Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: Servisná spoločnosť Partner, s.r.o. „v likvidácii", Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 36 610 984, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava , IČO: 36 613 843, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. I. XXXX/X, XXX XX C., toho času XXX XX R. nad D. XXX, v spore o zaplatenie 7.313,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. -215 zo dňa 8. novembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.313, 23 Eur s 8, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.816, 21 Eur od 09.10.2013 do 30.06.2014 v sume 173, 79 Eur, 8,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 901,93 Eur od 01.07.2014 do zaplatenia, 8,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 462,30 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.827,80 Eur od 27.12.2013 do zaplatenia, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 778, 63 Eur od 29.01.2014 do zaplatenia, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 209,11 Eur od 04.03.2014 do zaplatenia, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 626,55 Eur od 28.03.2014 do zaplatenia, s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 385,35 Eur od 27.09.2014 do zaplatenia, s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 121,56 Eur od 26.12.2014 do zaplatenia a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 7.313,23 Eur s príslušenstvom na tom základe, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.02.2012 Zmluvu o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta, predmetom ktorej bola úprava podmienok výkonu jeho činnosti. Dňa 31.08.2012 uzavreli žalobca a žalovaný Dodatok k Zmluve o obchodnom zastúpení. Výpoveďou Zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta zo dňa 11.07.2013 žalobca vypovedal zmluvu o obchodnom zastúpení. Žalovanému v súvislosti s jeho činnosťou vznikla povinnosť vrátiť odňatú províziu v zmysle ustanovení článkov 6 bodu 6.1, článku 7 bodu 7.1.2. a 3. Provízneho poriadku (ako časti kódexu obchodnej služby). Celková výška odňatej provízie vyčíslená v žalovaných faktúrach predstavovala sumu 9.227,51 Eur, pričom jedna zo žalovaných faktúr č. 413000482 vystavená na sumu

2.816,21 Eur bola čiastočne uspokojená sumou 1.914,28 Eur, a zostatok odňatej provízie z tejto faktúry predstavoval sumu 901,93 Eur. Celková výška uplatneného nároku preto predstavuje sumu 7.313,23 Eur, ktorý si žalobca uplatnil ako nárok na vrátenie odňatej provízie vo vzťahu k jednotlivým zaniknutým poistným zmluvám.

1.3. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania nároku, províziu považoval za nedôvodnú, lebo podľa uvedeného kódexu má vrátiť 99 % provízie, pričom žalobca má nárok len na pomernú časť provízie a namietal, že kódex (Provízny poriadok) je v rozpore so smernicou EÚ 86/653. Tvrdil, že mu Kódex obchodnej služby nebol doručený.

1.4. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 262 ods. 1, ods. 2, § 263 ods. 1, ods. 2, § 264 ods. l, § 652 ods. l, ods. 4, § 653, § 654 ods. 1, § 655 ods. 1, , , , , , , , , , , , a , , a , , ods. 3, prvá veta, , a .

