Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-29-2020.pdf
PDF · 129.55 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v spore žalobcu: Passerati, s. r. o., IČO: 52309304 so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, zastúpená ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina proti žalovanému: AXA pojišťovňa a. s., IČ: 28 195 604 so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha, Česká republika konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom AXA pojišťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 36 857 521, Kolárska 6/0, 811 06 Bratislava, zastúpená: CLS Čavojský & Partners, s. r. o. advokátska kancelária, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava IČO: 36 854 972 o zaplatenie 465,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť istinu vo výške 465,-€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 465,- € od 12.9.2019 do zaplatenia sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 90 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.3.2020 sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal zaplatenia sumy 465,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.9.2019 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.6.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. KIA SORENTO, EČV: I. XXXES, ktorého držiteľom bol poškodený M. F.. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla HYUNDAI, EČV: MT XXXCH poisteným u žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XX. XXXXX.XXXXXXX. Poškodený nechal vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/ XXXX zo dňa 17.6.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Mitsubishi Outlander, EČV: F. XXXHR. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 26.6.2019 splatnú dňa 26.6.2019 na sumu 840,- € s DPH. Poškodený zároveň dňa 26.6.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 840,-€ spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.8.2019 zaslanému žalobcovi vyplýva, že došlo k skončeniu prešetrovania a následne vybaveniu poistnej udalosti dňa 30.8.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 375,- €. Zo strany žalovaného bolo krátené poistné plnenie a to vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla a to v rozsahu 5 dní a vlastným určením ceny prenájmu náhradného vozidla. Poistné plnenie bolo tiež neoprávnene znížené o náklady spojené s užívaním vlastného vozidla
určené bez bližšieho odôvodnenia vo výške 75,- € a o poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla a to napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky účelne vynaložené náklady.
2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č. k. 31Up/610/2020-18 zo dňa 14.4.2020 návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č. l. 21 spisu). V podanom odpore žalovaný uviedol, že podľa faktúry za nájom náhradného vozidla trval nájom 9 dní. Žalovaný túto dobu považoval za neúmernú a to s poukazom na obvyklú dobu opravy motorových vozidiel, rozsah poškodenia motorového vozidla, ako aj ďalšie skutočnosti. Náhrada nákladov, ktoré poškodený vynaložil za účelom obstarania náhradného motorového vozidla musí zohľadňovať obvyklosť a účelnosť ceny nájmu (t. z. ceny nájmov obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase) a v prípade, ak poškodený bol nútený vynaložiť náklady na nájom náhradného motorového vozidla vyššie ako tie, ktoré sú v danom čase a mieste obvyklé, je poškodený povinný preukázať výnimočné okolnosti prípadu, ktoré ho viedli k tomu, že sa pri obstaraní náhradného motorového vozidla nemohol správať ako správny hospodár a bol nútený si obstarať náhradné vozidlo za vyššiu (ako obvyklú) cenu nájmu; dôkazné bremeno výslovne znáša žalobca a nie žalovaný. Podľa zmluvy o nájme a faktúry za nájom, tento trval 9 dní, pričom jednotková cena za prenájom motorového vozidla bola 90,-€ s DPH/1 deň. Žalovaný vyplatil poistné plnenie za 5 dní, žalobca na preukázanie dĺžky opravy nepredložil kalkuláciu opravy s uvedením rozpisu jednotlivých položiek a náhradných dielov, ako aj s uvedením času práce. Rovnako žalovaný považuje aj nárok žalobcu v časti poplatku za pristavenie motorového vozidla