Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-15C-20-2019.pdf
PDF · 93.16 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-15C/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Pečíkom v spore žalobcu: B. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. 6, XXX XX Q., právne zastúpený KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 96,75 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 96,75 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 96,75 € od 01.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 01.04.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 96,75 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 01.12.2018 do zaplatenia titulom toho, že 27.09.2018 došlo k poistnej udalosti - k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol žalobca ako poškodený, a druhý vodič ako škodca, ktorý mal v čase poistnej udalosti ako poistník uzavretú so žalovaným ako poisťovateľom zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Zmluva“). Vozidlo žalobcu bolo značne poškodené a tak so spoločnosťou G.S. Auto Lack Service s.r.o. uzavrel zmluvu o oprave veci, a po oprave vozidla vystavila táto spoločnosť žalobcovi faktúru na sumu 603,68 €. Žalovaný listom z 15.11.2018 oznámil žalobcovi, že dňa 14.11.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti, a žalobcovi priznal náhradu za opravu iba v sume 506,63 €. Žalovaný v oznámení ale neoznámil žiadny kvalifikovaný dôvod, ktorý by odôvodňoval nepriznanie celej sumy 603,68 €. Na základe uvedeného sa tak žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy 96,75 €. K žalobe priložil kalkuláciu opravy z 18.10.2018, fotokópiu faktúry za opravu, Všeobecné poistné podmienky, oznámenie o poistnom plnení z 15.11.2018 vrátane prílohy.
2. K veci sa vyjadril žalovaný v rámci odporu voči platobnému rozkazu, kde uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, čo odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal, že by faktúru servisnej spoločnosti uhradil. K výške poskytnutého plnenia odkázal na k odporu priloženú kalkuláciu nákladov za opravu z 13.11.2018, ktorá vychádza zo systému AUDATEX. Namietol tiež nárok žalobcu na úrok z omeškania, kde odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/145/2017.
3. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nie je podstatné, či došlo k úhrade faktúry za opravu, lebo k vzniku škody došlo okamihom poškodenia jeho vozidla. Napriek tomu doložil do spisu fotokópiu výpisu z účtu o zaplatení uvedenej faktúry. K systému AUDATEX uviedol, že tento nie je tak
automatizovaný systém, ako to žalovaný tvrdí. Prvotné údaje ako výška normohodiny práce a ceny jednotlivých dielov zadáva do tohto systému samotný žalovaný.
4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný už nevyjadril.
5. Vo veci súd nariadil pojednávanie na 22.03.2024, na ktorom sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na doterajšej argumentácii.
6. V zmysle § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) súd v odôvodnení rozsudku mimo iného uvedie tiež, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie. Súd má za to, že pre prehľadnosť a zrozumiteľnosť úvah, ktorými sa súd pri rozhodovaní riadil, je vhodné najprv uviesť, ktoré skutočnosti považoval súd medzi stranami za nesporné, ktoré za sporné, a až potom uviesť, ktoré skutočnosti súd považoval za preukázané a ktoré nie.
7. Súd pri identifikácii nesporných skutočností vychádzal predovšetkým z § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, a tiež z § 186 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
8. Ako nesporné posúdil súd skutočnosti, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody, t. j. poistnej udalosti, ktorú zavinil vodič druhého motorového vozidla, ktorý mal v danom čase uzavretú Zmluvu so žalovaným. Tiež nebolo sporné, že žalobca si dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v spoločnosti G.S. Auto Lack Service s.r.o. a táto mu vystavila faktúru na sumu 603,68 €. Tiež nebolo sporné, že žalovaný po skončení šetrenia poistnej udalosti žalobcovi uhradil len 506,63 €.
