Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ca/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, IČO: 00 420 166, so sídlom: Mozartova 9, 810 01 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Peter Kubovič, advokát, Námestie Biely kríž 3, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: STH Stavohotely, a.s., IČO: 31 391 621, so sídlom: Prievozská 452/14A, 821 09 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Pavel Čičmanec, Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 9.904 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9 904 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9 904 Euro odo dňa 19.12.2018 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku súd rozhodne potom, čo rozhodnutie o veci samej nadobudne právoplatnosť, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobný nárok

1. Na základe predmetnej žaloby uplatnenej na súde dňa04.11.2019 sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu neoprávneného zásahu do autorských práv. Oprávnenosť svojho nároku odôvodňuje tým, že v zmysle medzinárodnej právnej úpravy, právnej úpravy EÚ a právnej úpravy Slovenskej republiky sa duševné vlastníctvo považuje za integrálnu súčasť vlastníctva. Akýkoľvek zásah a obmedzenie vlastníckeho práva, a teda aj duševného vlastníctva, je preto možné len v rozsahu stanovenom zákonom. Jedným z významných inštitútov v autorskoprávnej úprave je kolektívna správa práv. Prostredníctvom tohto inštitútu sa zabezpečuje uplatňovanie a efektívny výkon majetkových práv autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom, kedy autori a nositelia práv by prakticky nemali možnosť vykonávať svoje majetkové práva, alebo len s neúmernými ťažkosťami. Na druhej strane je to inštitút, ktorý umožňuje používateľom dosiahnuť legálne používanie predmetov ochrany tam, kde by pre nich bolo prakticky nemožné získavať súhlasy jednotlivých autorov a nositeľov práv, alebo len s neúmernými ťažkosťami a vysokými nákladmi. Kolektívnu správu práv zveruje štát subjektom, ktorým štát, zastúpený Ministerstvom kultúry SR, po splnení podmienok stanovených v AZ, udelí oprávnenie na výkon kolektívnej správy a teda prizná postavenie organizácie kolektívnej správy.

2. Žalobca má na základe Oprávnenia Ministerstva kultúry SR č.k. MK-1587/2016-232/10421, vydaného dňa 18.08.2016 (ďalej aj len "Oprávnenie") postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle §144 ods. 1 AZ. V zmysle Oprávnenia žalobca vykonával a vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia.

zmysle Oprávnenia písm. o) vykonáva žalobca kolektívnu správu v odbore použitie vyššie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu.

3. Žalovaný bol v roku 2017 prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel Nivy, na adrese Líščie Nivy 3, Bratislava, kedy sa jedná o zariadenie zaradené podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. do kategórie hotel 3*, a ubytovacieho zariadenia Hotel Astra, na adrese Prievozská 14, Bratislava, zariadenie kategórie hotel 3*. Žalobca má za to, že žalovaný v roku 2017 realizoval v ním prevádzkovanom ubytovacom zariadení verejný prenos, a to prostredníctvom 254 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Nivy a 150 kusov zvukovoobrazových zariadení umiestnených v izbách ubytovacieho zariadenia Hotel Astra. Žalobca má tiež za to, že zo strany žalovaného došlo k zásahu do výhradných autorských práv, a to neoprávneným vykonávaním verejného prenosu, keď žalovaný realizoval verejný prenos uvedenými technickými prostriedkami bez súhlasu autorov diel, ktoré boli obsahom verejného prenosu, a ku ktorým vykonáva správu žalobca. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytoval v roku 2017 svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí, ktorých v danom časovom období ubytovával, poskytoval zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV).

4. Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená to, čo sa pod tým obvykle vykladá, teda, že na izbách ubytovacieho zariadenia boli v rozhodnom čase umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby tieto mohli ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené, teda na sledovanie televíznych programov. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. To znamená, že keďže mal žalovaný vo svojej prevádzke, v ktorej ubytovával hostí, umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, ktoré boli umiestnené v izbách hostí, resp. iných priestoroch ubytovacieho zariadenia, tak týmto samotným žalovaný vykonával verejný prenos.

5. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 07. decembra 2006 vo veci Sociedad General de Autores y Editores De Espana (SGAE) c/a Rafael Hoteles SA, sp. zn. C-306/05 v ktorom sa výslovne uvádza, že "Hoci samotné zabezpečenie fyzických zariadení nepredstavuje ako také verejný prenos v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, poskytovanie signálu hotelovým zariadením prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia, predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice." Žalobca poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 12. marca 2012 vo veci Phonographic Performance (Ireland) limited proti Írsku, sp..zn. C-162/10, kedy Súdny dvor EÚ v rámci odpovede na prejudiciálnu otázku uviedol : "Prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojíeh hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál, je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos... " Ďalej podľa výroku Uznesenia Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18. marca 2010 vo veci Organismos Sillogikis Diacheirisis Theatrikon kai Optikoakoustikon Ergon c/a Divani Akkropolis Anonimi Xenocheaki kai Touristiki Etairai : "Prevádzkovateľ hotela tým, že umiestni do izieb svojho zariadenia televízory a napojí ich na centrálnu anténu, uskutočňuje na základe tejto samotnej skutočnosti verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22.mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti." A v neposlednej rade žalobca poukázal aj na výzvu generálneho sekretariátu Komisie európskych spoločenstiev z 18.10.2005 zaslanú MZV ČR. ČR vo svojej právnej úprave zaviedla režim, kedy poskytla ubytovacím zariadeniam výnimku v tom zmysle, že poskytovanie televízneho a rozhlasového vysielania v izbách ubytovacích zariadení nepovažovala za sprístupňovanie diel. Komisia ES však vyjadrila názor, že prenášanie signálu do hotelových izieb je druhotným použitím, je sprístupňovaním verejnosti, teda

6. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia poskytoval v roku 2017 svojim zákazníkom ubytovacie služby, kedy v izbách určených pre hostí, ktorých v danom časovom období ubytovával, poskytoval zákazníkom v rámci vybavenia ubytovacích jednotiek aj zvukovoobrazové zariadenie (TV). Verejné deklarovanie zvukovoobrazových zariadení v ubytovacom zariadení žalovaného znamená to, čo sa pod tým obvykle vykladá, teda, že na izbách ubytovacieho zariadenia boli v rozhodnom čase

umiestnené zariadenia vybavené signálom tak, aby tieto mohli ubytovaní hostia používať na účely, na ktoré sú určené, teda na sledovanie televíznych programov.

7. V zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej teórie a praxe sa poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. To znamená, že keďže mal žalovaný vo svojej prevádzke, v ktorej ubytovával hostí, umiestnené zvukovoobrazové zariadenia vybavené príjmom, ktoré boli umiestnené v izbách hostí, resp. iných priestoroch ubytovacieho zariadenia, tak týmto samotným žalovaný vykonával verejný prenos.

