Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-114-2019.pdf
PDF · 153.79 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/114/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: F. R., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť M., trvale bytom T. X/X, F. R. R. XXXX, E., bytom na Slovensku V. Š.Ť. XXX/XX, XXX XX M., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tibor Bacsó, ul. Žriedlova 28, 040 01 Košice, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Jarková 31, 080 01 Prešov, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- PO2-134-002/2019 zo dňa 14.10.2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice č. PPZ-HCP-PO6-2960-018/2019 zo dňa 05.08.2019, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť účastníka konania - žalobcu o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že dňa 17.05.2019 žalobca ako žiadateľ podal na prvostupňovom správnom orgáne žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky v zmysle § 43 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, pričom k nej doložil doklady v zmysle § 45 ods. 3 tohto zákona. Z doložených dokladov prvostupňový správny orgán zistil, že vo výpise z registra trestov Rakúskej republiky sú uvedené dva záznamy o trestnom čine, a preto vyzval žalobcu ako účastníka konania, aby doložil podklady potrebné k presnému a úplnému zisteniu skutkového stavu. Dňa 19.06.2019 boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené dva rozsudky Krajinského súdu Rakúskej republiky, pričom v prvom rozsudku sp. zn. 37 Hv 136/13w-12 zo dňa 23.10.2013 je uvedené, že sa žalobca - účastník konania dopustil pokusu o vážny podvod, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody s trojročnou skúšobnou dobou a v druhom rozsudku sp. zn. 4 Hv 45/171 zo dňa 14.06.2018 sa uvádza, že sa účastník konania dopustil trestného činu podvodného zápisu do fondu sociálneho poistenia alebo stavebnej pokladnice a trestného činu závažného podvodu, za čo mu bol uložený podmienečný trest s trojročnou skúšobnou dobou. Vo výzve prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku na vyjadrenie sa k uvedeným skutočnostiam žalobca ako účastník konania dňa 29.07.2019 uviedol, že si je vedomý svojich porušení zákona a prejavil snahu zlepšiť svoj život a zároveň poukázal na to, že si chce založiť rodinu, má manželku a jedno dieťa, ktorým chce pomáhať a žiť s nimi. Prvostupňový správny orgán po vyhodnotení všetkých dôkazov, každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti konštatoval, že žalobca ako účastník konania nepreukázal svoju bezúhonnosť v zmysle § 45 ods. 3 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov a teda nespĺňa podmienky na udelenie trvalého pobytu, čo je dôvodom pre zamietnutie žiadosti o udelenie
trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov. Proti tomuto rozhodnutiu podali obsahovo totožné odvolanie tak žalobca, ako účastník konania, aj jeho zástupca. Namietali, že v tomto prípade neboli a nie sú splnené predpoklady pre zamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky z týchto dôvodov:
Účastník konania je manželom občianky Slovenskej republiky s trvalým pobytom na Slovensku, majú spoločného 13 mesačného syna a deklarovali záujem žiť rodinný život a natrvalo sa usadiť na Slovensku, kde má manželka trvalý pobyt, pevné rodinné a sociálne zázemie a chce nastúpiť po materskej a rodičovskej dovolenke do práce, kde bude chodiť ich spoločné dieťa do škôlky. Poukázali zároveň na článok 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom majú za to, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v intenciách týchto práv zaručených Dohovorom a porušil právo účastníka konania napĺňať svoj rodinný život. Predmetné články sa týkajú celej rodiny a teda pri svojom postupe mal správny orgán zohľadniť situáciu nielen samotného účastníka konania, ale aj všetkých členov rodiny a ich zámeru žiť spoločný život na Slovensku. Poukázal aj na článok 21 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/38/ ES z 29.04.2004, v zmysle ktorej v situácii, v ktorej občan Únie rozvinul alebo začal rodinný život so štátnym príslušníkom tretieho štátu počas stáleho pobytu v inom členskom štáte, ako členskom štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, sa analogicky uplatnia ustanovenia tejto smernice, keď sa uvedený občan Únie vráti so svojimi rodinnými príslušníkmi do svojho členského štátu pôvodu. Poukázal aj na to, že správny orgán nevzal do úvahy aj ďalší aspekt a to povahu a závažnosť trestných činov, za ktoré bol účastník konania potrestaný. Oba trestné činy sú podľa konštatovania správneho orgánu na území Slovenskej republiky kvalifikované ako prečin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Trestného zákona a prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Ide teda o trestné činy menšej závažnosti (nie zločin, ani obzvlášť závažný zločin), za ktoré by bol aj v našich podmienkach udelený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a stanovením primeranej skúšobnej doby. Oba činy boli spáchané pred viac ako 6 rokmi, v roku 2013. Účastník konania žije v Rakúsku už viac ako 15 rokov, nebol vyhostený a na