Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/177/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v právnej veci navrhovateľky: F. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. František Buhla, advokát so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, proti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 28. júla 2020, č. k. -21

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i z n á v a Slovak Telekom, a.s. náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I) a zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (II).

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil Slovak Telekom, a.s. (ďalej len „Telekom“) povinnosť bezodkladne splniť si zákonnú povinnosť v súlade s ustanovením o elektronických komunikáciách a na základe jej žiadosti uskutočnil prenos čísla navrhovateľky k prijímajúcemu podniku Uniphone, s.r.o.. Vo svojom návrhu tvrdí, že Telekom odmietnutím žiadosti navrhovateľky o prenos čísla porušil svoju zákonnú povinnosť uskutočniť prenos čísla, ktorá mu vyplýva z ust. o elektronických komunikáciách. Podľa navrhovateľky ako rozhodujúca skutočnosť odôvodňujúca potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sa javí poskytnutie ochrany navrhovateľke pred konaním Telekomu, pretože bezdôvodným zamietnutím žiadosti z jeho strany o prenos čísla dochádza k porušovaniu platného právneho poriadku SR, pričom právny poriadok určuje, že prenos musí podnik uskutočniť bezodkladne.

3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. , , , , , a 5 Z. z., (ďalej len „“), ako aj na teoretické východiská, z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal a s akcentom na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci zdôraznil, že aby súd mohol vydať takéto neodkladné opatrenie, musí mať za osvedčené najmä potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán v čase jeho rozhodovania, pričom dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia, zaťažuje samotného navrhovateľa. Súd prvej inštancie preto najprv skúmal, či navrhovateľka v danom prípade osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že navrhovateľka potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán uložením neodkladného opatrenia neosvedčila. Podľa názoru súdu prvej inštancie tvrdená nezákonnosť konania Telekomu sama o sebe nezakladá potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, a to ani v

prípade, keby právny predpis stanovoval povinnému subjektu splniť danú povinnosť bezodkladne voči oprávnenému subjektu, ktorým je spotrebiteľ. Bez uvedenia ďalších skutočností potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán nezakladá ani skutočnosť, že navrhovateľka je v dôsledku zamietnutia svojej žiadosti nútená zotrvávať v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Telekom. Zamietnutie žiadosti totiž navrhovateľke nebráni ukončiť jej zmluvný vzťah so spoločnosťou Telekom iným spôsobom. Napokon, potrebu neodkladnej úpravy pomerov nemožno vyvodzovať ani z možnej dĺžky konania o uloženie povinnosti pred súdom. Súd vždy postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Tvrdenie, že ochrana práv navrhovateľky prostredníctvom konania o uloženie povinnosti by bola vzhľadom na jeho možnú dĺžku neúčinná, neefektívna a preto znamenajúca porušenie jej ústavného práva na súdnu ochranu, je minimálne nepravdivé. Ďalšie skutočnosti, ktoré by podľa navrhovateľky odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, navrhovateľka už vo svojom návrhu neuviedla. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že navrhovateľka potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán uložením neodkladného opatrenia neosvedčila. Vzhľadom na to sa prvoinštančný súd dôvodnosťou a trvaním nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, už nezaoberal. Vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s v celom rozsahu zamietol. Nakoľko zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej dochádza k ukončeniu konania, rozhodol aj o nároku na náhradu trov tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia podľa ust. v spojení s tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov tohto konania; navrhovateľka bola v konaní neúspešná a spoločnosti Telekom žiadne trovy nevznikli.

4. Uznesenie napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, eventuálne v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila odvolacie dôvody podľa a . Navrhovateľka poukázala na dôvody obsah svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zdôraznila, že v danom prípade nebol a nie je naplnený ani jeden z taxatívne stanovených zákonných dôvodov na odmietnutie prenosu jej čísla, pretože číslo bolo riadne pridelené navrhovateľke na užívanie a jej žiadosť o prenos čísla podaná 25.05.2020 Telekomu, spĺňa všetky náležitosti v zmysle a Opatrenia a odovzdávajúci aj preberajúci subjekt sú mobilným operátorom - podnikom v zmysle v spojení s [ust. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „“) a prevádzkovateľom mobilnej elektronickej komunikačnej siete a poskytovateľom mobilnej elektronickej komunikačnej služby. Spoločnosť Uniphone s.r.o., ktorú si navrhovateľka vybrala ako svojho nového poskytovateľa mobilných služieb a ku ktorej žiadala vykonať prenos jej prideleného čísla od Telekomu, je riadnym mobilným operátorom podľa . Túto skutočnosť potvrdzujú verejne dostupné údaje na webovom sídle Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „Úrad“) https://www.teleoff.gov.sk/zoznam-podnikov/ o zápise v zozname podnikov, riadne pridelená množina mobilných čísel 0943(xxxxxx) Úradom, Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, aj Prezentácia základnej funkcionality plnej mobilnej virtuálnej siete (Full-MVNO) Uniphone, s.r.o. zverejnená napríklad na stránke https://www.youtube.com/ channel/UCM3ObwzCHXsFZZdiPhi95YA . Prenos čísla Telekom odmietol vykonať podľa jeho mailovej komunikácie z dôvodu, že podľa Opatrenia „prenos negeografických čísel z množín 0901 xxx až 0919 xxx a xxx až 0958 xxx je možný len medzi mobilnými elektronickými komunikačnými sieťami“ a spoločnosť Uniphone s.r.o. „neprevádzkuje vlastnú funkčnú a plnohodnotnú mobilnú sieť a ... nepreukázala zabezpečenie priameho prístupu k takejto mobilnej sieti u iného mobilného operátora na Slovensku.“ s doplnením, že z uvedeného dôvodu „medzi ST a Uniphone neexistuje dohoda o spolupráci pri prenositeľnosti mobilných čísel, bez ktorej nie je možné efektívne nastaviť proces prenosu obvykle zaužívaný na trhu“. Dôvody Telekomu vyplývajúce z jeho mailovej komunikácie, pre ktoré požadovaný prenos čísla v zákonnej lehote nevykonal, resp. jeho vykonanie odmietol, podľa názoru navrhovateľky nie sú zákonom taxatívne stanovenými dôvodmi na odmietnutie prenosu čísla a Telekom porušil svoju zákonnú povinnosť. Pretože nie je zákonným dôvodom na odmietnutie žiadosti o prenos čísla subjektívny hodnotiaci úsudok Telekomu o kvalitatívnej úrovni spoločnosťou Uniphone s.r.o., prevádzkovanej mobilnej elektronickej komunikačnej siete (mobilnej siete), navyše nepravdivý. Rovnako nie je zákonným dôvodom na odmietnutie žiadosti o prenos čísla preukázanie priameho prístupu spoločnosti Uniphone s.r.o. k mobilnej sieti u iného operátora na Slovensku, ktorá opätovne podľa subjektívneho úsudku Telekomu je „funkčná a plnohodnotná“. A zákonným dôvodom na odmietnutie prenosu nie je ani tvrdenie Telekomu, že bez existujúcej dohody o spolupráci pri prenositeľnosti mobilných čísel nie je možné efektívne nastaviť proces prenosu obvykle zaužívaný na trhu, nakoľko

