Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Csp-81-2017.pdf
PDF · 100.07 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/81/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24 785 199, zastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. - E., o zaplatenie 130,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 397,03 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. uzatvorila so žalovaným dňa 05.12.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 600 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť v pravidelných mesačných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 16,69 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 16.10.2014. Pôžička bola poskytnutá v hotovosti a jednorázovo. Okrem toho bola dňa 05.12.2013 uzatvorená dohoda o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v čl. I a žalovaný sa zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 266,75 eura to v pravidelných mesačných splátkach po dobu 45 týždňov v sume 6,87 eur. Celková výška splátky z titulu obidvoch zmlúv predstavovala sumu 23,56 eur. Okrem toho sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky spolu s úrokmi a nahradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Dňa 16.12.2016 bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný uhradil len splátky v celkovej výške 82,03 eur, a preto žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy, pričom žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
2. Súd podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) uznesením č. k. 7Csp/81/2017-55 zo dňa 15.10.2019 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadril k žalobe, zároveň aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
3. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou (a to ani prostredníctvom obce), žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie sa na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP a súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, preto dňa 19.02.2020 súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke, pričom žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia
tohto oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel (§ 116 ods. 1, 2 CSP). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní ostal nečinný.
4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 18.04.2018 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 266,75 eur s príslušenstvom späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. V danom prípade žiada, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 130,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.
5. Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 08.06.2020 doplnil, že celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere činila 997,03 eur (istina vo výške 600 eur, zmluvný úrok 130,28 eur a administratívny poplatok/poplatok za garantovanú službu vo výške 266,75 eur). Žalobca si v konaní pôvodne uplatňoval zaplatenie sumy 397,03 eur, ktorá pozostávala zo zmluvného úroku a administratívneho poplatku/poplatok za garantovanú službu (zmluva o zabezpečení splátok úveru). Po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu zostal predmetom konania nárok pozostávajúci zo zmluvného úroku vyčísleného pevnou sumou 130,28 eur.
6. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
8. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa ust. § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
10. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie sumy 266,75 eur spolu s príslušenstvom došlo žalobcom pred jej doručením žalovanému, súd konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Predmetom konania tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 130,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.12.2016 do zaplatenia titulom úroku z úveru.
12. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
13. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
14. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 397,03 eur s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 07.10.2020 o 08.00 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu 31.08.2020. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
15. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
16. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinami ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, z ktorého dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
18. Právny predchodca žalobcu Spoločnosť Provident Financial s.r.o. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 05.12.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 600 eur, ktorý sa mu žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť z neho úroky vo výške úrokovej sadzby 22,90 % p.a. zo sumy úveru, t.j. sumu v výške 65,09 eur, poplatok vo výške 85,82 eur za garantovanú službu bližšie opísanú v čl. 4 na druhej strany vyhotovenia zmluvy, v ktorej časti nie je podpis žalovaného. Suma úrokov a poplatkov spolu tak predstavuje žalovanú sumu 150,91 eur. Úver bol splatný to v 45-tich týždenných splátkach vo výške každej splátky 16,69 eur (posledná vo výške 16,55 eur) s tým, že prvá splátka je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a konečným dňom splatnosti úveru je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 45 týždňa po dni uzavretia zmluvy.
19. Dňa 05.12.2013 uzavreli veriteľ a žalovaný aj zmluvu o zabezpečení splátok tohto úveru, v ktorej sa veriteľ zaviazal žalovanému poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí finančnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi za túto službu odmenu 309 eur v 45-tich týždenných splátkach vo výške každej v sume 6,87 eur (posledná 6,72 eur).
20. Žalovaný podľa nerozporovaných tvrdení žalobcu vrátil včas iba splátky v celkovej výške 82,03 eur. Veriteľ oznámil žalovanému oznámením zo dňa 16.12.2016, že pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere vo výške 648 eur a zmluvy o zabezpečení úveru vo výške 267 eur postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 na žalobcu, ktorý odovzdal na poštovú prepravu 29.12.2016 a adresoval žalovanému na jeho adresu. Žalobca vyzval žalovaného výzvou z 16.08.2017 na zaplatenie dlhu vo výše 932,34 eur do 27.08.2017.
21. Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „Obchodný zákonník"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „Občiansky zákonník"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
24. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
25. Podľa ust. § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
26. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
27. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
28. V konaní bolo nesporné, že medzi veriteľom a žalovaným existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. V danom prípade uzavretá zmluva neobsahuje správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť veriteľovi, ktoré sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami a údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch. V predloženej zmluve chýba aj údaj podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď v nej nie je uvedený termín konečnej splatnosti a konečná splatnosť je definovaná iba ako len 7. deň 45. týždňa po uzavretí zmluvy, čo však nie je možné považovať za konkrétny termín. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti, nepostačuje len uvedenie výpočtu, ako je možné tento termín zistiť, naviac zložitého a pre spotrebiteľa nejasného. Právny predchodca žalobcu definoval termín konečnej splatnosti úveru ako siedmy deň 45. týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto definícia termínu konečnej splatnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť okamžite posúdiť rozsah a dĺžku trvania jeho záväzku. Súd v prvom rade vychádza z toho, že v čase uzavretia zmluvy nič nebránilo veriteľovi zmluvný formulár pripraviť tak, aby v ňom bol určitým, celkom jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom uvedený termín konečnej splatnosti úveru uvedením jednoznačného dátumu, prípadne iným zrozumiteľným spôsobom. Súd prihliadol aj na to, že priemerný spotrebiteľ pri podpise zmluvy obsahujúcej veľké množstvo údajov nemusí byť schopný okamžite zistiť dátum, kedy je posledná splátka úveru splatná. Tým viac, ak nejde o jednoduchý výpočet (napr. xy rokov po uzavretí zmluvy a pod.), ale ak výpočet vyžaduje od spotrebiteľa prepočítať týždne (45 týždňov), ako v tomto prípade. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch úplne jednoznačne vyžadovalo uviesť v zmluve nielen dobu trvania zmluvy, ale aj termín konečnej splatnosti úveru, čo v posudzovanej zmluve jednoznačne absentuje.
29. Ďalej súd poukazuje na to, že veriteľ sa so žalovaným dohodol okrem zaplatenia úroku a poplatku za garantovanú službu aj na zaplatení odmeny za služby dohodnuté výlučne v jeho záujme, ktorý poplatok a odmena tak výrazne predražujú poskytnutý úver, a preto v nich súd videl skrytú odplatu z tohto úveru, pričom táto odmena nebola ani nebola uvedená v celkovej čiastke, ktorú má žalovaný zaplatiť veriteľovi a ani zohľadnená v RPMN úveru, ktorá je tak v zmluve uvedená v neprospech žalovaného.
30. Zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli dojedané ako typové zmluvy, ktorých obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, mal možnosť zmluvy iba ako celok prijať alebo odmietnuť. Uvedené zmluvné dojednania, ktoré požadujú od žalovaného, aby plnil veriteľovi za služby, ktorých poskytnutie v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy je okrem tohto aj neprijateľné podľa ust. § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, pretože je v nerovnováhe medzi právami a povinnosťami strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a aj z uvedeného dôvodu neplatné podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie bolo síce do zákona doplnené až po uzavretí zmluvy, ale podľa § 879p Občianskeho zákonníka sa týmto ustanovením spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014.
31. Následkom neuvedenia RPMN, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a termínu konečnej splatnosti je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
32. V konaní bolo nesporné, že veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver 600 eur a žalovaný uhradil veriteľovi sumu v celkovej výške 82,03 eur, rozdiel ako zostatku istiny si žalobca v konaní neuplatňoval. Z dôvodu, že súd tento spotrebiteľský úver považuje podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, súd žalobcovi nepriznal ním uplatnenú sumu vo výške 130,28 eur ako zmluvného úroku vyčísleného pevnou sumou eur, vrátane uplatneného príslušenstva z tejto sumy a žalobu v tejto časti zamietol (výrok č. I).
33. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
36. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v dôsledku (i) späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy vo výške 266,75 eur s príslušenstvom po podaní žaloby, a teda procesného zavinenia žalobcu na zastavení konania v tejto časti, by patrila náhrada trov konania v tejto časti žalovanému, a (ii) úspechu žalovaného vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 130,28 eur s príslušenstvom, keď súd žalobu žalobcu v tejto zostávajúcej časti zamietol, by rovnako patrila náhrada trov konania v tejto časti v spore úspešnému žalovanému. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania preukázateľne v konaní nevznikli a zo spisu nevyplývajú, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výroku č. II).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.