za nepreukázaný, nakoľko nejde o účelne vynaložené náklady zo strany žalobcu. V otázke odpočtu tzv. pevných nákladov žalobca vo svojich vyjadreniach neuvádza žiadnu právnu novú argumentáciu, ktorú by odôvodnil. V danom čase teda nemusel vykladať náklady spojené s prevádzkou vozidla, náklady na prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla a jeho opotrebenie (tzv. pevné náklady). Žalovaný dáva do pozornosti skutočnosť, že napriek tomu, že k škodovej udalosti došlo dňa 3.6.2019, poškodený si náhradné vozidlo požičal až dňa 17.6.2019 (dovtedy užíval svoje poškodené vozidlo, alebo nepoužíval žiadne osobné motorové vozidlo). Je potrebné skúmať, či poškodený skutočne počas doby od 17.6.2019 do 25.6.2019 potreboval mať k dispozícii náhradné vozidlo. Obzvlášť za predpokladu, ak v období od 3.6.2019 do 17.6.2019 dokázal uspokojovať svoje osobné potreby bez použitia motorového vozidla. V podanom odpore žalovaný namietol aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko poukázal na to, že z osvedčenia o evidencii náhradného vozidla je zrejmé, že jeho vlastníkom nie je ani žalobca, ani poškodený, ale obchodná spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia a.s.. Držiteľom motorového vozidla je spoločnosť T. D. s.r.o. V.: XX XXX XXX a teda nie je zrejmé, v akom vzťahu je žalobca s vlastníkom náhradného vozidla, resp. s držiteľom náhradného vozidla a na základe akého právneho dôvodu náhradným vozidlom disponuje a ďalej ho požičiava. Podľa žalovaného je neplatná zmluva o postúpení pohľadávky. Oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluvou o postúpení pohľadávky nepovažuje žalovaný za dostatočne určité a relevantné na preukázanie takého postavenia žalobcu, ako aktívne legitimovanou stranou sporu. V ďalšom poukázal žalovaný na tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v lehote stanovenej v ustanovení § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov splnil svoju povinnosť, ukončil šetrenie škodovej udalosti a na jeho základe oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré mu poistné plnenie poskytol v určitej časti. To znamená, že žalobca nemá nárok na úhradu úrokov z omeškania v uplatnenom rozsahu. Žalovaný navrhol súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. V rámci repliky sa do konania vyjadroval žalobca k odporu žalovaného (č. l. 42 spisu). Vo vyjadrení poukázal na to, že spoločnosť Náhradné vozidlo s.r.o. ako oprávnený držiteľ bola oprávnená predmetom nájmu disponovať a dať ho do podnájmu tretej osobe žalobcovi. Žalobca v rámci predmetu svojho podnikania ponúka vozidlá do nájmu so súhlasom oprávneného držiteľa. Prenajímateľ býva spravidla vlastník veci, môže ním byť aj osoba, ktorá má právo týmto spôsobom disponovať predmetom nájmu z iného dôvodu. V ďalšom poukázal na ustanovenie § 666 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s tým, že pokiaľ zmluva neobsahuje doslovné označenie ako podnájomná zmluva, nemôže mať za následok neplatnosť takejto zmluvy, a teda neobstojí námietka neplatnosti predmetnej zmluvy vznesená žalovaným. Poškodený bol nútený v súvislosti so škodovou udalosťou zabezpečiť si náhradné vozidlo, či mu vznikol záväzok voči prenajímateľovi preukazovanej vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal
poškodený spôsobom nahradzujúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. T. z. že účastníci zmluvy o prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by najskôr musel zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní za postúpenie pohľadávky, túto postúpiť prenajímateľovi, ako postupníkovi. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca, či likvidátora žalovaného v možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. V ďalšom sa žalobca vyjadroval k poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla, k odpočtu pevných nákladov, ako aj v nutnosti prenájmu náhradného vozidla a k uplatnenému úroku z omeškania s tým, že poukazoval aj na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
4. V rámci dupliky reagoval aj žalovaný a to podaním doručeným súdu dňa 20.7.2020 (č. l. 78 spisu), kde v tomto podanom vyjadrení neuvádzal ďalšie nové skutočnosti.
