Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-113-2019.pdf
PDF · 85.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného T. T. na hlavnom pojednávaní dňa 6.10.2020 takto
rozhodol:
Obžalovaný T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom U., P. XXXX/XX
j e v i n n ý, ž e
dňa 10.02.2019 v čase okolo 17.20 h v U. na ul. M. armády XXX/XX vošiel do pohostinstva F. E., kde pristúpil k tam sediacej poškodenej H. R., ktorej povedal, aby mu dala hotovosť 650 eur, ktoré mu dlhuje, na čo mu táto uviedla, že nevie o čom hovorí a aby počkal na jej priateľa, avšak obvinený ju chytil zozadu pod krk ohybom lakťa tak, že ju priškrtil a druhou rukou jej priložil ku krku kuchynský nôž s vrúbkovanou čepeľou o dĺžke 12 cm a kričal na ňu, aby mu dala peniaze, pričom sa mu poškodená vyšmykla a ušla za bar, kde k nej obvinený opätovne pristúpil, vulgárne jej nadával, pýtal od nej peniaze a pritom ju držal za ruku a povedal jej, že ju dopichá, kde sa poškodenej po príchode E. P., ktorý ho od nej odtiahol, podarilo ujsť do vedľajšej miestnosti, odkiaľ privolala hliadku polície, pričom uvedeným konaním nebola poškodenej H. R. spôsobená žiadna majetková škoda ani zranenia.
t e d a
proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 138 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a za to sa o d s u d z u j e
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, § 74 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému sa ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného T. T. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedka poškodenú H. U. (predtým R.), vypočul svedkov E. U., D. U., T. D., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Obžalovaný vypovedal, že sa cíti byť nevinným, nespáchal skutok tak ako mu to kládla za vinu podaná obžaloba. K okolnostiam, ktoré skutku mali predchádzať vypovedal, že v lete prišli za ním poškodená a svedok E. U. požičať si peniaze. Požičal si svedok 400 eur, po mesiaci vrátil 120 eur, že zvyšok vráti keď príde zo zahraničia. Keď sa však vrátil, žiadne peniaze mu nevracal, vyhováral sa. Potvrdil, že dňa 10.02.2019 najprv telefonoval otcovi svedka U., tomu i povedal, že sa E. stále vyhovára a že ide do pohostinstva pre peniaze. Keď prišiel do pohostinstva, bol od poškodenej 3-4 metre, pýtal od nej 650 eur lebo ho neodhlásila zo Sociálnej poisťovni, bol preto vyradený z evidencie, musel si sám platiť odvody a táto suma boli jeho náklady spolu, čo ho to stálo. Poškodená ušla dozadu. Je pravdou, že mu svedok P. vzal nožík, ktorý on našiel cestou v tráve, nebol to však podľa neho ten nožík, ktorý bol ako doličná vec zaistená v rámci prípravného konania, ten nožík bol podľa neho čierny, nevie o aký nôž ide čo bol predložený na hlavnom pojednávaní. Poškodenú však nožom určite neohrozoval, nedotkol sa jej. Pred príchodom do pohostinstva bol doma, nebral z domu žiaden nôž, požíval alkohol, vypil asi 0,5 l borovičky a 5-6 pív. Svedkovia D. i P. mu dohovárali, svedok mu aj vybral nôž z ruky. Napriek požitému alkoholu si na svoje konanie, teda čo presne robil presne pamätá. Obžalovaný zotrval na svojej výpovedi i pri konfrontácii vykonanej na hlavnom pojednávaní s poškodenou.
Poškodená vypovedala, že dňa 10.02.2019 okolo 17:30 h sedela v pohostinstve so svedkyňou D., pili spolu kávu. Volal jej E. U., že ide do krčmy obžalovaný, že telefonoval jeho otcovi, že sa vyhrážal, že jej ublíži. V tom čase to ona ešte nebrala vážne. Obžalovaný potom vtrhol do krčmy, ona sa ho snažila prehovoriť, že svedok E. U. príde za chvíľku, aby ho počkal, aby si v krčme sadol. V čase keď prišiel obžalovaný sedeli pri stole, ona oproti dverám. Obžalovaný začal pýtať 650 eur, vyhrážal sa, že ju dopichá ako sliepku, vulgárne jej nadával. Postavil sa za ňu, priložil jej nôž pod krk, pravou rukou ju držal a nôž mal v ľavej ruke. Obžalovaný vybral nôž zo zadného vrecka, prišiel s ním, bol to ten nôž, ktorý jej bol ako doličná vec aj na hlavnom pojednávaní ukázaný, fialovej farby, zúbkový. Nôž určite nebol čierny. Stále pri tom žiadal, kričal, aby mu dala peniaze. Aké peniaze mu mala dať však ona nevedela povedať. Podarilo sa jej vyšmyknúť sa mu, zamkla sa, telefónom privolala políciu. Do baru prišiel priateľ svedkyne D., ten povedal obžalovanému čo robí, vtedy sa i ona utekala zamknúť do kancelárie, on vzal obžalovanému nôž. Nôž ostal na zemi pred barom, zabalil ho do servítok a potom aj odovzdal polícii. Konaním obžalovaného jej nevzniklo žiadne zranenie. Svedkyňa na svojej výpovedi zotrvala aj pri vykonanej konfrontácii s obžalovaným vykonanej na hlavnom pojednávaní.
