Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7S-90-2018.pdf
PDF · 80.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/90/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobkyne K. A., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej v K., R. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Bodnárom, advokátom, so sídlom kancelárie v Košiciach, Žriedlová 3, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 101063594/2018 zo dňa 30.05.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmavaným rozhodnutím č. 101063594/2018 zo dňa 30.05.2018 podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100521552/2018 zo dňa 09.03.2018, ktorým bol podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku žalobkyni vyrubený úrok z omeškania vo výške 99,30 eur za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, daňovému subjektu K.N. A., R. XX, XXX XX K. - V.. Č.. B. V. - IČO: 43 288 847, nar. XX.XX.XXXX.
2. Rozhodnutie žalovaného žalobkyňa napadla na Krajskom súde v Košiciach prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote správnou žalobou zo dňa 24.07.2018, v ktorej predovšetkým namietala, že administratívne orgány pri svojom rozhodovaní nerešpektovali § 166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia považuje zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uložiť takúto sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, s čím je spojený zánik takejto daňovej pohľadávky podľa § 84 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku. Žalobkyňa vychádzala z toho, že úrok z omeškania ako taký, je v Daňovom poriadku zaradený v § 156 medzi sankcie a súčasne povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom, a to v zmysle rozhodnutia správcu dane ešte dňa 30.04.2013. Ako rozhodujúci deň v jej konkurze oddlžením v nadväznosti na § 166a ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii označila 01.07.2017. Ďalej tvrdila, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí síce pripúšťa nevymáhateľnosť svojej pohľadávky v nadväznosti na vyhlásený konkurz, ale argumentuje, že jeho vyrubenie je obligatórne, bez ohľadu na jeho vymáhateľnosť, čo je však v rozpore s ustanovením § 84 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, preto vymáhanie neexistujúceho (zaniknutého) daňového nedoplatku nemôže byť v súlade so zákonom. Administratívne orgány boli povinné hľadieť na žalobkyňu
(vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou), ako by na ňu hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhanej pohľadávky (§ 166e ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Pre prípad, že súd by sa nestotožnil s jej argumentáciou subsumujúcou nárok uložený rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa pod ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze, poukázala na to, že podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze sa oddlžením pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Keďže vyrubené úroky z omeškania vznikli na základe pohľadávky, ktorá je nevymáhateľná, nevymáhateľné je taktiež nutne aj príslušenstvo takejto nevymáhateľnej pohľadávky. Na doplnenie uplatnenej právnej argumentácie ďalej uviedla, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 26OdK/31/2017 zo dňa 07.07.2017 na jej majetok bol vyhlásený konkurz a uznesenie o tejto skutočnosti bolo zverejnené v Obchodnom vestníku, v čiastke 136/2017 dňa 18.07.2017. Dňa 13.03.2018 jej bolo doručené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09.03.2018 č. 100521552/2018, ktorým bol vyrubený úrok z omeškania v sume 99,30 eur za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti vyrubenej podaním hlásenia za zdaňovacie obdobie 2012. Aj napriek ňou podanému odvolaniu žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 101063594/2018 zo dňa 30.05.2018 rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Z týchto podstatných dôvodov žalobkyňa žiadala rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť.
3. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.
4. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie, určené na deň 07.10.2020, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom túto svoju neprítomnosť na ňom vopred elektronickými podaním zo dňa 02.10.2020 ospravedlnil a zároveň vyslovili svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti. Preto správny súd postupoval v súlade s ustanovením § 114 SSP a pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.
5. Krajský súd v Košiciach, ako príslušný správny súd, už v inom konaní, vedenom na tunajšom súde, týkajúce sa toho istého žalobcu (K. A., R. XX, XXX XX K. - V.. Č.. B. V. - IČO: 43 288 847, nar. XX. XX. XXXX) a žalovaného (FR SR, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63), totožného predmetu konania (vyrubený úrok z omeškania) vydal rozhodnutie, ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Ide o rozsudok sp. zn. 7S/86/2018 zo dňa 16.10.2019, týkajúci sa preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101058939/2018 zo dňa 29.05.2018, ktoré podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdilo rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100523062/2018 zo dňa 09.03.2018, ktorým bol podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku žalobkyni vyrubený úrok z omeškania vo výške 700,40 eur za nezaplatenia dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2013.
6. Dôvody, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného korešpondujú s dôvodmi rozhodnutia, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v bode 5 citovaného konania, ktoré sa uskutočnilo na tunajšom krajskom súde. Vzhľadom na zhodnosť odvolacích námietok žalobcu v uvedených daňových konaniach a rovnako aj žalobných dôvodov žalobcu, obsiahnutých v žalobe správny súd postupoval v zmysle § 140 SSP.
7. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
8. Správny súd zastáva názor, že ani v danom prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu, obsiahnutú v správnej žalobe s poukazom najmä na závery, uvedené v rozsiahlom odôvodnení citovaného rozsudku sp. zn. 7S/86/2018 zo dňa 16.10.2019, ktoré tvorí súčasť súdneho spisu, s ktorým sa správny súd plne stotožňuje, považujúc skutkové a právne závery obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane za vecne správne a zákonné.
9. Správny súd nezistil v postupe správcu dane, resp. žalovaného, žiadne také pochybenia procesného charakteru, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a ktoré by bránili jeho preskúmaniu v medziach uplatnených žalobných dôvodov.
10. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s ustanovením § 140 SSP vydal rozsudok, ktorým žalobu podľa § 190 SSP jednomyseľne (§ 139 ods.4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
11. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).