5. Súd dňa 5.10.2020 vykonal pojednávanie len za prítomnosti žalobcu, žalovaný dôvodne ospravedlnil svoju neúčasť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu, listinami doloženými do súdneho spisu a mal za preukázaný tento skutkový stav.
6. Medzi stranami sporu bolo zhodné to, že dňa 3.6.2019 došlo k poistnej udalosti, teda dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného HYUNDAI, EČV: I. XXXCH poškodené motorové vozidlo zn. KIA SORENTO EČV: I. XXXES, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený M. F. (č. l. 35 spisu). Ďalej mal súd za preukázané, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme č. 24/2019 zo dňa 17.6.2019 (č. l. 10 spisu) medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom M. F., na základe ktorej si nájomca prenajal osobný automobil Mitsubishi Outlander EČV: F. XXXHR a to na dobu od 17.6.2019 do 25.6.2019. Zmluvné nájomné bolo dohontué 90,-€, poplatok za pristavenie a odobratie vozidla 30,-€. Cena nájmu bola konečná, nakoľko prenajímateľ nebol platcom DPH. Na základe tejto nájomnej zmluvy mal nájomca užívať prenajaté motorové vozidlo v čase od 17.6.2019 do 25.6.2019, t. j. 9 dní, za ktorý čas prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi faktúrou č. XXX/XXXX (č. l. 11 spisu) nájomné vo výške 840,-€. Ďalej bolo zhodné, že došlo k likvidácii predmetnej poistnej udalosti žalovaným tak, ako to vyplynulo z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.8.2019 (č. l. 16 spisu) adresované žalobcovi, na základe ktorého žalovaný ustálil poistné plnenie vo výške 375,-€ s tým, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla bolo priznaných a oprávnených len 5 dní, t. z. len doba nájmu od 17.6. do 21.6.2019, ďalej bola odpočítané pevné náklady vo výške 75,-€ a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla nebolo akceptované zo strany žalovaného, nakoľko mal za to, že sa nejedná o súčasť skutočnej škody. Čiastka 375,-€ bola poukázaná na účet žalobcu, čo bolo preukázané výpisom z účtu Tatrabanky (č. l. 17 spisu). Toto boli skutočnosti, ktoré boli jednak zhodné medzi stranami sporu a boli aj preukázané listinnými dôkazmi.
7. Žalovaný ako prvú námietku, ktorú zniesol, bola námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Súd z predloženého osvedčenia o evidencii náhradného vozidla zistil, že vlastníkom vozidla je UniCredit Leasing Slovakia a.s. a držiteľom je Náhradné vozidlo s.r.o. (č. l. 38 spisu). Žalovaný mal za to, že z predloženého osvedčenia o evidencii náhradného vozidla je zrejmé, že jeho vlastníkom nie je ani žalobca, ani poškodený s tým, že nie je zrejmé, v akom vzťahu je žalobca s vlastníkom náhradného vozidla, resp. s držiteľom náhradného vozidla a na základe akého právneho dôvodu vozidlom disponuje a ďalej ho požičiava. 8. Prenajímateľ je spravidla vlastníkom prenajímanej veci. Občiansky zákonník uvedené nestanovuje ako podmienku, že prenajímateľom môže byť iba vlastník veci, môže ním byť aj osoba, ktorá má právo disponovať predmetom nájmu z iného dôvodu. Ide však o pojem širší ako vlastník a preto nemožno vylúčiť, že ním bude aj osoba odlišná od vlastníka, a to tiež vtedy, ak vlastník dáva inej osobe oprávnenie vec na určitý čas používať s následným právom kúpy tejto veci. Takýto právny vzťah zakladá spravidla leasingová zmluva. Ide v podstate o tzv. finančný leasing, ktorého zmyslom a účelom je hlavne zabezpečovacia funkcia a jeho cieľom je konečný prevod vlastníctva k predmetu leasingu.
