Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/99/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Q. P., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a/ v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa písmeno a/ , o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 19. augusta 2020, č. k. -223, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. októbra 2020 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa písmeno d), písmeno e), zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa sa

obžalovaný Q. P., nar. XX. W. XXXX v O., trvalé bydlisko O. č. XX, B., okres Dunajská Streda, t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,

o d s u d z u j e

podľa , za použitia písmeno j/, písmeno l/, písmeno h/, 38 odsek 3, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa písmeno a/ sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa písmeno a/ sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to

- 1 ks krátka strelná zbraň - revolver striebornej farby s rukoväťou tmavomodrej farby zn. SMITH & WESSON, kal. 9 mm, v. č. R012 9399, s bubnovým zásobníkom

- 1 ks krátka strelná zbraň - revolver čiernej farby s drevenou rukoväťou svetlo hnedej farby, v. č. 0008393, kal. 6 mm, ME - FLOBERT SHORT 38 MAGNUM s bubnovým zásobníkom.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 19. augusta 2020, č. k. -223, bol obžalovaný Q. P. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno a/ v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa písmeno a/ , na tom skutkovom základe, že

dňa 18.4.2020 o 23.30 hod. v B., časť O., na ulici pred rodinným domom č. XX sediac v osobnom motorovom vozidle zn. Renault Laguna, EČ: DS 959 FM, z vozidla začal vulgárne nadávať na I. P., nar. XX.X.XXXX a P. S., nar. XX.X.XXXX, a v čase keď sa poškodení nachádzali v blízkosti vozidla začal na nich tasiť revolver značky Smith&Wesson č. R012 9399, uspôsobený na streľbu s nábojkami 9 mm, následne cez stiahnuté okno začal strieľať smerom na poškodených I. P. a P. S., kričal, že ich postrieľa a keď sa podarilo I. P. a P. S. odzbrojiť ho, vytiahol revolver značky Flobert Short 38 Magnum č. 0008393 uspôsobený na streľbu s nábojmi 6 mm, opakovane z nej vystrelil a opäť kričal, že ich postrieľa, čím u poškodených vzbudil strach a obavu o život a zdravie.

