Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-37-2020.pdf
PDF · 77.24 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/37/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Jany Dudíkovej v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému NABYKO STYL, spol.s r.o., v likvidácii, so sídlom Poľná č. 3, Košice, IČO: 44453701, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1.852,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 28.4.2016 č.k. 49Er/1583/2013-10 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 41,51 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 29.5.2013 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 1.852,86 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach, číslo konania 700-3410820713-GC04/13 zo dňa 2.5.2013. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 7.4.2016 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného.
3. Súd prvej inštancie v uznesení, ktoré bolo napadnuté odvolaním, citoval ustanovenia §57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi v ňom založenými, zistil, že v predmetnom konaní sa súdnemu exekútorovi nepodarilo zistil žiadny majetok povinného, ktorého speňaženie by mohlo slúžiť aspoň na uspokojenie nevyhnutných trov exekúcie. Uvedené skutočnosti zisťoval opakovanými lustráciami a opakovanými osobnými návštevami. Povinný je právnickou osobou, ktorá sa nenachádza na adrese získanej z Obchodného registra SR a iná adresa sídla alebo prevádzok povinného nie je uvedená ani v Živnostenskom registri SR. Z uvedených skutočnosti podľa súdu jasne vyplýva, že povinný nevykonáva žiadnu činnosť, nevlastní žiadny majetok, nie je možné ho nájsť, de facto neexistuje.
4. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1,2, §15, § 22, §25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 41,51 eur.
5. V zákonom stanovenej lehote podal oprávnený proti uzneseniu odvolanie. Oprávnený uviedol, že odvolaním napadá uznesenie v časti výroku o zastavení exekúcie ako aj výrok o povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávneným. Oprávnený poukázal na nečinnosť súdneho exekútora, nakoľko v čase
podania návrhu povinný disponoval majetkom. Podľa oprávneného o tom svedčí súvaha spoločnosti za rok 2013, z ktorej vyplýva, že povinný mal majetok a pohľadávky z obchodného styku. Zamestnával 4 zamestnancov v pracovnom pomere, a to až do júla 2014, teda musel mať finančné prostriedky minimálne v rozsahu potrebnom na uspokojenie mzdových nárokov zamestnancov. Spoločnosť vstúpila do likvidácie 18.2.2015. K zrušeniu spoločnosti likvidáciou môže dôjsť len vtedy, ak má spoločnosť dostatočný majetok na vysporiadanie svojich záväzkov. Likvidácia nie je ku dňu podania odvolania ukončená. Oprávnený tiež poukázal na to, že spoločnosť (povinný v exekučnom konaní) mesačne predkladá výkazy poistného, zamestnáva jedného zamestnanca a hradí bežné poistné. Z uvedeného podľa oprávneného vyplýva, že povinný má dostatok majetku na úhradu záväzkov a exekútorovi nič nebráni pokračovať vo výkone exekúcie.
6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP).
8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 6.6.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Na dané exekučné konanie je preto potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného, či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ak súdny exekútor podá podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený žiaden majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie, exekučný súd je povinný posúdiť, či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len s konštatovaním, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a bez všetkého exekúciu zastaviť.
15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 6.6.2013 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie právneho predchodcu oprávneného- Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, z 2.5.2013 č.k. 700-341082073-GC04/13. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo dňa 19.6.2013 súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor podaním zo dňa 7.4.2016 podal podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie. Proti uzneseniu o zastavení exekúcie podal oprávnený odvolanie.
16. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Uvedené primerane platí v zmysle § 234 ods. 2 CSP aj na uznesenie.
17. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.
18. Odvolací súd preskúmal odvolanie oprávneného spolu s predloženým spisom a rozhodnutím súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd v rozpore so zásadou danou v § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP neodôvodnil svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne. Odvolací súd má za to, že závery súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného neobstoja a splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nebolo nepochybne preukázané. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola exekúcia zastavená, nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní o zastavení exekúcie súd prvej inštancie riadil, nakoľko v odôvodnení len zjednodušene skonštatoval, že v zmysle zákonných ustanovení a predložených listinných dôkazov exekúciu zastavil na podnet súdneho exekútora v záujme hospodárnosti a účelnosti exekučného konania, z dôvodu nemajetnosti povinného. Z uvedeného odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, či sa súd prvej inštancie zaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného. Odôvodnenie neobsahuje konkretizáciu úkonov vykonaných súdnym exekútorom, ani to na základe výsledkov akých lustrácii dospel súd prvej inštancie k záveru o nemajetnosti povinného. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či sa exekučný súd zaoberal tým, či zo strany súdneho exekútora boli vykonané všetky potrebné úkony za účelom zistenia majetku povinného. Nevyplýva z neho, či u povinného bolo vykonané šetrenie ohľadne toho či povinný nie je vlastníkom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku.
19. Odvolacia námietka oprávneného bola preto opodstatnená, nakoľko dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu nemožno považovať za dostatočne a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Keďže nedostatok odôvodnenia rozhodnutia má za následok porušenie práva účastníka na spravodlivý proces s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
20. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní náležite preskúmať dôvody na zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie jasne a najmä presvedčivo zdôvodniť, pričom v novom rozhodnutí sa súd prvej inštancie vysporiada aj s tvrdeniami uvedenými oprávneným v podanom odvolaní.
21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).