9. Sporné medzi stranami boli dve skutočnosti. Či žalobca uhradil za opravu vozidla sumu 603,68 € v zmysle faktúry, a či táto suma predstavuje primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobcu.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v súdnom spise, a za základ skutkového stavu považoval nesporné skutkové okolnosti uvedené v bode 8. vyššie. Ohľadom sporných skutkových okolností súd uvádza, že žalobca vo vyjadrení k odporu doložil výpis z účtu preukazujúci úhradu uvedenej faktúry. Úhradu tejto faktúry (aj keď ako súd neskôr uvedie, na dôvodnosť žalovaného nároku nebolo potrebné toto preukazovať) má teda súd za preukázanú. Čo sa týka primeranej výšky náhrady vzniknutej škody, súd sa stotožnil so žalobcom, že výška škody na vozidle predstavovala sumu 603,68 €. Žalobca totiž predložil spolu so žalobou faktúru zo servisnej spoločnosti, súčasťou ktorej bola aj kalkulácia opravy s položkovitým zoznamom úkonov a materiálu vrátane jednotkovej ceny za každú takúto jednotlivú položku. Oproti tomu žalovaný v oznámení o poistnom plnení, kde toto krátil na sumu 506,63 € len v stručnosti odkázal na to, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 23 €/normohodina a primerané náklady na lakovací materiál. Vôbec sa však z tohto oznámenia nedá zistiť, ako dospel žalovaný práve k sume 506,63 €, ktorú žalobcovi uhradil. Bližšie to opisuje kalkulácia opravy, ktorú žalovaný doložil do spisu až spolu s odporom. Avšak ani z tej nie je zrejmé, ako dospel žalovaný práve k tejto sume, resp. k sumám v nej uvedených k tej-ktorej položke. Slovenská republika je postavená na trhovej ekonomike, teda cenu určuje voľný trh, a cena opráv vozidiel u súkromných spoločností nie je štátom regulovaná. Ak teda žalobca predložil faktúru od takejto spoločnosti, považuje to súd za preukázanie, že na trhu je takáto cena opravy obvyklá a nie je značne neprimeraná. Žalovaným predloženú kalkuláciu z jeho interného výpočtového programu nepovažuje súd za taký dôkaz, ktorý by spochybnil primeranosť ceny, za ktorú si dal žalobca svoje poškodené vozidlo opraviť. Ak žalovaný v oznámení o poistnom plnení odkazoval (nijako to bližšie nevysvetlil, takže súd môže len hádať) na to, že v tomto prípade išlo o neautorizovaný servis, a preto by mala byť cena za normohodinu práce nižšia ako v prípade autorizovaných servisov, tu je treba uviesť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala pre žalobcu povinnosť si dať vozidlo opraviť u akéhosi autorizovaného servisu. Žalovaný ani nevysvetli, čo táto kategória autorizovaných servisov má predstavovať. Medzi žalobcom a žalovaným neexistoval ani žiadny zmluvný vzťah, ktorý by žalobcovi takúto povinnosť prikazoval. Je bežné, že v prípade tzv. havarijných poistení má klient žalovaného v prípade opravy využiť služby iba tzv. autorizovaného servisu (ktorého definícia je ponechaná na poistnú zmluvu), avšak v tomto prípade nešlo o úhradu poistného plnenia z titulu havarijného poistenia, ale o
náhradu škody z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Opätovne súd uvádza, že žalovaný ani len nevysvetlil, na základe čoho by mala byť cena za normohodinu práce u takéhoto „neautorizovaného“ servisu zrovna 23,- €. Súd mal teda za preukázané, že škoda, ktorá na vozidle žalobcu vznikla, a ktorú bol povinný žalovaný žalobcovi nahradiť (k tomu bližšie odsek 12. nižšie), predstavovala sumu 603,68 €. Nakoľko mu uhradil len 506,63 €, mal žalobca nárok na úhradu rozdielu, ktorý predstavuje sumu 97,05 €. Žalobca sa však domáhal iba sumy 96,75 €. Rozdiel 0,30 € vznikol evidentne tým, že žalovaný v oznámení o poistnom plnení na č. l. 15 urobil chybu v písaní, keď žalobcom požadovanú sumu 603,68 € prepísal na 603,38 €, a preto v ďalšom riadku uviedol nevyplatený rozdiel ako 96,75 € namiesto správnej sumy 97,05 €. Žalobca si túto chybu zrejme tiež nevšimol, a v žalobe sa domáhal len sumy 96,75 €. Keďže súd nemôže žalobcovi priznať viac, ako sa domáha (zásada ne ultra petitum), priznal mu náhradu „iba“ sumy 96,75 €.