existenciou takejto dohody nielenže , ako ani jeho vykonávacie opatrenie, nepodmieňujú splnenie zákonnej povinnosti prenosu čísla, ale navyše neexistencia takejto dohody objektívne neznemožňuje ani technickú realizáciu požadovaného prenosu čísla. Navrhovateľka uviedla, že rozhodujúcou skutočnosťou odôvodňujúcou potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a Telekomom sa javí poskytnutie ochrany navrhovateľke pred konaním Telekomu, pretože konaním bezdôvodným zamietnutím žiadosti o prenos čísla z jeho strany dochádza k porušovaniu platného právneho poriadku SR, pričom právny poriadok určuje, že prenos musí uskutočniť podnik bezodkladne. Zamietnutím žiadosti o prenos čísla Telekom bez právneho dôvodu núti navrhovateľku, aby bola stále jeho klientom, pričom na takéto konanie nemá zákonné dôvody, navyše navrhovateľka je v postavení spotrebiteľa. Navrhovateľka by síce mohla žiadať o splnenie zákonnej povinnosti Telekomom aj formou klasickej žaloby o uloženie povinnosti, avšak vzhľadom na možnú dĺžku takéhoto konania by bola takáto ochrana práv navrhovateľky neúčinná, neefektívna a preto by znamenala porušenie jej ústavného práva na súdnu ochranu a aj samotná zákonná dikcia o povinnosti podniku uskutočniť prenos bezodkladne, jednoznačne odôvodňuje požiadavku navrhovateľky o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bezodkladne upraví pomery medzi stranami sporu, pretože sú konaním žalobcu (zrejme myslené Telekomu, poznámka odvolacieho súdu) upravené nezákonne a vec nestrpí odklad. Preto je nevyhnutné, aby bola Telekomu uložená povinnosť bezodkladne preniesť číslo navrhovateľky k inému - prijímajúcemu - podniku, v zmysle podanej žiadosti o prenos čísla zo dňa 25.05.2020. Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie vážne pochybil pri ustálení samotného okruhu rozhodujúcich skutočností, ktorých skúmanie a posúdenie z hľadiska ich osvedčenia je nevyhnutným predpokladom dôsledného posúdenia návrhu konajúcim súdom a zákonnosti jeho záverov. Výslovne sa odmietol zaoberať posudzovaním dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana s dôrazom na to, že navrhovateľka potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán uložením neodkladného opatrenia neosvedčila. Uvedené podľa názoru navrhovateľky svedčí o zjavnom nepochopení predmetu skúmania okresného súdu pri posudzovaní návrhu na neodkladné opatrenie, ktorým je posúdenie a) či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti) a ďalšie. Navrhovateľka zdôraznila, že v návrhu opísala (aj dôkazmi doložila) rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, vrátane dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bolo úlohou okresného súdu vyhodnotiť/posúdiť všetky tieto rozhodujúce skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti z hľadiska či spĺňajú atribút takej miery pravdepodobnosti, že sú osvedčené. Preto odvolateľka súdu prvej inštancie vytýka, že sa nevysporiadal so všetkými pre posúdenie veci relevantnými skutočnosťami. Ďalej v odvolaní uviedla, že závery súdu prvej inštancie nie sú obhájiteľné z hľadiska zákonnosti, zachovania základných práv a princípu spravodlivej a účinnej ochrany práv, keď v pretrvávaní porušenia práva navrhovateľky ako spotrebiteľa porušením zákonnej povinnosti zo strany Telekomu na prenos čísla nevidí osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tým samotné porušenie práva prehlbuje a umocňuje. Je zrejmé, že nesplnenie právnej povinnosti prenosu čísla mobilným operátorom priamo obmedzuje slobodný výber operátora. Pretože v dôsledku nutného znášania nevýhody spočívajúcej v strate čísla pri inej forme ukončenia zmluvného vzťahu, núti navrhovateľku ako spotrebiteľa k zotrvaniu v tomto vzťahu, pokiaľ výhodu svojho čísla prechodom k inému operátorovi nechce stratiť. Práve eliminovanie tejto nevýhody pri zmene operátora bolo a je zjavne účelom zakotvenia povinnosti mobilných operátorov k bezodkladnému prenosu čísla vo vnútroštátnej úprave v v spojení s vykonávacím Opatrením, ako aj úprave Európskej únie. Garanciou slobodnej voľby spotrebiteľa na výber mobilného operátora a jej efektívneho naplnenia je nielen povinnosť prenosu čísla, ale aj povinnosť prenos vykonať bezodkladne. Zákonné zakotvenie povinnosti každého mobilného operátora k bezodkladnému prenosu čísla v v spojení s vykonávacím Opatrením zodpovedajúce právu spotrebiteľa na takýto prenos je v plnom rozsahu v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií, ktorej text je zverejnený webovej adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal- content/SK/TXT/PDF/? ari=CELEX:32018L1972&from=EN . Zároveň súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľky opomenul aj priamu aplikovateľnosť označenej Smernice, vrátane v nej jasne vyjadreného práva spotrebiteľa na prenos čísla a účelu sledovaného týmto právom. Požiadavka priamej aplikácie smernice orgánmi verejnej moci, vrátane súdnych orgánov, je daná porušením práva navrhovateľky ako spotrebiteľa na bezodkladný prenos čísla, vyplývajúce priamo ustanovení označenej smernice. Z hľadiska kritérií zákonnej a ústavnej konformnosti neobstojí podľa navrhovateľky ani záver okresného súdu spočívajúci v tom, že „potrebu neodkladnej úpravy pomerov nemožno vyvodzovať ani z možnej dĺžky konania o uloženie povinnosti pred súdom, nakoľko je objektívne vylúčené, a to aj v prípade, ak