1.5. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom zmluvu o obchodnom zastúpení podľa ust. až 672 dňa 01.02.2012 vrátane Dodatku č. l. k tejto zmluve zo dňa 01.08.2012, na základe ktorej, sa žalovaný, ako finančný agent, zaviazal vykonávať pre žalobcu uzatváranie poistných zmlúv za odplatu - províziu za podmienok stanovených v zmluve a Kódexe obchodnej služby, ktorý kódex žalovaný riadne prevzal, čo potvrdil svojím podpisom na zmluve o obchodnom zastúpení v ktorom je obsiahnutý aj provízny poriadok, ktorým sa upravuje odmeňovanie finančného agenta. Výpoveďou žalobcu Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 11.07.2013 došlo k ukončeniu platnosti zmluvy o obchodnom zastúpení k 31.10.2013, čo v konaní nebolo sporné. Žalobcovi vznikol nárok na vrátenie odňatej provízie podľa článku 6 bod 6.1 Kódexu obchodnej služby a článku 7 bodu 7.1, 7.2 Provízneho poriadku, podľa ktorého, za nezaslúženú províziu sa považovala každá získateľná provízia, provízia za zmenu poistného, provízia za indexáciu, provízie viazané na získateľnú províziu, provízie viazané na zmenu poistného, provízie viazané na províziu za zmenu indexácie a adaptačná provízia vyplatené v prospech žalovaného odo dňa uzavretia poistnej zmluvy až do splnenia podmienok. Ak podľa článku 7. bodu 3 Provízneho poriadku nedôjde k splneniu podmienok, časť vyplatenej provízie sa bude považovať za odňatú a žalovanému vznikne povinnosť odňatú províziu vrátiť a to aj v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Podľa predmetného bodu provízneho poriadku je výška odňatej provízie určená percentom (od 99 % po 0 %) z celkového nároku na províziu za daná poistnú zmluvu resp. jej dodatkov a závisela od rozhodujúceho mesiaca poistnej zmluvy, za ktorý sa považoval pri poistných zmluvách s bežným poistným mesiac v ktorom došlo k zániku poistnej zmluvy, alebo posledný mesiac, v ktorom došlo k zániku poistnej zmluvy alebo posledný mesiac, za ktorý bolo zaplatené bežné poistné, pričom rozhodujúcim bol skorší z uvedených mesiacov. Pri poistných zmluvách s jednorazovým poistným mesiac, v ktorom došlo k zániku poistnej zmluvy, pri poistných zmluvách s bežným poistením mesiac účinnosti zníženia ročného poistného v poistnej zmluve, v ktorom došlo k zníženiu poistného do 24 mesiacov odo dňa jej uzavretia resp. od účinnosti zmeny poistného. Žalobca fakturoval žalovanému odňatú províziu faktúrami č. 413000482 zo dňa 17.09.2013, splatnú dňa 08.10.2013 vystavenú na sumu 2.816,21 Eur, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 901,93 Eur, č. 413000635 zo dňa 05.12.2013 splatnú dňa 26.12.2013 vystavenú na sumu 3.827,8 Eur, č. 339281401 zo dňa 07.01.2014 splatnú dňa 28.01.2014 vystavenú na sumu 778 Eur, č. 413000569 zo dňa 07.11.2013, splatnú dňa 28.11.2013 vystavenú na sumu 462,30 Eur, č. 414000028 zo dňa 10.02.2014, splatnú dňa 03.03.2014, vystavenú na sumu 209,11 Eur, č. 414000071 zo dňa 06.03.2014, splatnú dňa 27.03.2014 vystavenú na sumu 626,55 Eur, č. 414000359 zo dňa 05.09.2014, splatnú dňa 26.09.2014, vystavenú na sumu 385,35 Eur, č. 414000490 zo dňa 04.12.2014, splatnú dňa 25.12.2014, vystavenú na sumu 121,56 Eur. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 901,93 Eur + 462,30 Eur + 3827,80 Eur + 778,63 Eur + 209,11Eur + 626,55 Eur + 385,35 Eur + 121,56 Eur je suma 7.313,23 Eur. Žaloba bola podaná dôvodne a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobcovi sumu 7.313.23 Eur s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej z faktúr do zaplatenia v zmysle .

1.6. Námietky žalovaného, že zmluva nie je v súlade so smernicou EÚ súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné. Uviedol, že smernice ES nemajú priamu účinnosť. Súd ich nemôže aplikovať priamo na toto konkrétne konanie, ale len prostredníctvom právnych predpisov platných a účinných v Slovenskej republike a tieto zaväzujú Slovenskú republiku ktorá je súčasťou Európskeho spoločenstva k prijatiu takých právnych predpisov, ktoré sú v súlade s týmito smernicami. Žalovaný takéto námietky voči žalobcovi nikdy nevzniesol a nežiadal upraviť príslušné ustanovenia zmluvy o výpočte provízie iným spôsobom ako bolo zmluvne dohodnuté, čo žalobca v konaní vôbec nepreukázal a ani netvrdil. Žalovaný bol riadne oboznámený tak s obchodnou zmluvou ako aj Kódexom obchodnej služby, ktorý prevzal čo potvrdil svojím podpisom podľa článku 9.12 Zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 01.02.2012.

