaný taktiež neuhrádzal mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny za zariadenie, čím porušil zmluvné povinnosti a žalobca mu zosplatnil aj zvyšné neuhradené splátky spolu v sume 330.50 EUR. Neuhradené splátky v sume 273.00 EUR si žalobca uplatňuje na základe Dohody o splátkach Č.. XXXXXXXXXX z 09.11.2016. V dohode o splátkach článok 1 bod 1.1 sa žalovaný zaviazal sumu 299.00 EUR uhradiť v 23 mesačných splátkach v sume 13.00 EUR. Žalovaný neuhradil 21 splátok. Neuhradené splátky v sume 57.50 EUR si žalobca uplatňuje na základe Dohody o splátkach Č.. XXXXXXXXXX G. XX.XX.XXXX. V dohode o splátkach
článok 1 bod 1.1 sa žalovaný zaviazal sumu 60.00 EUR uhradiť v 24 mesačných splátkach v sume 2.50 EUR. Žalovaný neuhradil 23 splátok. Žalobca zaslal žalovanému pokus o pokonávku, v ktorej ho vyzval na úhradu pohľadávky. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb, zmluvnej pokuty/zmluvných pokút, nezaplatených splátok za telekomunikačné zariadenie/zariadenia predstavovala celkom sumu 1375.08 EUR. Časť pohľadávky vo výške 257.40 EUR bola účtovne odpísaná. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami Článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 02.07.2017. Žalovaný bol na zaplatenie dlhu vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o poskytovaní verejných služieb Č.. U. spolu so všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len „Všeobecné zmluvné podmienky“), s jej dodatkom Č.. U.G. dňa 5.12.2016, s faktúrami a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb Č.. U.. Na základe tejto zmluvy žalobca ako poskytovateľ telekomunikačných služieb zapožičal žalovanému ako užívateľovi jednu mikroprocesorovú SIM kartu, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
5. Z kúpnej zmluvy a dohody o splátkach k zmluve o pripojení Č.. U. zo dňa 9.11.2016 súd zistil, že žalobca predal žalovanému 1 ks mobilného telekomunikačného zariadenia značky W. za kúpnu cenu 312,- eur, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť v 23 mesačných splátkach v sume 13,- eur.
6. Z dodatku k zmluve o pripojení Č.. U. zo dňa 5.12.2016 súd zistil, že žalobca predal žalovanému 1 ks mobilného telekomunikačného zariadenia značky U. H. XS XXGB F. za kúpnu cenu 120,- eur.
7. Z dohody o splátkach k zmluve o pripojení č. U. zo dňa 5.12.2016 súd zistil, že žalobca predal žalovanému 1 ks mobilného telekomunikačného zariadenia značky U. H. XS XXGB F. za kúpnu cenu 120,- eur, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť splátkou vo výške 60,- eur splatnou pri podpise dohody a v 24 mesačných splátkach v sume 2,50 eura.
8. Z faktúry č. XXXXXXXXXX. zo dňa 22.1.2017 súd zistil, že žalovaný ako užívateľ mal uhradiť žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za poskytnuté služby vo výške 12,98 eura so splatnosťou do 5.2.2017.
9. Z faktúry č.. zo dňa 22.1.2017 súd zistil, že žalovaný ako užívateľ mal uhradiť žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za poskytnuté služby vo výške 54,74 eura so splatnosťou do 5.2.2017.
10. Z faktúry č. XXXXXXXXXX. zo dňa 22.2.2017 súd zistil, že žalovaný ako užívateľ mal uhradiť žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za poskytnuté služby vo výške 12,98 eura so splatnosťou do 8.3.2017.
11. Z faktúry č. XXXXXXXXXX. zo dňa 22.2.2017 súd zistil, že žalovaný ako užívateľ mal uhradiť žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za poskytnuté služby vo výške 184,33 eura so splatnosťou do 8.3.2017.
12. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.3.2017 súd zistil, že žalovaný ako užívateľ mal uhradiť žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za poskytnuté služby vo výške 302,15 eura so splatnosťou do 5.4.2017.
13. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
14. Podľa ustanovenia § 43 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
15. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 až 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. a. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia. b. Údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
16. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení má súd za nesporné, že žalovaný ako užívateľ nezaplatil žalobcovi ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za služby poskytnuté podľa zmluvy o pripojení Č.. U. zo dňa 9.11.2016 a dodatku k zmluve o pripojení Č.. U. zo dňa 5.12.2016 v celkovej výške 567,18 eura, ktorú mal žalovaný zaplatiť žalobcovi na základe resp. po predložení dokladu o vyúčtovaní, a to vyššie uvedených faktúr opísaných v bodoch 8 až 12 tohto odôvodnenia. Žalovaný teda porušil povinnosť ustanovenú v § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z.. Z tohto dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnutú službu v celkovej výške 567,18 eura.
19. Z kúpnej zmluvy a dohody o splátkach k zmluve o pripojení Č.. U. zo dňa 9.11.2016 má súd za preukázané, že žalobca predal žalovanému 1 ks mobilného telekomunikačného zariadenia značky W. F. I. U. XX.X XXXX J. O. XXXX za kúpnu cenu 312,- eur, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť v 24 mesačných splátkach v sume 13,- eur. Žalovaný uhradil pri podpise zmluvy prvú splátku vo výške 13,- eur ako aj ďalšie 2 splátky, celkovo tak uhradil sumu 39,- eur. Z tohto dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu mobilného telekomunikačného zariadenia značky W. F. I. U. XX.X XXXX J. O. XXXX v celkovej výške 273,- eur.
20. Z dohody o splátkach k zmluve o pripojení Č.. U. zo dňa 5.12.2016 má súd za preukázané, že žalobca predal žalovanému 1 ks mobilného telekomunikačného zariadenia značky U. H. XS XXGB F. za kúpnu cenu 120,- eur, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť splátkou vo výške 60,- eur splatnou pri podpise dohody a v 24 mesačných splátkach v sume 2,50 eura. Žalovaný uhradil pri podpise zmluvy prvú splátku vo výške 60,- eur ako aj ďalšie splátku vo výške 2,50 eura, celkovo tak uhradil sumu 62,50 eura. Z tohto dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu mobilného telekomunikačného zariadenia značky U. H. XS XXGB F. v celkovej výške 57,50 eura.
21. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, podľa ustanovenia § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
22. Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Podľa čl. 2 bod 2.1 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb U. zo dňa 5.12.2016 je účastník povinný podniku zaplatiť kúpnu cenu mobilného telefónu vo výške ustanovenej v čl. 1 bode 1.2 ( kúpna cena so zľavou).
24. Podľa čl. 2, ods. 2.3 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb U. zo dňa 5.12.2016 účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej tiež „doba viazanosti“) a) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku ako účastník Služieb poskytovaných mu Podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto Služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu); za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených zákonom č. 351/2011 Z.z. v platnom znení; b)nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty (pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo Zmluvy, pričom v takom prípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní Služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu); c) sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo odstúpiť od Zmluvy alebo právo vypovedať Zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto Dodatku a/alebo v Zmluve, alebo na základe ktorého by bol Podnik oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb; d) bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2 písmene b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku Účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku; e) bude včas a riadne uhrádzať cenu za služby a iné svoje peňažné záväzky voči Podniku a súčasne bude včas a riadne uhrádzať Podniku iné platby, ktoré je povinný platiť Podniku, a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažné záväzky voči Podniku, avšak Účastník je povinný ich uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku tretej osobe.
25. Podľa čl.2 bod 2.5. Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb U. zo dňa 5.12.2016 je ustanovené, že účastník je povinný podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne : a) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl.2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku ( a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť podniku alebo prostredníctvom podniku ) alebo b) ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty alebo účastník poruší povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti ( bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 240,- EUR, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať podľa nižšie uvedených pravidiel v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že sa rozdiel medzi počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa tohto Dodatku stanovená doba viazanosti. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa týchto pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.
26. Daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetného Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb U. zo dňa 5.12.2016 je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
27. Režim spotrebiteľských zmlúv (zmlúv na ochranu spotrebiteľa) bol výslovne upravený v Občianskom zákonníku až novelou prevedenou zákonom č. 150/2004 Z.z., a to s účinnosťou od 1.4.2004. Jej cieľom bolo zaistiť harmonizáciu slovenského zmluvného práva s európskym spotrebiteľským právom, resp. s acquis communautaire dosiahnutým v tejto oblasti.
28. Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.
29. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).
30. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb U. zo dňa 5.12.2016 týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 odst. 4 písm. k Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
31. Základnou charakteristickou črtou zmluvnej pokuty ako osobitného zabezpečovacieho prostriedku je bezpochyby to, že môže vzniknúť len na základe konsezuálneho právneho úkonu, t.j. strany sa musia na zmluvnej pokute dohodnúť. Bez takejto dohody nemožno hovoriť o zmluvnej pokute (Oľga Ovečková: Zmluvná pokuta, Iura Edition 2004).
32. Text predmetného dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, či iné telekomunikačné zariadenie, účastnícky program a služby, výšku zmluvnej pokuty v závislosti od ceny telekomunikačného zariadenia. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
33. V minulosti súdy hodnotili dohody o zmluvnej pokute ako neprijateľné zmluvné podmienky práve pre ich neprimeranosť hlavne z toho dôvodu, že boli dohodnuté paušálnou sumou, t.j. vyžadovali od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške bez ohľadu nato, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Vychádzalo sa z predpokladu, že vzhľadom na kúpnu cenu za mobilný telefón musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb s prihliadnutím na to, že žalobca je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti bolo hodnotené ako neprimerané. Bolo považované za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nebolo závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho bol potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu (napr. 300,- eur) teoreticky i v prípade, ak by mal dodávateľovi dlžiť iba 1 cent, teda aj z tohto hľadiska bolo dojednanie o zmluvnej pokute považované za neprimerané.
34. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.
35. Zo žaloby je zrejmé, že si ňou uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosť účastníka platiť cenu za služby riadne a včas, čomu zodpovedá dojednanie o zmluvnej pokute v bode 2.5. písm. a) dodatku. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vzniká už v tom momente, kedy účastník nesplní túto povinnosť, bez ohľadu na následky, ktoré to bude mať na zmluvu a dodatok k nej ako celok (teda či dôjde k ukončeniu právneho vzťahu zo zmluvy alebo nie). Z obsahu ods. 2.5 dodatku vyplýva, že výška zmluvnej pokuty je určená ako rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou elektronického telekomunikačného zariadenia predaného na základe dodatku a jeho zľavnenou cenou podľa dodatku a výška zmluvnej pokuty je určená tak, aby kryla podniku výpadok príjmov (výnosov) vzniknutý tým, že toto zariadenie predal za cenu nižšiu než obvykle. Na účely krytia tohto výpadku je dohodnutá doba viazanosti v kombinácii s povinnosťou účastníka mať po celú dobu trvania aktivovaný určitý účastnícky program s určitým minimálnym mesačným „paušálom“. Znamená to, že účastník každomesačne neplatí len za skutočne využité služby, ale platí určitú fixnú sumu bez ohľadu na to, či a v akom rozsahu komunikačné služby využíva. Taká úprava je samozrejme opodstatnená práve poskytnutou zľavou z ceny telekomunikačného zariadenia. Ak dôjde k zániku zmluvy, zaniká doba viazanosti a žalobca tak nemá iný prostriedok na kompenzáciu poskytnutej zľavy než zmluvnú pokutu.
