Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-5-2019.pdf
PDF · 71.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8Pc/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci navrhovateľky: A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, W., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/a, Bratislava, o návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva voči T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, W., takto
rozhodol:
I. Súd p r i p ú š ť a zapretie otcovstva, ktoré svedčí T. Š., nar. XX.XX.XXXX voči maloletej A. Š., nar. XX.XX.XXXX a určuje, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie otcovstva rodičom dieťaťa je v záujme maloletej A. Š..
II. Maloletá A. n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súd dňa 03.04.2019 sa domáhala navrhovateľka vydania rozhodnutia, ktorým by súd pripustil zapretie otcovstva, ktoré svedčí T. Š., nar. XX.XX.XXXX voči maloletej A. Š., nar. XX.XX.XXXX a určil, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty na zapretie rodičovstva dieťaťa je v záujme maloletej A.. Navrhovateľka uviedla, že matka navrhovateľky uzatvorila dňa 10.05.1997 manželstvo s T. Š.. Matka maloletej nežije od roku 2005 v spoločnej domácnosti so svojím manželom T. Š. ale žije v domácnosti so svojim partnerom P. D.. Hoci manželia spolu nežijú od roku 2005 v spoločnej domácnosti ani sa spolu od roku 2005 nestýkajú, ich manželstvo stále právne trvá. V manželstve sa dňa 20.07.2011 narodila maloletá navrhovateľka. Otcovstvo dieťaťa bolo určené v súhlase s prvou domnienkou otcovstva. Manžel matky p. T. Š. si je vedomý toho, že maloletá nie je jeho dieťaťom, nikdy sa vo vzťahu k maloletej ako otec nesprával, s návrhom na podanie návrhu súhlasí. Maloletá za svojho otca považuje P. D., s ktorým žije od svojho narodenia v jeden domácnosti, tento sa o ňu stará, podiela sa spoločne s matkou na jej výchove a znáša náklady na jej výchovu a starostlivosť. 2. Odporca p. T. Š. súhlasil s podaným návrhom. Uviedol, že s matkou maloletej Niny nežijú v spoločnej domácnosti ani sa intímne nestýkajú od roku 2005. Vyhlásil, že nie je biologickým otcom maloletej navrhovateľky A., nestretávajú sa spolu a nemá k nej žiadny citový vzťah. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Z rodného listu navrhovateľky vyhotoveného dňa 01.08.2011. Matričným úradom Mestská časť Bratislava - Petržalka vyplýva, že rodičmi navrhovateľky sú D. Š.Y. rod. P., nar. 04.07.1974 a T. Š., nar. XX.XX.XXXX. X. D. Š. a T. Š. uzatvorili manželstvo dňa 10.05.1997, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu Petržalka vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX. Manželstvo stále trvá. 6. Zo správy o vyšetrení príbuzenstva/otcovstva vyhotovenej Dr. med. Martinom Genčíkom vyplýva, že pri všetkých vyšetrených markeroch sa dá dokázať zhoda medzi DNA putatívneho otca (P. D.) a dieťaťa
(A. Š.). Týmto je prakticky potvrdené otcovstvo medzi vyšetrenými osobami. Pravdepodobnosť otcovstva 99,9988084 %. 7. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehote ustanovená na zapretie otcovstva môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. 8. Podľa § 96 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne tak, že návrhu podanom podľa ods. 1 vyhovie a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. 9. Z vykonaného dokazovania ako aj z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v danom prípade prichádza do úvahy aktívna legitimácia dieťaťa najprv požiadať všeobecný súd o rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva, a v prípade kladného rozhodnutia následne podať návrh na zapretie otcovstva. Táto zákonná legitimácia dieťaťa je však viazaná na podmienku, že rodičom dieťaťa už uplynula zákonná lehota, v ktorej boli oni legitimovaní otcovstvo zaprieť. To znamená, že do uplynutia zákonnej lehoty rodičom dieťa nie je aktívne legitimované podať návrh na začatie konaní podľa § 96 zákona o rodine. Vzhľadom na to, že v danom prípade už uplynula rodičom navrhovateľky zapísaným v jeho rodnom liste zákonná lehota na zapretie otcovstva a je v záujme navrhovateľky - maloletého dieťaťa, aby súd vyslovil prípustnosť zapretia otcovstva, nakoľko muž uvedený v rodnom liste podľa paternitného testu nie je jeho biologickým otcom, súd návrhu vyhovel. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Procesného mimosporového poriadku podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj napriek skutočnosti, že procesný kódex upravuje v rámci konaní vo veciach určenia rodičovstva možnosť priznať úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania, súd v prejednávanom prípade má za to, že túto náhradu nemožno v danom prípade spravodlivo požadovať od žiadnej zo sporových strán, keďže účastníkom konania je len navrhovateľka, z tohto dôvodu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.