1.7. Námietku premlčania uplatneného nároku súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Premlčacia lehota na vrátenie jednotlivých provízii začala plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia v zmysle prvá veta . Prvá, /najskoršia/ faktúra, bola splatná dňa 08.10.2013 a premlčacia lehota v zmysle , ktorá je štvorročná a začala plynúť od splatnosti každej z faktúr. U najskoršej faktúry č. 413000482 splatnej dňa 08.10.2013, ktorej zostatok predstavoval sumu 901,93 Eur začala premlčacia lehota plynúť od 08.10.2013 a uplynula 08.10.2017, pričom žalobca podal žalobu na súd dňa 11.08.2017, teda v zákonom stanovenej štvorročnej premlčacej lehote na uplatnenie práva.

1.8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

2.2. V odvolaní namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

2.3. Dôvodil, že žalobcov návrh je sčasti premlčaný, čo prvoinštančný súd neakceptoval. Pri posudzovaní premlčania nesprávne posúdil začiatok premlčacej doby od nasledujúceho dňa po splatnosti žalovaných faktúr. Mal za to, že prvý krát sa mohol záväzok splniť dátumom zrušenia jednotlivých zmlúv, čo bolo navyše aj dohodnuté v províznom poriadku. Premlčacia doba teda plynie podľa § 392 Obch. zák. dňom, kedy sa mohlo prvý krát uplatniť právo na splnenie záväzku, teda dňom zrušenia jednotlivých zmlúv, pričom následné vystavenie faktúry je len krokom smerujúcim k uplatneniu tohto práva, pričom takéto vystavenie faktúry nemá na premlčaciu dobu žiadny vplyv.

2.4. K zrušeniu zmlúv, ktorých sa netýkalo premlčanie, došlo po zániku zmluvy o obchodnom zastúpení. Tieto ostali v starostlivosti žalobcu (zastúpeného) a teda v zmysle smernice EÚ 86/653/EHS, z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov, môže byť ich nerealizácia, resp. zrušenie dôsledkom okolností pripísateľných zastúpenému. Súd prvej inštancie pritom nezohľadnil skutočnosť, že uvedená smernica bola aproximovaná ustanovením , ktorý prebral čl. 11 smernice EÚ 86/653/EHS, z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov.

2.5. V ďalšom argumentoval rozhodnutím Európskeho súdneho dvora (štvrtá komora) pod sp. zn. ECLI:EU:C:2017:377 zo dňa 17. mája 2017, C-48/16.

2.6. V prípadoch, kedy ESD podáva právny výklad ustanovení Európskeho práva či už v jednotlivých rozhodnutiach alebo na žiadosť súdov členských štátov či iných orgánov a inštitúcií EÚ má judikatúra ESD všeobecnú záväznosť. To znamená, že týmto výkladom ESD sa musí riadiť nielen

súd, ktorý o výklad požiadal či štát alebo inštitúcia EÚ, ktorej je rozhodnutie určené, ale všetky členské štáty, ich orgány a obyvateľstvo ako aj samotné orgány EÚ. Judikatúra ESD má preto povahu prameňa Európskeho práva. Jedným z najvýznamnejších rozhodnutí, v ktorom výklad práva nadobudol takúto všeobecne záväznú povahu (stal sa právnou normou) a ktoré patrí do judikatúry ESD je prípad Costa v. Enel - vyplynula z neho zásada nadradenosti Európskeho práva nad právo vnútroštátne. Toto pravidlo pritom nie je súčasťou zakladajúcich zmlúv, na základe konkrétneho prípadu však o ňom rozhodol ESD, na základe čoho už vo všetkých členských štátoch EÚ platí, že ak je akékoľvek vnútroštátne pravidlo (napr. zákon, vyhláška) v rozpore s Európskym právom, orgány daného štátu ho nemajú uplatňovať.