V prípade tzv. finančného leasingu má nájomca oprávnenie počas celého trvania tohto vzťahu fakticky disponovať s predmetom leasingu obdobne ako vlastník a po kúpe prenajatej veci ňou aj právne v celom rozsahu disponovať. Možno preto dospieť k záveru, že ak predmetom leasingovej zmluvy je nájom motorového vozidla s právom kúpy prenajatej veci, vzniká od odovzdania predmetu leasingu zo strany prenajímateľa nájomcovi, oprávnenie nájomcovi k jeho používaniu a od tohto momentu sa stáva nájomca jeho prevádzkovateľom a teda aj subjektom zodpovedným, nájomca má faktickú možnosť trvale s vozidlom disponovať. 9. Podľa názoru súdu spoločnosť Náhradné vozidlo s. r. o. ako oprávnený držiteľ bola oprávnená vozidlom Mitsubishi Outlander EČV: F. XXXHR disponovať a dať ho do nájmu tretej osobe, teda žalobcovi, čo bolo preukázané aj čestným prehlásením spoločnosti Náhradné vozidlo, s. r. o. zo dňa 02.06.2020 ( č. l. 50). Táto spoločnosť čestne prehlásila, že .. žalobcovi prenajala vozidlo Mitsubishi Outlander EČV: F. XXXHR, ktorého je nájomcom a oprávneným držiteľom, s právom dať predmet nájmu do podnájmu poškodenému M. F. s jej vedomím a súhlasom a to na základe Zmluvy o spolupráci, na základe ktorej je žalobca oprávnený ponúkať do podnájmu a uzatvárať nájomnú zmluvu (podnájomnú zmluvu) s tretími osobami, ktoré prejavia záujem o nájom vozidla na vozidlá patriace do vlastníctva spoločnosti Náhradné vozidlo, resp. vozidlá, ktoré má spoločnosť Náhradné vozidlo v oprávnenom nájme, pričom jej obsah podľa vôle zmluvných strán podlieha obchodnému tajomstvu..“. 10. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 666 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy. V zmysle uvedeného podľa názoru súdu je žalobca oprávnený dať vec - motorové vozidlo do podnájmu, nakoľko reťazenie nájmu nie je vylúčené. Skutočnosť, že predmetná zmluva uzavretá medzi žalobcom a poškodeným neobsahuje doslovné označenia ako podnájomná zmluva, podľa názoru súdu nemôže mať za následok neplatnosť takejto zmluvy, t. z. že námietka žalovaného vznesená v súvislosti s neplatnosťou predmetnej zmluvy nie je dôvodná. Podľa § 666 Občianskeho zákonníka nájomca je v zásade oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu a to vec výslovného súhlasu prenajímateľa. Aj v prípade, že by oprávnenie nájomcu bolo v nájomnej zmluve modifikované alebo zakázané, porušenie nájomnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť podnájomnej zmluvy a to ani v prípade, že by nájomná zmluva výslovne zakazovala nájomcovi podnájom prenajatej veci. Jediným dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti zo strany nájomcu je vznik práva prenajímateľa odstúpiť od nájomnej zmluvy. V takom prípade by došlo i k zániku podnájomnej zmluvy, pretože jeho existencia je závislá od existencie nájomného vzťahu. T. z. , že ani výslovný zákaz nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Z tohto dôvodu súd má za to, že námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uzatvorenie zmluvy o nájme s poškodeným považuje za nedôvodnú. 11. Súd je toho názoru, že žalobca nie je povinný svoje oprávnenie prenajať náhradné vozidlo poškodenému len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka náhradného vozidla žalovanému preukazovať a žalovaný nie je oprávnený preukázanie tejto skutočnosti požadovať. Z tohto dôvodu súd návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré navrhol žalovaný a to predloženie leasingovej zmluvy, súhlas k nájmu vozidla udelenému leasingovou spoločnosťou a právneho titulu na užívanie vozidla, ako aj výsluch konateľa spoločnosti Náhradné vozidlo s.r.o. z hľadiska hospodárnosti považuje za neúčelné, nakoľko bol dostatočným spôsobom preukázané, že predmetná podnájomná zmluva je platná.