súd v súlade s jeho povinnosťami koná tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby konanie vo veci samej malo takú efektivitu ochrany subjektívnych práv ako neodkladné opatrenie. Ak by tomu tak bolo, samotný inštitút neodkladného opatrenia by bol v zákonnej úprave nadbytočným. Podstatnou však vo vzťahu k tomuto argumentu žalobcu bolo posúdenie, či táto okolnosť je spôsobilá osvedčiť potreby neodkladnej úpravy pomerov v danej veci. V týchto intenciách sa však okresný súd s uvedeným argumentom dôsledne nevysporiadal. Okresný súd minimálne opomenul akýmkoľvek spôsobom vyhodnotiť, že v danej veci pretrváva porušenie práva navrhovateľky ako spotrebiteľa na prenos čísla, hoci svoju povinnosť mal Telekom splniť bezodkladne, a vedenie súdneho konania vo veci samej by na tomto stave nič nezmenilo až do jeho právoplatného skončenia. Pretrvávaním porušenia práva sa ujma navrhovateľky prehlbuje do takej miery, že výsledok konania vo veci samej v budúcnosti už nemôže byť reálne spôsobilý túto ujmu efektívne napraviť. Práve preto je naplnená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá jedine je spôsobilá za daných okolností poskytnúť navrhovateľke ako spotrebiteľovi efektívnu ochranu jej práva. Záverom zdôraznila, že v konečnom dôsledku súd prvej inštancie takto podporil správanie sa Telekomu ako dominantného mobilného operátora na vnútroštátnom trhu, ktorý porušuje svoje zákonné povinnosti k prenosu čísla svojich klientov k iným menším, tzv. alternatívnym mobilným operátorom, čím fakticky porušuje právo spotrebiteľa na slobodnú voľbu operátora a zamedzuje slobodnej hospodárskej súťaži na tomto trhu.

5. Slovak Telekom, a.s. sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým uznesením a má za to, že v predmetnom prípade niet dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko absentuje nevyhnutná podmienka upravená v ust. . Telekom zastáva názor, že navrhovateľka neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť svoje pomery (z logiky veci sa Telekom alternatívnou podmienkou - obava, že exekúcia bude ohrozená - nezaoberá) a tiež dáva do pozornosti, že nevyhnutnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa ust. aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. V podanom návrhu a tiež odvolaní navrhovateľka neuviedla žiaden relevantný dôvod, ktorý by reálne dôvodil potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Podľa právnej vedy pritom platí, že pri oboch skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý. Odborná verejnosť sa tiež prikláňa k záveru, že procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Telekom sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 8 uznesenia, že tvrdená nezákonnosť konania spoločnosti Telekom nezakladá sama o sebe potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, pričom nie je relevantné, či právny predpis stanovuje Telekomu splniť uvedenú povinnosť bezodkladne. Taktiež nie je na účely posúdenia dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia právne významné, v akom postavení sa oprávnená strana nachádza, t.j. či ide o spotrebiteľa, podnikateľský subjekt alebo inú právnickú osobu. Zo žiadneho ustanovenia , ani z iného právneho predpisu totiž nevyplýva, že oprávnená osoba v postavení spotrebiteľa má mať väčší nárok na nariadenie neodkladného opatrenia oproti iným subjektom. Pokiaľ ide o argument navrhovateľky o jej nútení zotrvať v právnom vzťahu s Telekomom, opäť poukazuje na vysvetlenie súdu v bode 8 uznesenia, podľa ktorého zamietnutie žiadosti neobmedzuje navrhovateľku v možnosti ukončiť zmluvný vzťah s Telekomom aj iným spôsobom. Telekom síce súhlasí s tým, že ak by navrhovateľka využila iný spôsob ukončenia zmluvného vzťahu s Telekomom, nebolo by jej ponechané aktuálne telefónne číslo, na druhej strane však v návrhu aj v odvolaní navrhovateľky absentuje špecifikácia aspoň potenciálnej ujmy, ktorá by dôvodila záver o nariadení neodkladného opatrenia ako aj intenzita takejto ujmy. Pokiaľ teda zjavne absentujú tvrdenia oprávnenej osoby o hroziacej ujme na jej strane, vydanie neodkladného opatrenia nie je na mieste. Zdôraznil, že obdobný názor zastáva aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 9. februára 2017, sp. zn. Obdo 1/2017) a v nadväznosti na to zastáva názor, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady nebezpečenstva hroziacej ujmy, teda aspoň nie v takej miere, rozsahu a naliehavosti, aby bolo nevyhnutné daný stav sanovať nariadením neodkladného opatrenia v prípade, kde mala byť podaná štandardná žaloba na plnenie. V prvom rade Telekom dáva do pozornosti skutočnosť, že predmetom zmluvného vzťahu je záväzok Telekomu poskytovať navrhovateľke elektronickú komunikačnú službu formou predplateného programu služby Easy. Predplatený program znamená, že zákazník zaplatí len toľko, čo reálne pretelefonuje, alebo minie na využívanie SMS/MMS, dát alebo iných služieb podniku. Za týmto účelom si zákazník dobíja kredit na predplatenej službe, aby si mohol čo najefektívnejšie kontrolovať svoju spotrebu. Frekvencia a výška dobíjania kreditu je výlučne na rozhodnutí každého zákazníka (samozrejme s ohľadom na aktuálnu ponuku Telekomu a maximálnu dobu platnosti kreditu/

