Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-244-2019.pdf
PDF · 88.25 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/244/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobkyne UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská č. 1525/1, Praha, Česká republika, zastúpená advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Červeňova č. 14 proti žalovanej E. Q., T. R. P., U. Č.. XXX, zastúpenej Štefanom Takáčom, bytom v Košiciach, Alžbetina č. 30, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.12.2018 č.k. 18C/117/2011-427 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o prevode nehnuteľnosti uzavretá medzi žalovanou ako kupujúcou a O. Q. ako predávajúcim dňa 25.7.2008, predmetom ktorej bol byt č. X F. K. J. Č.. XX R. P. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zastavanom pozemku je voči žalobkyni právne neúčinná.
2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaná je matkou dlžníka O. Q.Á., ktorá uzatvorila s dlžníkom horeuvedenú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol byt č. X F. K. J. Č.. XX R. P. vrátane spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zastavaného pozemku. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa poskytla spoločnosti CASSOVIA REAL s.r.o., v ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol O. Q. úver vo výške 8.500,00 eur so splatnosťou tohto záväzku 21.6.2008. Dňa 25.6.2007 pristúpil k tomuto záväzku ako spoludlžník O. Q.Č.. Záväzok z úveru nebol uhradený v lehote splatnosti ku dňu 9.8.2010. Žalobkyni bol nárok zo zmluvy o kontokorentnom úveru priznaný rozsudkom Okresným súdom Košice II, ktorým žalovanú obchodnú spoločnosť CASSOVIA REAL s.r.o. a O. Q. súd zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 13.679,45 eur s príslušenstvom.
3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný. Súd mal v konaní preukázané spojenie všetkých podmienok odporovateľnosti právneho úkonu
- zmluvy o prevode vlastníckeho práva k spornému bytu medzi žalovanou a jej synom Igorom Takáčom. Nárok bol uplatnený voči osobe, ktorá mala z úkonu prospech v zákonom ustanovenej lehote troch rokov. Uvedeným úkonom dlžníka O. Q. došlo k ukráteniu žalobkyne na uspokojení vymáhateľnej pohľadávky a žalovaná nepreukázala, aby o tomto ukrátení veriteľa nevedela, resp. nemohla vedieť ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. V súlade s § 42 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto súd rozhodol, že právny úkon je voči žalobkyni neúčinný. Podľa názoru súdu, aj keby v danom prípade došlo k zmenám v osobách vlastníkov nehnuteľnosti, keď žalovaná už nie je vlastníčkou bytu, to však nie je prekážkou rozhodnutia
odporovacej žalobe, keďže odporovaciu žalobu nie je možné riešiť ako predbežnú otázku. Rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu je predpokladom pre ďalší výkon rozhodnutia alebo uplatňovanie nároku na náhradu voči tomu, kto mal z úkonu prospech.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a žalobu zamietol.
6. V odvolaní uviedla, že súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Predmetná kúpna zmluva o prevode bytu bola uzavretá 25.7.2008 a jej vklad bol povolený 17.9.2008. V tejto súvislosti uviedla, že podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch. Návrh zo strany žalobkyne bol na okresnom súde podaný dňa 11.9.2011, teda až po troch rokoch, odkedy sa uzavrela kúpna zmluva. Súd z úradnej povinnosti mal k tomuto prihliadnuť a keďže tu ide o preklúziu a konanie mal zamietnuť ako oneskorené podanie. Dňa 17.9.2008 síce kúpna zmluva nadobudla účinnosť, ale samotný úkon predaja nehnuteľnosti bol urobený oveľa skôr a to dňa 25.7.2008. Taktiež súd neskúmal, či mala z predmetného právneho úkonu majetkový prospech. Byt získala za 1,- Sk, ale následne byt bol založený a po odpredaji získala sumu 59.000,00 eur a následne z tejto sumy bola uspokojená záloha v prospech veriteľa C. P. R. sume 25.000,00 eur. Zostávajúca suma 34.000,00 eur bola následne uhradená za spotrebiteľský úver v OTP Banke a.s., čo je zrejmé aj z rozsudku Okresného súdu Košice II, teda vo výsledku jej z predaja bytu neostali žiadne peniaze, t.j. nemala žiaden finančný prospech. Podľa jej názoru zistený skutkový stav neobstojí a je potrebné doplniť dokazovanie na objasnenie skutočností, či pri náležitej starostlivosti mohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. O tom, že nemala vedomosť svedčí jej obrana v priebehu konania a tiež podanie k žalobe zo dňa 4.12.2018, o ktorom sa súd v odôvodnení rozsudku vôbec nezmieňuje. Poukázala na to, že nie je vlastníčkou bytu a byt je vo vlastníctve u iného vlastníka a tak ani prípadným úkonom rozhodnutia v prípade právoplatnosti rozsudku by žalobkyňa nebola uspokojená. Odporovateľnosť právneho úkonu preto nerieši daný problém a nemôže byť na takejto žalobe naliehavý právny záujem. Prípadný ďalší spor o úhradu škody môže byť uplatnený iba voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu majetkový prospech a takejto osoby okrem dlžníka niet. Žalobkyňa má voči dlžníkovi už vykonateľné rozhodnutie vydané Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 32Cb/40/2011-75.
7. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že súd splnil podmienky pre vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
10. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že návrh zo strany žalobkyne bol na súde podaný až dňa 11.9.2011, teda po uplynutí lehoty troch rokov, odkedy sa uzavrela kúpna zmluva.
11. Podľa § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadov, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
12. Lehota troch rokov vyplývajúca z citovaného ust. § 42 ods. 2, v ktorej možno úspešne odporovať právnym úkonom dlžníka, je hmotnoprávnou lehotou, v ktorej musí byť žaloba uplatnená na súde. Súd na uplynutie tejto lehoty prihliada z úradnej povinnosti, pretože ide o lehotu prepadnú (prekluzívnu).
13. V právnych úkonoch, na základe ktorých vznikajú práva vkladom do katastra nehnuteľností možno v zmysle ust. § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za právny úkon urobený dlžníkom, poprípade za právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, iba taký právny úkon, na základe ktorého bolo vložené právo do katastra nehnuteľností. Trojročné lehoty pri uplatnení práva odporovať právnym úkonom dlžníka preto v týchto prípadoch začínajú plynúť dňom nasledujúcim po dni, ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností.
14. V prejednávanej veci je nesporné, že odporovaný právny úkon - kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 25.7.2008, ktorej vklad bol katastrálnym úradom povolený dňa 17.9.2008. Z uvedeného vyplýva, že účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností nastali dňom 17.9.2008 a teda trojročná lehota pre uplatnenie práva žalobcu odporovať tomuto právnemu úkonu začala plynúť dňom nasledujúcim, t.j. 18.9.2008. Keďže žalobca svoje právo uplatnil žalobou na súde dňa 13.9.2011, je nesporné, že tak urobil v trojročnej lehote v zmysle citovaného ust. § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto námietka žalovanej, že žalobkyňa podal žalobu až po troch rokoch je nedôvodná.
15. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovanej spočívajúcu v tom, že nie je vlastníčkou bytu, ktorý bol predmetom odporovaného právneho úkonu a v prípade právoplatnosti rozsudku žalobca by nebol uspokojený.
16. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požiadať o uspokojenie pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto má z tohto úkonu prospech.
17. Citované zákonné ustanovenie rieši situáciu, že ak nie je možné uspokojiť vymáhateľnú pohľadávku z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku má veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody a táto náhrada je obmedzená výškou získaného prospechu. Toto právo musí veriteľ uplatniť žalobou na plnenie. Toto právo môže veriteľ uplatniť samostatnou žalobou alebo súčasne v jednej žalobe spolu s nárokom na určenie neúčinnosti právneho úkonu. Súd však nemôže žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zamietnuť z dôvodu, že prichádza do úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou. Žaloba na plnenie totiž nie je odporovacou žalobou v zmysle § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd je povinný rozhodnúť o tom, či predmetným právnym úkonom boli alebo neboli naplnené podmienky uvedené v ust. § 42 Občianskeho zákonníka.
18. Predmetom konania je žaloba o určenie, že právny úkon - kúpna zmluva o prevode T. Č.. X F. K. J. Č.. XX R. P. vrátane spoluvlastníckych podielov je voči žalobkyni právne neúčinná. Ďalší postup veriteľa pri vymáhaní jeho pohľadávky je predmetom iného potencionálneho konania (exekučného konania voči priamemu dlžníkovi, resp. konania o náhradu podľa § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka).
19. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolacie námietky žalovanej ako pasívne vecne legitimovanej v konaní nie sú dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
20. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Ref. Dr. Tutko
Kanc.: opíš a daj na kontrolu referentovi Predseda senátu Rozmnož 11 x, 1 x zberný spis, zberný spis vylúč 1 x kópia referentovi Ostatné so spisom zašli OS Košice II Prepísala: Mgr. Tóthová: 20/10