Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-24C/61/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou vo veci žalovanej: A.. K. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v X., Z. 1, zast. E.. Ondrejom Brlášom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 5 proti žalovanej: Bc. C. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., O. 6, o zaplatenie 674,90 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 316,50 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 29.5.2019 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2019 (Okresnému súdu v Banskej Bystrici na upomínacie konanie dňa 14.6.2019) žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 674,90 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 29.5.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že dňa 7.2.2016 uzatvorila ako prenajímateľ so žalovanou ako nájomcom Nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom 2 - izbového bytu č. XX nachádzajúceho sa na 5. posch. bytového domu na ul. X. trieda XX v F. a ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, kat. územia Severné mesto pre obec Košice - Sever, okres Košice I. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 28.2.2017. Zmluvné strany sa dohodli, že žalovaná ako nájomca bude žalobkyni ako prenajímateľovi uhrádzať nájomné vo výške 400,- eur mesačne, zálohu za odber elektrickej energie vo výške 15,- eur mesačne, zálohu za odber plynu vo výške 4,- eur mesačne a za ostatné plnenia (dodávka tepla, PÚV, SÚV, na prípravu PÚV, vodné stočné) vo výške 100,- eur. V čl. IV bod 4 nájomnej zmluvy sa dohodli, že nájomca sa zaväzuje uhradiť prípadný nedoplatok z vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa kedy mu prenajímateľ oznámil vznik tohto nedoplatku. Žalovanej bol dňa 14.6.2017 zaslaný email, ktorého obsahom bolo ročné vyúčtovanie nákladov za rok 2016, nakoľko na základe nájomnej zmluvy bola medzi stranami dohodnutá emailová komunikácia. Nedoplatok za rok 2016 bol vyčíslený vo výške 630,79 eur. Žalovaná reagovala emailom zo dňa 14.6.2017, ktorým nesúhlasila s vyúčtovaním z dôvodu výšky zálohového predpisu a doby nájmu (vyúčtovanie sa týkalo len roku 2016, žalovaná užívala byt do 28.2.2017). Obsahom emailu bolo aj vyjadrenie, že žalovaná si nechá vyúčtovanie nezávisle posúdiť a bude žalobkyňu informovať. Dňa 25.6.2017 zaslala žalovaná žalobkyni emailom svoje stanovisko, v ktorom uvádzala, že nedoplatok neuhradí z dôvodu nízkych zálohových platieb a z dôvodu nezohľadnenej skutočnej doby nájmu. Žalobkyňa emailom zo dňa 10.7.2017 žalovanej oznámila, že trvá na úhrade nedoplatku vo výške 630,79 eur. Žalovaná dňa 18.7.2017 zaslala žalobkyni svoje stanovisko, že vyúčtovanie neakceptuje a žiada o vyúčtovanie za celé obdobie nájmu, t.j. od 7.2.2016 do 28.2.2017. Žalobkyňa dňa 2.5.2019 obdŕžala od správcu vyúčtovanie za rok 2017. Dňa 6.5.2019 zaslala žalovanej vyúčtovanie za obdobie nájmu

od 7.2.2016 do 28.2.2017. Suma nedoplatku je vyčíslená na 674,90 eur. Zároveň žalovanej predmetné vyúčtovanie zaslala aj poštou na adresu jej trvalého bydlisku, aj na adresu jej zamestnávateľa. Zásielka zaslaná na adresu zamestnávateľa bola vydaná adresátovi dňa 13.5.2019, o čom svedčí elektronické potvrdenie o doručení zásielky. Žalovaná nereagovala na vyúčtovanie a napriek viacerým písomným výzvam ani len čiastočne neuhradila svoj záväzok. Lehota na dobrovoľné plnenie povinnosti žalovanej uplynula dňa 28.5.2019 (lehota 15 dní od prijatia vyúčtovania) preto od 29.5.2019 si žalobkyňa uplatňuje voči žalovanej aj úrok z omeškania.