SIM karty), a teda aj navrhovateľka má z finančného hľadiska celú záležitosť vo svojich rukách. Naproti tomu, mobilný paušál je založený na pravidelnej mesačnej fakturácii, kedy je zákazník povinný uhradiť podniku vopred stanovenú paušálnu sumu za využívanie služieb elektronických komunikácií, príp. iných služieb Telekomu za pravidelne sa opakujúce obdobie (fakturačný cyklus), kedy nie je relevantné, či zákazník spotrebuje, resp. naplní limity svojho paušálneho balíka, alebo sa správa pasívne, pričom vždy musí uhradiť aspoň dohodnutú cenu vybraného mesačného programu služieb (paušál). Za týmto detailným vysvetlením je zámer Telekomu poukázať na to, že v danej situácii nie je navrhovateľka v pozícii, že by v dôsledku neprenesenia užívaného čísla z údajného dôvodu na strane Telekomu pociťovala nejakú materiálnu ujmu. Nie je teda pravdou, že navrhovateľka z tohto hľadiska potrebuje nevyhnutný a bezodkladný zásah v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, keďže jej stav je taký, že uhradí len takú sumu peňazí, ktorú si sama dobrovoľne dobije, a teda nedochádza k výraznejšiemu zásahu do jej majetkových práv, napr. oproti situácii, kedy by mala v Telekome aktivovaný mobilný paušál s pravidelnou úhradou niekoľko desiatok eur mesačne. V druhom rade o tom, že predmetná vec znesie odklad, svedčí aj to, že navrhovateľka pomerne dlhú dobu zvažovala podanie návrhu. Oznámenie o zamietnutí prenosu čísla nastalo už dňa 25.05.2020 a tiež dňa 29.05.2020, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala navrhovateľka na súd až 2. júla 2020. Z uvedeného je zrejmé, že od zamietnutia žiadosti o prenos telefónneho čísla využívaného navrhovateľkou, do podania návrhu uplynul viac ako jeden mesiac. Potom je však otázne, či navrhovateľka naozaj mala, a stále má, záujem na bezodkladnej úprave pomerov medzi ňou a Telekomom formou predmetného opatrenia súdu, o ktorom má súd povinnosť rozhodnúť v zmysle ust. do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa zákonom predpísané náležitosti, alebo by sa mala vec riadne prejednať a rozhodnúť v rámci štandardného civilného sporového konania. Telekom vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na e-mailovú komunikáciu medzi Telekomom ako odovzdávajúcim podnikom a spoločnosťou Uniphone, s.r.o. ako prijímajúcim podnikom vo vzťahu k prenášanému telefónnemu číslu. Zároveň Telekom upriamil pozornosť súdu na tú skutočnosť, že navrhovateľka je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou v príbuzenskom (rodinnom) vzťahu voči konateľovi spoločnosti Uniphone, s.r.o. (prijímajúci podnik), p. Michalovi Rybárikovi, čomu nenasvedčuje len zhoda v priezvisku, ale aj rovnaká adresa pobytu navrhovateľky, ktorá je totožná so sídlom spoločnosti Uniphone, s.r.o., zapísaným v obchodnom registri, teda Popradská 12, Košice (http:// www.orsr.sk/vypis.asp?ID=196820&SID=4&P=0). Tento predpoklad logicky podporuje aj skutočnosť, že, ako to vyplýva z mailovej komunikácie spoločnosti Uniphone, s.r.o. a Telekomom, práve navrhovateľka bola tou zamestnankyňou spoločnosti Uniphone, s.r.o., ktorá v jej mene oznamovala Telekomu žiadosť o prenos predmetného telefónneho čísla. Z uvedeného je potom sporné, či navrhovateľka naozaj sleduje podaním návrhu a odvolania nevyhnutnú a bezodkladnú súdnu ochranu za účelom úpravy pomerov strán sporu, alebo sa len snaží dosiahnuť rozhodnutie v prospech spoločnosti Uniphone, s.r.o., ktoré by potenciálne mohlo zlepšiť jej postavenie v inom spore s Telekomom pred Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „Úrad“). V nadväznosti na uvedené je Telekom presvedčený o tom, že vzhľadom na všetky skutkové okolnosti daného prípadu nie je splnená podmienka potreby bezodkladne upraviť pomery a navrhovateľka vo svojich podaniach neopísala, a už v žiadnom prípade neosvedčila, rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

