Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_58Ek-1055-2019.pdf
PDF · 88.09 KB
Case nature
Subarea
58Ek/1055/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: X. P., O.. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX E., o vymoženie 3.137,66 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Peter Urbánek, so sídlom Exekútorského úradu Bratislavská 23/11, 924 01 Galanta, IČO: 37 838 059, pod sp. zn. 236EX 378/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa cestou splnomocneného právneho zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa110.06.2019 domáhal od povinného vymoženia 3.137,66 Eur s prísl. na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž sp.zn. SRSAspA 00467/18 zo dňa 13.09.2018 (ďalej ako „exekučný titul“). Oprávnený si zároveň uplatnil právo na náhradu trov exekúcie. 2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Petra Urbánka vydaním poverenia pod sp. zn. 58Ek/1055/2019 s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2019:6119317661.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 236EX 378/19. 3. Súdny exekútor dňa 16.04.2020 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.03.2020, ku ktorému pripojil Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 19.07.2019 spolu s doručenkou preukazujúcou jeho prevzatie povinným dňa 23.07.2019 a Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.04.2020. Návrh na zastavenie exekúcie je opatrený pečiatkou Exekútorského úradu preukazujúcou, že návrh povinného bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 25.03.2020. 4. Exekútor vo svojom vyjadrení zo dňa 09.04.2020 uviedol, že povinný si prevzal Upovedomenie o začatí exekúcie dňa 23.07.2019. Bližšie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 01.03.2020 uviedol, že žiada, zastavenie exekúcie, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré vedú k zániku vymáhaného nároku, sú tu okolnosti, ktoré bránia jeho vykonateľnosti a ďalej sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný žiada súd vyhlásiť Exekúciu č. 236EX 378/19 za neprípustnú. Súd podľa povinného nemal vôbec poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a úniovým právom. Povinný ďalej uviedol, že predmetná exekúcia prebieha na podklade exekučného titulu- Rozhodcovský rozsudok zo dňa 13.9.2018, č.k. SRSAspA 00467/18 Stáleho rozhodcovského súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž. Povinný žiada súd, aby exekúciu zastavil z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone (rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 53
ods. 4 písm. r./ Občianskeho zákonníka), a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Podľa povinného v exekučnom konaní súd nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to ustanovenia § 44 od. 2 Exekučného poriadku t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore zo zákonom. Podľa povinného, ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie podľa povinného nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. V tejto súvislosti povinný odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/ <http://spis.zn.6Cdo/ >105/2011 z 10.októbra 2011, Č1.288 ods.3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, č1.6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č.k. IV.ÚS 55/2011-19 a iné. Povinný má za to, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa mohol vyjadriť k veciam, vec prerokoval bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, verejne a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom, a preto žiada súd, aby v jeho veci konal a prihliadol na skutočnosť, že exekučný titul na základe, ktorého je vykonávaná exekúcia sp. zn. 236EX 378/19, je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiada, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie. V tejto súvislosti povinný odkazuje na Článok 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a Článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Povinný ďalej vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Má za to, že súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Podľa povinného mu súd odoprel spotrebiteľskú ochranu tým, že návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vyhovel a vydal pre exekútora poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného povinný žiada, aby súd exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie, pričom výšku svojich trov exekúcie nešpecifikoval. 6. Oprávnený cestou svojho splnomocneného právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že rozhodnutím- rozhodcovský rozsudok, č. k. SRSAspA 00467/18, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž dňa 13.09.2018, bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému): sumu vo výške 2.908,93 EUR a príslušenstvo, a to • úrok z omeškania vo výške 228,73 EUR, • ročný úrok z omeškania 8,05% zo sumy 243,71 EUR od 23.02.2018 do zaplatenia, • trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní 289,00 EUR, • poplatok za rozhodcovské konanie 188,26 EUR. Predmetný Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.04.2019 a vykonateľnosť dňa 28.04.2019. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v zmysle zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov na príslušnom súde. Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní „Doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.“ Podľa § 41 ods. 2 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní „Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Podľa oprávneného súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Povinný svojím vlastnoručným podpisom Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyjadril súhlas s jej uzatvorením, ktorá umožňuje, aby prípadné spory zo zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval Stály rozhodcovský súd. Povinný sa slobodne rozhodol uzavrieť s oprávneným Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou Dohody o uznaní záväzku. Oprávnený zastáva názor, že predmetná Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom jej obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s ním povinný nemal možnosť oboznámiť. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“) „Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve.“ Zároveň oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 Oprávnený tiež dal do pozornosti, že rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku boli povinnému zaslané na adresu jeho bydliska. To znamená, že povinný mal dostatok času na preštudovanie týchto dokumentov. Ďalej oprávnený uviedol, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Vznikla by situácia kedy oprávnený ako aj povinný by boli viazaní právoplatným rozhodnutím, bez možnosti vec znovu prejednať, bez možnosti oprávneného priznané právo nútene vymôcť. Takýto stav by bol zjavne v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu SR, ktoré konštantne judikujú, že ústava, resp. dohovor chránia „nie teoretické a iluzórne práva, ale práva konkrétne a účinné“ (I. ÚS 5/02, ÚS SR), resp. práva, ktoré sú „praktické a efektívne”, t. j. práva, ktorých sa dá reálne domáhať, nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky (mutatis mutandis, rozsudok ESĽP vo veci Hutten-Czapska proti Poľsku, § 168). V zmysle § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“ Oprávnený má za to, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. 7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
8. Podľa § 46 ods. 1 písmeno d) Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
9. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
11. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
12. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie alebo také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
17. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a má za preukázané, že návrh na zastavenie exekúcie povinný podal po zákonnej 15- dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému do vlastných rúk doručené dňa 23.07.2019 a návrh na zastavenie exekúcie podal povinný u súdneho exekútora dňa 25.03.2020. Z uvedeného je zrejmé, že lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie uplynula dňom 07.08.2019. 18. Po preskúmaní skutočností rozhodných pre posúdenie včasnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene a zároveň v návrhu nenamietal skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a nejedná sa ani o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
19. Nakoľko si v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie žiadny z účastníkov konania neuplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia, súd o ich náhrade nerozhodoval.
20. Nakoľko Exekučný poriadok povinnému priznáva len nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože v tomto konaní povinný nebol zastúpený právnym zástupcom a tak mu ani výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní nevznikli.
21. Oprávnený si v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy, preto súd o náhrade jeho trov exekúcie v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.