12. Ďalej zároveň súd mal preukázané, že došlo k právnemu nástupníctvu žalobcu vo vzťahu k žalovanej pohľadávke a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 26.6.2019 (č. l. 12 spisu) uzavretej medzi žalobcom ako uzavretej medzi postupcom M. F. a postupníkom, teda žalobcom. V zmysle tejto zmluvy o postúpení pohľadávky postupca postúpil touto zmluvou žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku vo výške 840,-€, ktorú mal voči žalovanému z titulu riešenia škody spôsobenej vozidlom Hyundai Lantra EČV: I. XXXCH z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z., kde išlo o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 3.6.2019 na vozidle KIA Sorento EČV: I. XXXES. Uvedené bolo v bode 1. zmluvy o postúpení pohľadávky, zároveň v bode 4. zmluvy o postúpení pohľadávky, sa zmluvné strany dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1. je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 840,-€, ktorá zodpovedá faktúre č. 021/2019 vystavenej ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla Mitsubishi Outlander EČV: F. XXXHR. Zároveň v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
13. Žalovaný namietal aj neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a to z dôvodu, že považuje oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluva o postúpení pohľadávky za dostatočne neurčité a relevantné na preukázanie postavenia žalobcu ako aktívne legitimovanú stranu sporu. Ak žalobca ako spoločnosť (nie je držiteľ, ani vlastník požičal náhradné vozidlo tretej osobe, odhliadnuc od toho, či na to mal súhlas vlastníka, resp. držiteľa náhradného vozidla) nárok na úhradu nájomného nepatrí žalobcovi, ale vlastníkovi náhradného vozidla. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nebol oprávnený vystaviť poškodenému faktúru za nájom náhradného vozidla a je zrejmé, že žalobca sa nemohol súdnou cestou domáhať úhrady takto fakturovaného nájomného. Súd sa s týmito tvrdeniami nestotožnil a má za to, že v čase postúpenia pohľadávky postupcu, teda poškodeného išlo o existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla z dôvodu uzavretej zmluvy o nájme, kedy nájom preukázateľne trval od 17.6.2019 do 25.6.2019. Vznik pohľadávky žalobcu ako prenajímateľa za celú dobu nájmu nastal 25.6.2019, kedy došlo k ukončeniu nájmu. Vystavená faktúra určuje dobu plnenia existujúcej pohľadávky, kde doba plnenia bola stanovená vo forme splatnosti do 26.6.2019. T. z., že predmetnou faktúrou bolo vymedzenie časového obdobia v ktorom je dlžník, teda poškodený a zároveň nájomca povinný splniť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o nájme. Keďže išlo o existujúcu pohľadávku, bolo dohodnuté v zmluve o postúpení pohľadávky, že k úhrade tejto pohľadávky došlo na základe vzájomného zápočtu (čo je jeden zo zákonných spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a teda žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného a je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný. Zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Zároveň súd poukazuj na to, že žalovaný uhradil žalobcovi časť nároku na poistné plnenie vo výške 375,-€, čím ho považoval za veriteľa v súvislosti s touto náhradou škody postúpenej pohľadávky.
14. Súd sa ďalej oboznámil aj s faktúrou č. XXXXXXXX (č. l. 35 rub spisu), z ktorej je zrejmé, že poškodené vozidlo bolo v oprave v spoločnosti Auto Becchi s.r.o. za cenu opravy 1634,38 eur. V rámci čestného prehlásenia (č. l. 100 spisu) spoločnosti Auto Becchi s. r. o., uviedla, že vozidlo, ktorého držiteľom bol M. F. bolo umiestnené za účelom opravy v ich autoservise od 17.6.2019 do 25.6.2019 a po vykonaní opravy a vystavení krycieho listu poisťovňou bolo vozidlo ihneď odovzdané držiteľovi a to dňa 25.6.2019.