V ďalšom obsahu vyjadrenia sa Telekom venuje nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v hmotnoprávnej rovine [ust. v spojení s vykonávacím predpisom, Opatrením Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla (ďalej aj „Opatrenie“)]. Zákonná povinnosť prenosu čísla podľa v spojení s Opatrenia spočíva v tom, že ak sa príjemca mobilnej elektronickej služby (v tomto prípade navrhovateľka) rozhodne zmeniť poskytovateľa tejto služby, teda mobilného operátora, potom poskytovateľ služby (v tomto prípade Telekom, poskytujúci navrhovateľke na základe zmluvy z 3. júna 2018 predplatenú verejnú mobilnú elektronickú službu „Easy“) je povinný na žiadosť príjemcu vykonať prenos jeho čísla k inému mobilnému operátorovi (v tomto prípade spoločnosti Uniphone, s.r.o.), a to do dvoch dní od doručenia žiadosti o prenos čísla. Pokiaľ prenos čísla poskytovateľ služby nevykoná v zákonnej lehote, resp. odmietne vykonať z iných ako taxatívne stanovených zákonných dôvodov, porušuje tým svoju zákonnú povinnosť k prenosu čísla v zákonom stanovenej lehote.“ V ďalšom navrhovateľka uviedla, že: „Prenos čísla žalovaný odmietol vykonať podľa jeho mailovej komunikácie z dôvodu, že podľa Opatrenia „prenos negeografických čísel z množín 0901 xxx až 0919 xxx a xxx až 0958 xxx je možný len medzi mobilnými elektronickými komunikačnými sieťami“ a spoločnosť Uniphone s.r.o. „neprevádzkuje vlastnú funkčnú a plnohodnotnú mobilnú sieť a ... .“ K uvedenému tvrdeniu Telekom poukázal na viaceré vyjadrenia Úradu, ktorý

konštatoval, že udelenie povolení, pridelenie číselných rozsahov alebo splnenie si oznamovacej povinnosti automaticky neznamená, že daný podnik v skutočnosti sieť vybuduje, prevádzkuje a poskytuje služby v súlade s platnými právnymi predpismi. Spoločnosť Uniphone (predtým do 03.01.2020 ako spoločnosť IPfon, s.r.o.) deklarovala prevádzkovanie verejnej mobilnej siete a poskytovanie verejných mobilných služieb na základe pridelených číselných množín, v súlade s udelenými povoleniami, technickými normami a štandardmi už od roku 2014, avšak aj Úrad s odstupom niekoľkých rokov od vydania rozhodnutí o pridelení čísel a oznámení o splnení si oznamovacej povinnosti skonštatoval, že v tomto prípade sa nejedná o poskytovanie verejných mobilných služieb na sieti IPfon, ani o prevádzkovanie mobilnej siete (viď https://www.teleoff.gov.sk/data/files/49277_file-02-market-2-market- analysis.pdf a https://www.teleoff.gov.sk/trh-c-2-rozhodnutia-2019/). Zároveň uvedené poukazuje aj na to, že predpokladom k plneniu vyššie uvedenej povinností (prenos čísla) je podľa názoru Telekomu, existencia vlastnej plnohodnotnej mobilnej siete alebo zabezpečenie si priameho prístupu k nej zo strany žiadajúceho podniku. Spoločnosti Uniphone, s.r.o. však zatiaľ neboli Úradom pridelené žiadne frekvencie, na ktorých by bolo možné poskytovať služby mobilnej terminácie a súčasne spoločnosť Uniphone, s.r.o. v štatistickom zbere údajov nevykázala žiadne aktívne SIM karty, čo by nasvedčovalo tomu, že poskytuje akékoľvek služby vo verejnej mobilnej sieti. Na základe uvedeného Úrad dospel k záveru, že v súčasnosti spoločnosť Uniphone, s.r.o. nevlastní a neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť, a ani na nej neponúka žiadne služby. V hore uvedených odkazoch na internetové stránky Úradu sa spomína spoločnosť IPfon, s.r.o., ktorej názov bol odo dňa 11.01.2020 zmenený na spoločnosť Uniphone, s.r.o. a skutkový stav sa nezmenil. Ako je zrejmé z uvedeného, tak na plnenie povinnosti prenosu čísla musí byť v prvom rade splnená tá skutočnosť, že ide o prenos čísla medzi mobilnými operátormi, resp. medzi podnikmi poskytujúcimi verejné mobilné elektronické komunikačné služby. Táto podmienka, ako je vidno z vyššie uvedeného zo strany spoločnosti Uniphone, s.r.o. splnená nebola, a preto Telekom ani nemohol splniť povinnosť, a teda preniesť číslo navrhovateľky na predmetnú spoločnosť.

V ďalšej časti vyjadrenia Telekom nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že súd prvej inštancie vážne pochybil pri ustálení okruhu rozhodujúcich skutočností o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov, a to v samotnom návrhu v spojení s jeho prílohami. Telekom sa pridržiava právneho názoru prvoinštančného súdu, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné skúmať dôvodnosť nielen nároku ako takého, ale v prvom rade dôvodnosť a osvedčenie skutočností, poukazujúcich na to, že nariadenie predmetného opatrenia je dané, a teda, že je tu eminentný záujem na neodkladnej úprave pomerov sporových strán (ust. v spojení s ). Z podaní navrhovateľky nevyplýva potreba bezodkladnosti vo vzťahu k úprave pomerov a tiež dôvody, ktoré v návrhu a odvolaní popisuje, sú irelevantné a argumentačne nepostačujúce k takémuto zásadnému kroku, akým nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci bezpochyby je. O tom svedčí aj nevyhnutnosť vykonania rozsiahleho dokazovania, ktoré by vylúčilo akékoľvek pochybnosti o tom, že spoločnosť Uniphone, s.r.o. naozaj je mobilným operátorom na Slovenskom trhu spĺňajúcim všetky právne podmienky uvedené v a Opatrení, a to nielen po formálnej, ale aj materiálnej stránke.

Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní pomerne ďalekosiahlo popisuje právo na prenos čísla, ako integrálnu súčasť práva spotrebiteľa na slobodný výber mobilného operátora s poukazom na európsku legislatívu, konkrétne na ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (ďalej aj „EECC“), Telekom konštatuje, že EECC ku dnešnému dňu nie je záväzný pre žiaden členský štát Európskej únie, nakoľko podľa článku 124 ods. 1 EECC platí, že členské štáty prijmú a uverejnia do 21. decembra 2020 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení. Členské štáty uplatňujú tieto opatrenia od 21. decembra 2020. Telekom zároveň poukazuje na to, že ani tento dátum sa vzhľadom na súčasnú situáciu ohľadne pandémie COVID-19 nejaví ako pravdepodobný a Komisia v spolupráci s ostatnými orgánmi EÚ plánuje posunúť tento dátum na neskorší termín práve z dôvodu obavy, že členským štátom sa za súčasnej situácie nepodarí EECC riadne transponovať do ich vnútroštátnych právnych poriadkov. Vzhľadom na uvedené je evidentné, že za súčasného stavu predstavovala smernica EECC len akýsi návod na to, ako sa bude postupovať v danej veci v budúcnosti (po úspešnej transpozícii EECC členskými štátmi EÚ). Je teda zrejmé, že v čase zamietnutia portácie (žiadosti o prenos čísla) mobilní operátori neboli viazaní ust. EECC, nakoľko táto v tom čase ešte nebola súčasťou platnej vnútroštátnej právnej úpravy tak, ako to stanovuje aj samotná smernica. Vzhľadom na uvedené možno považovať

argumentáciu navrhovateľky aj v tejto časti za irelevantnú a zavádzajúcu. Telekom nesúhlasí ani s tvrdením, že by obava z neprimeranej dĺžky trvania súdneho konania mala byť oprávneným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Takýto argument je tak všeobecný a nesledujúci okolnosti konkrétneho prípadu, že by mohol byť aplikovateľný na účely zdôvodnenia každého jedného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše, pri dĺžke niektorých súdnych konaní na Slovensku by potom hrozilo, že ad absurdum nastane situácia, kedy by si žalobcovia namiesto podávania návrhu vo veci samej (žaloby), nahrádzali tento procesný úkon podávaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo by v konečnom dôsledku viedlo k úplnému znefunkčneniu súdneho systému, nakoľko súdy by sa takýmito návrhmi nielenže museli zaoberať, ale by o nich museli rozhodnúť najneskôr do 30 dní (podľa druhu návrhu). Telekom preto argument o naliehavosti upraviť pomery sporových strán neodkladným opatrením, namiesto podania žaloby vo veci samej, považuje za zjavne neopodstatnený a evidentne nedostačujúci, čo veľmi správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie v bode 21 uznesenia. V neposlednom rade Telekom poukazuje na bod 4 odvolania navrhovateľky, z ktorého je možné vyvodiť to, na čo Telekom už od začiatku tohto vyjadrenia poukazuje, a tým je skutočnosť, že iniciovanie návrhu predstavuje len prostriedok pre spoločnosť Uniphone, s.r.o. ako dosiahnuť svoj primárny cieľ, a tým je rozhodnutie Úradu o tom, že je mobilným operátorom poskytujúcim mobilné služby a prevádzkujúcim mobilnú sieť. Možno sa dôvodne domnievať, že navrhovateľka, ako blízka osoba konateľa tejto spoločnosti a zamestnankyňa u tohto „mobilného operátora“, určite nestráda v tom, že by nemohla disponovať telefónnym číslom. Taktiež má Telekom dôvodné pochybnosti o tom, že práve telefónne číslo využívajúce predplatenú službu od Telekomu by bolo jej hlavným telefónnym číslom, ktorého stratu by v prípade ukončenia zmluvy so Telekomom inak ako prenesením čísla výrazne pociťovala vo svojej osobnej sfére. „Skrývanie“ sa navrhovateľky v danej veci za spotrebiteľku a s tým súvisiace spotrebiteľské práva považuje Telekom za účelové v snahe dosiahnuť iný, vyšší, cieľ, nie pre navrhovateľku, ale pre spoločnosť Uniphone, s.r.o.