Svedkyňa T. D., ktorá ako jediná bola od počiatku v pohostinstve spolu s poškodenou, plne potvrdila výpoveď poškodenej, vypovedala o priebehu udalosti zhodne ako poškodená. Teda obžalovaný ako prišiel do krčmy hneď na poškodenú začal kričať, že sú mu dlžní peniaze, chytil ju rukou okolo tela a druhou rukou dal jej odzadu pod krk nôž. Stále pýtal peniaze, poškodená mu hovorila, že peniaze nemá, obžalovaný kričal, že má doma deti, že nemá z čoho žiť a chce peniaze. Aj za barom mal v ruke nôž. Držal poškodenú, ohrozoval ju, stále sa vyhrážal ohľadne peňazí. Poškodenej sa podarilo vyšmyknúť a ušla za bar. Z horného poschodia prišiel svedok P., ten sa snažil obžalovaného ukľudniť, ten aj obžalovanému zobral nôž, odišli s obžalovaným na terasu, tam už ale ona nešla, nevie čo sa tam dialo. Poškodená, ako sa jej podarilo ujsť dozadu, odtiaľ zavolala políciu. Ešte pred príchodom obžalovaného potvrdila, že volal svedok E. U., povedal poškodenej, že ide do pohostinstva obžalovaný, že jej ide ublížiť, že volal jeho otcovi, aby zamkla krčmu. Poškodená bola zo správania obžalovaného vystrašená, aj išli vypovedať na políciu. Potvrdila, že obžalovaný stále pýtal 650 eur. I svedkyňa popísala nôž - fialový zúbkový a následne i opoznala nôž, ktorý jej bol ako doličná vec predložená ako nôž, ktorý bol obžalovaným použitý ku skutku. Obžalovaný mal vtedy vypité.
Svedok E. P. potvrdil, že v pohostinstve sedela poškodená so svedkyňou D.. On bol hore nad barom doma, pretože zrazu z pohostinstva počul hluk išiel sa dole pozrieť čo sa deje, lebo vedel, že sú tam samé. Čo sa dovtedy dialo on teda nevidel, ale z počutia od poškodenej vie, že mal od poškodenej pýtať peniaze a maj ju držať a pod krkom držal nôž a pýtal peniaze. Ako prišiel dolu uvidel ako obžalovaný slovne útočí na poškodenú, nožík vtedy si všimol u obžalovaného v zadnom vrecku nohavíc. Obžalovaný kričal na poškodenú, že ju zabije. On obžalovaného odťahoval od poškodenej, snažil sa mu neskôr aj nôž vytrhnúť z ruky. Obžalovaný stále pýtal od poškodenej peniaze, po ktoré tam aj prišiel, ktoré mu mali byť dlžní. Poškodená bola za barovým pultom, v priebehu deja sa jej podarilo dostať do zadnej miestnosti kde sa zamkla a odtiaľ volala políciu. Obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu. On pozná obžalovaného ako dobrého chlapa, myslí si, že by nebol schopný hrozby, ktoré hovoril naplniť. Nožík, ten ktorý mu bol na hlavnom pojednávaní predložený taktiež opoznal, bol zaistený a odovzdaný
polícii. Určite pozná obžalovaného ako dobrého chlapa, asi podľa neho konal pod vplyvom požitého alkoholu či afektu.
Svedok D. U. vypovedal, že mu telefonoval obžalovaný, že ide pre peniaze, podľa hlasu sa mu aj zdalo, že má vypité. Povedal mu aby si sadol, dal si v pohostinstve pivo, že syn zanesie syna do škôlky a príde tam a dá mu peniaze. Jemu volal zrejme len preto, že chcel vedieť kde je jeho syn. Následne on zatelefonoval synovi a povedal mu, čo mu hovoril obžalovaný, syn mu potvrdil, že pôjde do pohostinstva.
Svedok E. U. vypovedal, že mu telefonoval otec, že obžalovaný má vypité, že ide s nožíkom do krčmy. Telefonoval on poškodenej, nebrali otcove slová vtedy nejak vážne, veď obžalovaného poznali. Povedal jej, že príde do krčmy. Keď tam prišiel, obžalovaný bol už vonku, bol kľudný, dal mu 200 eur, ktoré mu dlhoval, prišli policajti a zobrali obžalovaného. Čo sa vo vnútri v pohostinstve stalo on nevidel, nebol pri tom, vie to len z počutia, tak ako to vypovedala poškodená.