36. Zmluvná pokuta vo výške rozdielu maloobchodnej ceny zariadenia a zľavnenej ceny je v princípe primeraná pre prípad ukončenia zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti (bod 2.5. písm. b) dodatku). Týmto spôsobom ukončenia sa totiž naruší celý hospodársky model žalobcu pri predaji takéhoto „akciového“ zariadenia. Takéto dôvody však podľa názoru súdu nemožno nájsť v prípade upravenom v písm. a) citovaného ods. 2.5 dodatku. Porušenie povinnosti účastníka platiť za poskytnuté služby totiž samo osebe tento hospodársky model žalobcu nenarušuje, resp. nenarušuje ho do tej miery, aby to znamenalo potrebu kompenzovať celú zľavu z ceny el. komunikačného zariadenia zmluvnou pokutou. Ak totiž nedôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu pred uplynutím doby viazanosti, žalobca má naďalej nárok na minimálny „paušál“ počas celej doby viazanosti, z toho vyplývajúci nárok na zaplatenie tohto minimálneho paušálu voči účastníkovi. Tento príjem mu tak v rámci jeho hospodárskeho modelu
kompenzuje výpadok spôsobený predajom komunikačného zariadenia za zľavnenú cenu. Uplatnenie zmluvnej pokuty podľa ods. 2.5 písm. a) dodatku totiž samo osebe nezbavuje účastníka povinnosti naďalej plniť záväzky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k nej, vrátane povinnosti mať aktivovaný minimálny paušál. Takej povinnosti by ho zbavovalo len uhradenie zmluvnej pokuty v zmysle ods. 3.5 dodatku, avšak aj to len od okamihu jej uhradenia.
37. Z uvedených dôvodov tak výška zmluvnej pokuty v sume rozdielu bežnej maloobchodnej ceny zariadenia a jeho zľavnenej ceny podľa dodatku nemôže byť považovaná za primeranú v prípade, ak porušenie zmluvy a dodatku spočíva len v tom, že účastník počas jej trvania poruší svoju platobnú povinnosť podľa zmluvy a dodatku, bez ohľadu na dobu, po ktorú je účastník v omeškaní (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 deň) a bez ohľadu na výšku sumy omeškania (môže ísť aj o omeškanie hoci len o 1 cent), a pritom súčasne nedôjde k ukončeniu zmluvy, teda nedôjde k naplneniu (hospodárskeho) účelu, ktorý sa sleduje takto určenou výškou zmluvnej pokuty.
38. Ustanovenie dodatku, ktoré takúto zmluvnú pokutu upravuje tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech účastníka (spotrebiteľa) tým, že od spotrebiteľa vyžaduje zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neplatnosť má za následok, že nie je možné využiť ani moderačné právo súdu upravené v § 545a Občianskeho zákonníka, keďže ust. §53 ods. 5 má ako lex specialis v spotrebiteľských vzťahoch prednosť pred ustanovením § 545a. Okrem toho by však moderácia neprijateľnej zmluvnej podmienky na prípustnú výšky odporovala aj zásade efektivity európskeho práva, pretože by bránila efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z22. januára 2015 v spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13, Caxabank).
39. Súd preto žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 220,- eura nepriznal a žalobu v tejto časti podľa ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka zamietol.
40. Nakoľko je žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vo výške 897,68 eura, vznikol žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka nárok na úroky z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto dlžnej sumy, ktorým je deň po dni uvedenom v pokuse o pokonávku poskytnutom na dodatočné plnenie dlžnej sumy, ktorý žalovaný nerozporoval. V čase omeškania dlžníka s plnením dlhu, t.j. dňa 2.7.2017 bola výška úroku z omeškania v zmysle vyššie citovaného nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. v sadzbe Európskej centrálnej banky 0% + 5 percentuálnych bodov podľa citovaného nariadenia vlády, teda výška úroku z omeškania predstavuje 5%, na úhradu ktorého zaviazal súd žalovaného spolu s istinou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie v pokuse o pokonávku, t.j. odo dňa 2.7.2017 až do zaplatenia.
41. Na základe vyššie uvedeného, súd preto žalobe v časti vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 897,68 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 897,68 eura od 2.7.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
42. O trovách konania strán sporu rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 ods.1 a 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 80,32% k 19,68% úspechu žalovaného, a priznal mu preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,64%.
43. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).