Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-56-2020.pdf
PDF · 90.02 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/56/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: N. S., T.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: J. S., T.. X.XX.XXXX, H. Y., C. XXX/X a T. S., T.. XX.X.XXXX, H. Y., G. XXXX/ X o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec maloletého dieťaťa sa svojim písomne podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti zo sumy 100,- Eur na 35,- Eur mesačne a to od 1.11.2020. Svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia súdu došlo u neho k podstatnej zmene pomerov tým, že dostal výpoveď u svojho posledného zamestnávateľa M.-Y. Y. z dôvodu, že bola zrušená jeho pracovná pozícia. Poukázal na to, že je u neho výver pracovnej pozície limitovaný aj zdravotnými problémami s chrbticou.
2.Matka s návrhom na zníženie výživného nesúhlasila. Poukázala na to, že výdavky mal. dieťaťa sú vysoké a neustále sa aj zvyšujú, pričom v dôsledku pandémie sa ja ona dostala do finančných problémov, nakoľko dostala výpoveď z dôvodu nadbytočnosti a do 17.6.2020 bola s mal. dieťaťom na OČR.
3.Kolízna opatrovníčka navrhla aby súd návrh na zníženie výživného zamietol.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s nasledovnými dôkazmi: spis Okresného sudu Komárno XXP/XXX/XXXX, rozhodnutie sociálnej poisťovne matky zo dňa 7.7.2020, výpoveď matky, transakcie matky na účte, rozpis výdavkov matky, potvrdenie o príjme otca v M.-Y. G..M..B.., rozhodnutie o výsluhovom dôchodku, výpoveď otca, potvrdenie o evidencií otca, potvrdenie o návšteve školy dieťaťa, rozhodnutie o návrhu na nemocenské, rozhodnutie o predlžení podporného obdobia v nezamestnanosti, rozhodnutie o nároku otca na dávku v nezamestnanosti, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:
5.Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Y. XXP/XXX/XXXX zo dňa 16.7.2015 bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené. Súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle, ktorej maloletého Jakuba na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť výživné vo výške 100,-Eur. V čase rozhodovania súdu mal. N. navštevoval materskú škôlku. Matka bola zamestnaná v U. S.M. Y. , s čistým mesačným príjmom 400,-Eur a poberala rodičovských príspevok vo výške 203,-Eur. Otec mal. dieťaťa bol zamestnaný v M.-Y., s čistým mesačným príjmom 800,-Eur a s výsluhovým dôchodkom vo výške 398,68. V súčasnej dobe mal. dieťa
navštevuje štvrtý ročník základnej školy. Výdavky na mal. dieťa matka vyčíslila sumou minimálne 150,- Eur, do čoho zahrnula stravu vo výške 100,-Eur a nákup oblečenia, kozmetiky, poplatok za kajak vo výške 50,-Eur. Režijné náklady na bývanie v alikvotnej čiastky do toho nezapočítala. Uviedla ,že na dieťa platí poistku mesačne vo výške 16,11,-Eur, družinu vo výške 10,-Eur a telefón pre ňu a syna spolu 17,-Eur. Matka od 1.10.2019 do 1.5.2020 pracovala v S. D. Y., kde kvôli nadbytočnosti dostala výpoveď a do 17.6.2020 bol s mal. dieťaťom na OČR. Od 17.6.2020 do 1.10.2020 bola vedená ako nezamestnaná. V čase evidencie pracovala na dohodu v I. D. C. a to jeden mesiac a dva dni. Dňa 1.10.2020 sa zamestnala v G. Y. a však medzi časom si našla inú pracovnú pozíciu v C., ktorú sa rozhodla uprednostniť z dôvodu väčšej istoty. Vzhľadom na vzniknutú finančnú situáciu si dala pozastaviť hypotéku, ktorú však už od októbra musí splácať. Spolu s mal. dieťaťom obývajú dvoj izbový byt, ktorý je vo vlastníctve matky. Hypotéku na tento byt spláca matka v mesačných splátkach po 164,10,-Eur. Matka poberala nezamestnaneckú podporu vo výške 322,-Eur + PND + výživné na mal. dieťa. V pekárni má sľúbenú minimálnu mzdu. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej režijné výdavky na bývanie predstavujú platbu za správu bytu vo výške 144,49,-Eur, wi-fi a TV vo výške 19,-Eur, elektrina vo výške 20,-Eur.Matka predložila súdu výpoveď z S., z ktorej súd zistil, že sa stala nadbytočnou a bola jej určená výpovedná doba jeden mesiac, ktorá začala plynúť od 1.4.2020 do 30.4.2020. Poberala nezamestnaneckú podporu vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 20,829,-Eur v období od 17.6.2020 do zostávajúcej časti podporného obdobia. Z času na čas má vedľajší príjem z upratovania vo výške 60,-Eur. Matka uviedla, že otec súdom stanovené výživné platí riadne a včas, prispel sumou 20,-Eur do školy prírody. Dieťa sa stravuje v škole poplatok dieťaťu zaplatili spoločne s otcom. Maloletý je zdravý. Otec dňa od 1.1.2020 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nakoľko u posledného zamestnávateľa M.-Y. Y. dostal výpoveď z dôvodu, že mu bola zrušená pracovná pozícia. Pri hľadaní novej práce je limitovaný zdravotnými problémami s chrbticou. Chcel by podnikať a má vymyslený aj podnikateľský zámer. Do 30.8.2020 poberal nezamestnaneckú podporu na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 2.9.2020. Otec je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 428,-Eur. A pri výpovedi dostal odstupné vo výške 2109,54,-Eur. Uviedol, že sa pokúša nájsť si zamestnanie v Y. Z. T. F. a však neúspešne, preto sa rozhodol pre podnikateľský zámer. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 30,7397,- Eur, v období 6 mesiacov. Z potvrdenia, ktoré otec predložil vyplýva, že za posledné štyri mesiace mal otec spolu s odstupným čistý mesačný príjem vo výške 897,495Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije sám v trojizbovom byte, za ktorý platí mesačne 200,- Eur. Vlastní nehnuteľnosť na J. T. - H., nebytový priestor v rozlohe 25 m2, ktorý prenajíma na prevádzku C.. nájomné predstavuje 100,- Eur. Otec tvrdí, že už 5 mesiacov nájomca nič nezaplatil a dlh predstavuje 500,- Eur. Nevedel sa vyjadriť k tomu, že kedy nájomca odíde a tiež nepredložil výpoveď z nájmu. Na pojednávaní otec uviedol, že pri výbere svojho zamestnania je limitovaný nepriaznivým zdravotným stavom. Predložil súdu rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní nároku na nemocenské za obdobie od 14. 3 2019 do zániku, avšak aktuálne potvrdenie o tom, že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu sa nemôže zamestnať k dispozícii nemal.