2.7. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie neprihliadol na právne skutočnosti, ktoré žalovaný uviedol, že nie je žalobcom preukázané, že k zmluvám zrušeným po ukončení jeho zmluvného vzťahu so žalobcom nedošlo z dôvodov pripísateľných žalobcovi, nakoľko zmluvy mal v správe a žalovaný k nim už nemal prístup. Taktiež súd nezohľadnil skutočnosť, že zmluva, ktorú mal uzatvorenú so žalobcom bola v priamom rozpore so smernicou Rady Európy 86/653/EHS. Zmluvu je možné meniť výhradne v prospech obchodného zástupcu a podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora pri rozpore akéhokoľvek vnútroštátneho pravidla s Európskym právom orgány daného štátu toto vnútroštátne pravidlo nemajú uplatňovať. Čo sa týka výšky odňatej provízie, podľa citovanej smernice, musí byť jej výška striktne primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy. Z toho vyplýva, že pokiaľ je vyplácaná provízia určená percentom ročnej platby, za každý mesiac trvania zmluvy by mal byť nárok na 1/12 tejto provízie a tým by mal byt' nárok na storno provízie počet mesiacov o ktoré zmluva trvala kratšie než 1 rok krát 1/12 reálne vyplatenej provízie. V opačnom prípade môže vzniknúť situácia, kedy by finančná inštitúcia mohla ťažiť zo zrušenia zmlúv. Vyplatené provízie by jej boli povinní agenti vrátiť, no prijaté platby by boli jej čistým ziskom a teda by mohla mať finančná inštitúcia záujem na rušení zmlúv klientmi, najmä po ukončení zmlúv s agentmi, ktorí zmluvy sprostredkovali, nakoľko títo už nemajú možnosť trvácnosť zmlúv ovplyvniť. Namietal, že formulácia čl. 6 od 6.3.1. Kódexu obchodnej služby platného od 01.09.2012 je zmätočná, gramaticky nesprávna, nedá sa z nej zistiť o čom pojednáva a nie je možné jednoznačne určiť, akých zmlúv sa týka. Mal za to, že podľa kódexu obchodnej služby nevznikol žalobcovi nárok na vrátenie vyplatených provízii, za zmluvy, ktoré boli zrušené po ukončení jeho zmluvného vzťahu s AEGON partner s.r.o.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie v zmysle ust. odmietol, resp. aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v zmysle ust. ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3.1. Uviedol, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci, tento dostatočným spôsobom odôvodnil a v plnom rozsahu sa stotožnil s napadnutým rozsudkom.

3.2. Žalobca bol názoru, že plynutie premlčacej doby nemožno samo o sebe bez ďalšieho odvodzovať od dátumu zrušenia jednotlivých poistných zmlúv, nakoľko je nutné, aby veriteľ aj využil svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, čím sa jeho právo stáva nárokom, t.j. actio nata. K tejto skutočnosti došlo uplynutím splatnosti jednotlivých súm, ktoré fakturoval žalovanému vystavenými faktúrami.

3.3. Podmienky vzniku nároku na jednotlivé typy provízií, ich výška, základ na výpočet a ďalšie súvisiace otázky, boli podrobne upravené v Províznom poriadku pre životné poistenie a v Províznom poriadku pre neživotné poistenie (ako časti Kódexu obchodnej služby), ktoré boli podrobne opísané v žalobe.

3.4. Argumentácia žalovaného o tom, že veta podľa čl. 6 ods. 3.1 kódexu obchodnej služby platného od 01.09.2012 je zmätočná, gramaticky nesprávna, nedá sa z nej zistiť o čom pojednáva a nie je možné jednoznačne určiť, akých zmlúv sa týka, je nedôvodná nakoľko v predmetnom čl. 6 ods. 3.1 kódexu obchodnej služby sa uvádza: „pokiaľ nedôjde k splneniu podmienok, na základe ktorých, sa získateľná provízia a Provízie viazané na získateľnú províziu vyplatené v prospech Finančného agenta považujú za zaslúžené v zmysle čl. 1) Zaslúžená provízia uvedeného vyššie, časť vyplatenej získateľnej provízie a Provízii viazaných na získateľnú províziu sa budú považovať za odňatú a Finančnému agentovi vznikne povinnosť odňatú províziu AEGON partner, s.r.o.,

vrátiť, a to aj v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi Finančným agentom a AEGON partner, s.r.o..“ Z uvedeného jasne vyplýva, že ,,odňatou províziou“ sa rozumie každá provízia, ktorá nespĺňa náležitosti ,,zaslúženej provízie“. V zmysle citovaného čl. 6 ods. 3.1 má AEGON partner, s.r.o., nárok na vrátenie každej provízie, ktorá sa považuje za ,,odňatú províziu“, a to aj v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi Finančným agentom a AEGON partner, s.r.o.