2. Žalovaná proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom v Banskej Bystrici podala dňa 16.8.2019 odpor, ktorý odôvodnila tým, že s vyúčtovaním, ktoré jej bolo doručené dňa 14.6.2017 nesúhlasí, zálohový predpis zaslaný žalobkyňou ako podklad vyúčtovania nebol súčasťou nájomnej zmluvy a preto zastáva názor, že pri vyúčtovaní bol použitý bez právneho dôvodu. V nájomnej zmluve v čl. IV bod 3 c) je uvedené „iné zálohové platby (dodávka ÚK, ohrev TÚV, SÚV na prípravu TÚV, vodné, stočné atď.) vo výške 100,- eur.“ Nikde nebolo dohodnuté koľko zo sumy 100,- eur sú zálohy za jednotlivé uvádzané položky a ani sa bližšie nešpecifikujú iné ďalšie. Zálohový predpis je na jednu osobu a byt užívali tri osoby. Na túto skutočnosť žalobkyňu upozornila niekoľkokrát. Vyúčtovanie za rok 2016 a za rok 2017 nezohľadňuje skutočnú dobu nájmu. Žalobkyňa nepredložila relevantný výpočet za skutočnú dobu nájmu a nezohľadnila stav meračov pri preberení bytu na začiatku a na konci nájmu. Byt do 7.2.2016 užívala iná osoba, jej spotreba nikde nie je zohľadnená. Na základe uvedeného navrhla, aby súd napadnutý platobný rozkaz zrušil (č.l. 54).

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej (č.l. 72) uviedla, že z dôvodu, že žalovaná požadovala presné vyúčtovanie spotreby na podklade vyúčtovania za čas užívania predmetu nájmu v roku 2017, t.j. na podklade vyúčtovania, ktoré žalobkyňa obdŕžala až v roku 2018, bolo jej toto oznámené podrobným výpočtom zaslaným emailom zo dňa 6.5.2019. K tvrdeniu žalovanej, že súčasťou nájomnej zmluvy mal byť aj zálohový predpis, uviedla, že zálohový predpis slúžil na prehľad jednotlivých položiek zálohovaných podľa čl. IV bod. 3 c) nájomnej zmluvy a mal len informatívny charakter. K tvrdeniu žalovanej, že v čl. IV bod 3 c) nájomnej zmluvy nie je dohodnuté koľko zo sumy 100,- eur sú zálohy za jednotlivé uvádzané položky a ani bližšie sa nešpecifikujú iné - ďalšie položky, uviedla, že žalovaná mala k dispozícii návrh nájomnej zmluvy od 3.2.2016, ktorý bol upravený na základe jej pripomienok a následne už tento návrh nepripomienkovala. Keďže dňa 7.2.2016 došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, žalobkyňa tvrdí, že žalovaná súhlasila s jej obsahom aj s prílohami predmetnej zmluvy. K tvrdeniu žalovanej, že počet osôb užívajúcich byt na podklade nájomnej zmluvy bol 3, pričom podľa zálohového predpisu bola užívateľom jedna osoba, uviedla, že počet osôb uvedených v zálohovom predpise z roku 2015 nemá žiaden vplyv na skutočnú spotrebu plnení súvisiacich s užívaním bytu, pretože pri vyúčtovaní boli použité hodnoty, ktoré vychádzajú z vyúčtovania za rok 2016 od SVB (Spoločenstva vlastníkov bytov) Mier, vyúčtovania za rok 2017 od SVB Mier, prílohy nájomnej zmluvy zo dňa 7.2.2016 - súpis, popis a rozsah bytu č. 15, ktorý obsahuje stav meračov ku dňu 7.2.2016 a protokol o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 28.2.2017, ktorý obsahuje stav meračov ku dňu 28.2.2017. K tvrdeniu žalovanej, že žalobkyňa vo svojom výpočte zo dňa 6.5.2019 nezohľadnila skutočnú dobu trvania užívania predmetu nájmu žalobkyňa uviedla, že pri každej položke bola zohľadnená presná doba nájmu od 7.2.2016 do 28.2.2017. Vyúčtovanie nedoplatku vychádza z údajov, ktoré mala žalovaná k dispozícii rovnako ako žalobkyňa. Zohľadňuje aktuálne spotreby podľa príslušných meračov ku dňu prevzatia predmetu nájmu žalovanou a ku dňu jeho odovzdania. Výpočet je následne vykonaný podľa vyúčtovania od správcu bytového domu a tam uvedených cien za jednotlivé plnenia. Zároveň zohľadňuje aj zaplatené zálohové platby žalovanej v celkovej výške 1.279,31 eur. Vo výpočte zaslanom dňa 6.5.2019 žalobkyňa nedopatrením nesprávne spočítala celkovú spotrebu žalovanej, ktorá je reálne o 14,76 eur vyššia ako si žalobkyňa uplatnila. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa mala za to, že podaný odpor je nedôvodný.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 11.3.2020 (č.l. 141) uviedla, že vyúčtovanie nedoplatku vypracované žalobkyňou nepovažuje za relevantné a správne a žiada predložiť vyúčtovanie vyhotovené oprávnenou osobou za obdobie od 7.2.2016 do 31.12.2016 a za obdobie od 1.1.2017 do 28.2.2017. Uviedla, že nesúhlasí s tým, že zálohový predpis má len informatívny charakter aj na základe toho, že sama žalobkyňa jej ho predložila ako súčasť vyúčtovania a poukázala na to, že zálohový predpis je základom ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu. Tiež poukázala na to, že v zmysle ust. je vlastník bytu povinný oznámiť bez zbytočného odkladu

