Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/15/2019

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie v spore žalobcov: 1. X. I., Z.. XX.X.XXXX, B. Ď. XXX, XXX XX Ď. a 2. P. I., Z.. XX.X.XXXX, B. Ď. XXX, 044 19 Ď. proti žalovaným: 1. T. K. T. X. T. B., obaja zast. Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova 36, Bratislava

rozhodol:

Konanie zastavuje.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 13.2.2020 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v podanej žalobe.

2. Za žalovaných označili T. K. T. T. B., obaja bez identifikátorov, zast. Slovenským pozemkovým fondom. V žalobe o.i. uviedli, že od roku 1991 až doposiaľ právni nástupcovia po pôvodných pozemnoknižných vlastníkoch nerušili žalobcov vo výkone vlastníckeho práva a že žalobcovia v roku 2005 vzniesli voči žalovaným požiadavku na zosúladenie právneho a užívacieho stavu nehnuteľnosti. Časť sporného pozemku bola do vlastníctva žalovaných napísaná v rámci konania ROEP, pričom v Zbierke listín absentujú listiny svedčiace o prevode nehnuteľnosti právnym nástupcom neb. pozemnoknižnej vlastníčky v roku 1962.

3. Zákonný zástupca žalovaných Slovenský pozemkový fond (ďalej len „SPF“) sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 3.6.2019, v ktorom namietal nedostatočnú identifikáciu žalovaných a ich procesnú nespôsobilosť. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalovaní sú mŕtvi a žalobcovia vedia, kto sú ich právni nástupcovia. Žalobcovia vedú konanie voči takým stranám sporu, ktoré nemajú procesnú subjektivitu, čo je jednou z procesných podmienok konania. Ak určitá osoba nemá v čase podania žaloby procesnú subjektivitu, tento nedostatok nie je možné dodatočne odstrániť a má za následok zastavenie konania. Zastupovanie SPF neprichádza do úvahy u takého nezisteného vlastníka, ktorý je preukázateľne mŕtvy.

4. Nadväzujúc na vyjadrenie zástupcu žalovaných žalobcovia písomným podaním doručeným súdu dňa 28.6.2019 (tzv. replika) upresnili označenie žalovaných ako - nezistený právny nástupca po T. K. a nezistený právny nástupca po T. B., obaja bez identifikátorov, zast. SPF. Poukázali na o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, na cieľ zavedenia špecifického subjektu - nezisteného resp. neznámeho vlastníka pri napomáhaní pri evidencii a usporiadaní vlastníckych vzťahov, vrátane súdnych konaní, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. . V uvedenom rozsudku súd vyslovil, že zastupovanie SPF prichádza do úvahy u vlastníkov pozemku spadajúcich do rámca definície , u ktorých je nepochybné, že existujú, teda žijú a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy. Takéto označenie však neprichádza do úvahy u vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla

preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto a či vôbec niekto je jeho právnym nástupcom. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného SPF v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. SPF ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. SPF ...“.

5. Zástupca žalovaných v písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.9.2019 (tzv. duplika) uviedol, že dožiadaním na obec Ď. boli zistení právni nástupcovia neb. žalovaných. Keďže žalovaní zomreli a majú právnych nástupcov, nejedná sa o nezistených vlastníkov, nie sú splnené podmienky na zastupovanie žalovaných SPF a je potrebné konať s právnymi nástupcami žalovaných.

6. Konanie sporových strán pred súdom sa spravuje (ďalej len „“).

7. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva ( ). Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví ( ).

9. Podľa veta prvá spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods.2 vety prvej cit. zák. ustanovenia smrťou táto spôsobilosť zanikne.

10. Zo samotnej žaloby i ďalších listín, ktoré sú obsahom spisu vyplýva, že žalovaní v čase podania žaloby nemali procesnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu má subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojim narodením a túto spôsobilosť stráca smrťou (prípadne vyhlásením za mŕtveho). Túto spôsobilosť mať práva a povinnosti a byť sporovou stranou v konaní stratili žalovaní ešte pred začatím súdneho konania. Ide teda o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a súd musí konanie obligatórne zastaviť. Vadu spočívajúcu v označení nežijúcich žalovaných snahou o zapojenie takýchto „subjektov“ do súdneho konania napr. označením ich právnych nástupcov (či už známych alebo neznámych) nejde napraviť žiadnym spôsobom. K uvedenému súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ak v žalobe označená strana nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilá byť stranou súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na jej miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pre ktorý treba konanie zastaviť.

11. V uvedených súvislostiach, aj s ohľadom na poukaz žalovaných na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. súd upriamuje pozornosť na závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorých zákonodarca v záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a obnovenia spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam ustanovil zákonný mechanizmus nakladania SPF s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (u oboch kategórií ide o tzv. „pozemky s nezisteným vlastníkom“). SPF je zástupcom presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I , teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy. Takéto označenie ale nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Do úvahy prichádza druhové pomenovanie označenia strany, ktorá má byť zastúpená SPF, napr. „neznámy (resp.nezistený) vlastník nehnuteľnosti (meno a priezvisko), zast. SPF“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom....., zast. SPF“.

12. Je potrebné uviesť, že zistenie údajov potrebných k riadnemu podaniu žaloby je vecou súkromnej iniciatívy strán sporu. Zvlášť pokiaľ žalobca označil žalovaného ako nezisteného vlastníka, je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť aktívneho prístupu žalobcov, ktorý zahŕňa v sporovom konaní aj vykonanie primeraných (takých, ktoré možno od strany sporu spravodlivo požadovať) šetrení za účelom dostatočnej identifikácie sporových strán, keďže o ich (hmotných) právach a povinnostiach sa v súdnom konaní má rozhodovať, a to práve v spojení so spôsobilosťou označených osôb byť stranou sporu (viď napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. ).

13. V danom prípade žalobcovia pôvodne označili za žalovaných osoby uvedené v záhlaví tohto uznesenia, ktoré v čase podania žaloby nemali procesnú spôsobilosť. Následne „upresnili ich označenie“ za neznámych vlastníkov po neb. žalovaných. Je zrejmé, že takéto „upresnenie“ označenia znamená uvedenie úplne iných osôb za žalovaných v snahe zhojiť vadu podanej žaloby. Takáto vada, ako už bolo uvedené aj vyššie, však nie je odstrániteľná, a preto súd musel konanie v zhode s vyššie cit. ustanoveniami zastaviť. Žalobcom však nič nebráni, aby vo veci určenia vlastníckeho práva podali žalobu priamo proti právnym nástupcom žalovaných.

14. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobcovia zavinili zastavenie konania, a preto im nevznikol nárok na náhradu trov konania a žalovaným ako neexistujúcim osobám žiadne trovy nevznikli. Súd preto vyslovil, že žiadna sporová strana nemá právo na náhradu trov konania.

16. O vrátení súdneho poplatku za žalobu rozhodne súd samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).