Okresný súd ho za to odsúdil podľa s prihliadnutím na písmeno j/, písmeno l/, písmeno h/, 38 odsek 2, odsek 3 na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, ktorého výkon mu podľa písmeno a/ podmienečne odložil a podľa mu určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, preto vykonal dokazovanie len čo do výroku o treste. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania týkajúce sa trestu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu okresný súd poukázal na kritéria upravené v ust. . Obligatórne tiež skúmal u obžalovaného pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil dve poľahčujúce okolnosti, konkrétne že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život a tiež, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. Zároveň zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pri ukladaní trestu potom okresný súd postupoval podľa vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností a v rámci trestnej sadzby 6 mesiacov až 26 mesiacov vymeral obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý považoval za dostatočný jednak vzhľadom na osobu obžalovaného, spôsob a okolnosti spáchania trestného činu i vzhľadom na jeho predchádzajúci život a s poukazom na generálnu i individuálnu prevenciu. Okresný súd úvahy o treste rozviedol v tom smere, že obžalovaný je 60-ročný invalidný dôchodca, k spáchanej trestnej činnosti zaujal sebakritický postoj, ktorý vyjadril svojím vyhlásením o vine a tým, že svoje konanie úprimne oľutoval. Označil ho ako skrat s tým, že sa domnieval, že koná v nutnej obrane, či krajnej núdzi, keďže sa cítil konaním poškodených priamo ohrozený. Konaním obžalovaného nedošlo k vzniku žiadnej škody. Do času skutku obžalovaný nebol súdne trestaný, spáchal jeden priestupok, rovnako v apríli 2020 - verbálny útok, ktorý zjavne súvisí s prejednávanou vecou, bolo mu zaňho uložené pokarhanie. V osobe obžalovaného teda podľa okresného súdu nejde o notorického páchateľa, trestnej činnosti sa dopustil prvýkrát. Z hľadiska tzv. materiálneho korektívu vyhodnotil okresný súd stupeň závažnosti činu vyšší ako len nepatrný všeobecným poukazom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa. Svoje úvahy ohľadom trestu okresný súd uzavrel konštatovaním, že za danej situácie na naplnenie účelu trestu z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie postačuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody s určením primeranej skúšobnej doby, ktorá bude pre obžalovaného dostatočne odradzujúcou hrozbou pre prípad pokračovania v hocijakej trestnej činnosti. Takýto trest je dostatočný aj na nápravu obžalovaného, do jeho osobnej slobody nie je potrebné zasahovať intenzívnejšou sankciou. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania a prokurátor zahlásil odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste. Odvolanie odôvodnil osobitným písomným podaním, doručeným okresnému súdu 27. augusta 2020. V odvolaní prokurátor poukázal na relevantné ustanovenia vzťahujúce sa k trestaniu a dodal, že podľa jeho názoru sa okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému týmito ustanoveniami neriadil dostatočne, následkom čoho obžalovanému uložil neprimerane mierny trest a súčasne mu opomenul uložiť aj trest prepadnutia veci. Prokurátor je toho názoru, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu nebolo na mieste uložiť obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, lebo tento nedostatočne vystihuje spôsob spáchania trestného činu, motív a okolnosti jeho spáchania. Prokurátor zdôraznil, že obžalovaný spáchal dva trestné činy za použitia zbrane spôsobom, ktorý nasvedčuje vysokému stupňu agresivity. Motívom jeho konania boli stupňujúce sa konflikty s poškodenými osobami týkajúce sa dedičstva. Poškodení a svedkyňa sa podrobným spôsobom vyjadrili aj ku konfliktnej povahe obvineného a k jeho správaniu, z ktorého vyplynulo, že už dlhšiu dobu z dôvodu častých hádok o dedičstvo prichádza ku konfliktom, o čom svedčia aj záznamy o podaní oznámenia zo strany B. S., U. S.. Zo záznamu hliadku PZ vyplýva agresívne správanie obvineného nielen voči susede, ale aj voči príslušníkom polície.