8. Ďalej žalobca poukázal na dôvodovú správu k § 79 AZ, podľa ktorej sa zavádza nový zmluvný typ štandardne využívaný v krajinách EÚ a to hromadná licenčná zmluva s rozšíreným efektom na použitie všetkých predmetov ochrany, vrátane predmetov ochrany nezastupovaných nositeľov práv, pokiaľ výslovne nevylúčili kolektívnu správu práv (neuplatnili tzv. opt-out). Uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy má len reprezentatívna organizácia kolektívnej správy, pričom reprezentatívnosť je daná najväčším počtom priamo zastupovaných nositeľov práv na území Slovenskej republiky, vrátane priamo zastupovaných zahraničných nositeľov práv. Nezastupovaný nositeľ práv môže uplatniť opt-out písomným oznámením organizácii kolektívnej správy, a to buď naraz ku všetkým predmetom ochrany, alebo len k niektorým predmetom ochrany. Nezastupovaným nositeľom práv sa garantuje princíp rovnakého zaobchádzania ako s nositeľmi práv zastupovanými organizáciou kolektívnej správy. Rozšírená hromadná licenčná zmluva musí byť uzavretá obligatórne v písomne forme, nesmie byť výhradná a prostredníctvom aplikácie všeobecných ustanovení o hromadnej licenčnej zmluve sa pripúšťa jej uzavretie prostredníctvom elektronických prostriedkov. Tiež sa prostredníctvom aplikácie všeobecných ustanovení o hromadnej licenčnej zmluve ustanovuje povinnosť organizácie kolektívnej správy vydať potvrdenie o uzavretí rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy prostredníctvom elektronických prostriedkov. Rozšírená hromadná licenčná zmluva predpokladá primerané použitie všeobecných ustanovení o licenčnej zmluve. Organizácia kolektívnej správy uzatvára rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu s nadobúdateľom vždy najdlhšie na dobu jedného roka. Zo zákona sa účinnosť rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy predlžuje o ďalší rok, ak písomne žiadna zo zmluvných strán neprejavila vôľu zmluvu ukončiť alebo ak organizácia kolektívnej správy naďalej spĺňa podmienku reprezentatívnosti. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") vo svojej evidencii organizácií kolektívnej správy uvedie, že organizácia kolektívnej správy je spôsobilá uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy, teda vyznačí reprezentatívnu organizáciu kolektívnej správy." Rozšírená hromadná licenčná zmluva je novým inštitútom v autorskoprávnej úprave kolektívnej správy v SR, ktorého zmyslom a cieľom je zabezpečiť ochranu práv všetkých autorov a zabrániť tak neoprávneným zásahom do ich vlastníctva. Samotní autori a nositelia práv objektívne nemajú možnosť riadnej kontroly nakladania s ich vlastníctvom. Na druhej strane inštitút rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy napomáha aj používateľom, ktorí sa často dostávajú do situácie, keď nemajú reálnu možnosť vyhľadávať jednotlivých autorov a nositeľov práv a dostávajú sa tak nechcene do postavenia porušovateľov autorského práva. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy, ktorá je oprávnená uzatvárať rozšírené hromadné licenčné zmluvy o.i. aj na vyššie uvedené použitie diel - "verejný prenos diela v prevádzkarni alebo v inom priestore prostredníctvom technického zariadenia".

9. Na základe vyššie uvedeného je tak nesporné, že bolo povinnosťou žalovaného disponovať pri používaní žalobcom spravovaných diel (t.j. diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, diel výtvarného umenia, architektonických diel a diel úžitkového umenia) verejným prenosom technickými prostriedkami súhlasom autorov, získaným rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou uzatvorenou so žalobcom.

10. Žalobca vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. SOZA, Slovenský ochranný zväz autorský vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k hudobným dielam. SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, vykonáva kolektívnu správu majetkových práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv.

Žalobca sa dôvodne domnieva, že žalovaný získal súhlasy uvedených organizácii SOZA a SLOVGRAM na používanie diel verejným prenosom a tento verejný prenos aj vykonával. Od SOZA žalovaný získal súhlas autorov a iných nositeľov práv k hudobným dielam. Od SLOVGRAM získal súhlas výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a výrobcov zvukovoobrazových záznamov a vysielateľov a iných nositeľov týchto práv. Žalovaný však nezískal súhlas autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Je však notorietou, že súčasťou každého verejného prenosu nevyhnutne boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické, výtvarného umenia, architektonické a úžitkového umenia, t.j. diela režisérov, prekladateľov, autorov úpravy dialógov, scenáristov, výtvarníkov (najmä pri animovaných dielach), choreografov, autorov literárnych predlôh a ďalších autorov, ktorých zastupuje žalobca. Je taktiež vylúčené, aby žalovaný používal verejným prenosom diela spravované organizáciami SOZA a SLOVGRAM, a zároveň nepoužíval diela spravované žalobcom, nakoľko tieto sú vždy súčasťou toho istého verejného prenosu, a nemožno technicky oddeliť verejný prenos diel spravovaných žalobcom od verejného prenosu diel spravovaných SOZA a SLOVGRAM.

11. Žalobca v rámci svojej činnosti zastupuje autorov audiovizuálnych diel (ide najmä o režiséra, autora dialógov a autora scenára audiovizuálnych diel), autorov literárnych diel, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a pantomimických diel (diela daných autorov sú často použité ako preexistentné pre tvorbu audiovizuálnych diel alebo sú priamo zaradené do vysielania, ide aj o autorov prekladu a úpravy dialógov pre dabing audiovizuálnych diel), autorov výtvarných diel, fotografií a úžitkového umenia (v prípade animovaných audiovizuálnych diel, diel kostýmových výtvarníkov, alebo diel ktoré sú priamou súčasťou vysielania) a architektonických diel (v danom prípade najmä scénografov). Žalobca pritom zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných poverení zastupuje aj zahraničných autorov z celého sveta. Žalobca na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje. V roku 2017 žalobca zastupoval na základe zmlúv o zastupovaní 2.515 slovenských nositeľov práv. Žalobca nad rámec potrebného dokazovania z dôvodu právnej istoty zakladá do spisu zoznam nositeľov práv v SR zastupovaných žalobcom na zmluvnom základe a zakladá aj zoznam zahraničných organizácii kolektívnej správy práv, s ktorými má žalobca recipročné zmluvy o zastupovaní. Pokiaľ ide o uvedené zahraničné organizácie kolektívnej správy, žalobca poukázal na skutočnosť, že v SR zastupuje všetkých autorov a nositeľov práv, ktorých uvedené organizácie kolektívnej správy zastupujú v ich domovských štátoch.

12. Žalobca súdu predložil ako príklad celkom 23 zmlúv o zastupovaní slovenských nositeľov práv. V zmysle uvedených zmlúv o zastúpení žalobca vykonáva správu práv ku všetkým dielam, ktoré daní autori vytvorili do dňa uzatvorenia zmluvy o zastupovaní, ako aj ku všetkým dielam, ktoré autori vytvoria po uzatvorení zmluvy o zastupovaní. Obsahovo zhodné zmluvy o zastupovaní má žalobca uzatvorené so všetkými slovenskými autormi a nositeľmi práv, ktorých žalobca zastupuje na zmluvnom základe, a ktorí sú uvedení v žalobcom predloženom zozname. Žalobca taktiež súdu predložil ako príklad jednu recipročnú zmluvu, ktorú žalobca uzatvoril so zahraničnou organizáciou kolektívnej správy. V zmysle uvedenej zmluvy žalobca v SR vykonáva správu práv ku všetkým dielam všetkých autorov, ktorých zahraničná organizácia kolektívnej správy zastupuje vo svojom domovskom štáte. Obsahovo zhodné recipročné zmluvy má žalobca uzatvorené so všetkými zahraničnými organizáciami kolektívnej správy, ktoré sú uvedené v žalobcom predloženom zozname.