Súd sa oboznámil so znaleckým posudkom č.26/2019 na č.l. 134-154, z ktorého okrem iných skutočností predovšetkým vyplýva, že u obžalovaného sa jedná o alkoholizmus v tretej, rozvinutej vývojovej fáze alkoholizmu podľa Jellineka, je závislý na alkohole, ktorý užíva chorobne. Navrhuje mu preto znalec uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Súd sa oboznámil s listinným dôkazom - zápisnicou o vydaní veci č.l. 130, z ktorej vyplýva, že dňa 10.02.2019 vydala nožík fialovej farby poškodená, tento nožík je ako doličná vec na Okresnom súde Prievidza v zozname vecí vzatých do úschovy č.l. 180 pod č.20/19. Súd sa oboznámil so správou č.l. 160, 161, 163 z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol jedenkrát postihnutý v priestupkovom konaní. V mieste bydliska sú o ňom známe evidenčné údaje. Z odpisu registra trestov č.l. 164 vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí akoby súdne trestaný nebol.
I keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti tak ako mu to kládla za vinu skutková veta podanej obžaloby popiera, poprel, že by aj nôž, ktorý bol v rámci prípravného konania ako dôkaz zaistený a jednotlivým svedkom aj súdom na hlavnom pojednávaní predkladaný a nimi opoznaný ako nôž, ktorý obžalovaný použil pri skutku, by bol ten nôž, ktorý mal mať dňa 10.02.2019 pri sebe, no rozhodne ho voči poškodenej nepoužil, vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy jednotlivo a súhrnne z nich vzhľadom na všetky výsluchy vypočutých svedkov, predovšetkým na výpoveď poškodenej, svedkyne D., ale i svedka P. mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania so zbraňou. Obžalovaného výpoveď súd hodnotí ako účelovú, nevierohodnú, vyvrátenú vyššie uvedenými usvedčujúcimi dôkazmi. Svedkyne zhodne popísali, aký bol príchod obžalovaného do pohostinstva, že pýtal a akým spôsobom peniaze 650 eur, aké násilie voči poškodenej ako i hrozby násilia použil. I keď v ich výpovedi vyvstali určité drobné nepresnosti, tie možno pripísať vzniknutej situácii, stresu vyvolaného konaním obžalovaného, ako i neočakávaním danej situácie a teda nepripravenia sa na potrebu presne si priebeh deja zapamätať. Naopak v rámci celého vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný jeden jediný dôkaz, ktorý by mohol viesť k záveru o možnej účelovosti výpovedí týchto svedkov, v snahe nejako obžalovanému priťažiť, práve naopak svedkovia tak P. ako i D. súdu sa snažili vykresliť obžalovaného v dobrom svetle, s tým, že si myslia, že svoje vyhrážky by určite nebol schopný naplniť, že konal emotívne, snáď pod vplyvom požitého alkoholu. Toto je logická reakcia osôb, ktorí obžalovaného poznajú z minulosti, uvedomiac si aktuálne hrozbu trestu, jej výšky. V okamihu skutku však konanie obžalovaného bolo intenzity, že vyvolalo u poškodených, ale i ostatných na mieste prítomných osôb strach, obavu, čo jednoznačne predsa logicky vidieť u konania poškodenej, ktorá sa zamkla v kancelárii a z obavy pred obžalovaným volal políciu. Konanie obžalovaného nemôže ospravedlniť ani motív, ktorým bol záujem získať finančné prostriedky, pretože mu bolo povedané, že E. U. ako zanesie dieťa do škôlky príde a peniaze mu dá. Obžalovaný sa na svoje konanie pripravil, keď si zobral so sebou do pohostinstva nôž, ktorý potom aj použil na spáchanie skutku. Týmto svojim konaním popísaným v skutkovej vete tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstate zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 138 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Pretože však vykonaným dokazovaním sa nepodarilo súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že daný nôž, ktorý bol obžalovaným použitý pri spáchaní trestnej činnosti patril obžalovanému, súd osobitným uznesením rozhodol o zničení tohto noža ako bezcennej veci v zmysle § 98 ods.3 Tr. por..
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, nevzhliadol ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, teda použil pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona a prihliadnuc i na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy a pri zohľadnení všetkých týchto okolnosti, zohľadniac nebezpečnosť jeho konania keď so zbraňou v ruke, nožom, snaží sa získať finančné prostriedky, potom dospel k záveru, že trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby trest odňatia slobody 7 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písmeno a) Trestného zákona, pretože nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody v dostatočnej miere bude plniť účel trestu s pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie. I keď obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu a ide o osobu závislú od alkoholu, z jeho samotnej výpovedi vyplýva, že táto okolnosť nemala vplyv na konanie, pretože sám uviedol, že to čo robil si presne pamätá. Ku celému svojmu konaniu ani odstupom času sa nepostavil v miere uvedomiac si svoju zodpovednosť, svoje konanie popiera a opačne vyviňuje sa obviňovaním svedkov, že si to na jeho osobu vymýšľajú. Takýto trest potom súd hodnotil ako primeraný, spravodlivý a zákonný.
S poukazom na závery oboznámeného znaleckého posudku, skutočnosti, že u obžalovaného ide o osobu závislú od alkoholu, oddávajúca sa jeho užívaniu, skutok bol obžalovaným spáchaný pod vplyvom alkoholu, a znalec ako dôvodné a potrebné vzhliadol obžalovanému uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, súd obžalovanému v zmysle § 73 ods. 2 písmeno d) Trestného zákona takéto ochranné opatrenie i uložil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.