11. Ohľadom právneho posúdenia súd uvádza, že žalovaný nárok posúdil podľa nasledovných právnych noriem:
Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP“) má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, a ušlého zisku.
Podľa § 11 ods. 6 a 7 Zákona o PZP je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti a poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
12. V zmysle vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu (viď odseky 8. až 10.) mal súd za preukázané, že v čase vzniku poistnej udalosti mal škodca uzavretú Zmluvu v zmysle Zákona o PZP so žalovaným, ktorým tak v zmysle § 15 ods. 1 Zákona o PZP bol povinný uhradiť náhradu škody (poistné plnenie) priamo poškodenému, t. j. žalobcovi. Ako súd uviedol vyššie, žalobca preukázal, že škoda, ktorá mu na vozidle vznikla, predstavovala sumu vo výške 606,68 €, a túto mal žalovaný v zmysle § 4 ods. 2 v spojení s § 11 Zákona o PZP žalobcovi uhradiť, a to v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie. Nakoľko žalovaný
uhradil len 506,63 €, vo zvyšku (97,05 €) si túto povinnosť nesplnil. Napriek tomu, že žalobca preukázal úhradu faktúry servisnej spoločnosti, súd považuje za vhodné uviesť, že aj keby žalobca úhradu tejto faktúry nepreukázal, tak aj v tom prípade by bol jeho nárok voči žalovanému dôvodný. Ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dochádza totiž už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pritom priamy zákonný nárok založený § 15 Zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či žalobca servisu uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. K uvedenému súd odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/98/2020 z 19.05.2021. Navyše je argumentácia žalovaného vnútorne rozporná, keďže ak by bol žalobcov nárok na poistné plnenie (na náhradu škody na vozidle) závislý od predošlej úhrady faktúry za opravu, tak nemal po správnosti žalovaný uhradiť žalobcovi ani len sumu 506,63 €.
13. V zmysle vyššie uvedeného teda súd považoval žalobcov nárok na zaplatenie sumy 96,75 € za dôvodný a preto mu ho v I. výroku rozsudku priznal.
14. Čo sa týka úroku z omeškania, v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o PZP mal žalovaný svoju povinnosť splniť do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie. V oznámení o poistnom plnení je uvedené, že toto bolo ukončené 14.11.2018. Teda žalovaný mal svoju povinnosť splniť do 29.11.2018. Odo dňa nasledujúceho, t. j. od 30.11.2018 sa tak žalovaný dostal do omeškania.
15. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka:
„(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.“
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“)
„Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (30.11.2018) bola v hodnote 0,00 % (viď <https://nbs.sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/urokove-sadzby- ecb/>). Výška úroku z omeškania je teda 5,00 % ročne.
16. Žalobca má teda nárok na úhradu úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 97,05 € od 30.11.2018 do zaplatenia. Keďže sa však domáhal úroku z omeškania len zo sumy 96,75 €, a to až od 01.12.2018, tak súd v zmysle zásady ne ultra petitum mu úrok z omeškania priznal z tejto nižšej sumy od tohto neskoršieho dátumu. Žalovaný v odpore argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/145/2017, podľa ktorého sa v takomto prípade mohol žalovaný dostať do omeškania až po právoplatnosti rozsudku, ktorým mu súd uloží povinnosť zaplatiť poistné plnenie žalobcovi. Toto rozhodnutie však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 309/2020 a následne nahradené novým rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/306/2021, podľa ktorého sa poisťovňa dostáva do omeškania uplynutím 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti.
17. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého prizná náhradu trov konania strane podľa jej úspechu vo veci. Nakoľko bol žalobca vo veci v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady následne po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).