13. Je nesporné, že žalovaný bol povinný mať uzatvorenú rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu so žalobcom na používanie predmetov ochrany verejným prenosom technickými prostriedkami, ktorú však neuzatvoril. Žalovaný nezískal súhlas autorov diel literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, audiovizuálnych, fotografických, výtvarných, architektonických a diel úžitkového umenia a napriek tomu s týmito dielami nakladal formou verejného prenosu technickými prostriedkami. Žalovaný sa tak dopúšťal neoprávneného používania diel a tým zasahoval do práv autorov bez súhlasu autorov alebo nositeľov práv, resp. žalobcu ako ich zástupcu. S touto skutočnosťou je priamo spojená povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie.

14. Žalobca ďalej predložil súdu štatistiku vysielania základných slovenských televíznych staníc s uvedením zoznamu vysielaných audiovizuálnych diel, ku ktorým vykonáva správu žalobca, a ktoré boli obsahom verejného prenosu v r. 2017, ktorý žalovaný neoprávnene uskutočňoval. Žalobca predložil v tejto súvislosti súdu aj štatistiku, v zmysle ktorej vyplatil za použitie diel verejným prenosom technickými zariadeniami nositeľom práv licenčné odmeny vybraté podľa rozšírených hromadných licenčných zmlúv. Z predmetnej štatistiky vyplýva, že žalobca za použitie predmetov ochrany verejným prenosom v r. 2017 uskutočňoval platby nositeľom práv, ktorí sú v tejto štatistike uvedení, a to za diela, ktoré boli predmetom televízneho vysielania (a teda následného verejného prenosu, ktorý žalovaný neoprávnene uskutočňoval) a ku ktorým vykonáva žalobca správu.

15. Žalobca v rámci svojej argumentácie uviedol, že súčasťou každého audiovizuálneho diela sú nevyhnutne diela autorov, ktorých kolektívnu správu vykonáva žalobca. V prípade audiovizuálneho diela sa jedná najmä o dielo režiséra, scenáristu, autora literárnej predlohy, výtvarného grafika (ak je dielo animované), výtvarného bábkara (ak je dielo animované), výtvarníka preexistentného výtvarného diela (ak je v diele použitý obraz, socha, fotografia), choreografa (vyskytuje sa v dielach s ľudovým, tanečným, zábavným charakterom). V prípade zahraničného audiovizuálneho diela s dabingom ide aj o ďalšie diela - dielo režiséra slovenského znenia, autora prekladu slovenského znenia, autora úpravy dialógov slovenského znenia. 16. Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy jeho výška sa odvíja od zvyčajnej licenčnej odmeny, súd preto má skúmať, za akú odmenu zvyčajne v čase, keď došlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do žalobcom kolektívne spravovaných práv, žalobca poskytoval licencie iným používateľom. Zvyčajná odmena môže byť len taká, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získavali licenciu. Žalobca uzatvoril v roku 2017 celkovo 645 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola licenčná odmena dohodnutá podľa Sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Nerešpektovanie takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv oproti takým používateľom, ktorí si plnia svoje povinnosti. 17. Žalobca predložil súdu všetky rozšírené hromadné licenčné zmluvy, ktoré mal žalobca uzatvorené v roku 2017 a ktorými poskytol licencie na ďalší verejný prenos ním spravovaných diel, teda na identické použitie diel, ktoré žalovaný neoprávnene uskutočňoval, ako sme poukázali vyššie. Z uvedených zmlúv je nesporné, že používatelia na identické použitie diel, ako je predmetom tohto konania, získavali v roku 2017 licencie za licenčnú odmenu, ktorá bola v súlade so Sadzobníkom odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel účinného od 01.01.2017. Daným má žalobca za preukázané, že zvyčajná licenčná odmena vr. 2017 za použitie diel, ktoré žalovaný v danom období neoprávnene vykonával, bola licenčná odmena určená v súlade so Sadzobníkom žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR v ktorom ústavný súd konštatoval, že ak by autori diel nemali zaručené právo na udelenie súhlasu na použitie autorských diel pre používateľov alebo pre právnické osoby združujúce používateľov iba za rovnakú a primeranú odmenu znamenalo by to pre nich z hľadiska určenia výška odmeny vystavenie sa svojvôli používateľov čím by bola popretá podstata autorsko - právnej ochrany. 18. Žalobca na základe vyššie uvedenej argumentácie a predložených listinných dôkazov domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 9.904 Eur za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, na základe licenčnej odmeny podľa sadzobníka licenčných odmien stanovených na rok 2017, podľa ktorého za zvukovoobrazné zariadenia umiestnené na izbách s 3* predstavuje 26 Eur. V prípade Hotela Nivy sa jedná o 254 ks zvukovoobrazových zariadení na izbách t.j. spolu 6.604 Eur za rok a v prípade Hotela Astra sa jedná o 150 ks zvukovoobrazových zariadení na izbách t.j. spolu 3.300 Eur za rok. Na záver žalobca uviedol, že sa pokúsil pred podaním žaloby o mimosúdne vyriešenie sporu so žalovaným formou predžalobnej výzvy a dohody o urovnaní za rok 2017, avšak bezvýsledne. Konanie pred súdom 19. Súd na základe návrhu žalobcu a po preskúmaní predložených listinných dôkazov vydal vo veci Platobný rozkaz č.k.18Ca 1/2019 - 203 zo dňa 24.04.2019, na základe ktorého zaviazal žalovaného k úhrade uplatnenej pohľadávky. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor doručený súdu 14.06.2019 v rámci ktorého vyjadril svoje stanovisko k uplatnenému nároku žalobcu. V súvislosti s podaným odporom súd uznesením zo dňa 25.09.2019 č.k. - 226 platobný rozkaz zrušil s poukazom na .