správcovi alebo spoločenstvu zmeny v počte osôb, ktoré užívajú byt, čo žalovaná neurobila. Namietala tiež správnosť predloženého vyúčtovania.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 20.6.2020 (č.l. 145) uviedla, že ňou predložené výpočty jednoznačne zohľadňujú relevantnú dobu užívania predmetu nájmu žalovanou. Z vyúčtovania za rok 2016 a za rok 2017 je zrejmé, že žalobkyňa ako vlastníčka bytu bola povinná uhradiť nedoplatky vo výške 630,79 eur a 737,63 eur. Nakoľko žalovaná neužívala byt po celý čas počas týchto dvoch rokov, tak predmetné vyúčtovania poslúžili ako základ pre určenie alikvotných súm, a to v kombinácii so skutočnou spotrebou vyznačenou v preberacom a odovzdávacom protokole predmetu nájmu. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť prečo by mal byť výpočet nesprávny. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že zálohový predpis je základom ročného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu. Pre žalovanú je úplne irelevantné, či by zálohové platby boli určené na nula alebo na 300,- eur, nakoľko v zmluve bolo jednoznačne dohodnuté, že zo zaplatenej mesačnej sumy 400,- eur sa ako platba na zálohy považuje suma 100,- eur a podstatné je vyúčtovanie presnej spotreby a ceny za spotrebu ako aj reálna spotreba žalovanou ako nájomcom na základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu a nájomnej zmluvy. Z predloženého rozúčtovania je očividné rozdelenie na teplo na vykurovanie, teplo na ohrev teplej úžitkovej vody, vodné, stočné, osvetlenie spoločných priestorov a pod.. Všetky uvedené položky s výnimkou tepla na vykurovanie sa počítali podľa doby užívania predmetu nájmu alebo podľa konkrétnej spotreby a jednotkovej ceny za užívanie ako je tomu napr. pri spotrebovanej vode a TÚV. Základom všetkých predložených výpočtov sú vyúčtovania správcu za rok 2016 a rok 2017. Žalobkyňa v rámci svojho výpočtu zobrala počiatočný stav v kuchyni, ktorý určil ako 504 (namiesto 304, čo uviedla v rámci svojho skoršieho vyjadrenia, že sa pomýlila v prospech žalovanej), pričom rozdiel od odovzdania predmetu nájmu do 31.12.2016 predstavoval po zohľadnení koeficientu 385 dielikov oproti 839 dielikom, ktoré boli žalobkyni z tohto merača vyúčtované ako celková spotreba za rok 2016. Rovnako postupovala aj pri ostatných meračoch a určila, že od prevzatia predmetu nájmu žalovanou bolo spotrebovaných 1505 dielikov pri cene 0,28 eur za 1 dielik. Dieliky predstavujú 60 % ceny tepla na vykurovanie a 40 % tejto ceny sa počíta fixne z celkovej spotreby tepla na vykurovanie pripadajúcej na výmeru predmetu nájmu a túto jej určila za obdobie počas ktorého užívala predmet nájmu (pomerom od 7.2.2016 do 31.12.2016/365 dní). Žalobkyňa zohľadnila skutočnú spotrebu žalovanej, nakoľko v opačnom prípade by si uplatňovala podstatne vyššiu sumu. Žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, v čom by mal byť predmetný výpočet nesprávny a ani nepredložila žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, preto navrhla žalobe vyhovieť.