3.5. Výška odňatej provízie bola určená percentom (%) z celkového nároku na províziu za danú poistnú zmluvu, resp. jej dodatkov a závisela od rozhodujúceho mesiaca poistnej zmluvy, za ktorý sa považoval:

- pri poistných zmluvách s bežným poistným mesiac, v ktorom došlo k zániku poistnej zmluvy alebo jej dodatkov, alebo posledný mesiac, za ktorý bolo zaplatené bežné poistné, pričom rozhodujúcim bol skorší z uvedených mesiacov,

- pri poistných zmluvách s jednorazovým poistným mesiac, v ktorom došlo k zániku poistnej zmluvy alebo jej dodatkov.

3.6. Všetky odňaté provízie boli vypočítané na základe rovnakého postupu uvedeného v Províznom poriadku. V prípade špecifikácie žalobca vychádzal z provízneho výkazu a zoznamu poistných zmlúv. Vzhľadom na výšku vyplatenej provízie bolo dohodnuté, že v prípade, ak poistná zmluva nebude v platnosti po dohodnutý čas a dôjde k jej predčasnému stornovaniu, bude provízia za túto zmluvu vrátená. V takomto prípade bol žalobca povinný vrátiť províziu finančnej inštitúcii a podriadený sprostredkovateľ bol povinný vrátiť províziu žalobcovi. Celý tento mechanizmu bol dohodnutý z dôvodu, aby nedochádzalo k uzatváraniam poistných zmlúv účelovo na krátke obdobie, a aby provízia bola skutočne zaslúžená. Je logické, že finančná inštitúcia mala záujem o uzavretie takých zmlúv, ktoré budú trvať dlhšiu dobu a výnos z nich pokryje náklady na jej obstaranie a bude z nich mať aj zisk. Ide o základnú pohnútku pri podnikaní v oblasti finančného sprostredkovania. Počas tejto dohodnutej doby, znáša riziko storna poistnej zmluvy práve jej sprostredkovateľ (v tomto prípade žalobca voči finančnej inštitúcii a žalovaný voči žalobcovi). Ak by takáto zodpovednosť sprostredkovateľa neexistovala, viedlo by to k nekontrolovanému uzatváraniu poistných zmlúv len za účelom vyplatenia provízie bez akejkoľvek zodpovednosti za jej následné naplnenie. Provízia bola vyplácaná v takej výške v akej bola, aby bol žalovaný motivovaný starať sa o klienta a udržovať poistnú zmluvu v platnosti minimálne počas dohodnutej doby.

3.7. Žalobca zastával názor, že základ jeho nároku na vrátenie poskytnutej provízie pochádza priamo zo Zmluvy. Ide o nárok, ktorý z tohto zmluvného vzťahu priamo vyplýva a ktorý sa žalovaný zaviazal dodržiavať. V danom prípade nejde o spotrebiteľský, ale o obchodnoprávny vzťah postavený na ustanoveniach . Žalovanému neprináleží status ,,slabšej strany“. V prípade ak mal pochybnosti o tom či zmluva medzi ním a žalobcom je v rozpore s právnym poriadkom, mal túto skutočnosť namietať pri uzatváraní zmluvy, prípadne do zmluvného vzťahu so žalobcom nevstupovať.

3.8. Čo sa týka žalovaným uvádzaných námietok ohľadom právneho názoru, ktorý prvoinštačný súd zaujal voči smernici EÚ 86/653/EHS, keď sa nestotožnil s tým, že smernice Rady Európy nie sú priamo aplikovateľné v právnych vzťahoch, nemajú teda priamu účinnosť, pričom je povinnosťou členských štátov ich obsah aproximovať do právneho poriadku, žalobca uviedol, že uvedená smernica už bola aproximovaná do ust. .

3.9. Žalobca na podporu svojich tvrdení v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03.09.2008, v ktorom Najvyšší súd SR rozhodol o skutkovo podobnom nároku.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24.03.2019 k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že plne zotrváva na tom, čo uviedol vo svojom odvolaní. Ohľadom premlčania sa žalobca pokúšal zavádzať súd prvej inštancie nesprávnou interpretáciou predpisov, preto žalovaný odkázal na rozhodnutie NS SR , ktoré jednoznačne stanovuje ako dátum začatia plynutia premlčacej doby pri odňatej provízii dátum zrušenia poistnej zmluvy.

5. Žalobca na písomné vyjadrenie žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 23.04.2019, písomne nereagoval.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku vecne správny podľa potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

8. Obligatórne ( ) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v ust. . Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v je vo svojej podstate porušením základného strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Porušenie procesných pravidiel v zmysle ust. a b ) odvolací súd nezistil.

10. V priebehu odvolacieho konania došlo k zmene obchodného mena žalobcu z AEGON partner, s.r.o. na Servisná spoločnosť Partner, s.r.o. „v likvidácii“ a dňom 01.05.2020 vstúpil do likvidácie.

11. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania kvalifikoval ako podstatné odvolacie námietky tvrdenia žalovaného, že časť nároku žalobcu je premlčaný, pričom súd prvej inštancie vznesenú námietku premlčania nesprávne právne posúdil, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore so smernicou Rady Európy EÚ 86/653/EHS z 18.12.1986, z ktorej vyplýva, že sa zmluvou nemožno odchýliť od tejto smernice v neprospech obchodného zástupcu v časti nároku na vzniknutú províziu, prípadne na jej vrátenie. Obe odvolacie námietky považoval odvolací súd za nedôvodné.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a prvoinštančného, odvolaním napadnutého rozsudku, odvolací súd konštatuje, že záver súdu uvedený v bode 23., že žalobca uzavrel so žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom zmluvu o obchodnom zastúpení, nie je správny. V zmysle ustanovenia článku bodov 1.6 až 1.8 medzi stranami sporu uzatvorenej zmluvy o obchodnom zastúpení a výkone činnosti finančného agenta uzatvorenej podľa § 652 a nasl. Obch. zák. zo dňa 01.02.2012 vrátane jej dodatkov vyplýva, že uzatvorením zmluvy žalovaný ako fyzická osoba po zápise do zoznamu podriadených finančných agentov nadobudol postavenie podriadeného finančného agenta podľa Zákona o finančnom sprostredkovaní, ktoré je podnikaním podľa . Uvedená skutočnosť, teda že žalovaný v spore vystupuje ako podnikateľ, vyplýva aj z ust. Uvedené nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie však nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko tento uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o obchodnom zastúpení.

13. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.06.2009 možno uzavrieť, že všeobecná štvorročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 397 Obch. zák., rozhodná pre začiatok plynutia premlčacej lehoty týkajúceho sa nároku na vrátenie provízie, začína plynúť momentom ukončenia zmluvného vzťahu medzi poistencom a poisťovňou (v tomto prípade žalobcom). Zároveň týmto momentom vzniká na strane obchodného zástupcu (žalovaného) bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Pretože vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym, platí štvorročná všeobecná premlčacia lehota ustanovená . Z uvedeného dôvodu záver súdu prvej inštancie o tom, že premlčaciu lehotu je potrebné počítať od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry je nesprávny, aj keď súd prvej inštancie na záväzkový vzťah správne aplikoval ust. Obch. zák. Uvedený záver súdu prvej inštancie však nemal vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku z nasledovných dôvodov. Žaloba bola na súd prvej inštancie podaná dňa 11.08.2017. Žalobca