Zároveň Telekom upozorňuje na to, že pred Úradom sa vedie správne konanie vo veci riešenia sporu medzi podnikmi Uniphone, s.r.o. so sídlom Popradská 12, 040 01 Košice IČO: 45979855 a Telekomom podľa ust. , ktorého podstatou je to, že Telekomu vzniká plnenie povinností voči poskytovateľom verejných mobilných sietí a verejných mobilných služieb až potom, keď žiadateľ, v tomto konkrétnom prípade spoločnosť Uniphone, s.r.o., splní všetky podmienky spojené s preukázateľným zabezpečením prístupu k mobilnej sieti existujúceho MNO (Mobilný sieťový operátor - Mobile Network Operator) prostredníctvom národného roamingu alebo priameho MVNO (Mobilný virtuálny sieťový operátor - Mobile virtual network operator) prístupu alebo preukáže existenciu vlastnej mobilnej siete. Zároveň by mal Úrad rozhodnúť aj o tom, za akých podmienok bude podnik označený za poskytovateľa vlastnej alebo sprístupnenej funkčnej/plnohodnotnej mobilnej siete a mobilnej služby. Ďalej Telekom poukázal na to, že totožný nárok na prenos čísla si navrhovateľka uplatnila aj pred Úradom, ktorý v danej veci vedie šetrenie. V nadväznosti na vyššie uvedené má Telekom za to, že návrh a odvolanie navrhovateľky, ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou v príbuzenskom vzťahu (blízka osoba) k jedinému konateľovi spoločnosti Uniphone, s.r.o. a jeho zamestnankyňou v jednej osobe, sú čisto účelové, s cieľom obísť riadne civilné konanie vo veci samej. Rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia by celkom iste posilnilo pozíciu spoločnosti Uniphone, s.r.o. v prebiehajúcom konaní pred Úradom. Telekom má preto vážne pochybnosti o tom, či je vôľa navrhovateľky totožná s tým, čo uvádza vo svojich podaniach a nejde jej len o pomoc blízkej osobe a jej spoločnosti v inom právnom spore s Telekomom. Navyše je evidentné, že predmetná právna vec si aj z dôvodu výraznej špecifickosti a technickej náročnosti na porozumenie vyžaduje vykonať zložité dokazovanie a tiež prítomnosť Úradu, ktorý by určite detailnejšie ozrejmil konajúcemu súdu celú problematiku a zložitosť procesov, ktoré stoja za prenosom telefónneho čísla z odovzdávajúceho podniku smerom k prijímajúcemu podniku na žiadosť zákazníka. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nedôvodnosť návrhu a odvolania spočívajú v neunesení bremena tvrdenia navrhovateľky, že v danej veci je neodkladná potreba na nariadenie neodkladného opatrenia; v nejasnosti a tendenčnosti navrhovateľkou deklarovaných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia; v zrejmej pochybnosti o dôvodnosti nároku a neosvedčení skutočností uvádzaných navrhovateľkou; a v skrývaní skutočného účelu podania navrhovateľky, ktorým je dosiahnutie pozitívneho rozhodnutia súdu, ktoré by bolo použiteľné ako podporný argument v inom konaní medzi Telekomom a spoločnosťou Uniphone, s.r.o. Telekom preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a .

8. Odvolateľka svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. nastolila predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť spôsobu právneho posúdenia otázky ne/splnenia zákonných predpokladov pre okamžitú úpravu pomerov strán, a to na základe žiadosti navrhovateľky uložiť spoločnosti Telekom, aby si bezodkladne splnila svoju zákonnú povinnosť v súlade s ustanovením a uskutočnila prenos čísla navrhovateľky k prijímajúcemu podniku Uniphone, s.r.o..

9. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v ust. § až 326 , ktoré správne použil aj súd prvej inštancie. Podľa ust. a , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie, ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s 1540, str. 1108).

11. Zákon predpokladá iba dva dôvody na uplatnenie procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená; ich vzájomná kumulácia pritom nie je vylúčená. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

12. Odvolací súd sa v preskúmavanej veci plne stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia otázky ne/ naplnenia zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia prvoinštančným súdom. Na základe všetkých doterajších tvrdení strán a listinných dôkazov nimi predložených možno konštatovať, že právny a faktický stav veci v čase vydania napadnutého uznesenia síce odôvodňuje záver o existencii sporu o právo z právneho vzťahu strán, majúceho pôvod v poskytovaní predplatenej verejnej mobilnej elektronickej služby „Easy“ spoločnosťou Telekom navrhovateľke na základe zmluvy z 3. júna 2018, v rámci ktorej je poskytovateľ služby povinný na žiadosť príjemcu vykonať prenos jeho čísla k inému mobilnému operátorovi (v tomto prípade spoločnosti Uniphone, s.r.o.), a aj keď nesúhlasné názory medzi stranami a ich rozpory z toho plynúce odôvodňujú zrejme aj potrebu súdneho riešenia sporu, nemožno túto skutočnosť zamieňať s potrebnosťou neodkladnej úpravy pomerov. K potrebnosti okamžitého zásahu súdom do právneho pomeru strán musí vždy pristúpiť ďalšia navrhovateľom tvrdená a osvedčená skutočnosť odôvodňujúca záver, že neodkladná úprava neznesie odklad preto, že bez nej navrhovateľ utrpí na právach. V závere o naliehavosti okamžitej úpravy pritom musí byť premietnutý ako časový (bezprostrednosť), tak i vecný vzťah (efektívnosť a proporcionalita) medzi narušením usporiadania pomerov strán a ich neodkladnou úpravou. Akiste totiž naliehavosť riešenia nebude bez ďalšieho vyplývať len z porušenia práva, trvajúceho nejaký čas - navrhovateľka pomerne dlhú dobu zvažovala podanie návrhu, keď oznámenie o zamietnutí prenosu čísla nastalo už dňa 25.05.2020 a tiež dňa 29.05.2020, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala navrhovateľka na súd až 2. júla 2020. A celkom nepochybne znesie odklad i taký zásah do právneho postavenia strán, v dôsledku ktorého oprávnenému subjektu nehrozí zjavná bezprostredná ujma, už či v rovine materiálnej alebo osobnostnej a pod. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie i Telekomu, že v preskúmavanej veci absentuje špecifikácia potenciálnej ujmy, prípadne tiež jej intenzita, ktorá by dôvodila záver o nariadení neodkladného opatrenia. Navrhovateľka je na základe zmluvy s Telekomom (služba Easy) v situácii, že uhradí len takú sumu peňazí, ktorú si sama dobrovoľne dobije, a teda nedochádza k výraznejšiemu zásahu do jej majetkových práv, napr. oproti situácii, kedy by mala v Telekome aktivovaný mobilný paušál s pravidelnou úhradou. Pokiaľ teda absentujú tvrdenia navrhovateľky o hroziacej ujme na jej strane, vydanie neodkladného opatrenia nie je na mieste. V súvislosti s uvedeným Telekom vhodne upozornil na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. Obdo 1/2017, v zmysle ktorého „Z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.“ Po posúdení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade naozaj nie sú splnené predpoklady nebezpečenstva hroziacej ujmy, resp. nie v takej miere, rozsahu a naliehavosti, aby bolo nevyhnutné v danom stave nariadiť neodkladné opatrenie. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade mala byť podaná štandardná žaloba vo veci samej.