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

20. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že žalobca pred uplatnením pohľadávky na súde sa pokúsil o mimosúdne vyriešenie sporu a to formou predžalobnej výzvy na vysporiadanie autorskoprávnych vzťahov za roky 2017 a 2018 na použitie diel autorov ich verejným prenosom v prevádzkach v podobe televízneho alebo rozhlasového vysielania pre rok 2017 a rok 2018 v súlade s novým Z. z (ďalej len "AZ") účinného od 1. januára 2016, doručenej e-mailovou poštou dňa 16. októbra 2018. Žalovaný bol poučený, že LITA do 12.10.2018 neeviduje za roky 2017 a 2018 uzavretú licenčnú zmluvu. Súčasne bol žalovaný vyzvaný k vysporiadaniu autorskoprávnych vzťahov za roky 2017 a 2018 mimosúdne, a to prostredníctvom uzatvorenia tzv. dohody o urovnaní za rok 2017, keďže licenciu nie je možné uzatvárať spätne do minulosti, a prostredníctvom uzatvorenia licenčnej zmluvy na rok 2018. 21.Na zaslanie dohody o urovnaní za rok 2017 bol žalovaný poučený, že po kontaktovaní na e-mailovej adrese retransmisia@lita.sk bude dohoda o urovnaní obratom vypracovaná a zaslaná na podpis. I napriek splneniu si povinnosti žalovaného kontaktovať žalobcu, nebol žalovanému vypracovaný návrh dohody o urovnaní za rok 2017 doručený. 22. Žalovaný uviedol, že nemá námietky voči nároku žalobcu čo do základu avšak namieta argumentáciu a metodiku použitú žalobcom v bode VII. podanej žaloby pre výpočet výšky autorskej odmeny za používanie spravovaných predmetov ochrany, od ktorej sa odvíja výška bezdôvodného obohatenia. Podľa súčasného právno-teoretického poňatia je nutné chápať a vykladať právo na určenie výšky a zaplatenie odmeny za použitie diela ako právo relatívnej povahy (podľa platnej právnej úpravy AZ zásadne predpokladané), t. j. ako pohľadávky vyplývajúcej zo záväzkových vzťahov založených na výlučnosti autorských práv a vznikajúcich spravidla na základe zmluvy, prípadne i na základe úplatných zákonných licencií. 23. Ďalej žalovaný poukázal na znenie , AZ upravujúceho princípy určovania výšky odmeny a kritériá ktoré musí organizácia kolektívnej správy pri určovaní odmeny zohľadniť. Podľa názoru žalovaného, vychádzajúc z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca pre určenie výšky odmeny, na ktorú nadväzuje výpočet výšky bezdôvodného obohatenia, vôbec neaplikoval kritériá zákonodarcom ustanovené v AZ. Žalobca pri určení výšky zvyčajnej licenčnej odmeny vychádzal z kritérií, ktoré z právnej úpravy nevyplývajú, a preto výška ním vypočítaného bezdôvodného obohatenia je dubiózna a nepreskúmateľná. 24. Taktiež, podľa právneho názoru žalovaného, návrh žalobcu na vymoženie ním uplatňovaného vydania bezdôvodného obohatenia sa aplikáciou ustanovení s použitím os. 2 (ďalej len "") nie je možné, lebo výška bezdôvodného obohatenia sa dá určiť podľa AZ (pozri právnu úpravu v "... ak nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak..."). Je len potrebné, aby žalobca konal v súlade s prijatou právnou úpravou v AZ. Vyjadrenie žalobcu ( replika) 25. Žalobca k stanovisku žalovaného súdu doručil písomné vyjadrenie dňa 04.11.2019 v ktorom poukázal na to, že v roku 2017 uzatvoril celkovo 645 rozšírených hromadných licenčných zmlúv, kedy pri všetkých zmluvách bola licenčná odmena dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou a preto postup pri jej vyčíslení vo vzťahu k žalovanému bol správny. V prípade nerešpektovania takejto dohodnutej odmeny by znamenalo poskytnutie neoprávnenej výhody pre porušovateľov autorských práv. Je teda zrejmé, že používatelia považujú sadzobník žalobcu za primeraný, oprávnený a opodstatnený. Žiadna zo žalobcom uzatvorených licenčných zmlúv nebola zo strany používateľov ani žiadnych iných tretích osôb nikdy nijakým spôsobom napadnutá. 26. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. marca 2011, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že "ak by autori diel nemali zaručené právo na udelenie súhlasu na použitie autorských diel pre používateľov alebo pre právnické osoby združujúce používateľov iba za "rovnakú a primeranú" odmenu, nepochybne by to pre nich znamenalo, najmä pokiaľ ide o určovanie výšky odmien za používanie autorských - hudobných diel, úplné vystavenie sa svojvôli používateľov, a práve tým by dochádzalo k popretiu významu a účelu autorsko-právnej ochrany." Uzatvorenie licenčných zmlúv s inými používateľmi podľa sadzobníka odmien Ústavný súd Slovenskej republiku zároveň považoval za dôkaz toho, že iní používatelia (celkovo 150) na rozdiel od sťažovateľa považovali odmenu za primeranú. 27. Ďalej žalobca uviedol, že každá organizácia kolektívnej správy, a teda aj žalobca, pri tvorbe sadzobníka odmien za použitie predmetov ochrany zohľadňuje viaceré kritéria. Spôsob použitia predmetov ochrany (či ide napr. o televízne vysielanie, verejné vykonanie na scéne, verejný prenos technickými zariadeniami atď.) je jedným z kritérií. Verejný prenos technickými zariadeniami predstavuje sekundárne použitie predmetov ochrany, kedy primárnym použitím je samotné televízne vysielanie. Odmeny v prípade daného sekundárneho použitia predmetov ochrany sa oproti primárnemu použitiu

