Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/20/2020

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M. R. XXX, XXX XX M. R., proti žalovanému: R. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom M. R. XXX, XXX XX M. R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 14.09.2020 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd“) doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť znovupripojiť rodinný dom v obci M. R. XXX, na odber plynu uzavretím zmluvy na odber plynu v spoločnosti Innogy Slovesnko, IČO: 44 291 809, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 13, 811 02 Bratislava. Žalobkyňa zároveň žiadala po pripojení rodinného domu v obci Dolná Trnávka 130 zmeniť odberateľa plynu v spoločnosti Innogy Slovesnko, IČO: 44 291 809 z jeho osoby na žalobkyňu a odberateľa elektriny v spoločnosti Stredoslovenská energetika, a. s., IČO: 51 865 467, so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina z jeho osoby na žalobkyňu. Zároveň žiadala, aby žalovaný tieto povinnosti vykonal na vlastné náklady.

2. Žalobkyňa svoj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 30.06.2018 sme z domácnosti tvorenej s otcom maloletého ušli spolu s maloletým po opätovnom fyzickom útoku otca maloletého na moju osobu v prítomnosti maloletého. Žijeme s maloletým v rodinnom dome v Dolnej Trnávke od augusta 2018. Žalobkyňa uviedla, že sa jej žalovaný vyhráža, že napriek 100 % výdavkom, ktoré na seba dobrovoľne prevzala, pričom stále nie je rozdelené BSM, svoje vyhrážanie naplnil a zrealizoval tak, že odpojil spoločný rodinný dom od plynu v spoločnosti Innogy Slovensko, čim maloletého vystavil vážnemu ohrozeniu na zdraví. Blíži sa vykurovacie obdobie, je potrebné kúriť (v dome je len podlahové kúrenie a plyn ohrieva vodu vo vedení nachádzajúcom sa v podlahe). Plyn ohrieva aj vodu v bojleri, takže spolu s maloletým nie je v dome teplá voda. Rovnako sa vyhrážal, že dom odpojí od elektriny. Žalovaný, na ktorého bolo pripojenie so zariadením napísané mal možnosť zvoliť si formu prepísania odberného miesta na meno žalobkyne, nakoľko v dome býva a platí platby.

3. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

15. Jednou zo zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu a jeho účelom je zabezpečiť aby nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu alebo ohrozovaniu práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou. V tejto veci súd konštatuje, že žalobca musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.

16. Je výlučne vecou toho, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy ( ) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické, pretože v štádiu a v lehotách, v ktorých súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je mysliteľné, aby vykonával rozsiahle dokazovanie, príp., aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.

17. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd dospel k záveru, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v tomto prípade nemožno vyhovieť. Súd v tejto veci uvádza, že záväzky medzi zmluvnými stranami vznikajú na základe právnych úkonov, a to najmä zmlúv, ktoré upravuje , prípadne iný právny predpis. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je takýto právny úkon neplatný ( ). Z

uvedené ustanovenia je zrejmé, že k platnému uzatvoreniu zmluvy môže dôjsť len na základe slobodnej a vážnej, určitej a zrozumiteľnej prejavenej vôle účastníka zmluvného vzťahu, v opačnom prípade by bola takto uzatvorená zmluva neplatná. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť. Slobodou vôle je sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu. Z uvedeného je zrejmé, že výlučne účastník zmluvného vzťahu je oprávnený rozhodovať o tom, či vstúpi alebo nevstúpi do zmluvného vzťahu, pričom sa samostatne rozhodne s kým uzatvorí záväzok. Súd uvádza, že nemôže svojou rozhodovacou mocou zaviazať stranu sporu k uzatvoreniu zmluvy, a tým vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko by postupoval v rozpore so zákonom a základnými princípmi uzatvárania záväzkov. Súd v nadväznosti na uvedené zároveň konštatuje, že takto uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nevykonateľný, t. j. povinnosť navrhovanú žalobkyňou nie je možné priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami. Súd uvádza, že tým, že rozhodnutím súdu nie je možne vynúť uzatvorenie zmluvy so strany žalovaného, zároveň nie je možné, po pripojení rodinného domu, zmeniť odberateľa plynu a elektriny rodinného domu v Obci M. R. Č.. XXX.

18. Súd taktiež zistil, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko jednou z podmienok je bezodkladná úprava pomerov medzi stranami, ktorá nebola naplnená. Žalobkyňa dlhodobo vedela, že žalovaný je odberateľom plynu a elektriny príslušnej nehnuteľnosti, pričom jej bol poskytnutý dostatočný časový priestor na zabezpečenie opatrení smerujúcich k odstráneniu vzniknutej situácie.

19. Súd má za to, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nesplnil zákonné podmienky a taktiež neosvedčil naliehavý právny záujem, ktorý zákon vyžaduje pre jeho nariadenie.

20. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Nakoľko bol žalovaný úspešný v konaní v plnom rozsahu, avšak mu žiadne trovy konania nevznikli, súd o trovách konania rozhodol zmysle tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.