Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-403-2019.pdf
PDF · 118.89 KB
Case nature
Subarea
41Ek/403/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: E. H., F..: XX.XX.XXXX, T. H.Á. XXXX/XXA, XXX XX T., zast.: JUDr. Peter Šramko, advokát, so sídlom Štúrova 51, 977 01 Brezno, o vymoženie pohľadávky vo výške 605,52 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Bronislavou Pračkovou, so sídlom Exekútorského úradu Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. XXXEX XXX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 71,32 eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.03.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 605,52 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn.: XXX/XX/ XX, pred rozhodcom Mgr. Miroslavom Semancom, dňa 20.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2019 a vykonateľnosť dňa 19.01.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 15.03.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Bronislave Pračkovej, so sídlom Exekútorského úradu Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie po sp. zn. XXXL. XXX/XXXX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 23.04.2019 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 07.05.2019. Dňa 24.05.2019 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktoré podanie bolo podané na poštovú prepravu dňa 22.05.2019. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 13.06.2019.
4. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s dokladom o podaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu, s upovedomením o začatí exekúcie a
dokladom o jeho doručení povinnému a vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami v ňom označenými. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.
5. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 22.05.2019 podaným prostredníctvom právneho zástupcu domáha zastavenia exekúcie z dôvodu podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pretože má za to, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Uvedené odôvodňuje tým, že rozsudok označený ako exekučný titul bol vydaný v rozpore s procesným a hmotným právom, pretože neexistuje platná a účinná rozhodcovská zmluva účastníkov konania, a preto rozsudok rozhodcovského súdu nie je spôsobilým exekučným titulom. Uvádza, že návrh rozhodcovskej zmluvy bol povinnej predložený na podpis v rovnaký deň ako spotrebiteľská zmluva, t. j. dňa 06.08.2014 a ako podmienka pre získanie spotrebiteľského úveru, pričom obsah bol vopred predtlačený, navyše úplne malými písmenami - nečitateľný, a teda bez možnosti úpravy alebo doplnenia, pričom podľa nečitateľného podpisu nie je ani zrejmé, kto konal za veriteľa (oprávneného). Rozhodcovská zmluva mala byť podpísaná oprávneným v zast. P. A., avšak absentuje akákoľvek plná moc ohľadne zastúpenia oprávneného. Tieto dôvody namieta povinný rovnako aj vo vzťahu k spotrebiteľskej zmluve o úvere. Povinný tiež uvádza, že z obsahu rozhodcovskej zmluvy nie je zrejmé, že by mal konať a rozhodnúť rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal exekučný titul. Povinný ďalej namieta rozpor výroku rozhodcovského súdu so zákonom o rozhodcovskom konaní a s hmotnoprávnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa - zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. a s Občianskym zákonníkom (§ 52 a nasl.), ktorých ustanovenia rozhodcovský súd dostatočne neaplikoval, čo malo vplyv na výsledok sporu v rozhodcovskom konaní. Povinný namieta neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z dôvodu hrubého nepomeru medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú zmluvu povinný považuje za neplatnú, čo spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu konať. Namieta tiež rozpor s dobrými mravmi v časti istiny, výšky priznaného úroku, RPMN, ako aj celkovej čiastky, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť. Povinný tiež uviedol, že od 01.01.2015 bolo v zmysle príslušných pravidiel zákona č. 335/2014 Z. z. potrebné splniť ďalšie podmienky pre to, aby mohlo rozhodcovské konanie prebehnúť, pričom poukázal na ust. § 73 ods. 8 cit. zákona. Zároveň povinný poukázal na skutočnosť, že mu nebola doručená výzva na označenie rozhodcovského súdu ani oznámenie o výbere rozhodcovského súdu. Povinný navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním si rozhodcovského spisu a po vykonanom dokazovaní exekúciu zastaviť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 13.06.2019. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Podotýka, že účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním žalobnej odpovede v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný možnosť namietať tieto dôvody v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nevyužil a svoje námietky týkajúce sa zmluvných podmienok (výšky odplaty, RPMN, celkovej čiastky, ktorú mal zaplatiť) a rozhodcovskej zmluvy v konaní neuplatnil. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní. Ako vyplýva z rozhodcovského rozsudku, povinný zásielku s výzvou prevzal dňa 11.07.2018, ale v konaní bol nečinný a v stanovenej lehote sa k žalobe nevyjadril. Povinný nepodal ani žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku potom ako mu bol tento doručený. Oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Uvádza, že povinný mal možnosť podať opravný prostriedok v základnom konaní a vyjadriť sa k žalovanému nároku po stránke skutkovej i právnej. Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil a námietky uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie účelovo robí až v exekučnom konaní v úmysle vyhnúť sa splneniu svojho záväzku. Podľa názoru oprávneného sa povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie.