pohybujú v rozpätí cca 2-5 %. Charakter použitých predmetov ochrany, t.j. či sa jedná o dielo v prípade autorov alebo o umelecké výkony u výkonných umelcov je tiež relevantným kritériom. Ďalším kritériom je počet zastupovaných nositeľov práv. Významným kritériom je rozsah typov predmetov ochrany zastupovaných jednotlivými organizáciami kolektívnej správy. V tomto smere má najširšie portfólio zo všetkých organizácii kolektívnej správy jednoznačne žalobca, ktorý zastupuje majetkové práva autorov k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym a fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Významným kritériom je počet použitých predmetov ochrany. Dôležitým kritériom, na ktorom je vždy nevyhnutné stavať sadzobníky odmien za použitie predmetov ochrany, je váha, význam a charakter jednotlivých zložiek predmetov ochrany (t.j. portfólio organizácie kolektívnej správy) v rámci toho - ktorého spôsobu použitia. Pri televíznom vysielaní audiovizuálnych diel ako aj jeho verejnom prenose technickými zariadeniami sú prvotným, nevyhnutným a podstatným základom tvorivé zložky zastupované žalobcom (najmä réžia, scenár, dialógy, autor literárnej predlohy, autor dabingu). Bez týchto zložiek by sa totiž ani nemohlo hovoriť o audiovizuálnom diele, tobôž nie o jeho televíznom vysielaní a verejnom prenose technickými zariadeniami. Z povahy veci je zrejmé, že žalobca zastupuje nositeľov práv a spravuje predmety ochrany, ktoré tvoria výraznú väčšinu tvorivej, autorsko-právne relevantnej zložky televízneho vysielania a teda následného verejného prenosu uskutočňovaného žalovaným, keďže zastupuje najmä autorov audiovizuálnych diel, ktorými sú medzi inými aj režisér a scenárista audiovizuálneho diela, alebo aj autorov literárnych diel, ktorými sú medzi inými aj autori prekladu a úpravy dialógov zahraničných audiovizuálnych diel. 28. Počet žalobcom zastupovaných autorov a nositeľov práv je veľmi široký. V rámci svojej činnosti zastupuje autorov audiovizuálnych diel (ide najmä o režiséra, autora dialógov a autora scenára audiovizuálnych diel), autorov literárnych diel, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a pantomimických diel (diela daných autorov sú často použité ako preexistentné pre tvorbu audiovizuálnych diel alebo sú priamo zaradené do vysielania, ide aj o autorov prekladu a úpravy dialógov pre dabing audiovizuálnych diel), autorov výtvarných diel, fotografií a úžitkového umenia (v prípade animovaných audiovizuálnych diel, diel kostýmových výtvarníkov, alebo diel ktoré sú priamou súčasťou vysielania) a architektonických diel (v danom prípade najmä scénografov). Žalobca pritom zastupuje nielen slovenských autorov, ale na základe recipročných zmlúv so zahraničnými organizáciami kolektívnej správy alebo na základe osobitných poverení zastupuje aj zahraničných autorov z celého sveta a teda žalobca zastupuje autorov, ktorí sú hlavnými pôvodcami televíznej a filmovej tvorby, a to televíznych vysielateľov, a teda aj vo verejnom prenose, ktorý uskutočňoval žalovaný. 29. V rámci výkonu zákonného dohľadu nad žalobcom, ako organizáciou kolektívnej správy, požiadalo Ministerstvo kultúry SR listom z 26.04.2017 žalobcu o informácie ohľadne sadzobníka žalobcu. Žalobca podaním zo dňa 12.06.2017 poskytol Ministerstvu kultúry SR podrobné informácie k sadzobníku platnému od 01.01.2017. S podaním žalobcu sa Ministerstvo kultúry SR riadne oboznámilo, pričom voči žalobcovi žiadnym spôsobom voči sadzobníku odmien v danom podaní nenamietalo, ani žalobcovi neuložilo žiadnu sankciu, ktorú by Ministerstvo kultúry SR pri porušení zákonných povinností žalobcu ako organizácie kolektívnej správy mohlo vyvodiť, pričom medzi dané sankcie patrí aj možnosť odňatia oprávnenia na výkon činnosti organizácie kolektívnej správy. 30. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca pri výpočte uplatňovaného nároku nepostupoval v súlade s , znenie autorského zákona, na ktoré žalovaný poukazuje, je však znením účinným od 01.01.2019, a teda nie znením účinným v čase podania žaloby, ani znením účinným v čase rozhodnom pre uplatňovaný nárok, ktorým je obdobie roku 2017. 31. Vzhľadom k tomu nárok uplatňovaný žalobcom v plnom rozsahu napĺňa podmienky autorského zákona, ako to potvrdilo svojim postupom aj Ministerstvo kultúry SR, a teda zohľadňuje nasledovné kritériá t.j. rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany: a) rozsah použitia: rozsah použitia diel je zohľadňovaný sadzbou za počet technických zariadení, ktorými dochádza k použitiu diel, pričom pri technických zariadeniach umiestnených v reštauráciách, boroch apod. je sadzba vyššia než pri technických zariadeniach umiestnených na izbách ubytovacích zariadení, a to vzhľadom na rozsah príjemcov používaných diel; je potrebné podotknúť, že rozsah samotných použitých predmetov ochrany je v danom prípade použitia mimoriadne široký, nakoľko zahŕňa použitie diel na všetkých televíznych staniciach počas celého roka, ide teda o použitie státisícov predmetov ochrany z celého sveta, spôsob použitia : ide o použitie predmetov ochrany verejným prenosom a to sekundárnym použitím televízneho vysielania, účel použitia : licenčné odmeny zohľadňujú skutočnosť, že použitie diel v ubytovacích zariadeniach a iných prevádzkach je skutočnosťou, ktorá ovplyvňuje úroveň nimi poskytovaných služieb a teda aj cenu

nimi poskytovaných služieb pre zákazníkov, ide teda o komerčné použitie diela za účelom dosahovania vyššieho zisku používateľmi, čas použitia: licenčné odmeny sú stanovené sadzbou za jeden rok použitia predmetov ochrany, b) ekonomickú hodnotu použitia predmetu ochrany: licenčné odmeny zohľadňujú skutočnosť, že použitie diel v ubytovacích zariadeniach a iných prevádzkach je skutočnosťou, ktorá ovplyvňuje úroveň nimi poskytovaných služieb a teda aj cenu nimi poskytovaných služieb pre zákazníkov ( rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-306/2005 (bod 44 odôvodnenia), kedy Súdny dvor EÚ uvádza, že "sprostredkovanie prístupu k dielu vysielanému rozhlasom alebo televíziou hotelovým zariadením svojim klientom sa musí považovať za poskytnutie dodatočnej služby s cieľom dosiahnuť určitý zisk. Nemožno totiž vážne spochybniť, že ponuka tejto služby ovplyvňuje úroveň hotelu, a tým aj cenu izieb"), c) ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy práv poskytnutej organizáciou kolektívnej správy: licenčné odmeny zohľadňujú skutočnosť, že v danom spôsobe použitia ide o použitie státisícov predmetov ochrany z celého sveta, pričom je potrebné každý jeden použitý predmet ochrany riadne identifikovať a vyplatiť nositeľom práv príslušnú licenčnú odmenu. Daný spôsob použitia diel by bez služby organizácie kolektívnej správy prakticky nebolo možné uskutočňovať, nakoľko individuálne získavanie licencií používateľom od jednotlivých nositeľov práv je pre svoju náročnosť a ekonomickú nevýhodnosť prakticky vylúčené, d) skutočnosť, či pri použití predmetu ochrany dochádza alebo nedochádza k priamemu alebo nepriamemu majetkovému prospechu používateľa: licenčné odmeny zohľadňujú skutočnosť, že použitie v daných prípadoch sa uskutočňuje za účelom získania nepriameho majetkového prospechu používateľov. 32. Žalobca považuje za nepochybné, že zvyčajná licenčná odmena, a v nadväznosti na ňu uplatňovaný nárok žalobcu, spĺňa všetky kritériá určené v autorskom zákone. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že žalobca nezohľadňuje obsadenosť ubytovacieho zariadenia, tak uvádzame, že autorský zákon prísne rozlišuje medzi právami autorov a právami súvisiacimi s autorskými právami, a teda rozlišuje nároky na odmenu autorov a odmenu nositeľov práv súvisiacich s autorskými právami; rozlišuje medzi licenčnou odmenou a tzv. primeranou odmenou. Zatiaľ čo autori predom udeľujú súhlas na použitie ich diel (licenciu) licenčnou zmluvou a to za licenčnú odmenu, tak nositelia práv súvisiacich s autorskými právami (a to aj výkonní umelci zastupovaní SLOVGRAM) udeľujú súhlas na použitie ich výkonov a vzniká im nárok na tzv. primeranú odmenu, teda na odmenu za skutočné použitie predmetov ochrany bez toho, aby udeľovali licenciu. Licenčná odmena sa týka nositeľov práv zastúpených SOZA a žalobcom, nakoľko títo zastupujú autorov, a preto títo v rozhodnom období pri určovaní licenčnej odmeny nezohľadňovali obsadenosť ubytovacieho zariadenia. Primeranú odmenu uplatňuje za nositeľov práv SLOVGRAM a OZIS a títo vzhľadom na charakter práv, ktoré spravujú, zohľadňovali v rozhodnom období obsadenosť ubytovacieho zariadenia. 33. Licencia vo svojej podstate znamená udelenie práva na používanie predmetov ochrany. Licenčnou zmluvou vo všeobecnosti udeľuje autor používateľovi právo používať jeho dielo. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy udeľuje rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou používateľom licenciu - t.j. právo do budúcna používať predmety ochrany, ktoré kolektívne spravuje. V akom rozsahu používateľ nakoniec po získaní licencie reálne využíva udelené právo používať predmet ochrany na dohodnutý účel t.j. v akom konkrétnom rozsahu používateľ uskutočňoval verejný prenos, je pre splnenie povinnosti žalovaného mať pred začatím poskytovania verejného prenosu uzatvorenú licenčnú zmluvu nepodstatné. Je na používateľovi do akej miery toto právo využíva a žalobca ani nekontroluje využívanie tohto práva používateľom. Je to obdoba ako licencia napr. na počítačový program, kedy používateľ za licenčnú odmenu získa súhlas používať dielo - počítačový program a s týmto dielom môže dohodnutým spôsobom nakladať, a kedy nie je relevantné v akom konkrétnom rozsahu licenciu využíva. Podstatou licencie je právo používať predmety ochrany a nie povinnosť používať predmety ochrany. Licenčná odmena je odmena za získanie práva používať predmety ochrany a nie za reálne používanie predmetov ochrany. Žalobca v tejto súvislosti osobitne poukazuje na § 69 ods. 6 AZ "Ak nadobúdateľ licenciu nevyužije vôbec alebo licenciu nevyužije sčasti nemá právo na vrátenie dohodnutej odmeny alebo jej časti, ak nie je dohodnuté inak." 34. Žalobca ďalej uviedol, že pre posúdenie nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní je potrebné skúmať zvyčajnú odmenu, za akú v rozhodnom období skutočne boli poskytované licencie iným používateľom a za akú používatelia získavali licenciu. Zo zmlúv, ktoré žalobca založil do spisu je nesporné, že obsadenosť ubytovacieho zariadenia nebolo kritérium, ktoré bolo vo zvyčajnej licenčnej odmene zohľadňované, a teda obsadenosť ubytovacieho zariadenia nebolo v rozhodnom období zvyčajné pri určovaní výšky licenčnej odmeny zohľadňovať. Nakoľko žalovaný má povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie najmenej vo výške zvyčajnej licenčnej odmeny, má povinnosť zaplatiť