13. Vychádzajúc zo spisového materiálu odvolací súd akcentuje, že ani zo samotného návrhu nevyplýva, z akej konkrétnej bezprostredne hroziacej ujmy pramení obava navrhovateľky, pričom svoje tvrdenia navrhovateľka tiež ničím neosvedčila. Z tvrdení navrhovateľky v konečnom dôsledku vyplýva iba skutočnosť, že postupom zo strany Telekomu dochádza k porušovania jej práva ako spotrebiteľky. Na tomto mieste sa odvolací súd prikláňa k názoru Telekomu, uvedenému v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky, že zo žiadneho ustanovenia , ani z iného právneho predpisu nevyplýva nadradenosť oprávnenej osoby v postavení spotrebiteľa v tom zmysle, že by mal mať väčší nárok na nariadenie neodkladného opatrenia oproti iným subjektom.

14. Z pohľadu uvedených všeobecných východísk, a zároveň vychádzajúc z konkrétnych okolností preskúmavanej veci, možno konštatovať, že navrhovateľka naliehavosť neodkladnej úpravy svojím návrhom neosvedčila.

15. V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd za neopodstatnenú aj odvolaciu námietku, ktorou navrhovateľka súdu prvej inštancie vytýka, že výslovne sa odmietol zaoberať posudzovaním dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, keďže navrhovateľka vychádza z mylného názoru, že potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán uložením neodkladného opatrenia osvedčila, ktorý názor však nezodpovedá skutočnosti.

16. Nie bez významu v tejto veci je aj tvrdenie (informácia) v písomnom vyjadrení spoločnosti Telekom k odvolaniu navrhovateľky o tom, že predpokladom k plneniu jej povinností (prenos čísla) je existencia vlastnej plnohodnotnej mobilnej siete alebo zabezpečenie si priameho prístupu k nej zo strany žiadajúceho podniku, pričom spoločnosti Uniphone, s.r.o. zatiaľ neboli Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb pridelené žiadne frekvencie, na ktorých by bolo možné poskytovať služby mobilnej terminácie a súčasne spoločnosť Uniphone, s.r.o. v štatistickom zbere údajov nevykázala žiadne aktívne SIM karty, čo by nasvedčovalo tomu, že poskytuje akékoľvek služby vo verejnej mobilnej sieti. Na základe uvedeného Úrad dospel k záveru, že v súčasnosti spoločnosť Uniphone, s.r.o. nevlastní a neprevádzkuje vlastnú verejnú mobilnú sieť, a ani na nej neponúka žiadne služby. Zároveň Telekom v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že Uniphone, s.r.o. je v spore s Telekomom pred Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

17. Za uvedenej situácie potom zvlášť pikantne vyznieva možnosť, že navrhovateľka je v príbuzenskom (rodinnom) vzťahu voči konateľovi spoločnosti Uniphone, s.r.o. (prijímajúci podnik), p. V. T., čomu podľa názoru Telekomu nenasvedčuje len zhoda v priezvisku, ale aj rovnaká adresa pobytu navrhovateľky, ktorá je totožná so sídlom spoločnosti Uniphone, s.r.o., zapísaným v obchodnom registri, teda Popradská 12, Košice (http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=196820&SID=4&P=0), ktorý predpoklad podporuje aj skutočnosť, že, ako to vyplýva z mailovej komunikácie spoločnosti Uniphone, s.r.o. a Telekomom, práve navrhovateľka bola tou zamestnankyňou spoločnosti Uniphone, s.r.o., ktorá v jej mene oznamovala Telekomu žiadosť o prenos predmetného telefónneho čísla. Z uvedeného je potom sporné, či navrhovateľka naozaj sleduje podaním návrhu a odvolania nevyhnutnú a bezodkladnú súdnu ochranu za účelom úpravy pomerov strán sporu, alebo sa len snaží dosiahnuť rozhodnutie v prospech spoločnosti Uniphone, s.r.o., ktoré by potenciálne mohlo zlepšiť jej postavenie v inom spore s Telekomom pred Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.

18. Všetky uvedené skutočnosti teda svedčia o potrebe konania vo veci samej, pretože tvrdenia navrhovateľky si vyžadujú dokazovanie, ktoré zjavne prekračuje možnosti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ku ktorému záveru dospel celkom správne aj súd prvej inštancie. Je evidentné, že predmetný spor si aj z dôvodu výraznej špecifickosti a technickej náročnosti na porozumenie vyžaduje vykonať zložité dokazovanie, čo v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprichádza ani v teoretickej rovine do úvahy.

19. Za daných okolností potom nie je na mieste ani obava z neprimeranej dĺžky trvania súdneho konania, ktorá by mala byť oprávneným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Takýto argument je všeobecný a nezohľadňujúci okolnosti konkrétneho prípadu, pričom by mohol byť aplikovateľný na účely zdôvodnenia každého jedného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navyše, by potom hrozilo, že ad absurdum nastane situácia, kedy by si žalobcovia namiesto podávania návrhu vo veci samej (žaloby), nahrádzali tento procesný úkon podávaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo by v konečnom dôsledku viedlo k znefunkčneniu súdneho systému, nakoľko súdy sa takýmito návrhmi nielenže musia zaoberať, ale o nich musia rozhodnúť najneskôr do 30 dní (podľa druhu návrhu).

20. Keďže odvolacie námietky navrhovateľky v tomto prípade neboli spôsobilé privodiť iné - priaznivejšie

- rozhodnutie v jej prospech, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne (, ).

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. . Navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a úspešnej

spoločnosti Telekom odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. a nasl. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v .