15. Z čestného prehlásenia poškodeného M. F. mal súd zistené, že poškodený mal od žalobcu zapožičané náhradné vozidlo Mitsubishi Outlander EČV: F. XXXHR od 17.6.2019 do 25.6.2019, t. j. v trvaní 9 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný.
16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného v čase uplatnenia náhrady škody ( ďalej len „ zákon č. 381/2011 Z. z.“ ), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluvy. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. veci.
Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poskytovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhrady škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť úroky poškodenému z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
17. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ). Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Súd akceptoval uplatňovaný nárok ako škodu v celom rozsahu. Bolo preukázané, že škoda v uplatnenom rozsahu reálne vznikla, a to jednak faktúrou, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu, ako prenajímateľa pre nájomcu, teda poškodeného M. F. za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme vozidla vo výške 840 eur. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, bolo preukázané, že došlo k úhrade predmetnej faktúry, a to započítacím prejavom, ktorý bol dohodnutý v zmluve o postúpení pohľadávky v bode 5. medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom M. F. a to v celej výške 840 eur. Žalovaný plnil len časť škody, ktorá vznikla poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou dňa a súd vychádzal z oznámenia o poistnom plnení, podľa ktorého je zrejmé, že žalovaný plnil časť škody vo výške 375 eur, s tým, že s tým, že z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla bolo priznaných a oprávnených len 5 dní, t. z. len doba nájmu od 17.6. do 21.6.2019, ďalej bola odpočítané pevné náklady vo výške 75,-€ a poplatok za pristavenie a odobratie vozidla nebolo akceptované zo strany žalovaného, nakoľko mal za to, že sa nejedná o súčasť skutočnej škody. Tu súd musí poukázať na to, že pokiaľ žalovaný vzniesol procesnú obranu ohľadom skutkových tvrdení bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa čl. 8 CSP tieto tvrdenia preukázať, čo však žalovaný riadnym spôsobom neuskutočnil.
19. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobca z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že teda bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu s účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Úhradou nájomného v sfére poškodeného nastala ujma, ktorá teda bola preukázaná v konaní jednak faktúrou a jednak
samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretím ktorej došlo k započítaniu a teda k vlastne úhrade predmetnej ujmy. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidla. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.
20. Žalovaný nespochybnil, že právny predchodca žalobcu, teda poškodený v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo, namietal dôvodnosť časového rozsahu jeho užívania, ako aj výšku dohodnutého nájomného s tým, že bolo však jeho procesnou povinnosťou preukázať svoje vlastné tvrdenia. Bolo rozhodujúce, že poškodený sa dostal do situácie, kedy bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo. Pri neuznaní výšky nároku na náhradu škody za nájom predmetného vozidla žalovaný nepreukázal, že by súčasťou obsahu zmluvného vzťahu založeného medzi ním ako poistiteľom a poškodeným ako poistencom bol aj spôsob výšky poistného plnenia, dojednaným medzi týmito zmluvnými stranami s takým obsahom, aký zodpovedá postupu žalovaného pri určení výšky poistného plnenia. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi nájomnou zmluvou, zmluvou o postúpení pohľadávok, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval prenajaté motorové vozidlo a za ten čas zaplatil ako nájomca prenajímateľovi sumu 834,-€ z titulu dojednaného nájomného, vrátane 30,-€ ako poplatku za pristavenie motorového vozidla. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť odpočítania neuznaných nákladov prenájmu vo výške žalovanej istiny. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukazoval na prieskum trhu obdobných motorových vozidiel z ktorých vychádzal a na základe ktorých stanovil obvyklú cenu nájmu na 75,-€ bez DPH, toto nijakým spôsobom bližšie nešpecifikoval a nepreukázal. Preto aj táto vznesená námietka je neopodstatnená a nepreukázaná. Ak sa žalovaný odvoláva na ním vykonaný prieskum na území Slovenskej republiky, tento dôkaz nemožno brať za objektívny a smerodajný, nakoľko žalovaný účelne predložil len vzorku trhu s najnižšou cenovou ponukou bez zohľadnenia rozdielnych cien v jednotlivých regiónoch, druhu motorových vozidiel a podmienok v nájme. Poškodené vozidlo KIA Sorento patrí do triedy luxusnejších SUV vzhľadom k tomu žalobca zapožičal poškodenému vozidlo porovnateľné s poškodeným vozidlom, ktoré možno zaradiť do kategórie SUV. Žalobca účtoval štandardné denné nájomné vo výške 90,-€. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu priznanú žalovaným, podľa názoru súdu ide o neoprávnené krátenie poistného plnenia. Poškodený dobu opravy vozidla nemal možnosť ovplyvniť a nemohol užívať svoje vozidlo odo dňa, kedy bolo prevzaté do servisu na opravu, t. j. od 17.06.2019 až do riadneho odovzdania vozidla zo servisu dňa 25.06.2019. Čo sa týka krátenia poistného o pevné náklady vo výške 75 eur, ide tiež o neoprávnené krátenie, ktoré žalovaný nepreukázal.
21. Podľa názoru súdu poškodený jednoznačne preukázal, že nemohol svoje motorové vozidlo používať. Nachádzalo sa v oprave a bol nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, kde svoje motorové vozidlo si vyzdvihol až po ukončení opravy. Náklady vynaložené poškodeným ako účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. Škodou bolo nájomné za prenajaté motorové osobné vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období, keď bolo dohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo, svoje vozidlo po dobu opravy využívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné. Žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zabezpečeného poškodeným. Súd preto žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia istiny vyhovel.
22. V časti týkajúcej sa žalobcom uplatneného úroku z omeškania, vrátane jeho splatnosti súd uvádza, že predmetná otázka už bola riešená v judikatúre Najvyššieho súdu SR (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017; tiež sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.02.2019), ale aj v rozhodnutiach Krajského súdu v Žiline (napr. rozhodnutie zo dňa 27.08.2019, sp. zn. 11Co/163/2019). V nadväznosti na doterajšiu súdnu prax súd konštatuje, že z hľadiska uplatneného nároku na úrok z omeškanie v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je potrebné v spore ustáliť, či si
žalovaná poisťovňa splnila povinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré od nej žalobca nárokoval. Najvyšší súd, ako súd dovolací, v horeuvedených veciach dospel k záveru, že "žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z.".
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu (pod bodom 22.), je zrejmé, že nárok žalobcu na úrok z omeškania sa viaže k splneniu (nesplneniu) povinnosti poisťovne poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť poistné plnenie. V preskúmavanej veci obsah spisu dáva podklad pre prijatie záveru, že žalovaný si uvedenú povinnosť riadne splnil, keď žalobcovi oznámil, prečo, z akých dôvodov a v akom rozsahu mu krátil poistné plnenie. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobcu v časti o priznanie príslušenstva pohľadávky zamietol.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa § 252 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd o náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Žalobcovi bola prisúdená istina vo výške 465 Eur a neboli priznané úroky z omeškania, vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozsudku (05.10.2020) vo výške 24,84 Eur, predstavujú spolu 489,84 Eur. Vychádzajúc z uvedeného a z toho, ktorá strana mala aký úspech vo veci (žalobca čo do priznanej istiny; žalovaný čo do úrokov z omeškania), úspech žalobcu je v percentuálnom vyjadrení 95 %, úspech žalovaného je 5 % a čistý úspech žalobcu je 90 % (95 % - 5 %). V uvedenom rozsahu, t. j. 90 % priznal súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) proti žalovanému.
26. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.