žalobcovi minimálne takú sumu, akú by bol povinný zaplatiť, keby verejný prenos uskutočňoval legálne, a teda bez ohľadu na konkrétnu mieru obsadenosti ubytovacieho zariadenia. 35. Žalobca taktiež poukázal na znenie § 165 ods. 8 prvej vety autorského zákona, podľa ktorého môže obsah zmluvy vrátane odmeny a nahradenia vôle uzavrieť takúto zmluvu, v prípade ak sa organizácia kolektívnej správy nedohodne na uzavretí zmluvy, na návrh používateľa určiť súd. Pokiaľ by sa teda žalovaný nedohodol so žalobcom na obsahu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, pretože nesúhlasí s výškou licenčnej odmeny požadovanej žalobcom, tak mal dve možnosti: prestať používať predmety ochrany spravované žalobcom, alebo podať návrh na určenie obsahu rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy za podmienok uvedených v § 165 autorského zákona. V takomto prípade by mal žalovaný postavenie oprávneného používateľa a používanie predmetov ochrany by až do rozhodnutia súdu nebolo považované za porušovanie autorských práv. žalovaný neprejavil záujem o rokovanie a rozšírenej hromadnej licenčnej zmluve so žalobcom, nepodal žalobu na súd v zmysle § 165 ods.8) AZ, pričom musel mať vedomosť o tom, že má postavenie neoprávneného používateľa predmetov ochrany spravovaných žalobcom. Duplika žalovaného 36. Žalovaný v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 04.05.2020 uviedol, že pokiaľ žalobca pri určení odmeny vychádzal zo sadzobníka pre rok 2017 určeného v súlade s AZ (platného a účinného od 01. júla 2016 do 10. októbra 2018) tak podľa znenia § 165 AZ organizácia kolektívnej správy je povinná v dobrej viere a za primeraných a nediskriminačných podmienok viesť s osobou, ktorá prejaví záujem o použitie predmetu ochrany, s osobou, ktorá je oprávnená na použitie predmetu ochrany bez povinnosti získať súhlas na použitie predmetu ochrany, alebo s osobou povinnou zaplatiť náhradu odmeny podľa § 36 ods. 3 rokovania o uzavretí hromadnej licenčnej zmluvy... 37. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzťah medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľmi predmetov ochrany je zákonom prezumovaný ako zmluvný vzťah a právo na určenie výšky a zaplatenie odmeny za použitie diela je podľa súčasného právno-teoretického poňatia nutné chápať a vykladať ako právo relatívnej povahy (podľa platnej právnej úpravy AZ zásadne predpokladané), t. j. ako pohľadávky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov založených na výlučnosti autorských práv a vznikajúcich spravidla na základe zmluvy, prípadne i na základe úplatných zákonných licencií. K tomuto poňatiu zákonodarca prispôsobil aj právnu úpravu určenia výšky, primeranosti a zákonných kritérií primeranosti licenčnej odmeny, ktorá ku dňu podania žaloby podľa platného a účinného AZ od 01. júla 2016 do 10. októbra 2018, mala vychádzať zo zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu kolektívnej správy práv, a zohľadňovať rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany. Organizácia kolektívnej správy ďalej zohľadní aj ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany a ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy práv poskytnutých organizáciou kolektívnej správy. 38. Žalovaný ďalej uviedol, že nespochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, tak ako nespochybňuje svoju povinnosť platiť za použitie predmetov ochrany podľa AZ a však žalobcom predkladané dôkazy nie sú právnou úpravou v , . ods. 3 predpokladané zákonné kritéria pre správne určenie výšky a primeranosti licenčnej odmeny v sadzobníku od ktorého sa určí zvyčajná výška odmeny podľa , . Žalobcom vyčíslená zvyčajná výška odmeny odvodená od vopred naoktrojovanej nemennej ceny sadzobníka autorských odmien schváleného Výborom žalobcu pre rok 2017 je pre absenciu sadzobníka nepreskúmateľná z hľadiska spôsobu určenia jej výšky, lebo sa nedá zistiť, či zodpovedá spôsobu, rozsahu, účelu, času použitia jednotlivých diel a ekonomickej hodnote použitia predmetov ochrany. Taktiež žalobcu ako organizáciu kolektívnej správy oprávnenej vykonávať kolektívnu správu práv podľa AZ nespochybňoval, konanie žalovaného nikdy nesmerovalo k tomu, aby sa vyhol povinnosti platiť za používanie predmetov ochrany v zmysle AZ. Jeho prejav vôle pri uzatváraní RHLZ so žalobcom smeroval vždy len k uplatňovaniu zákonných kritérií primeranosti pri určení výšky licenčných odmien v zmysle platného a účinného AZ. Žalovaný je názoru, že žalobcom vyčíslená zvyčajná výška odmeny za rok 2017 vypočítaná od výšky licenčných odmien uvedených v neexistujúcom sadzobníku za rok 2017 nesie všetky znaky zneužitia dominantného postavenia. 39. Za rok 2013 mal žalovaný uzatvorenú HLZ s organizáciou kolektívnej správy OZIS Ochranným združením interpretov Slovenska, predmetom ktorej bola ochrana používaných diel v čl. I. Predmet zmluvy definovaná v rovnakom rozsahu ako v predloženom návrhu RHLZ žalobcom za roky 2016, 2017, 2018, 2019. Za rok 2014 mal žalovaný uzatvorené HLZ s organizáciami kolektívnej správy SLOVGRAM a SOZA, predmetom ktorých bola ochrana používaných diel v čl. I. Predmet zmluvy definovaná v rovnakom rozsahu ako v predloženom návrhu RHLZ žalobcom za roky 2016, 2017, 2018, 2019. Zásadný a podstatný rozdiel je však opätovne vo výške licenčnej odmeny. Kým SLOVGRAM za rozsah spravovaných predmetov ochrany v roku 2014 účtoval sumu 1 473,10 Eur s DPH a SOZA sumu 2 870,00