si v nej uplatnil nárok na zaplatenie faktúr vystavených v období októbra až decembra 2013 a v priebehu roka 2014 (v ktorých vyčíslil nárok na vrátené provízie), a to zo zrušených poistných zmlúv v mesiacoch august 2013 až december 2014. Odvolací súd po prehodnotení obsahu a špecifikácie žalovaných faktúr ustálil, že premlčanie sa mohlo týkať len nárokov uplatnených vo faktúre 413000482 zo dňa 17.09.2013, splatnej dňa 08.10.2013, ktorý špecifikoval nasledovne. V mesiaci 8/2013 prišlo k zrušeniu poistných zmlúv č. 1001162667, 1001162641 (viď provízny výkaz str. 9 a zoznam poistných zmlúv). Žalobcovi v zmysle obchodných podmienok a vyššie uvedenej špecifikácie vznikol nárok na odňatú províziu v celkovej výške 331,96 Eur (viď dátum generovania 07.08.2013 v províznom výkaze). Suma 331,96 Eur bola v dôsledku započítania znížená o 1,97 Eur na sumu 329,99 Eur. V mesiaci 9/2013 prišlo k zrušeniu poistných zmlúv č. 1001178888, 1001178812, 1001178797, 1001162633, 1001162625, 1001076991, 1001040871, 1000998592 (viď provízny výkaz str. 10 a zoznam poistných zmlúv). Žalobcovi v zmysle obchodných podmienok a vyššie uvedenej špecifikácie vznikol nárok na odňatú províziu v celkovej výške 3.737,23 Eur (viď dátum generovania 05.09.2013 v províznom výkaze). Suma 3.737,23 Eur bola v dôsledku započítania znížená o 1,52 Eur na sumu 3.735,71 Eur. V zmysle obchodných podmienok mal žalovaný v rezervnom fonde sumu vo výške 1.249,49 Eur (viď. provízny výkaz str. 16 a 17), uvedená suma bola započítaná na predmetnú faktúru (329,99 Eur + 3 735,71 Eur - 1 249,49 Eur = 2.816,21 Eur). Na vystavenú faktúru vo výške 2.816,21 Eur bola započítaná suma vo výške 1.914,28 Eur, ktorá vznikla žalovanému z uzavretých poistných zmlúv č. 1001063089, 1001048198 (viď provízny výkaz str. 13 a 14). Na základe vyššie uvedeného predstavuje dlžná suma 2.816,21 Eur - 1.914,28 Eur = 901,93 Eur

14. Z uvedenej špecifikácie faktúry vyplýva, že v mesiaci august 2013, ktoré obdobie by do 11.08.2017 (dátum podania žaloby) mohlo prichádzať do úvahy v prípade vznesenej námietky premlčania, boli zrušené poistné zmluvy č. 1001162667 a č. 1001162641. Žalobcovi v zmysle obchodných podmienok vznikol nárok na odňatú províziu v celkovej výške 331,96 Eur, ktorá bola znížená v dôsledku započítania o 1,97 Eur na sumu 329,99 Eur. Zároveň však z uvedenej špecifikácie vyplýva, že žalobca započítaval na uvedený nárok tak finančné prostriedky žalovaného v rezervnom fonde vo výške 1.249,49 Eur ako aj nárok na vzniknutú províziu z poistných zmlúv č.1001063089 a č. 1001048198, ktorý nárok na započítanie vznikol, ako vyplýva z provízneho výkazu, v júli 2014. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa z faktúry č. 413000482 domáha len zaplatenia sumy 901,93 Eur napriek tomu, že bola vystavená na sumu 2.816,21 Eur. K zániku nároku na zaplatenie sumy 1.914,28 Eur došlo započítaním v roku 2013 a 2014, teda pred podaním žaloby a preto vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného nemohla byť dôvodná.

15. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že nemal vedomosť o Províznom poriadku žalobcu patriaceho k zmluve, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že Provízny poriadok bol neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy, čo vyplýva aj z bodu 6.11 zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorú žalovaný podpísal.

16. K odvolacej námietke žalovaného, že uzatvorená zmluva medzi stranami sporu o obchodnom zastúpení konkrétne v časti článku 7 bod 7.1., článok 7 bod 7.2., článok 7 bod 3 provízneho poriadku sú v rozpore so smernicou EÚ 86/653 EHS ako aj v rozpore so závermi rozsudku Európskeho súdneho dvora C-48/16, pod ECLI:EÚ:C:2017:377 zo dňa 17.05.2017, C-48/16 odvolací súd uvádza, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že uvedená smernica bola transponovaná do slovenského právneho poriadku s účinnosťou od 01.01.2002. Zánik nároku na províziu upravuje ust. Obch. zák.

17. Žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na závery rozsudku Európskeho súdneho dvora C-48/16, v zmysle záverov ktorého sa domáhal eurokoformného výkladu ust. § 662 ods. 1, 3 Obch. zák. Vzhľadom na námietky žalovaného o rozpore uvedenej smernice s uzatvorenou zmluvou, odvolací súd, pri skúmaní uplatneného nároku žalobcu, vychádzal zo záverov prejudiciálnej otázky položenej Okresným súdom Dunajská Streda zo dňa 23.11.2015, o ktorej Súdny dvor rozhodol hore uvedeným rozhodnutím s nasledovnými závermi. 1. Článok 11 ods. 1 smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou,

ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejto zmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať predpokladaný čas. 2. Článok 11 ods. 2 a sa má vykladať v tom zmysle, že ustanovenie zmluvy o obchodnom zastúpení, podľa ktorého je zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou, nie je „odchýlením v neprospech obchodného zástupcu" v zmysle článku 11 ods. 3 tejto smernice, pokiaľ časť provízie, ktorá sa musí vrátiť; je primeraná rozsahu nerealizovanej zmluvy a pod podmienkou, že nerealizácia tejto zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné zastúpenému. 3. Článok 11 ods. 1 druhá zarážka smernice 86/653 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému" sa nevzťahuje len na právne dôvody bezprostredne vedúce k ukončeniu zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.

18. Na súdenú vec je možné závery uvedeného rozhodnutia aplikovať v plnom rozsahu, pričom odvolací súd konštatuje, že strany sporu, tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v bode 23. napadnutého rozsudku, mali v článku 7 bod 3. Provízneho poriadku dohodnuté, že ak nedôjde k splneniu dohodnutých podmienok, časť vyplatenej provízie sa bude považovať za odňatú a žalovanému vznikne povinnosť odňatú províziu vrátiť a to aj v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Zároveň v Províznom poriadku bola výška odňatej provízie určená percentom od 99 % po 0 % z celkového nároku na províziu za danú poistnú zmluvu a závisela od počtu mesiacov dĺžky trvania poistnej zmluvy. Odvolací súd ustálil, že takýto spôsob výpočtu pomernej časti provízie, ktorú bol povinný žalovaný vrátiť v prípade čiastočnej nerealizácie zmluvy uzavretej medzi zastúpeným a treťou osobou nie je neprimeraným a nemožno ho považovať za odchýlenie sa v neprospech obchodného zástupcu. V tomto smere odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie v konaní nezistil, že by neplnenie povinností zo strany poistených osôb malo byť na ťarchu žalobcu. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní netvrdil, ani nepreukazoval, že k zániku poistných zmlúv, z ktorých bol povinný vrátiť žalobcovi províziu došlo vinou žalobcu AEGON partner s.r.o. tak, ako tvrdila sťažovateľka v položenej prejudiciálnej otázke. Z uvedeného dôvodu správne súd prvej inštancie dokazovanie v tejto časti nevykonával. Odvolací súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie nárok žalobcu a argumentáciu žalovaného výslovne neposudzoval v zmysle smernice Rady EÚ 86/653/EHS, ktorá bola transponovaná do právneho poriadku SR, a ani sa výslovne nezaoberal závermi vyššie uvedenej prejudiciálnej otázky, jeho rozhodnutie o povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi časť provízie je správne.

19. Odvolací súd nemal pochybnosti o obsahu článku 3 ods. 1 kódexu patriaceho k zmluve, ktorého výklad mal žalovaný za sporný. Jednoznačne z neho vyplýva, že finančnému agentovi (žalovanému) vzniká povinnosť províziu vrátiť žalobcovi aj v prípade ukončenia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

20. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie .

21. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vo výroku vecne správny v zmysle ustanovenia , aj keď čiastočne z iných dôvodov.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).