Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_62Cb-36-2024.pdf
PDF · 73.93 KB
Case nature
Subarea
62Cb/36/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľa: Eiffage Construction Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Hrachová 6, 821 05 Bratislava, IČO: 36 769 771, zastúpeného advokátskou kanceláriou Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place, EC4P, 4GD, Londýn, Veľká Británia, konajúcej prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti odporcovi: DB Slovakia s.r.o., so sídlom Haanova 46A, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 46 140 689, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom z 20. decembra 2023 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech navrhovateľa k nehnuteľnostiam vo vlastníctve odporcu ako dlžníka nachádzajúcich sa v k. ú. Pezinok na LV č. XXXXX bližšie špecifikovaných v návrhu.
2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že má voči odporcovi judikovanú pohľadávku vo výške 632.761,21 eur s príslušenstvom na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok z 11. októbra 2021, č. k. 34Cb/23/2015-1314 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2023, č. k. 4Cob/76/2022-1460. Po oboznámení sa s rozsudkom odvolacieho súdu právnym zástupcom odporcu v elektronickom súdnom spise odporca previedol takmer všetky nebytové priestory v rámci realitného projektu Panorama Centrum Pezinok na svojho konateľa N.. arch. P. V. a na spoločnosť Silvanium III, s. r. o. Odporca sa svojimi úkonmi zbavil takmer celého nehnuteľného majetku a jeho snahou je vyhnúť sa povinnosti uhradiť judikovanú pohľadávku. Odporca pritom nevlastní žiadne významné aktíva okrem nebytových priestorov v polyfunkčnom objekte Panorama Centrum Pezinok. Tieto okolnosti podľa navrhovateľa ohrozujú výkon judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní, keďže okrem 5 nebytových priestorov (po prevedení 19 nebytových priestorov na spriaznené osoby po rozhodnutí odvolacieho súdu) nedisponuje odporca žiadnym iným majetkom, navyše v poslednom účtovnom období dosiahol odporca stratu 32.154,-- eur.
3. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.1. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2). 3.2. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (ods. 3).
3.3. Podľa ustanovenia § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
4. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, v podobe zriadenia záložného práva na veriteľom v návrhu špecifikovaný majetok dlžníka. Zabezpečovacím opatrením sa tak má posilniť postavenie veriteľa, a to zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Veriteľom sa v danom prípade rozumie žalobca (resp. navrhovateľ) a dlžníkom žalovaný (resp. odporca).
5. S prihliadnutím na skutočnosť, že pre rozhodnutie súdu o podanom návrhu je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania (a nie v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) s poukazom na znenie ustanovenia § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p., vyhodnotil súd podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, k čomu uvádza v stručnosti nasledovné:
6. Z registra poverení na vykonanie exekúcie súd zistil, že Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9Ek/36/2014 (vo veci navrhovateľa ako oprávneného a odporcu ako povinného) udelil dňa 12. januára 2024 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Y.. Y. N. na vymoženie pohľadávky priznanej navrhovateľovi ako oprávnenému rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 11. októbra 2021, č. k. 34Cb/23/2015-1314. Ide pritom o jediné exekučné konanie vedené proti odporcovi. 6.1. Zároveň z výpisu z katastra nehnuteľností (z LV č. 11120) súd zistil, že pri nebytových priestoroch č. 2, 4, 78 a 79 (t. j. pri nebytových priestoroch uvedených v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) je na základe upovedomenia súdneho exekútora Y.. Y. N., č. XXXEX/XX/XXXX uvedená poznámka o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v prospech navrhovateľa ako oprávneného so zákazom nakladať s nehnuteľnosťami a medzi ťarchami je uvedené, že na základe príkazu na zriadenie exekučného záložného práva súdneho exekútora Y.. Y. N., č. XXXEX/XX/XXXX z 20. februára 2024 bolo na predmetných nebytových priestoroch zriadené v prospech navrhovateľa ako oprávneného exekučné záložné právo.
7. Súd je toho názoru, že v čase jeho rozhodovania nie je možné hovoriť o ohrození exekúcie, keďže navrhovateľ si svoju judikovanú pohľadávku vymáha v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom Y.. Y. N. s tým, že pohľadávka navrhovateľa je v exekučnom konaní dostatočne zabezpečená zverejnením upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností v prospech navrhovateľa so zákazom nakladať s nehnuteľnosťami a predovšetkým zriadením exekučného záložného práva na daných nehnuteľnostiach v prospech navrhovateľa. 7.1. Súd pritom poukazuje, že sudcovské záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením má rovnaký charakter ako exekučné záložné právo a medzi týmito inštitútmi nie je možné robiť rozdiely. V tejto súvislosti súd odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. apríla 2022, sp. zn. III. ÚS 235/2022, v zmysle ktorého zabezpečovacie opatrenie smeruje k zabezpečeniu procesnej ochrany veriteľa v ďalšom na základné konanie nadväzujúcom exekučnom konaní, pričom následok v podobe záložného práva je len jeho technickým vyjadrením bez toho, aby takéto záložné právo malo rovnaký obsah a účinky ako záložné právo zriadené na základe zmluvy veriteľa a dlžníka. Záver, podľa ktorého účel zabezpečovacieho opatrenia je analogický s účelom exekučného záložného práva tak, ako je vyjadrený v § 167 a nasl. Exekučného poriadku, preto nemožno považovať za nelogický. Skôr naopak. Práve preto možno na zabezpečovacie opatrenie v konkurze vztiahnuť rovnaký následok zániku tohto práva, tak ako tomu je pri exekučnom záložnom práve podľa § 167f ods. 4 ZKR. 7.2. S prihliadnutím na uvedené, keď je v prospech navrhovateľa zriadené na označených nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu exekučné záložné právo na zabezpečenie judikovanej pohľadávky navrhovateľa rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 11. októbra 2021, č. k. 34Cb/23/2015-1314, nie je potrebné a ani účelné zriaďovať sudcovské záložné právo zabezpečovacím opatrením, ktoré má rovnakú právnu silu ako súdnym exekútorom zriadené exekučné záložné právo. Práve v dôsledku zriadenia exekučného záložného práva v prospech navrhovateľa v exekučnom konaní nie je možné hovoriť o splnení základnej zákonnej podmienky pre vyhovenie podanému návrhu v podobe obavy z ohrozenia exekúcie. Riadny výkon exekúcie (a vymoženie judikovanej pohľadávky navrhovateľa) je naopak zabezpečený uskutočnenými úkonmi súdneho exekútora v exekučnom konaní,
a preto nie je potrebná a ani účelná ingerencia civilného súdu v podobe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný. Preto súd návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I.).
9. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 tak, že v konaní úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok II.].
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C.s.p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).