území Rakúska má udelený trvalý pobyt, teda nejde o osobu predstavujúcu stále a vážne nebezpečenstvo pre verejný poriadok. Konštatoval, že postup správneho orgánu pri zamietnutí žiadosti účastníka bol realizovaný ako automatický dôsledok jeho trestného postihu z minulosti bez zreteľa na sociálnu nutnosť takéhoto kroku. S uvedením tejto skutočnosti preto navrhol, aby žalovaný vyhovel podanému odvolaniu a ako odvolací orgán zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný vychádzajúc z obsahu výpisu z registra trestov Rakúskej republiky a rozsudku Krajinského súdu vo Welse, ako aj z listinných dokladov predložených účastníkom konania mal za to, že je preukázateľné, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia účastník konania nespĺňal podmienky bezúhonnosti v zmysle v zmysle § 121 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov. Tvrdenie splnomocneného zástupcu účastníka konania o trestných činoch menšej závažnosti považoval za neopodstatnené vzhľadom k tomu, že trestné činy, za ktoré bol účastník konania právoplatne odsúdený patria s poukázaním na ich skutkovú podstatu k úmyselným trestným činom a táto skutočnosť jednoznačne preukazuje nesplnenie podmienky bezúhonnosti vyplývajúcej z § 121 ods. 4 Zákona po pobyte cudzincov. Taktiež sa nestotožnil žalovaný správny orgán ani s tvrdením splnomocneného zástupcu účastníka konania, že oba činy boli spáchané pred viac ako 6 rokmi v roku 2013, nakoľko zo skrátenej verzie rozsudku č. 4 Hv 45/171 zo dňa 14.06.2018 je preukázateľné, že na účastníka konania bolo podané trestné oznámenie dňa 14.06.2018 za podvodný zápis do fondu sociálneho poistenia alebo stavebnej pokladnice a trestného činu závažného podvodu, pričom bol súdom uznaný za vinného a za to mu bol uložený podmienečný trest s trojročnou skúšobnou dobou, čím taktiež nespĺňa účastník konania podmienku bezúhonnosti uvedenú v § 121 ods. 4. Pokiaľ ide o námietku účastníka konania, že nebol dodržaný článok 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru s poukázaním na súkromie a rodinný život účastníka konania, žalovaný správny orgán sa s týmto nestotožňuje a v rozhodnutí uviedol, že v zmysle judikátu slovenských súdov právo na súkromie a rodinný život podľa tohto Dohovoru nie je právom absolútnym a samotné uzavretie manželstva účastníka konania, ako aj štátneho príslušníka tretej krajiny so štátnou občiankou Slovenskej republiky, nie je v zmysle ustanovení Zákona o pobyte cudzincov dôvodom na udelenie pobytu na území Slovenskej republiky, ale len jednou zo zákonných podmienok, ktoré účastník konania v postavení manžela občianky Slovenskej republiky musí v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov preukázať. Podmienku bezúhonnosti potvrdil aj sám účastník konania vo svojom vyjadrení pred vydaním napadnutého rozhodnutia zo dňa 25.07.2019. Správny orgán prvého stupňa odôvodnil zásah do práva účastníka na súkromný a rodinný život ochranou právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorá je verejným záujmom, nadradeným súkromnému záujmu účastníka konania, na základe čoho a s poukázaním na reálnu existenciu spoločného života účastníka konania, jeho
manželky a dieťaťa v Rakúskej republike je možné zamietnutie žiadosti účastníkovi konania považovať za zásah primeraný a to aj vzhľadom na súkromný a rodinný život tohto účastníka konania. Zároveň žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí poukázal aj na to, že preto, aby mohol rozhodovať o práve na pobyt účastníka konania ako rodinného príslušníka, občana Únie, s poukázaním na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/38/ES je potrebné, aby účastník konania podal novú žiadosť v zmysle ustanovenia § 70 ods. 9 Zákona o pobyte cudzincov a zároveň splnil podmienky vyplývajúce z § 70 ods. 11 tohto zákona a následne správny orgán v zmysle príslušných právnych predpisov rozhodne v novom konaní o takejto žiadosti. Po vyhodnotení všetkých existujúcich skutočností žalovaný správny orgán nezistil žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na nové prejednania a rozhodnutie, a preto odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
2. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal v konaní zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-HCP-PO6-2960-018/2019 z 05.08.2019 a vrátenia veci na ďalšie konanie a zároveň požadoval náhradu trov konania. Mal za to, že v predmetnej veci nie sú a neboli splnené predpoklady pre zamietnutie odvolania a napadnuté rozhodnutie napáda z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) Správneho súdneho poriadku, teda že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci. Žalobca má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok ESĽP z 03.10.2014, č. 12738/10 m. m. Jeunesse proti Holandsku); nezohľadnil relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 1 Sža 22/2014); neaplikoval relevantnú smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/38/ES z 29.04.2004, nezaoberal sa dostatočne rodinnou situáciou, žalovaný sa žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou nastolenia spravodlivej rovnováhy medzi osobným záujmom na zachovanie rodinného života a záujmom štátu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca je manželom občianky Slovenskej republiky s trvalým pobytom na Slovensku - manželka Mgr. L. R., trvale bytom V. Š. XXX/XX, XXX XX M. a majú spolu spoločného 13 mesačného syna. Žalobca, ako aj manželka, jasným spôsobom deklarovali záujem žiť na Slovensku, kde má manželka trvalý pobyt, pevné rodinné a sociálne zázemie. Manželka žalobcu bola rok na materskej a rodičovskej dovolenke a opäť chce nastúpiť do práce a to na Slovensku, kde má pri svojom vysokoškolskom vzdelaní lepšie predpoklady pre profesijné uplatnenie sa, ako aj pre rozvoj svojej podnikateľskej činnosti a rodina najmä z dôvodu silných väzieb manželky a spôsobu výchovy maloletého vidí svoju budúcnosť v živote na Slovensku. Rodičia dieťaťa sa dohodli, že dieťa bude vzdelávané na Slovensku a vychovávané v slovenskom prostredí a plánujú prihlásenie maloletého do škôlky v M.. Žalobca má za to, že v danom prípade žalovaný, ani správny orgán nepostupoval v intenciách práv zaručených Dohovorom a porušil právo žalobcu napĺňať svoj rodinný život. Nezohľadnil záujem rodiny o vedenie života na Slovensku a rovnováhu medzi osobným záujmom na zachovanie rodinného života a záujmom štátu v oblasti kontroly pobytu cudzincov v zmysle rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 03.10.2014, č. 12738/10. Podľa žalobcu, aplikácia § 48 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov v kontexte s článkom 8 Dohovoru nie je fakultatívna a správny orgán musí vždy skúmať rodinný a súkromný život príslušníka tretej krajiny a v prípade, že by dôsledky neudelenia trvalého pobytu boli neprimerané, nemal by žiadosť zamietnuť (viď. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sža 22/2014). Má za to, že žalovaný nevzal do úvahy ani ďalší aspekt a to povahu a závažnosť trestných činov, za ktoré bol účastník konania potrestaný. Oba trestné činy sú kvalifikované na území Slovenskej republiky podľa konštatovania správneho orgánu ako prečin poisťovacieho podvodu podľa § 223 ods. 1 Trestného zákona a prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, pričom ide o trestné činy menšej závažnosti - nie zločin, ani obzvlášť závažný zločin, za ktoré by bol aj v našich podmienkach udelený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a stanovením primeranej skúšobnej doby. Oba trestné činy boli spáchané pred viac ako 6 rokmi a to v roku 2013. Správny orgán v tomto smere v odôvodnení ani nerozlišuje medzi spáchaním skutku a podaním trestného oznámenia. Žalobca žije v Rakúsku už viac ako 15 rokov, nebol vyhostený a na území Rakúska má udelený trvalý pobyt a teda nejde o osobu predstavujúcu stále a vážne nebezpečenstvo pre verejný poriadok.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 25.07.2019, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.07.2019 uvádza, že žalobné námietky, uvedené v správnej žalobe, sú takmer totožné so žalobnými námietkami, s ktorými sa už žalovaný vysporiadal v odvolacom konaní. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k skutkovým zisteniam, že oba činy boli spáchané pred viac ako 6 rokmi, s touto sa žalovaný nestotožňuje a má za to, že žalobca nerozlišuje pojem právne následky spáchania skutku a podanie trestného oznámenia, z tohto dôvodu je námietka nedôvodná. Pokiaľ žalobca poukazuje na neaplikovanie článku 21 ods. 1 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie, ako aj relevantnej smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/38/ES zo dňa 29.04.2004, k tejto skutočnosti žalovaný uviedol, že v závere napadnutého rozhodnutia je uvedené, že žalobca je oprávnený podať si novú žiadosť v zmysle § 70 ods. 9 Zákona o pobyte cudzincov s poukázaním na ustanovenie § 70 ods. 11 Zákona o pobyte cudzincov, o ktorej by následne rozhodol v novom konaní správny orgán a pokiaľ žalobca namieta nezohľadnenie okolností jeho osobného a rodinného života a právo napĺňať rodinný život, uvádza, že ak žalobca aj manželka a ich spoločný syn chcú žiť na území Slovenskej republiky, tak si žalobca bude musieť požiadať na správnom orgáne o vydanie dokladu rodinného príslušníka, občana Únie v zmysle § 70 Zákona o pobyte cudzincov. Zároveň požiadal o nariadenie pojednávania.
4. Žalobca vo svojej replike zo dňa 14.05.2020 doručenej súdu dňa 15.05.2020 k námietke žalovaného o možnosti žalobcu postupovať v zmysle § 70 ods. 9 a ods. 11 Zákona o pobyte cudzincov uviedol, že v zmysle § 2 ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov, občanom Únie je každý kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a je štátnym občanom niektorého členského štátu. Keďže manželka žalobcu je štátnou občiankou Slovenskej republiky, podľa žalobcu nie je občanom Únie v zmysle ustanovení Zákona o pobyte cudzincov, vzhľadom na to je použitie takéhoto postupu pre manžela, štátneho občana Slovenskej republiky nepoužiteľné.
5. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 22.06.2020 uvádza, že s tvrdením žalobcu o nemožnosti využitia postupu podľa § 70 ods. 9 a ods. 11 Zákona o pobyte cudzincov sa nestotožňuje a považuje túto námietku za nedôvodnú. K tomuto poukázal na ustanovenie § 2 ods. 5 písm. h) Zákona o pobyte cudzincov.
6. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na základe žiadosti žalovaného pojednávanie a vo veci rozhodol v prítomnosti žalobcu, ako aj žalovaného. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, poukázal na postup žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktorý nepovažuje za správny s poukazom predovšetkým na tú skutočnosť, že tento je dôsledkom trestného postihu žalobcu v minulosti a nezohľadňuje jeho súčasnú sociálnu situáciu a dôvod, pre ktorý požiadal o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky. Zámerom požiadania tohto pobytu bola snaha byť so svojou rodinou, so svojou manželkou a dieťaťom. Takmer 17 rokov žalobca žije v Rakúsku a pokiaľ by tam chcel zostať, nemal by s tým žiaden problém, avšak chce zdieľať spoločnú domácnosť s manželkou a dieťaťom, ktorí žijú na Slovensku a toto bolo motívom jeho žiadosti. Túto skutočnosť potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na to, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie takejto žiadosti žalobcu a to, že nebola splnená podmienka bezúhonnosti. Poukázal taktiež aj na to, že žalobca bol poučený aj o iných možnostiach, ktoré poskytuje Zákon o pobyte cudzincov, ktoré však doposiaľ nevyužil.
7. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a je namieste ju zamietnuť v zmysle ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku.
8. Z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že dňa 17.05.2019 žalobca ako žiadateľ podal na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru v Košiciach žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov spolu s prílohami v zmysle zákona č. 404/2015 Z. z.. Z obsahu žiadosti je zrejmé, že trvalé bydlisko v Rakúsku a takisto v Kosove a dlhodobý pobyt v štáte Rakúsko od roku 2002, ako korešpondenčnú adresu uviedol adresu na Slovensku M., V. Š. XXX/XX. K tejto žiadosti priložil sobášny list, z ktorého je zrejmé, že dňa 16.03.2019 v F. O. X. uzavrel manželstvo so štátnou občiankou Slovenskej republiky L. M., rod. F.. Z tohto manželstva ako je zrejmé z rodného listu sa narodilo maloleté dieťa F. R. a to dňa XX.XX.XXXX, vo Welse v Rakúsku. K žiadosti bolo ďalej doložené aj potvrdenie o zostatku na účte manželky žalobcu, ako aj jej čestné prehlásenie o tom, že poskytne svojmu manželovi finančné prostriedky z tohto jej účtu. Zároveň žalobca ako žiadateľ priložil k žiadosti aj výpis z registra trestov republika Kosovo a výpis z registra trestov Rakúsko. Z výpisu z registra trestov republiky Kosovo je zrejmé, že žiadateľ nemá žiaden záznam o trestnom konaní a ani nie je trestaný. Z výpisu z registra trestov republiky Rakúsko je zrejmé, že v tomto registri trestov sú zaznamenané dva rozsudky a to rozsudok súdu v Linzi sp. zn. 037 Hv 136/2013w zo dňa 23.10.2013 pre trestný čin podľa § 15 StGB (Trestný zákonník), § 146 a § 147 ods. 1 za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody na tri mesiace podmienečne, so skúšobnou dobou 3 roky s dátumom výkonu dňa 23.10.2013 s tým, že trest odňatia slobody bol definitívne odpustený. Zároveň je tu druhý rozsudok súdu vo Welse
pod sp. zn. 4 Hv 45/2017f zo dňa 14.06.2018 podľa § 153d ods. 1 Trestného zákonníka s tým, že za tento skutok bol uložený trest odňatia slobody na šesť mesiacov podmienečne, so skúšobnou dobou tri roky. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. s.: PPZ-HCP-PO6-2960-011/2019-KP zo dňa 22.05.2019 bolo prerušené správne konanie a zároveň bol žalobca ako žiadateľ vyzvaný na odstránenie nedostatkov v lehote do 90 dní od doručenia tohto rozhodnutia s poučením, že v prípade, ak tieto nedostatky neodstráni, bude konanie zastavené. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že je potrebné k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky vzhľadom na záznam v registri trestov Rakúska predložiť podklady napr. rozsudok súdu o tom, akého trestného činu sa účastník konania dopustil, ako bol za trestný čin potrestaný a či od jeho potrestania uplynula potrebná doba na zahladenie rozsudku. Dňa 19.06.2019 žalobca ako žiadateľ predložil správnemu orgánu prvého stupňa úradné preklady z nemeckého jazyka do slovenského jazyka rozsudku Krajinského súdu Wels č. 4Hv 45/171 (Preklad č. 644/2019 zo dňa 05.06.2019), z ktorého je zrejmé, že žalobca ako žiadateľ sa popisom skutku uvedenom v tomto rozsudku dopustil trestného činu podvodného zápisu do fondu sociálneho poistenia alebo stavebnej pokladnice podľa § 153 a trestného činu závažného podvodu podľa §§ 122, 146, 147 ods. 2 Trestného zákona, preto bol odsúdený na trest odňatia slobody na obdobie 6 mesiacov v súlade s §§ 28 ods. 1, 29 Rakúskeho trestného zákona v súlade s § 147 ods. 2 Rakúskeho trestného zákona a náhradu trov konania, pričom mu bol uložený podmienečný trest s 3 ročnou skúšobnou dobou. Zároveň doložil správnemu orgánu prvého stupňa aj preklad z nemeckého jazyka do slovenského jazyka rozsudku Krajinského súdu v Linzi (Preklad č. 645/2019 zo dňa 05.06.2019), z ktorého je zrejmé, že skutkom popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku sa dopustil priestupku pokusu o vážny podvod, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody na dobu 3 mesiacov, ktorý trest odňatia slobody bol podmienečne prehodnotený stanovením 3 ročnej skúšobnej doby. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je zároveň zrejmé, že v priebehu konania boli zároveň správnym orgánom prvého stupňa zabezpečené lustrácie z informačného systému Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako aj z Vojenského spravodajstva a zároveň bola vykonaná mobilnou jednotkou Policajného zboru Prešov fyzická kontrola pobytu na adrese V. Š. XX, M.. Z vyžiadaných lustrácii zo Slovenskej informačnej služby ako aj z Vojenského spravodajstva bolo zistené ich stanovisko k žiadosti žalobcu ako žiadateľa o udelenie pobytu a fyzickou kontrolou príslušnej mobilnej jednotky Policajného zboru boli zistené skutkové okolnosti dotýkajúce sa žiadateľovej manželky, ich manželstva, dieťaťa a ubytovania, ktoré má zabezpečené na adrese M., V. Š. XX, ktorej majiteľom tejto nehnuteľnosti je PhDr. L. Y. a na tejto adrese ma zabezpečené ubytovanie aj manželka. Zároveň z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bolo zistené, že žiadateľ nemá žiaden záznam v registri trestov Slovenskej republiky. Výzvou zo dňa 15.07.2019 bol žalobca ako žiadateľ vyzvaný k vyjadreniu sa ku všetkým získaným podkladom k rozhodnutiu o žiadosti žiadateľa, s tým, že z týchto boli zistené dôvody na zamietnutie žiadosti o trvalý pobyt v zmysle § 48 ods. 2 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov s poučením, že ak sa v určenej lehote žiadateľ žiadnym spôsobom nevyjadrí k predmetnej veci, bude vo veci vydané meritórne rozhodnutie. Žalobca písomne vo vyjadrení zo dňa 25.07.2019, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 29.07.2019 uviedol, že je si vedomý toho, že v minulosti sa dopustil chýb, nie však na Slovensku, ale v Rakúsku, tieto chyby úprimne ľutuje a v snahe zmeniť svoj život k lepšiemu a pozitívnejšiemu si založil rodinu. Zároveň vo vyjadrení opísal skutočnosti dotýkajúce sa jeho manželstva. Uviedol, že má s manželkou harmonický vzťah, ako aj so synom, chce s nimi byť naďalej v každodennom kontakte, pričom sú všetci traja na seba citovo naviazaní, a preto žiada o zváženie a prehodnotenie skutočností, s prihliadnutím na dobro fungujúcej rodiny s tým, že chce riadne žiť s rodinou a riadne pracovať pre Slovenskú republiku.
9. Správny orgán prvého stupňa - Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Košiciach rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO6-2960-018/2019-KP zo dňa 05.08.2019 rozhodlo o žiadosti žiadateľa tak, že zamietlo jeho žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky v zmysle § 48 ods. 2 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 121 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto sa dopustil konania, ktoré je v Slovenskej republike kvalifikované ako úmyselný trestný čin, bol za toto konanie právoplatne odsúdený a od jeho potrestania neuplynula doba vyžadovaná na zahladenie odsúdenia v Slovenskej republike. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 92 ods. 1 písm. b) Trestného zákona dotýkajúce sa zahladenia odsúdenia, ako aj na § 48 ods. 2 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov, ktoré hovorí o prípadoch, kedy policajný útvar zamietne žiadosť udelenie trvalého pobytu. Taktiež poukázal aj na článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Vzhľadom na zistené skutočností z doložených podkladov mal za to, že správny orgán prvého stupňa z podkladov predložených k žiadosti zistil, že žalobca ako žiadateľ má pozitívnu lustráciu v registri
trestov Rakúska a to pre poisťovací podvod a podvod. Pokiaľ ide o poisťovací podvod, správny orgán prvého stupňa uviedol, že tento je v Slovenskej republike kvalifikovaný ako trestný čin, pričom podľa § 223 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, kto vyláka od iného plnenie tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na 1 rok až 5 rokov. Pokiaľ ide o podvod, k tomuto uviedol, že podvod je v Slovenskej republike tiež kvalifikovaný ako trestný čin, pričom podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky. Mal za to, po posúdení všetkých skutočností, že v prípade účastníka konania, keďže rozsudok krajinského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2018, nie je splnená podmienka možného zahladenia odsúdenia podľa § 92 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a tým teda nepreukázal svoju bezúhonnosť v zmysle § 45 ods. 3 písm. b) Zákona o pobyte cudzincov, čím nespĺňa podmienky na udelenie trvalého pobytu. Účastník konania síce prejavil záujem viesť bezúhonný život a to vo svojom vyjadrení k podkladom pre rozhodnutie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, avšak ako sám uznal, dopustil sa skutkov, ktoré sú aj v Slovenskej republike kvalifikované trestné činy a teda nemôže preukázať svoju bezúhonnosť. Pri rozhodovaní však prihliadol správny orgán aj na osobné a rodinné pomery účastníka konania, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu, popísal zistené skutočnosti dotýkajúce sa jeho osobného a rodinného stavu s tým, že pri rozhodovaní rešpektoval nielen Dohovor a Ústavu Slovenskej republiky, ale aj ostatné platné zákony a mal za to, že neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu by boli neprimerané a mal teda za to, že zamietnutie žiadosti účastníka konania je primerané dôvodom zamietnutia žiadosti aj s ohľadom na súkromný a rodinný život. Rozhodnutie prevzal žalobca dňa 30.08.2019 a v zákonom stanovenej lehote podal on, aj jeho právny zástupca obsahovo totožné odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozhodnutím žalovaného.
10. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len Zákon o pobyte cudzincov) žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov podáva štátny príslušník tretej krajiny na úradnom tlačive.
11. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov pri podaní žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov je štátny príslušník tretej krajiny povinný predložiť platný cestovný doklad a všetky náležitosti k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov ustanovené týmto zákonom, inak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie trvalého pobytu neprijme. Ak zastupiteľský úrad alebo policajný útvar žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov neprijme, poskytne štátnemu príslušníkovi tretej krajiny písomnú informáciu o tom, ktoré doklady musí k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov doložiť, aby sa jeho žiadosť prijala.
12. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o pobyte cudzincov Štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce a) skutočnosti uvedené v § 43, b) bezúhonnosť; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny mladšieho ako 14 rokov, alebo ak ide o zmenu druhu pobytu a k žiadosti o udelenie predchádzajúceho pobytu priložil doklad potvrdzujúci jeho bezúhonnosť, c) finančné zabezpečenie pobytu, d) súhlas podľa § 43 ods. 2, ak je to potrebné, a e) zabezpečenie ubytovania počas trvalého pobytu na päť rokov.
13. Podľa § 48 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada na a) verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu, c) mieru integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, d) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalého pobytu.
14. Podľa § 48 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak a) štátny príslušník tretej krajiny je nežiaducou osobou, b) je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie, c) štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie trvalého pobytu, d) štátny príslušník tretej krajiny uzavrel účelové manželstvo, e) manželstvo nebolo uzavreté podľa osobitného predpisu, ak ide o žiadosť o udelenie trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. a) alebo § 46 ods. 1 písm. a), f) štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby, g) údaje v cestovnom doklade nezodpovedajú skutočnosti alebo h) stanovisko podľa § 125 ods. 6 obsahuje nesúhlas s udelením trvalého pobytu.
15. Podľa § 121 ods. 1 prvá veta Zákona o pobyte cudzincov bezúhonnosť štátny príslušník tretej krajiny preukazuje výpisom z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a štátu, v ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny v posledných troch rokoch zdržiaval viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch.
16. Podľa § 121 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto sa dopustil konania, ktoré je v Slovenskej republike kvalifikované ako úmyselný trestný čin, bol za toto konanie právoplatne odsúdený a od jeho potrestania neuplynula doba vyžadovaná na zahladenie odsúdenia v Slovenskej republike.
17. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon súd môže zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu, alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej a) desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov, b) päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok, c) tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok.
18. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov občanom Únie je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a je štátnym občanom niektorého členského štátu.
19. Podľa § 2 ods. 5 písmeno h) Zákona o pobyte cudzincov rodinným príslušníkom občana Únie je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je štátny príslušník tretej krajiny s právom pobytu v rovnakom členskom štáte, v ktorom má občan Únie právo pobytu a občanom Únie je štátny občan Slovenskej republiky, s ktorým sa štátny príslušník tretej krajiny navráti na pobyt alebo sa k nemu pripája na pobyt späť na územie Slovenskej republiky a spĺňa niektorú z podmienok uvedenú v písmenách a) až g) vo vzťahu k štátnemu občanovi Slovenskej republiky.
20. Podľa § 69 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov rodinný príslušník občana Únie, ktorý je držiteľom platného cestovného dokladu, je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky tri mesiace odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky, ak občana Únie, ktorého je rodinným príslušníkom, sprevádza alebo sa k nemu pripája. Rodinný príslušník občana Únie môže namiesto platného cestovného dokladu predložiť akýkoľvek iný doklad, ktorým policajnému útvaru hodnoverne preukáže svoju totožnosť a rodinný vzťah k občanovi Únie.
21. Podľa § 70 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov rodinný príslušník občana Únie má právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, pokiaľ garant spĺňa podmienky podľa § 65 ods. 1 písm. a) až e) alebo § 67.
22. Podľa § 70 ods. 9 Zákona o pobyte cudzincov rodinný príslušník občana Únie je povinný podať žiadosť o vydanie dokladu o pobyte na policajnom útvare do 30 dní od uplynutia troch mesiacov odo dňa vstupu na územie Slovenskej republiky.