Eur s DPH, za ochranu nezmeneného rozsahu spravovaných predmetov ochrany požadoval žalobca za rok 2016 sumu 11 315,00 Eur bez DPH, 13 301,40 Eur s DPH, teda viac ako trojnásobok sumy s DPH, ktorú žalovaný zaplatil spolu organizáciám kolektívnej správy SLOVGRAM a SOZA Za rok 2015 mal žalovaný uzatvorene HLZ s organizáciou kolektívnej správy SLOVGRAM a SOZA, predmetom ktorých bola ochrana používaných diel v čl. I. Predmet zmluvy definovaná v rovnakom rozsahu ako v predloženom návrhu RI1LZ žalobcom za roky 2016, 2017, 2018, 2019. Zásadný a podstatný rozdiel je však opätovne vo výške licenčnej odmeny. Kým SLOVGRAM za rozsah spravovaných predmetov ochrany za rok 2015 si účtoval sumu 1 276,21 Eur s DPH a SOZA sumu 2 889,60 Eur s DPI I, za ochranu nezmeneného rozsahu spravovaných predmetov ochrany požadoval žalobca za rok 2016 sumu 11 315,00 Eur bez DPH, 13 301.40 Eur s DPH, teda viac ako trojnásobok sumy s DPH, ktorú žalovaný zaplatil spolu organizáciám kolektívnej správy SLOVGRAM a SOZA.

40. Žalovaný je toho názoru, že zvyčajná výška odmeny vyčíslená žalobcom za používanie predmetov ochrany pre rok 2017 v podanej žalobe, odôvodnená vo vyjadrení žalobcu a vychádzajúca zo sadzobníka pre rok 2017 je pre absenciu sadzobníka nepreskúmateľná Konanie pred súdom 41. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami sporových strán k predmetu sporu, s prednesom sporových strán na pojednávaní konanom dňa 06.10.2020, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( oprávnenie MK SR č.k. MK-1587/2016-232/10421 zo dňa 18.08.2016 na výkon kolektívnej správy práv, záznam z web.stránky žalovaného - ubytovacie portále, zoznam a zmluvy o zastupovaní nositeľov práv v SR, zoznam a zmluvy o zastupovaní zahraničných organizácií kolektívnej správy, recipročná zmluva zo zahraničným partnerom sadzobník žalobcu účinný v roku 2017, Žiadosť MK SR o poskytnutie informácií a dokladov na účely výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy zo dňa 26.04.2017, Poskytnutie informácií a dokladov MK SR na účely výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy zo dňa 12.06.2017 ako aj ďalšie uvedené v spise ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Skutkové a právne posúdenie 42. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v súvislosti s prípravou pojednávania podľa sa predmet sporu zúžil na otázku výšky uplatneného nároku. Žalovaný v konaní nepoprel aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vyplývajúcu z oprávnenia Ministerstva kultúry SR, ktorým žalobcovi bolo priznané postavenie organizácie kolektívnej správy majetkových práv a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia a v zmysle ktorého vykonáva žalobca kolektívnu správu v odbore použitie vyššie uvedených diel uvedením na verejnosti iným spôsobom verejného prenosu. Spornou nebola ani povinnosť žalovaného uzavrieť rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu, ako prevádzkovateľa ubytovacích zariadení, v ktorých poskytoval zákazníkom na izbách zvukoobrazové zariadenia umožňujúce verejný prenos autorských diel. Spornou zostala len otázka výšky odmeny za verejný prenos autorských diel ku ktorým vykonáva správu žalobca za rok 2017.

43. Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, súd v plnom rozsahu akceptoval argumentáciu žalobcu, na základe ktorej žalobca podrobne odôvodnil oprávnenosť svojho nároku a zodpovedal všetky relevantné námietky žalovaného adresované k výške bezdôvodného obohatenia. K uvedenej argumentácii súd uvádza nasledovné.

44. Podľa ) Autorský zákon ( v znení účinnom a platnom v čase vzniku nároku) Autor má právo použiť svoje dielo a právo udeliť súhlas na použitie svojho diela. Podľa ods.2) Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods.3) Za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie druhej vety. Podľa AZ použitím diela je o.i. najmä uvedenie diela na verejnosti verejným prenosom diela. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že pokiaľ chce používateľ legálne použiť dielo, musí mať predchádzajúci súhlas autora, teda uzatvorenú licenčnú zmluvu, ktorou nedochádza k prevodu majetkového práva autora k licencovanému dielu, iba k vzniku relatívneho práva nadobúdateľa licencované dielo použiť v rozsahu udeleného súhlasu. Licenčnou zmluvou udeľuje autor ( poskytovateľ) nadobúdateľovi ( používateľ) licencie súhlas na použitie jeho diela. Poskytovateľom licencie môže