6. Na pojednávanie nariadené na 6.10.2020 bola riadne a včas predvolaná žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj žalovaná. Právny zástupca žalobkyne ospravedlnil svoju aj žalobkyninu neprítomnosť na pojednávaní a zároveň oznámil, že súhlasí, aby súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne. Preto súd podľa ust. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca dňa 7.2.2016 uzatvorili Nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa prenajala žalovanej 2-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu na ul. Národná trieda XX v F. na dobu určitú od 7.2.2016 do 28.2.2017. V čl. IV zmluvy sa strany dohodli na nájomnom vo výške 400,- eur za každý aj začatý kalendárny mesiac, ktoré bolo splatné k 10. dňu príslušného mesiaca. Zmluvné strany sa dohodli, že „v nájomnom vo výške 400,- eur sú zahrnuté úhrady za plnenia (služby) poskytované s užívaním bytu, a to a) záloha za odber elektrickej energie vo výške 15,- eur, b) záloha za odber plynu vo výške 4,- eur a c) iné zálohové platby (napr. dodávka ÚK, ohrev TÚV, SÚV na prípravu TÚV, vodné, stočné, atď.) vo výške 100,- eur“. Žalovaná ako nájomca sa zaviazala, že uhradí prípadný nedoplatok z vyúčtovania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu t.j. rozdiel medzi skutočnými nákladmi a súhrnom záloh zaplatených v zmysle čl. IV bodu 3 písm. a) - c) v lehote 15 kalendárnych dní odo dňa kedy jej prenajímateľ oznámi vznik tohto nedoplatku (č.l. 14). Strany sporu ku dňu 7.2.2016 pri odovzdaní bytu opísali stav meračov, a to radiátorov v kuchyni, v obývačke a spálni, stav merača elektriny, plynu, teplej vody a studenej vody (č.l. 17). Pri odovzdaní bytu po skončení nájmu dňa 28.2.2017 strany vyhotovili Protokol o odovzdaní a prevzatí bytu, v ktorom sú uvedené stavy meračov studenej vody, teplej vody, tepla v kuchyni, v obývačke, v spálni, elektrickej energie a plynu (č.l. 17).

Správca obytného domu SVB a NP Mier vo vyúčtovaní za rok 2016 vykázal nedoplatok v celkovej výške 630,79 eur (č.l. 12) a za rok 2017 nedoplatok vo výške 737,63 eur (č.l. 13). Žalobkyňa dňa 6.5.2019 vyhotovila vyúčtovanie nákladov za služby poskytované do sporného bytu za obdobie od 7.2.2016 do 28.2.2017 s celkovým nedoplatkom vo výške 674,90 eur, pričom zohľadnila zálohové platby od žalovanej v zmysle čl. IV ods. 3 nájomnej zmluvy, a to za služby - teplo na vykurovanie, teplo na ohrev TÚV, vodné a stočné - SV, vodné a stočné - TÚV, osvetlenie spoločných priestorov, stočné - dažďová voda, výťah, upratovanie, STA, rozúčtovanie vody a ÚK, príspevok ZSVB, fond opráv a údržby, poplatok za správu (č.l. 24).

8. Žalovaná na pojednávaní dňa 8.9.2020 uviedla, že za nesporné považuje vyúčtovanie vodného a stočného za studenú vodu vo výške 153,79 eur, vodného a stočného za TÚV vo výške 193,33 eur, stočné za dažďovú vodu vo výške 7,42 eur, STA vo výške 6,40 eur a rozúčtovanie vody a ÚK vo výške 8,86 eur a v tejto časti nárok žalobkyne uznáva v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšky. Nesúhlasí s položkami osvetlenie spoločných priestorov, výťah, upratovanie, príspevok SVB, fond opráv a údržby a poplatok za správu z dôvodu, že tieto položky neboli uvedené medzi dohodnutými službami v nájomnej zmluve.

9. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 16.9.2020 (č.l. 167) uviedla, že súdu predkladá prepočet vyúčtovania v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 7.2.2016, pričom vychádzala z vyúčtovaní za roky 2016, 2017 od SVB a NP Mier a podľa nej nedoplatok za rok 2016 je vo výške 185,16 eur a za rok 2017 je vo výške 92,03 eur, teda spolu je nedoplatok za celé obdobie nájmu vo výške 277,19 eur.

10. Žalobkyňa vo svojom podaní zo dňa 1.10.2020 (č.l. 174) k prepočtu výšky nedoplatku žalovanou uviedla, že za rok 2016 (od 7.2.2016 do 31.12.2016) žalobkyňa akceptuje vyčíslenie žalovanej v bodoch 1 - 4, ktoré uznala v celkovej výške 1.267,47 eur. Žalovaná predložila zálohový predpis zo dňa 1.7.2015, pričom v tomto je uvedené, že fond opráv predstavuje sumu 17,86 eur a správna réžia sumu 10,- eur mesačne. Z predložených vyúčtovaní za rok 2016 a 2017 vyplýva, že ročný poplatok za správcu bol 120,- eur a ročný poplatok za fond opráv a údržby bol 214,32 eur. Žalobkyňa zároveň poukázala na znenie čl. IV nájomnej zmluvy, podľa ktorého zmluvné strany sa dohodli, že v nájomnom podľa tohto článku sú zahrnuté nasledovné úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu: c) iné zálohové platby (napr. dodávka ÚK, ohrev TÚV, SÚV na prípravu TÚV, vodné, stočné, atď.) vo výške 100,- eur. Vzhľadom na uvedené je nespochybniteľné, že žalobkyňa pod inými zálohovými platbami myslela aj položky 5

- 11, ktoré žalovaná najprv čiastočne uznala a následne ich svojim písomným podaním rozporovala. Žalobkyňa nespochybňuje, že sa jedná o jej povinnosť uhrádzať zálohové platby, avšak v rámci podmienok nájmu nehnuteľnosti teda bytu je podľa jej názoru možné dohodnúť si aj povinnosť nájomcu uhrádzať tieto plnenia v rámci dohodnutého nájomného alebo k dohodnutému nájomnému. Žalobkyňa totiž pri určovaní rozdelenia celkovej sumy za nájom, túto rozdelila podľa aktuálnych zálohových platieb a zálohových predpisov, ktoré vykonávala a preto podľa mesačného zálohového predpisu platného od 1.7.2015 zahrnula aj fond opráv a údržby, poplatok za správu ako aj ostatné namietané položky. Tomuto zodpovedala aj výška sumy dohodnutá v nájomnej zmluve, keď táto bola určená na sumu 100,- eur a zálohový predpis platný od 1.7.2015 určoval zálohové platby vo výške 99,52 eur. K prepočtu vyúčtovania za rok 2017 žalobkyňa uviedla, že súhlasí s vyčíslením uvedeným v podaní žalovanej, avšak nesúhlasí so sumou uvedenou v bode 1 b) keďže táto je určená ako suma za dobu užívania v roku 2017, čo je samozrejme účelový výpočet v prospech žalovanej. Podľa vyúčtovania nákladov za rok 2017 predstavovalo teplo podľa spotrebovaných dielikov sumu 229,- eur a podľa percentuálneho podielu vykurovanej plochy sumu vo výške 230,56 eur. Pokiaľ teda žalovaná určila cenu za spotrebované dieliky vo výške 137,39 eur, tak fixná zložka nemôže byť 38,43 eur, ale musí byť vo výške 138,37 eur (čo predstavuje 60,02 % spotrebovaného tepla na vykurovanie za obdobie užívania predmetu nájmu žalovanou). Z uvedeného dôvodu má byť teplo na vykurovanie vo výške 275,76 eur namiesto 175,82 eur, ktoré vypočítala žalovaná. Žalobkyňa ďalej uviedla, že s určením tepla na ohrev TÚV, tak ako to uviedla žalovaná vo výške 74,37 eur za rok 2017 súhlasí, rovnako aj s výpočtom vodného a stočného pri studenej vode. S vodným a stočným pri TÚV nesúhlasí, nakoľko jednotková cena vody za 1mbola vo výške 2,64 eur a pri 10 m3 cena predstavuje 26,46 eur a nie 21,36 eur. V bodoch 15 - 11 vyčíslenia žalovanou, vyčíslenie súhlasí s vyčíslením žalobkyne.

11. Podľa ust. o krátkodobom nájme bytu, krátkodobým nájmom bytu sa na účely tohto zákona rozumie nájom založený nájomnou zmluvou, ktorá je uzavretá podľa tohto zákona, spĺňa náležitosti podľa a na základe ktorej nájom vrátane jeho predĺžení trvá najviac šesť rokov.

12. Podľa ust. - 3 , krátkodobý nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možno na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a zmluvné strany si navzájom poskytnú najmenej jedno jej vyhotovenie. Nájomná zmluva musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách, 1. meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu a dátum narodenia fyzickej osoby, 2. obchodné meno, miesto trvalého pobytu, dátum narodenia, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa, 3. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby a meno a priezvisko osoby oprávnenej za túto konať, b) označenie predmetu nájmu a rozsah užívania predmetu nájmu, c) určenie alebo spôsob určenia výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva, d) opis stavu bytu, opis príslušenstva a vybavenia bytu, ako aj opis závad bytu, jeho príslušenstva a vybavenia, ktoré sú prenajímateľovi známe v čase uzavretia nájomnej zmluvy, e) určenie doby nájmu, f) vyhlásenie nájomcu, že si je vedomý skutočnosti, že nájomná zmluva sa uzaviera podľa tohto zákona.

13. Podľa ust. , krátkodobý nájom bytu zanikne a) uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý, b) písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, c) písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v tomto zákone, d) písomným odstúpením od nájomnej zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v nájomnej zmluve alebo podľa tohto zákona; nájomná zmluva sa zrušuje okamihom doručenia odstúpenia od nájomnej zmluvy druhej zmluvnej strane, e) zánikom predmetu nájmu.

14. Podľa ust. a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.

15. Podľa ust. Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (v znení účinnom od 1.2.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Medzi stranami sporu nebolo sporné to, že dňa 7.2.2012 uzavreli žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa prenajala žalovanej 2 -izbový byt č. XX na Národnej V. na dobu určitú od 7.2.2016 do 28.2.2017. Žalobkyňa byt odovzdala žalovanej dňa 7.2.2016 a teda od uvedeného dňa žalovaná byt užívala až do vrátenia bytu dňa 28.2.2017. V zmluve sa strany sporu dohodli na nájomnom vo výške 400,- eur mesačne, v ktorom, podľa vzájomnej dohody, boli zahrnuté aj mesačné zálohy na elektrinu vo výške 15,- eur, plyn vo výške 4,- eur a „ostatné služby (napr. teplo, TÚV, SÚV, vodné, stočné a pod.)“ vo výške 100,- eur mesačne. Žalovaná ako nájomca sa zaviazala zaplatiť prípadný nedoplatok vzniknutý z vyúčtovania služieb do 15 kalendárnych dní od oznámenia prenajímateľa o výške nedoplatku. Žalobkyňa vychádzajúc z vyúčtovaní vyhotovených správcom predmetného bytového domu za rok 2016, 2017 urobila vlastný prepočet vyúčtovania za obdobie kedy žalovaná byt užívala, teda za obdobie od 7.2.2016 do 28.2.2017 a vykázala nedoplatok v žalovanej výške 674,90 eur. Žalobkyňa do vyúčtovania zahrnula položky teplo na kúrenie, teplo na ohrev TÚV, vodné a stočné SV, vodné a stočné TÚV, osvetlenie SP, dažďová voda, výťah, upratovanie SP, STA a rozúčtovanie, fond opráv a údržby a poplatok správcovi. Takto jej za sporné obdobie vyšli náklady v celkovej výške 1.954,21 eur, od ktorých odpočítala zálohové platby zaplatené žalovanou v celkovej výške 1.279,31 eur a vykázala nedoplatok 674,90 eur (1954,21 - 1279,31 = 674,90). Žalovaná urobila svoj vlastný prepočet nákladov, pričom zohľadnila položky, ktoré boli dohodnuté v nájomnej zmluve, a to dodávka ÚK, ohrev TÚV, SÚV na prípravu TÚV, vodné a stočné a teda zohľadnila položky uvedené vo vyúčtovaní ako teplo na kúrenie, teplo na ohrev TÚV, vodné a stočné SV, vodné

a stočné TÚV a nesúhlasila s položkami - dažďová voda, STA, rozúčtovanie, osvetlenie spoločných priestorov, výťah, upratovanie spoločných priestorov, príspevok do fondu opráv a údržby a poplatok správcovi (avšak urobila svoj prepočet aj pre položky s ktorými nesúhlasila) a vyčíslila za sporné obdobie celkové náklady vo výške 1.623,01 eur, od ktorých odrátala ňou zaplatené zálohy za sporné obdobie v celkovej výške 1.279,31 eur a vykázala nedoplatok vo výške 277,19 eur. Súd má za to, že aj keď v nájomnej zmluve neboli výslovne dohodnuté zálohy za služby - osvetlenie SP, výťah a upratovanie SP, tieto nepochybne patria medzi služby poskytované s užívaním bytu a teda žalovaná ako nájomca bola povinná platiť aj za tieto služby. Fond opráv a údržby a poplatok za správu podľa názoru súdu nie sú službami, ktoré prenajímateľ poskytuje nájomcovi ako služby súvisiace s nájmom bytu a v nájomnej zmluve ani nebolo medzi stranami osobitne dohodnuté, že sa tieto poplatky (to znamená poplatok do fondu opráv a údržby a poplatok za správu) budú započítavať do nákladov, preto ich žalobkyňa nemôže od žalovanej požadovať ako odplatu za služby reálne poskytnuté v súvislosti s nájmom bytu. Vzhľadom k tomu, že náklady za služby súvisiace s nájmom bytu, a to teplo na kúrenie, teplo na ohrev TÚV, vodné a stočné SV, vodné a stočné TÚV, osvetlenie SP, dažďová voda, výťah, upratovanie SP, STA a rozúčtovanie podľa výpočtov žalobkyne aj žalovanej sú približne rovnaké. Žalobkyňa vyčíslila celkové náklady za uvedené služby vo výške 1.595,81 eur a žalovaná vo výške 1.623,01 eur. Súd vychádzal z výpočtu žalobkyne a teda z celkových nákladov za sporné obdobie vo výške 1.595,81 eur, od ktorých odpočítal žalobkyňou zaplatené zálohy za sporné obdobie v celkovej výške 1.279,31 eur (čo medzi stranami nebolo sporné) a nárok žalobkyne považoval za dôvodný vo výške 316,50 eur (1595,81

- 1279,31 = 316,50 eur). Na základe uvedeného súd žalovanú zaviazal na zaplatenie 316,50 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

17. Žalovaná sa v nájomnej zmluve zaviazala zaplatiť prípadný nedoplatok do 15 dní odo dňa doručenia vyúčtovania zo strany žalobkyne. Medzi stranami nebolo sporné, že vyúčtovanie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 13.5.2019, 15-dňová lehota uplynula dňa 28.5.2019 a keďže do uvedeného dňa žalovaná neplnila ani čiastočne od 29.5.2019 sa dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 316,50 eur od 29.5.2019 do zaplatenia.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a vzhľadom na to, že obe strany mali čiastočný úspech aj neúspech približne v rovnakom pomere (žalobkyňa v 47 % a žalovaná v 53 %), súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.