23. Podľa § 70 ods. 11 Zákona o pobyte cudzincov policajný útvar na základe žiadosti vydá rodinnému príslušníkovi občana Únie do 30 dní doklad o pobyte s názvom "Pobytový preukaz rodinného príslušníka
občana EÚ" s platnosťou na päť rokov alebo na obdobie predpokladaného pobytu garanta, ak je toto obdobie kratšie ako päť rokov.
24. Podľa druhej časti článku 20 bod 1 (Zmluvy o fungovaní Európskej únie a Konsolidované znenie Zmluvy č. 2016/C 202/01). Týmto sa ustanovuje občianstvo Únie. Občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo a nenahrádza ho.
25. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 2019/1992 Zb.). Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
26. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.
27. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
28. Po dôkladnom preskúmaní administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného správneho orgánu a po oboznámení sa so žalobnými dôvodmi má súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a súd sa stotožňuje s rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o neudelení trvalého pobytu žalobcovi ako žiadateľovi na dobu piatich rokov na území Slovenskej republiky a taktiež s jeho závermi.
29. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
30. Po oboznámení sa s oboma rozhodnutiami súd dospel k záveru, že nie je možné prijať stanovisko o ich nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti. Z oboch rozhodnutí, tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného správneho orgánu je zrejmé, že tieto sa dostatočne zaoberali skutkovými zisteniami a zároveň je možné z nich aj dostatočne vyvodiť záver o úvahe správnych orgánov pri hodnotení zistených
skutočností v kontexte s právnym záverom, ku ktorému oba orgány dospeli. Oba rozhodnutia sú riadne a dostatočne odôvodnené a závery z nich vyplývajúce sú jasné a presvedčivé. Zároveň z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní.
31. Vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu má súd za to, že tento bol správnym orgánom, tak prvého stupňa ako aj žalovaným dostatočne zistený a to jednak vo vzťahu k splneniu podmienok pre udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle ust. § 43 Zákona o pobyte cudzincov a zamietnutiu žiadosti o udelenie tohto trvalého pobytu v zmysle ust. 48 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov ako aj vo vzťahu k bezúhonnosti v zmysle ust. § 121 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov. V konaní boli žalobcom ako žiadateľom doložené podklady ktoré však neboli postačujúce pre posúdenie splnenia podmienok udelenia trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky, preto správne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 22.05.2019 v zmysle ust. § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil konanie a vyzval žiadateľa na predloženie tam uvedených dokladov potrebných k preukázaniu jeho bezúhonnosti. Taktiež k správnemu zisteniu skutkového stavu bolo potrebné vykonať úkony v zmysle ust. § 125 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov a to vyžiadať si správu od Slovenskej informačnej služby ako aj od Vojenského spravodajstva, čo si aj správny orgán prvého stupňa v konaní vyžiadal a je to zrejmé z administratívneho spisu a zároveň aj vyžiadať si odpis z registra trestov, čo správny orgán prvého stupňa taktiež v konaní zabezpečil. Zároveň bolo potrebné zisťovať stav na mieste samom v zmysle § 75 Zákona o pobyte cudzincov, čo nebolo v administratívnom konaní opomenuté. Po preskúmaní administratívneho spisu mal správny súd teda za to, že prvostupňový správny orgán postupoval pri zisťovaní skutkového stavu veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy zakotvenej v ustanovení § 3 ods. 4 a § 32 Správneho poriadku, dostatočne obstaral dôkazy na zistenie skutkového stavu veci a tieto následne správne vyhodnotil a taktiež odvolací orgán v rámci odvolacieho konania nepochybil, ak sa stotožnil s takto zisteným skutkovým stavom a dostatočne sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Z uvedených dôvodov je táto námietka nedôvodná a nie je spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia ani rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
32. Treťou námietkou uplatnenou v žalobe bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci, s ktorou sa súd taktiež nestotožňuje. V administratívnom konaní bolo prvostupňovým správnym orgánom na základe zisteného skutkového stavu právne ustálené, že žalobca ako žiadateľ nesplnil všetky podmienky pre udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na dobu piatich rokov a to podmienku jeho bezúhonnosti podľa § 121 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, čím bol daný dôvod na zamietnutie jeho žiadosti podľa § 48 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán prvého stupňa správne z predložených listín a to z výpisu z registra trestov Rakúska, že žiadateľ má evidovaný záznam v tomto registri trestov, ktoré spáchané skutky sú popísané v rozsudkoch a to v rozsudku Krajinského súdu v Linzi sp. zn.: 37Hv 136/13w a v rozsudku Krajinského súdu vo Welsi sp. zn.: 4Hv 45/171, ktoré preklady týchto rozsudkov Preklad č. 645/2019 zo dňa 05.06.2019 a Preklad č. 644/2019 zo dňa 05.06.2019 predložil do administratívneho konania na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu žalobca ako žiadateľ, s čím sa aj stotožnil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Zároveň správne právne posúdil to, že pre jeden z týchto skutkov a to konkrétne pre trestný čin podvodného zápisu do fondu sociálneho alebo stavebnej pokladnice a trestný čin podvodu, ktorý správne posúdil tak