6.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7.Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
8.Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Riešenie na to nadväzujúcich majetkových otázok dotknuté subjekty vnímajú veľmi citlivo. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá na základe ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností atď. Nesporný význam pri individualizácii výšky výživného má kritérium majetkových pomerov povinného čo umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného keďže príjmové pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Ak povinný disponuje so značným majetkom a súd stanoví výšku výživného na mal. dieťa je vecou povinného, aby ich speňažením výťažku alebo inak zabezpečil výživné.
10.V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane dieťaťa. Od roku 2015, kedy bolo naposledy určované výživné sa zvýšili odôvodnené potreby maloletého dieťaťa priamoúmerne s vekom dieťaťa a s rastom cien spotrebného koša. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že kým dieťa v roku 2015 malo X M. a bolo v predškolskom zariadení, dnes je vo D. X M. a je vo štvrtom ročníku základnej školy. K podstatnej zmene pomerov však došlo aj na strane otca mal. dieťaťa, ktorý bez vlastného pričinenia prišiel o príjem z pracovného pomeru. Zostal mu však výsluhový dôchodok vo výške 428,30 Eur mesačne, úhrada nezamestnaneckej podpory a príjem z prenájmu nebytového priestoru. K podstatnej zmene pomerov však došlo aj na starne matky, ktorá sa v roku 2020 dostala do nepriaznivej finančnej situácii, nakoľko taktiež bez vlastného pričinenia prišla o prácu. V dôsledku COVID 19 bola nútenú zostať na OČR a následne bola vedená ako nezamestnaná do 1.10.2020. Už v čase pojednávania pracovala v stávkovej kancelárii a našla si aj nové miesto z dôvodu väčšej istoty, nakoľko
sa jedná o prevádzku pekárne. Vyživovacia povinnosť rodičov voči mal. deťom je zákonná povinnosť a výživné je prednostná pohľadávka. Rodičia sú povinní si prispôsobiť svoje pracovné aktivity tak, aby bol schopní túto povinnosť plniť. Doposiaľ určená výška výživného v sume 100,- Eur t.j. denne 3,33 Eur je nepostačujúca na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Odôvodnené potreby totiž nepredstavujú len stravu prípadne oblečenie, ale aj všetky ostatné náklady či už na školu, záujmové aktivity, drogéria, kozmetiky, lieky ale aj podiel na režijných nákladoch na bývanie. Dieťa predsa musí niekde bývať, umývať sa, používa ústredné kúrenie, teplú vodu a preto je potrebné pomerne pripočítať túto réžiu k odôvodneným nákladom dieťaťa. Súd za výšku odôvodnených nákladov dieťaťa na jeden mesiac považoval sumu vo výške cca 260,- Eur (strava cca 100,- Eur, oblečenie, obuv 30,- Eur, kozmetika , drogéria 10,- Eur, družina 10,-Eur, telefón 7,- Eur, poplatok za kajak mesačne 12,50Eur, pomerná časť režijných nákladov 183,49 Eur : 2 osoby = 91,74 Eur.) Pri posudzovaní rozsahu výživného nemožno vychádzať z posledného dosiahnutého zárobku, ale spravidla sa zisťujú príjmové pomery za obdobie predchádzajúcich 6 až 12 mesiacov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že otcov príjem či už zo závislej činnosti za posledné štyri mesiace v roku 2019 spolu aj s odstupným , ako aj výplata nezamestnaneckej podpory na základe rozhodnutia sociálnej poisťovne s pripočítaním výsluhového dôchodku nedosiahla takú sumu, z ktorej by otec nebol schopný platiť výživné vo výške 100,- Eur bez ohrozenia svojej životnej úrovne. Súd pri rozhodovaní prihliadol nielen na schopnosti otca, ale aj výdavky na strane dieťaťa ako aj na schopnosti matky a základe takto zistených skutočností návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.
11.Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP).