Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-12-2024.pdf
PDF · 105.9 KB
Case nature
Subarea
6S/12/2024
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Lakeside Park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpená: JUDr. Allan Böhm, advokát, Advokátska kancelária Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 2/ PROMA, s.r.o., so sídlom Bytčická 16/3492, 010 01 Žilina, IČO: 31 621 252, právne zastúpená: MADEJ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 53 035 038, zapísaný v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel Sro, vložka č. 144124/B, 3/ ENERGA s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 50 778 501, 4/ Mesto Rimavská Sobota, so sídlom Svätoplukova 389/9, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 00 319 031, 5/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 6/ ITRES s. r. o., so sídlom Chrenovisko 2679, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 737 470, 7/ MBS STRECHY s.r.o., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 10, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 47 495 677, 8/ Mesto Rimavská Sobota, odbor rozvoja mesta, so sídlom Svätoplukova 389/9, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 00 319 031, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2104/9599/2023/5.1.1./HOA zo dňa 09. 01. 2024, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 18. 03. 2024 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2104/9599/2023/5.1.1./HOA zo dňa 09. 01. 2024, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2023/027477-043 zo dňa 14. 11. 2023. Uvedeným rozhodnutím správny orgán prvého stupňa ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad podľa § 117b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj len ,,stavebný zákon“), podľa § 66 stavebného zákona povolil stavbu „Technická infraštruktúra pre priemyselný park A. B.“, XXXXX C. D. B. XXX/XX E., C. pozemkoch
registra „C“-KN F. G. XXXX/X v k. ú. A. B. (ďalej aj len „stavba“), pre žiadateľa MH Invest, s. r. o., H. C. XX/X, XXX XX I., IČO: 36724530 (ďalej aj len „stavebník“). Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade výkonu rozhodnutia (najmä rozhodnutia prvostupňového orgánu) hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právnu zásadu právnej bdelosti („vigilantibusiurascriptasunt“), podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Žalobca uviedol, že konanie žalovaného voči nemu má znaky šikanózneho výkonu práva, keďže svojím postupom žalovaný smeroval k ujme na procesných právach žalobcu. Žalobca dal taktiež správnemu súdu do pozornosti, že pri ochrane životného prostredia sú pomenované viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední, ako aj v odbornej literatúre. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia súdnou cestou vystupujú do popredia najmä princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Ďalej žalobca poukázal na to, že pri priznávaní odkladného účinku správnej žalobe musí správny súd okrem vyššie uvedených skutočností posudzovať princíp právnej istoty ako aj princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorý znamená, že tieto rozhodnutia sa považujú za zákonné a správne, a to až do chvíle, keď sa preukáže opak. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby v značnej miere prelamuje tieto princípy, nakoľko postihuje samotné rozhodnutie správneho orgánu odkladom vykonateľnosti. V prípadoch ak správne orgány rozhodujú vo všeobecnosti a nie vo vzťahu k životnému prostrediu, princíp je uplatňovaný správne. Správne orgány však podľa vyjadrenia žalobcu zneužívajú princíp prezumpcie správnosti, aby rozhodovali arbitrárne a nezákonne, spoliehajúc sa na správny orgán spôsobom, ktorý im prisudzuje väčšiu vážnosť, než si v skutočnosti zaslúžia. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa princíp právnej istoty vnútorne spravuje dvomi protichodnými zásadami, a to prezumpciou správnosti rozhodnutí správnych orgánov a preventívnej opatrnosti. Podľa vyjadrenia žalobcu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné postupovať takým spôsobom, aby sa nenávratne nevylúčila ani jedna z menovaných možností, ale aby iba dočasne jeden princíp ustúpil druhému – v kontexte skutočností uvedených vyššie musí ustúpiť formalistický princíp zákonnosti oproti princípu predbežnej opatrnosti, ktorý je založený na materiálnom ohrození životného prostredia. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR zakazujúcu prílišný formalizmus má žalobca za to, že sú splnené všetky podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Ďalej žalobca uviedol, že len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak žalované rozhodnutie sa právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Taktiež žalobca poukázal na to, že v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR musí byť rozhodnutie správnych orgánov nie len zákonné, ale rozhodnutie sa ako zákonné aj musí javiť, čo v danom prípade podľa žalobcu splnené nebolo. Samotná citácia právnych predpisov, bez kauzálneho nexusu, nie je správnou úvahou, ale naopak je len formalistickým imitovaním zákonnosti rozhodnutia. Preto žalobca tvrdil, že prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední. Žalobca navyše poukázal na § 189 SSP, v zmysle ktorého uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. Žalobca preto tvrdil, že správny súd má priznať požiadavke ochrany životného prostredia čo najväčšiu váhu. Ak totiž správny súd prizná odkladný účinok, tak sa tým nezmarí právo žiadateľa (pozn. súdu: ďalšieho účastníka konania 1/, ani realizácia zámeru, jeho právo bude len suspendované, a to až do času rozhodnutia vo veci samej, alebo odpadnutia dôvodov, na základe ktorých bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to v ponímaní žalobcu nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému
poškodeniu životného prostredia. Žalobca preto žiadal, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok s prihliadnutím na nasledovné záujmy životného prostredia, a to povinnosť poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa § 17 ods. 2 a § 18 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, postupmi podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (ďalej aj ako „zákon EIA“), v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA eurokonformným spôsobom. Na záver žalobca uviedol, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa čl. 44 a čl. 45 Ústavy SR na priaznivé životné prostredie.
2. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 19. 08. 2024 a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný poukázal na to, že odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, len ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní strán v konaní pred správnym súdom preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov tým, že by došlo k okamžitému výkonu alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Z ustanovenia § 185 písm. a) SSP vyplýva povinnosť žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami osvedčiť skutočnosť, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky uvedené v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Podľa žalovaného však žalobca nielenže neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by predstavovali hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých by bolo možné priznať správnej žalobe odkladný účinok, ale ani neuviedol, či a aká (konkrétna) ujma by mohla vzniknúť. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa podaním zo dňa 04. 07. 2024 vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj obchodná spoločnosť PROMA, s.r.o., so sídlom Bytčická 16/3492, 010 01 Žilina, IČO: 31 621 252 ako ďalší účastník konania 2/. Uviedla, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považuje za nedôvodný. Žalobca podľa nej predmetný návrh žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Obmedzil sa len na všeobecné floskuly a zhrnutie právnej teórie. Mala za to, že výkonom napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nedôjde k závažnej ujme na životnom prostredí. Treba si podľa nej uvedomiť, že žalobné námietky žalobcu smerujú výlučne k formálnym záležitostiam, pričom vo veci samej nie je možné očakávať iné rozhodnutie správneho orgánu. Je tak podľa nej zrejmé, že podaná žalobca sleduje bezúspešné uplatňovanie práv s jediným cieľom, a to je vytvárať nové a ďalšie prekážky v stavebnom konaní bez akýchkoľvek meritórnych výhrad k samotnej stavbe.
4. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa podaním zo dňa 09. 08. 2024 vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu i obchodná spoločnosť MH invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530 ako ďalší účastník konania 1/, ktorá navrhla, aby správny súd žalobu v súlade s § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 28 SSP odmietol, alternatívne ju v celom rozsahu v súlade s § 190 SSP zamietol. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril v tom zmysle, že sa s touto neodôvodnenou žiadosťou v žiadnom prípade nemôže stotožniť a považuje ju za účelovú, ktorej jediným cieľom je dosiahnuť oddialenie výstavby strategického parku v Rimavskej Sobote (o čom svedčí aj postup žalobcu v už prebiehajúcich stavebných konaniach, v ktorých opakovane vznáša rovnaké nedôvodné a neopodstatnené námietky) a snaží sa tak vyvíjať nezákonný a šikanózny nátlak na účastníka. Ďalej poukázal na to, že v danom prípade nie sú splnené elementárne zákonné predpoklady a podmienky na priznanie žalobcom navrhovaného odkladného účinku správnej žalobe, vzhľadom na to, že okamžitým výkonom vydaného rozhodnutia žalobcovi nehrozí, a ani nemôže hroziť žiadna ujma, ani hospodárska a finančná škoda, ani iná ujma, či iný vážny nenapraviteľný dôsledok. Zdôraznil, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú a konkrétnu identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Nič také žalobca podľa
názoru ďalšieho účastníka konania 1/ nepreukázal, skôr naopak. Žalobca len uvádza, že konanie účastníka, a zrejme aj žalovaného voči nemu má charakter šikanózneho výkonu práva a teoreticky na všeobecnej úrovni rozoberá princíp prevencie a predbežnej opatrnosti, bez konkretizácie svojich záverov. Odvoláva sa na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktoré zakazuje prílišný formalizmus, pričom vôbec nie je zrejmé, na základe akej logickej konštrukcie žalobca dospel k záveru, že aplikácia zákazu prílišného formalizmu je dôvodom na priznanie odkladného účinku žaloby. Žalobca argumentuje len abstraktne a všeobecne, ako keby vôbec nebral do úvahy, že daná lokalita je v územnom pláne mesta definovaná ako „pozemok určený na priemyselnú výrobu“, s tým že samospráva kraja a vedenie Mesta Rimavská Sobota sú v celom procese prípravy projektu súčinné a nápomocné, majú o projekt dlhodobý a intenzívny záujem, uvedomujúc si vážnosť situácie v regióne a vyhliadky na zmenu, ktorú so sebou úspešná implementácia projektu prináša. Vyššie označený ďalší účastník konania 1/ má za to, že návrh na priznanie odkladného účinku žalobcu je len všeobecným podaním, bez bližšej špecifikácie dôvodov a znalosti konkrétnej situácie v lokalite, pričom tieto umelé argumenty žalobca zrejme len cyklostyluje a podáva do všetkých konaní o preskúmavanie rozhodnutia v rámci konaní EIA naprieč celou SR. Je zrejmé, že cieľom tejto činnosti žalobcu nie je ochrana životného prostredia, ale len bezprecedentné a neodôvodnené predlžovanie správnych konaní, zbytočná šikana investorov, konajúcich orgánov štátnej správy a v konečnom dôsledku aj súdov. Zároveň uviedol, že v súvislosti s realizáciou stavby významnej investície – Priemyselného parku Rimavská Sobota, bola uzavretá investičná zmluva medzi Slovenskou republikou, zastúpenou predsedom vlády SR, strategickým investorom a obchodnou spoločnosťou MH Invest, s.r.o., ako aj Zmluva o spolupráci medzi Slovenskou republikou, Mestom Rimavská Sobota a spoločnosťou MH Invest, s.r.o., pričom bolo dohodnuté, že je nevyhnutne potrebné pripraviť technickú infraštruktúru priemyselného parku, aby tento mohol byť odovzdaný investorovi. Okrem uvedeného uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 38 z 20. januára 2021 vo veci pripravovaného „Priemyselného parku Rimavská Sobota“ bol vládou SR schválený návrh realizácie priemyselného parku s názvom „Priemyselný park Rimavská Sobota“, ktorého realizácia je vo verejnom záujme. Investícia získala od Ministerstva hospodárstva SR štatút významnej investície. Navyše okres Rimavská Sobota dlhodobo vykazuje najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti spomedzi všetkých okresov Slovenska. Realizáciou stavby Priemyselného parku Rimavská Sobota sa zabezpečí príprava územia vhodného na umiestnenie nových investícii v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja. Príprava parku predstavuje základný predpoklad pre prilákanie nových investícií v regióne. Na základe vyššie uvedených skutočností obchodná spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako ďalší účastník konania 1/ zhrnula, že a) v danom prípade nie sú naplnené predpoklady a dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby, a teda že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok; b) priznanie odkladného účinku by bolo v rozpore s verejným záujmom; c) priznanie odkladného účinku by nedôvodne zasahovalo a porušovalo práva účastníka garantované Ústavou SR, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Chartou základných práv EÚ a obmedzenia, ktorým by bola obchodná spoločnosť MH Invest, s.r.o. vystavená, by v nijakom prípade nerešpektovali podstatu a zmysel jej práv.
Ďalší účastník konania 1/ poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Sžp/23/2013 zo dňa 24. 07. 2014, podľa ktorého: „Základným účelom odkladu vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia neporušil aj základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný predpoklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).“ Zároveň poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29. 01. 2019. S poukazom na uvedené skutočnosti ďalší účastník konania 1/ navrhol, aby správny súd podľa § 188 SSP návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku nevyhovel a tento zamietol, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe by hrozili závažné škody a ujmy na verejnom záujme, tretím osobám, a v neposlednom rade i uvedenej obchodnej spoločnosti.
5. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“
8. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03. 03. 2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma na životnom prostredí v zmysle § 185 písm. a) SSP.
9. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky rozhodnutia hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu resp. iný vážny nenapraviteľný následok má ísť, správny súd uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne) závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať poukaz žalobcu na princípy prevencie a predbežnej opatrnosti.
10. Žalobca teda odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe závažnou hrozbou na životnom prostredí, ktorú vyvodzuje pre prípad rozhodnutia o povolení stavby bez zistenia všetkých relevantných vplyvov na životné prostredie, najmä bez posúdenia vplyvu na ovzdušie. Podľa názoru správneho súdu okrem dostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku v zmysle úpravy podľa § 185 písm. a) SSP v tvrdeniach žalobcu, ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje aj vymedzenie príčinnej väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia a všeobecne tvrdenou hrozbou závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, znamenalo by to nezvratný zásah do životného prostredia a v prípade potvrdenia nezákonnosti rozhodnutia by došlo k nenávratnému poškodeniu životného prostredia. Správny súd ďalej podčiarkuje, že ustanovenie § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, vyžaduje konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.
11. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného prostredia a bez priznania odkladného účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. I táto argumentácia žalobcu je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Osobitne pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu ohľadne priemernej dĺžky súdneho konania, v dôsledku ktorej dôjde často k realizácii napadnutého rozhodnutia s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie, správny súd konštatuje záver o jeho irelevantnosti, nakoľko inštitút odkladného účinku podľa § 184 a nasl. SSP je možné využiť kedykoľvek aj počas priebehu správneho súdneho konania. Výsledok meritórneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov (teda či bude napadnuté rozhodnutie zrušené) je pritom v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe čisto hypotetický.
12. Keďže žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, nebolo možné jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 SSP vyhovieť, preto správny súd uvedený návrh žalobcu zamietol v súlade s § 188 SSP.
13. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).