Z bezprostrednej blízkosti strieľal z revolverov uspôsobených na streľbu s plynovými nábojnicami na poškodených, z ktorých I. P. utrpel aj zranenie nohy. Jeho agresivita pokračovala aj po spáchaní skutku, keď kričal na poškodených, že po návrate s väzenia si toto odskáču a všetkých postrieľa, čo nasvedčuje tomu, že strach z konania obvineného naďalej u poškodených pretrváva. Podľa názoru prokurátora okresným súdom uložený trest neumocní vedomie obžalovaného o jeho protiprávnom konaní, lebo páchateľ trestného činu má trest pociťovať ako ujmu a nie len ako formálne odsudzujúce vyjadrenie súdu nad jeho protiprávnym konaním. Je toho názoru, že obžalovanému je potrebné uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody. Len takýto trestu bude primeraný a spravodlivý, spôsobilý odradiť obžalovaného od ďalšieho páchania trestnej činnosti. V ďalšej časti odvolania prokurátor okresnému súdu vytkol, že obžalovanému neuložil trestu prepadnutia veci, konkrétne zaistených revolverom, ktoré sú vo vlastníctve obžalovaného a ktoré použil na spáchanie trestných činov, hoci boli splnené všetky podmienky uvedené v ust. . Prokurátor dodal, že podstata trestu prepadnutia veci spočíva v prechode vlastníctva k určitej veci patriacej odsúdenému na štát úradným výrokom dňom právoplatnosti rozsudku, kde účelom je zneškodniť vec, ktorá by mohla slúžiť na ďalšie páchanie trestných činov, predovšetkým ako prostriedok na páchanie trestných činov. Zo spisu vyplývajú poznatky, že obžalovaný pravidelne nosil pri sebe uvedené revolvery, o čom mali vedomosť aj poškodení. Z prezentovaných dôvodov prokurátor navrhol, aby Krajský súd Trnava v zmysle ust. písmeno e), zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a v zmysle ust. uložil obžalovanému zákonný trest. Obhajca obžalovaného sa vyjadril k odvolaniu prokurátora do zápisnice o výsluchu z 2. septembra 2020 tak, že sa s odvolaním prokurátora nestotožňuje a trest uložený obžalovanému považuje za primeraný. Zdôraznil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, ide o osobu vyššieho veku, ktorá je plne invalidná, má strojček na srdce, ktoré mu pracuje na 20% a trpí ďalšími závažnými ochoreniami, ktoré boli dokladované v spise. Je toho názoru, že doposiaľ vykonaná väzba je dostatočným nápravno- výchovným prostriedkom v jeho prípade. Pokiaľ by sa poškodení cítili naďalej ohrození, majú možnosť opäť privolať hliadku polície ako to doposiaľ aj často robili, toto však budú už iné prípady a budú sa riešiť následne. K otázke prepadnutia vecí uviedol, že trestné konanie vedené na súde bolo v prípravnom konaní vedené pod sp. zn. ORP-230/1-VYS-DS-2020. Znalecké skúmanie revolverov bolo na OR PZ Dunajská Streda vedené pod číslom ORP-217/1-VYS-DS-2020. Keďže obhajoba nemá vedomosť o spojení týchto dvoch trestných konaní a na súde neboli počas pojednávania prezentované žiadne predmety, ktoré by mali byť prepadnuté a dokonca ani v obžalobe sa nenachádza o nich zmienka, považujú návrh prokurátora za nedôvodný. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie 11. septembra 2020. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 6. októbra 2020. Na verejné zasadnutie sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry a obhajca obžalovaného. Výsluch obžalovaného bol v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vykonaný z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa , pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, lebo žiadne návrhy procesných strán v tomto smere prednesené neboli. Po prednesení správy o stave veci so zameraním na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť, sa pristúpilo ku konečným návrhom. Prokurátor v rámci neho žiadal odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť v zmysle konečného návrhu uvedeného v písomnom odôvodení odvolania. Obhajca obžalovaného uviedol, že obhajoba zmenila postoj a súhlasí s uložením nepodmienečného trestu odňatia v zmysle návrhu prokurátora, avšak na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia obhajcu. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné, čiastočne však z iných ako ním prezentovaných dôvodov. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, prokurátor v odvolaní žiadne chyby nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne pochybenia nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom výroku o treste procesne správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd považuje za potrebné na úvod pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Správne u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ( písmeno j) ) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval ( písmeno l) ). Správne obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno n) , že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, lebo jej priznanie predpokladá aktívne napomáhanie od začiatku trestného konania, čo v tomto prípade zo strany obžalovaného splnené nebolo, nakoľko tento najprv trestnú činnosť popieral resp. predostieral vlastnú (inú) verziu skutkového deja. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tieto ani krajský súd nezistil. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností v zmysle ust. mal okresný súd ukladať trest podľa v rozpätí trestnej sadzby od 6 mesiacov do 26 mesiacov. Okresný súd však pochybil, keď obžalovanému neukladal trest úhrnný s použitím ust. , hoci je z výrok o vine evidentné, že obžalovaný bol odsúdený za dva trestné činy. V dôsledku neaplikácie cit. ust. bol porušený , čo nutne muselo viesť krajský súd k postupu podľa ust. písmeno d) . Podľa názoru krajského súdu ide o takú chybu výroku o treste, na ktorú musel krajský súd prihliadať aj vtedy, ak ju prokurátor v odvolaní výslovne nenamietal. Pokiaľ ide o druh trestu, krajský súd sa stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora, že pokiaľ obžalovaný namiesto právnou cestou riešil stupňujúce sa konflikty s poškodenými ohľadom dedičstva spáchaním hneď dvoch trestných činov za použitia dvoch zbraní spôsobom, ktorý vykazuje vysoký stupeň agresivity, pričom poškodenému I. P. aj spôsobil zranenie nohy, je potrebné na obžalovaného dôsledne pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pokiaľ ale ide o výmeru trestu, tu sa krajský súd s názorom prokurátora, že obžalovanému je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody v strede modifikovanej trestnej sadzby nestotožnil. Dôvodom je fakt, že obžalovaný, ktorý je osobou vyššieho veku s ťažkým zdravotným postihnutím, dosiaľ žil bezúhonný život a od spáchania skutku sa nachádza vo väzbe, ktorá podľa jeho vyjadrení na neho pôsobila dostatočne odstrašujúco na to, aby sa v budúcnosti trestnej činnosti vyvaroval. Počas výkonu väzby sa správal vzorne, ktorý záver potvrdzuje aj hodnotenie z ÚVV Leopoldov. Za daných okolností dospel krajský súd k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonného rozpätia, t. j. vo výmere 6 mesiacov, bude pre obžalovaného trestom primeraným a spravodlivým, ktorý plne rešpektuje pravidlá pre ukladanie trestov rozvedené vyššie v texte tohto rozsudku. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd obžalovaného podľa písmeno a) zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný dosiaľ nikdy nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o neuloženie trestu prepadnutia veci, tu okresný súd jednoznačne pochybil, nakoľko boli splnené všetky zákonné predpoklady pre uloženie tohto druhu trestu obžalovanému. V tomto smere bolo odvolanie prokurátora plne dôvodné. V konaní totiž nebolo sporné, že oba revolvery boli vo vlastníctve obžalovaného. Sporné nebolo ani to, že oba boli použité na spáchanie súdenej trestnej činnosti, keďže to exaktne vyplýva zo skutkovej vety výroku o vine rozsudku, ktorý výrok je právoplatný. Ust. písmeno a) pritom jednoznačne súdu ukladá povinnosť (nie možnosť, povinnosť - viď „súd uloží“) trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Neuložením trestu prepadnutia oboch revolverov tak okresný súd porušil v prospech obžalovaného, čo bolo dôvodom na postup krajského súdu podľa ust. písmeno d) . K odvolacej námietke obžalovaného, že prokurátor v obžalobe revolvery nespomínal a nenavrhoval ich prepadnutie, krajský súd uvádza, že síce ide o pochybenie, no prokurátor tento nedostatok zhojil tým, že v záverečnej reči navrhol aj tento druh trestu, čo je evidentné zo zápisnice z hlavného pojednávania. Tomuto návrhu prokurátora zodpovedala povinnosť súdu sa ním zaoberať, avšak ten naň nereflektoval a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku sa ním nezaoberal. Pokiaľ obžalovaný namietal, že oba revolvery boli zaistené v rámci iného trestného konania, táto námietka je síce trefná, ale v konečnom dôsledku nedôvodná. Je totiž pravdou, že revolvery boli zaistené v rámci iného trestného konania, ktoré sa súbežne viedlo na Okresnom riaditeľstve PZ v Dunajskej Strede pod ČVS:ORP-217/1-VYS-DS-2020 vo veci zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , avšak následne boli obe zbrane odovzdané ako vecné dôkazy do tohto trestného konania (vedeného v prípravnom konaní pod ČVS: ORP-230/1-VYS- DS-2020), o čom svedčí listina (vo vyšetrovacom spise na č. l. 123) z 3. júla 2020, ktorou si vyšetrovatelia tieto vecné dôkazy vzájomne odovzdali. Nakoniec aj vyšetrovateľ v návrhu na podanie obžaloby, ktorým ukončil toto vyšetrovanie, konštatuje, že zbrane sú uložené na oddelení zbraní a streliva na Okresnom riaditeľstve PZ v Dunajskej Strede. Krajský súd preto nemal žiadne pochybnosti o tom, že zbrane ako doličné veci boli súčasťou práve tohto trestného konania. V opačnom prípade by o nich nebolo možné rozhodnúť, na čo správne poukazovala obhajoba. Možno preto uzavrieť, že podľa názoru krajského súdu práve kombinácia týchto druhov trestov u obžalovaného splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného. Vychádzajúc z prezentovaných úvah krajský súd na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného, keďže dospel k záveru, že ním uplatňované námietky mali svoje opodstatnenie, postupom podľa písmeno d), písmeno e), zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe vo veci rozhodol sám spôsobom uvedeným vo výroku (enunciáte) tohto rozsudku, pretože skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred okresným súdom to umožňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.