byť tiež organizácia kolektívnej správy, ktorá na základe nepriameho zastúpenia zastupuje viacerých nositeľov práv vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv. Licenčné zmluvy medzi organizáciami kolektívnej správy a používateľmi chránených predmetov sú upravené osobitne ako hromadná licenčná zmluva ( §79 AZ). 45. Podstatným záväzkom kolektívneho správcu voči nositeľom práv je výber odmien a iných príjmov z výkonu práv a ich rozdeľovania. Príjmami kolektívneho správcu sú predovšetkým príjmy z výberu licenčných odmien, z uplatňovania nárokov na náhradu škody , resp. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu práv. Podstatou záväzku kolektívneho správcu a používateľa je dohoda o rozsahu licenčnej zmluvy, o odmene za používanie licencovaných diel, o spôsobe a podmienkach jej platby, prípadne o podmienkach poskytovania relevantných informácií. 46. Základným dokumentom v ktorom sú určené odmeny, ktoré je organizácia kolektívnej správy oprávnená vyberať je sadzobník odmien vytvorený na základe zásad výberu, prerozdelenia a vyplatenia príjmov z výkonu kolektívnej správy práv. Pri určení výšky odmien určených v sadzobníku odmien organizácia kolektívnej správy zohľadní rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany. Organizácia kolektívnej správy ďalej zohľadní aj ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany a ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy práv poskytnutej organizáciou kolektívnej správy ( § 169 ods.2 AZ). 47. Dohľad nad plnením povinností organizácií kolektívnej správy vykonáva podľa § 155 Ministerstvo kultúry SR. Dohľadu podlieha aj povinnosť organizácie kolektívnej správy stanoviť také výšky odmien, ktoré sú primerané a nediskriminačné a zodpovedajú všeobecným princípom pre určovanie výšky odmeny za obvyklé použitie predmetu ochrany. Ministerstvo nemalo oprávnenie schvaľovať sadzobník organizácie kolektívnej správy, ale malo oprávnenie vyžadovať dodržiavanie povinností vyplývajúcich z autorského zákona a to pod následkom opatrení podľa § 156 AZ. 48. Okrem Ministerstva kultúry SR problematika výšky sadzieb podlieha aj dohľadu zo strany Protimonopolného úradu SR a to v súvislosti so zneužitím dominantného postavenia napr. v prípade ak výška takejto odmeny sa značne líši od výšky obdobných autorských odmien vyberaných v iných členských štátoch. 49. V ustanovení § 169 AZ sa upravuje, ktoré skutočnosti musí organizácia kolektívnej správy zohľadniť pri určení výšky odmien v jej sadzobníku. Ide o transpozíciu článku 16 ods. /EÚ, ktorý upravuje, že sadzby sú primerané okrem iného vo vzťahu k ekonomickej hodnote používania týchto práv v obchode, pričom sa zohľadňuje povaha a rozsah používania diel a iných predmetov ochrany, ako aj vo vzťahu k ekonomickej hodnote služieb, ktoré poskytuje organizácia kolektívnej správy. Pri určení výšky odmien v sadzobníku a spoločne pre licenčné zmluvy aj zmluvy o primeranej odmene uzatvárané organizáciami kolektívnej správy s používateľmi preto platí, že organizácia musí zohľadniť rozsah, spôsob, účel a čas použitia predmetu ochrany a ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy práv poskytnutej organizáciou kolektívnej správy. 50. Na tvorbu kritérií výšky odmeny organizácie kolektívnej správy vplýva aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorý uviedol vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že " cena musí byť v primeranom pomere k hospodárskej hodnote poskytnutého plnenia (bod 88 rozsudku C-351/12 OSA, body 28,36 a 37 rozsudku C-52/07 Kanal 5 a TV4 a bod 35 rozsudku AUKKA). Cena sa pritom stáva nadmernou, keď už nemá žiadny rozumný vzťah k ekonomickej hodnote produktu" (C-27/ 76 United Brands v. Komisia). V starších prípadoch C-l 10 X8 Lucazeau v. SACEM a C-395/87 Tournier zase Súdny dvor EÚ rozhodol, že " ak sú poplatky účtované organizáciou kolektívnej správy diskotékam podstatne vyššie ako poplatky účtované v iných členských štátoch a ak sú sadzby porovnávané na rovnakom základe, zakladá to zneužitie dominantného postavenia. To nebude platiť, ak bude predmetná organizácia kolektívnej správy schopná odôvodniť takýto rozdiel odkazom na objektívne a relevantné rozdiely medzi kolektívnou správou v dotknutom členskom štáte a kolektívnou správou v iných členských štátoch." 51. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že námietky žalovaného voči výške odmeny stanovenej v sadzobníku žalobcu platného na rok 2017 nie sú opodstatnené. Žalovaný svoju argumentáciu nepodložil žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Naopak v konaní bolo preukázané, že sadzobník účinný na rok 2017 bol predmetom preskúmania na základe žiadosti Ministerstva kultúry SR v rámci výkonu dohľadu, bez následných opatrení. Taktiež žalovaný súdu nepredložil dôkaz ohľadom podnetu zaslaného Protimonopolnému úradu SR z dôvodu porušenia pravidla o zákaze zneužitia dominantného postavenia, ktoré sa uplatňuje aj pri výške odmeny upravenej v sadzobníkoch organizácii kolektívnej správy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného ohľadom nepreukázania existencie sadzobníka žalobcu platného pre inkriminované obdobie a jeho doručenia žalovanému v predmetnom konaní, v tomto smere súd poukazuje na to, že sadzobník odmien účinný od 01.01.2017 je

súčasťou listinných dôkazov predložených žalobcom spolu žalobou ako príloha č.l.173 a nasl. a spolu s vydaným platobným rozkazom bol žalovanému riadne doručený dňa 31.05.2019. 52. V konaní nebolo preukázané, žeby žalobca pri určovaní výšky odmeny vo vzťahu k používateľom ním spravovaných majetkových práv postupoval diskriminačne, t.j. uplatňoval nerovnaké podmienky vo vzťahu k žalovanému v porovnaní s inými obchodnými partnermi pri rovnakých plneniach, čím by došlo k znevýhodneniu jeho postavenia v rámci hospodárskej súťaže. Naopak žalobca v konaní preukázal uzatvorenie 645 rozšírených licenčných zmlúv, kde pri všetkých bola licenčná odmena dohodnutá podľa sadzobníka žalobcu, čo ju robí odmenou zvyčajnou. Tým bol určený východiskový bod pre stanovenie tejto odmeny ako odmeny obvyklej na trhu podnikateľských subjektov a zároveň sa tým stanovil aj základ pre výpočet výšky bezdôvodného obohatenia vyplývajúcej z platnej právnej úpravy. 53. Bezdôvodné obohatenie si žalobca uplatňuje v zmysle a (Autorský zákon) uplatnil za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017. Podľa AZ "Autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä :... i) vydania bezdôvodného obohatenia." Podľa AZ sa nárokov podľa môže domáhať vo svojom mene a na účet autora aj organizácia kolektívnej správy. Podľa "Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie ." Podľa "Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu." 54. Podľa v spojení s je stanovená výška bezdôvodného obohatenia pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva najmenej vo výške zvyčajnej licenčnej odmeny. Zvyčajná licenčná odmena, ktorá prislúcha autorom a nositeľom predstavuje teda minimálnu výšku bezdôvodného obohatenia. Podľa sadzobníka licenčných odmien na rok 2017 odmena predstavuje 9.904 Eur (hotel Nivy 254 izieb x 26 Eur spolu 6.604 Eur, hotel Astra 150 izieb x 26 Eur spolu 3.300 Eur). 55. Žalobca si popri istine nárokoval aj úrok z omeškania počnúc od 19.12.2018 , kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením. Výzva na plnenie bola žalovanému doručená dňa 13.12.2018, lehota na plnenie bola stanovená do 5 dní od doručenia. Pokiaľ ide o výšku úrokovej miery, táto bola určená v súlade s úrokovou mierou stanovenou ECB v čase vzniku nároku. 56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na . Žalobca mal v konaní plný úspech a preto súd mu priznal nárok v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( , ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.