7. Vo vzťahu k námietke povinného o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky oprávnený uvádza, že tvrdenia povinného sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Uvádza, že rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou, čo vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Oprávnený ďalej uvádza, že na to, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia, ale postačí, ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok, a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Obsah rozhodcovskej zmluvy akceptoval svojím podpisom, ktorý urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Oprávnený tiež poukázal na to, že napriek tomu, že zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní nevyžadoval v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy poučenie spotrebiteľa zo strany veriteľa o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, veriteľ nad rámec zákona povinného poučil, a to v rozsahu dostačujúcom aj podľa zákona č. 335/2014 Z. z. Zároveň oprávnený poukázal na rozhodovaciu prax súdov, kde súdy v skutkovo a právne obdobných prípadoch nevzhliadli neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy (uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp, zn. 43 Ek/271/2017 zo dňa 26.01.2018, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/259/2017 zo dňa 31.01.2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4CoE/37/2017 zo dňa 07.06.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17o/919/2015, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013). Oprávnený vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že rozhodcovskú zmluvu podpísala v mene oprávneného P. A., splnomocnená na daný úkon na základe plnej moci zo dňa 01.04.2014, ktorá tvorí prílohu vyjadrenia oprávneného. V súvislosti s veľkosťou písma oprávnený tvrdí, že je rozhodujúce, že predmetná rozhodcovská zmluva a zmluva o revolvingovom úvere je objektívne čitateľná, zrozumiteľná a určitá. Vo vzťahu k právomoci rozhodcovského súdu oprávnený uvádza, že Slovenský arbitrážny súd je oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory podľa zákona č. 335/2014 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2015. Členom zriaďovateľa tohto súdu je okrem iných aj spoločnosť Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44130481, t. j. rozhodcovský súd, ktorého si zvolili oprávnený a povinný v rozhodcovskej zmluve, v článku 5. Keďže členom zriaďovateľa bol aj rozhodcovský súd podľa predpisov účinných do 31.12.2014, tak novo zriadený rozhodcovský súd podľa predpisov účinných od 01.01.2015 je v zmysle uvedeného rozhodcovským súdom podľa § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. Oprávnený vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že aplikoval predpisy na ochranu spotrebiteľa o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ako aj nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. a zhodnotil ich dodržanie zo strany oprávneného. Rozhodcovský súd posúdil výšku odplaty podľa platnej legislatívy a dospel k záveru, že je v súlade s platnou právnou úpravou a dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a aby priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 71,32 eur vrátane DPH (2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia zo sumy 605,52 eur vo výške 23,90 eur vrátane DPH /19,92 eur + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 11,76 eur vrátane DPH /9,80 eur + 20% DPH/).
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“) Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
13. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
14. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník) účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
15. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie si povinný svoju pohľadávku nesplnil v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.01.2019 a vykonateľnosť dňa 19.01.2019. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
17. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol v exekučnom titule poučený i samotný povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
19. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd preskúmaním exekučného titulu zistil, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.08.2014. Jedná sa o samostatne uzavretú rozhodcovskú zmluvu, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným rovnako dňa 15.08.2014, a z ktorej vyplýva, že ide o zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluvu o revolvingovom úvere, ako aj rozhodcovskú zmluvu v mene oprávneného podpísala Kristína Lacová, splnomocnená na podpisovanie zmlúv o revolvingovom úvere a s nimi súvisiacich splátkových kalendárov, dohôd o zrážkach zo mzdy a rozhodcovských zmlúv v mene oprávneného na základe plnej moci zo dňa 01.04.2014. Z hľadiska platnosti rozhodcovskej zmluvy nie je podstatné, že jej návrh bol povinnému predložený na podpis v rovnaký deň ako spotrebiteľská zmluva. Aj keď bola rozhodcovská zmluva vopred pripravená oprávneným ako veriteľom na predtlačenom tlačive, mal povinný možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nebola podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom povinného oprávnený informoval v bode 2 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého „veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi Veriteľom a Dlžníkom a ani iného zmluvného vzťahu medzi nimi. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany Veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany Veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného vzťahu, je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne samostatná od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej v ten istý deň medzi oprávneným a povinným, a je osobitne podpísaná povinným. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy, nemožno mať potom za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané s dlžníkom, keďže mal možnosť predmetnú doložku neprijať a nepodpísať. Z uvedených dôvodov súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú, a teda za platný právny úkon. Povinný mal aj po podpise rozhodcovskej zmluvy možnosť od nej odstúpiť do 14 kalendárnych dní bez udania dôvodu, podľa bodu 7 zmluvy, čo nevyužil, a svojím podpisom súhlasil, že prípadné vzniknuté spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. Avšak ani takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebránila povinnému uplatniť si svoje práva pred všeobecným súdom, ako je uvedené v bode 5 zmluvy, a zabezpečuje tak právo podať žalobu nielen na niektorý z rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve, ale aj na všeobecný súd, pričom výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Nakoľko žalobný návrh podal oprávnený, on mal právo výberu rozhodcovského súdu.
20. Dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy exekučný súd nevzhliadol ani v povinným tvrdenej nečitateľnosti zmluvy, nakoľko má za to, že predmetná zmluva, ako aj zmluva o revolvingovom úvere, je voľným okom čitateľná, pričom neodporuje ani ustanoveniu § 53c zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Samotnú veľkosť písma bližšie upravuje § 1b Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až 1. januára 2015, a ktoré sa v zmysle prechodných ustanovení predmetného nariadenia (§ 10d ods. 3) na spotrebiteľskú zmluvu a rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 15.08.2014 neaplikuje.
21. S ohľadom na formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd dospel k záveru, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným spĺňa podmienky takejto zmluvy podľa právnej úpravy platnej do 01.01.2015, t. j. podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to namieta povinný v návrhu na zastavenie exekúcie. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným, na túto skutočnosť nemajú vplyv. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že i v novej právnej úprave spotrebiteľského rozhodcovského konania v § 3 ods. 2 zákona č. 335/2014
Z. z. zákonodarca stanovil možnosť formulárovej zmluvy s tým, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Z uvedených dôvodov exekučný súd námietku povinného, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda je neplatným právnym úkonom, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc predmetnú vec rozhodnúť, považoval za nedôvodnú.
22. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“), na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
23. Podľa § 73 ods. 5 ZSRK, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2014/335/20170101.html> povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
24. Podľa § 73 ods.8 ZSRK, ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101.html>, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.
25. K povinným namietanému nedostatku právomoci rozhodcovského súdu exekučný súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskom spore bol vydaný rozhodcom Mgr. Miroslavom Semancom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory. Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o. je nástupníckym rozhodcovským súdom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 44 130 481, ktorý bol ako jeden z rozhodcovských súdov daných na výber uvedený v bode 5. rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným. Keďže zriaďovateľ pôvodného rozhodcovského súdu uvedeného v rozhodcovskej zmluve (Slovak arbitration court, s.r.o.) sa stal členom zriaďovateľa nástupníckeho rozhodcovského súdu (Asociácie Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o.), novo zriadený rozhodcovský súd podľa predpisov účinných od 01.01.2015 (Slovenský arbitrážny súd zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z. z. p. o.) je v zmysle uvedeného rozhodcovským súdom podľa § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že mu nebola doručená výzva na označenie rozhodcovského súdu, ani oznámenie o výbere
rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 8 ZSRK, súd v tejto súvislosti konštatuje, že nebol daný dôvod na postup podľa predmetného ustanovenia, a to vzhľadom k založenej právomoci nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu v súlade s § 73 ods. 5 ZSRK. Exekučný súd preto dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tejto veci exekučným titulom, bol vydaný rozhodcovským súdom ako orgánom, ktorý mal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) spĺňa náležitosti zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a je vykonateľný.
26. K skutočnosti uvádzanej povinným, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu v rozhodcovskom konaní, ako aj k namietanému rozporu s dobrými mravmi v časti istiny, výšky priznaného úroku, RPMN a celkovej čiastky, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, exekučný súd konštatuje, že namietať a preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky bolo možné v základnom konaní, pričom ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, povinný bol v tomto konaní nečinný a k žalobe a jej prílohám sa napriek výzve v stanovenej lehote nevyjadril. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia všeobecného súdu (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť) a to platí aj v prípade rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní (NS SR 3M Cdo 11/2010). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť alebo meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Vyššie uvedený dôvod na zastavenie exekúcie je preto podľa názoru exekučného súdu oprávnený skúmať všeobecný súd v Žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ všeobecný súd nevydá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku, tento exekučný titul je naďalej vykonateľný a ponecháva v platnosti zákonne vedenú predmetnú exekúciu voči povinnému.
27. Exekučný súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať meritórnu stránku rozhodcovského rozsudku. Rovnako nie je oprávnený preskúmavať procesné vady rozhodcovského konania, ktoré mohol povinný uplatniť žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd dodáva, že návrh na zastavenie exekúcie nemôže nahradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý je v prejednávanej veci exekučným titulom. Nakoľko povinná právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevyužila, rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t. j. nemožnosť preskúmavania meritórnej stránky rozhodcovského rozsudku, ako aj vzhľadom na to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenamieta také skutočnosti, posúdenie ktorých by bolo možné len z pripojeného rozhodcovského spisu, súd nevyhovel návrhu povinného na vykonanie dokazovania vyžiadaním rozhodcovského spisu.
29. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
30. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo
nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
31. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
32. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
33. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
34. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
35. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako výdavky na zastupovanie. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd povinnému v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky priznal nárok na náhradu trov vo výške 71,32 eur, a to za 2 polovičné úkony právnej služby po 19,92 eur - prevzatie zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie + režijný paušál za rok 2019 vo výške 2 x 9,80 eur + 20% DPH, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.