správny orgán prvého stupňa, ako aj odvolací orgán ako ekvivalentný trestný čin podvodu podľa § 223 ods. 1 Trestného zákona, ku dňu rozhodnutia neuplynula doba požadovaná zákonom pre zahladenie odsúdenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 písmeno b) Trestného zákona, podľa ktorého v prípade odsúdenia na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok je možné zahladiť odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu alebo po premlčaní jeho výkonu riadny život nepretržite po dobu najmenej päť rokov. Z rozsudku Krajinského súdu vo Welsi sp. zn.: 4Hv 45/171 je zrejmé, že žalobca ako žiadateľ bol týmto odsúdený za trestný čin podvodného zápisu do fondu sociálneho poistenia alebo stavebnej pokladnice a závažného podvodu, ktorý trestný čin správne posúdil ako to už súd uviedol, ako ekvivalentný trestný čin podvodu podľa § 223 ods. 1 Trestného zákonam za ktorý podľa tohto ustanovenia môže byť uložený trest odňatia slobody na jeden až päť rokov, z čoho je teda zrejmé, že u tohto trestného činu neuplynula ku dňu rozhodnutia doba na zahladenie jeho odsúdenia v zmysle ust. § 92 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, čím nie je splnená podmienka bezúhonnosti v zmysle ust. § 121 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom toho, že žalovaný nevzal do úvahy povahu a závažnosť trestných činov za ktoré bol žalobca potrestaný aj s touto námietkou, ktorá korešponduje s námietkou uvedenou v odvolaní sa žalovaný dostatočne vysporiadal, keď uviedol, že trestné činy, za ktoré bol účastník konania
právoplatne odsúdený patria s poukázaním na ich skutkovú podstatu k úmyselným trestným činom, a táto podmienka preukazuje nesplnenie podmienky bezúhonnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 121 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov, preto je námietka účastníka konania o trestných činoch menšej závažnosti neopodstatnená. Pokiaľ v žalobe žalobca poukazuje na to, že správny orgán v odôvodnení nerozlišuje medzi spáchaním skutku a podaním trestného oznámenia, súd poukazuje na to, že Zákon o pobyte cudzincov nerozlišuje pri posudzovaní bezúhonnosti a taktiež ani na žiadnom inom mieste, na ktorom upravuje podmienky pre priznanie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky povinnosť posudzovať okamih spáchania skutku a okamih podania trestného oznámenia, preto ani táto námietka v rámci nesprávneho právneho posúdenia nemôže obstáť. Zároveň pokiaľ žalobca namieta v žalobe a namietal to aj v odvolaní, že oboma rozhodnutiami nebol dostatočne zohľadnený článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a nezohľadnil záujem rodiny o vedenie života na Slovensku a rovnováhu medzi osobným záujmom na zachovaní rodinného života a záujmom štátu v oblasti kontroly pobytu cudzincov, s týmto nemožno súhlasiť. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 1 písmeno a) Zákona o pobyte cudzincov tento ukladá správnym orgánom pri posudzovaní žiadosti prihliadnuť aj na záujem štátu . V tomto ustanovení sa premieta povinnosť správnych orgánov vykonať test proporcionality medzi záujmom žiadateľa na rodinnom živote a záujmom na ochrane spoločnosti, ktorý vyplýva z článku 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. V tomto prípade tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný správne posúdili, že vzhľadom na odsúdenie žalobcu ako žiadateľa, u ktorého doposiaľ neuplynula doba pre zahladenie tohto odsúdenia je namieste prihliadnuť na záujem štátu. Zároveň však za situácie, keď samotný Zákon o pobyte cudzincov dáva možnosť pobytu na území Slovenskej republiky prostredníctvom práva na pobyt rodinného príslušníka občana Únie v zmysle ust. § 69 a nasledujúce Zákona o pobyte cudzincov, na ktorú možnosť upozornil a ponúkol ju ako riešenie situácie žalobcu samotný žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemožno hovoriť o porušení práva žalobcu na rodinný život, ba práve prostredníctvom tohto ustanovenia je daná možnosť realizovať právo na rodinný život za situácie súčasného zachovania záujmu štátu na bezpečnosti krajiny. Súd ešte považuje, bez toho aby to malo vplyv na správnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, za potrebné zaujať stanovisko k tvrdeniu žalobcu, že postup na ktorý žalovaný poukázal je v napadnutom rozhodnutí je pre žalobcu nepoužiteľný, nakoľko manželka žalobcu je štátnou občiankou Slovenskej republiky a nie je občanom Únie v zmysle ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca si má dať žiadosť podľa § 70 ods. 9 Zákona o pobyte cudzincov. V zmysle ustanovenia druhej časti článku 20 bod 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie občanom Únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu a zároveň v zmysle článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. V tomto prípade, aj keď Zákon o pobyte cudzincov hovorí o tom, že manželka žalobcu nie je občiankou Únie v zmysle článku 7 odsek 5 Ústavy, Zmluva o fungovaní Európskej únie má prednosť pred zákonom a v jej zmysle je manželka žalobcu občiankou Únie, a preto navrhnutý postup zo strany žalovaného bol správny.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného po posúdení všetkých námietok žalobcu v kontexte s preskúmaním administratívnych spisov správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného správneho orgánu mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto je potrebné ju v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietnuť.
34. Podľa ust. § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
35. Podľa ust. § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
37. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).