Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-30-2020.pdf
PDF · 72.04 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5C/30/2020
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47232480, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava proti žalovanému: O. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N. cesta XXXX/XXX, XXX XX F. o zaplatenie 174,76 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Ružomberok č.k. 5C/30/2020-13 zo dňa 18.9.2020.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia uznesením vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Ružomberok vydal dňa 18.9.2020 platobný rozkaz č.k. 5C/30/2020-13, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi peňažnú pohľadávku vo výške 174,76 Eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur, ako aj povinnosť zaplatiť trovy konania, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde. 2. Žalovaný prevzal platobný rozkaz dňa 24.9.2020, pričom podaním doručeným súdu dňa 29.9.2020 podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením vo veci samej, nakoľko realizoval pravidelné mesačné úhrady, k čomu doložil aj listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení. 3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.10.2020 žalobca zobral podanú žalobcu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť a vrátiť krátený súdny poplatok, keď poukázal, že žalobca platil úhrady za služby verejnosti pod iným variabilným symbolom a následne došlo k ich preúčtovaniu pod správny variabilný symbol. 4. Podľa § 265 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
Podľa § 267 ods. 3 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
5. Vzhľadom na to, že žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, súd vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.
6. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Súd mal preukázané, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 1.10.2020 zobral podanú žalobcu v celom rozsahu späť. Vzhľadom na uvedený procesný úkon žalobcu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol potrebný, keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie a z osobitného predpisu nevyplýval žiadny spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami, pre ktorý by bol súhlas žalovaného potrebný. Z toho dôvodu súd stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby nezisťoval.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca svojím postupom procesne zavinil zastavenie konania, keď po doručení žaloby žalovanému a po podaní odporu zobral svoju žalobu späť z dôvodu skutočností uvádzaných žalobcom v podanom odpore, preto prináleží náhrada trov konania žalovanému. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalobca vo svojom podaní neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, pre ktoré by bolo možné zavinenie na zastavení konania pripísať na ťarchu žalovaného, ani neuviedol dôvody (napr. mimosúdna dohoda a pod.), pre ktoré by súd žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ žalobca v späťvzatí žaloby uviedol, že žalobca platil úhrady za služby verejnosti pod iným variabilným symbolom, súd mal z listín predložených žalovaným (prihlásenie platiteľa úhrad č.l. 17 spisu) dostatočne preukázané, že žalobca žiadal realizovať úhrady k VS 7702697750 a k uvedenému variabilnému symbolu žalovaný pravidelné úhrady aj realizoval, preto skutočnosť, že žalobca evidoval nedoplatky pod iným variabilným symbolom v tomto prípade nemožno pripísať na ťarchu žalovanej strany.
10. Podľa § 14 ods. 4 Z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.
11. O vrátení súdneho poplatku rozhodne súd samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle § 14 ods. 4 Z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.