Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_53Ek-1090-2018.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Subarea
53Ek/1090/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFITHERM Jablonov, s.r.o., so sídlom Zátišie 10, 831 03 Bratislava, IČO: 44 566 972, práv. zast.: AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 854 930, proti povinnému: C. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. 1, XXX XX P. - J. E., práv. zast.: D.. E. Q., ml., advokát, so sídlom I. kancelárie Q. 6, XXX XX Košice, na vymoženie pohľadávky vo výške XX XXX,XX eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou: D.. Denisa Regináčová Mihalová, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. januára XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 53Ek/1090/2018 zo dňa 20. januára 2020 z a m i e t a .
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu, podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške XX XXX,XX eura s príslušenstvom. I. exekučný titul pripojil právoplatný a vykonateľný rozsudok Z. súdu S., sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX (ďalej aj len „I. st. rozsudok“). Súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku D.. C. S. E., ktorá ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
2. Povinný prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podal návrh na zastavenie exekúcie. Uviedol, že je pravdou, že povinný bol účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. XXC/XX/XXXX (ďalej len „I. st. základné konanie“), avšak pohľadávku, ktorej sa týkali práva uplatnené v tomto súdnom konaní, postúpil na základe W. o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa XX. XX. XXXX na spoločnosť I. G&G, s.r.o., O.: XX XXX XXX, so sídlom I. XXXX, XXX XX J. (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“ a „spoločnosť I. G&G, s.r.o.“). H. pohľadávky bolo oznámené konajúcemu odvolaciemu súdu, pričom postupník navrhol súdu aj svoj vstup namiesto povinného do konania, na strane žalobcu. Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, povinný zisťoval tak na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde, prečo je voči nemu vedené exekučné konanie a či už bolo v konaní právoplatne rozhodnuté, na čo mu súdy oznámili, že mu už nemôžu poskytnúť žiadne ďalšie informácie, nakoľko povinný už nie je účastníkom konania, z dôvodu zmeny účastníctva a vstupe spoločnosti I. G&G, s.r.o. na jeho miesto. H. sa podarilo na internete vyhľadať elektronickú verziu rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XXX/XXlX, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní v konaní vedenom na Z. súde S. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom bol vydaný exekučný titul, z ktorého si oprávnený uplatňuje práva v tomto exekučnom konaní. Z rozsudku odvolacieho súdu preukázateľne vyplýva, že na strane žalobcu už vystupuje postupník, spoločnosť I. G&G, s.r.o., čím povinnosť na náhradu trov konania v zmysle exekučného titulu, má výlučne táto spoločnosť. S poukazom na uvedené mal povinný za to, že toto exekučné konanie je voči nemu vedené neoprávnene.
X. Právny zástupca oprávneného žiadal, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Uviedol, že v článku I bod 2 Zmluvy o postúpení pohľadávky sa uvádza, že pohľadávka je postúpená dňom jej účinnosti, pričom, keďže tento deň nie je v zmluvných ustanoveniach bližšie upravený, právne účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzatvorením zmluvy, t.j. 01. XX. XXXX. V článku I bod 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky sa tiež uvádza, že pohľadávka sa postupuje spolu so všetkými právami s ňou spojenými. Za práva spojené s pohľadávkou sa v zmysle právnej teórie pokladá samotný nárok, teda právo na uplatnenie a vymáhanie pohľadávky, právo na jeho urovnanie, právo na jeho zmenu, napr. dohodou o splátkach, a pod.. Ani jeden z vyššie uvedených inštitútov nezahŕňa možnosť, že by s pohľadávkou veriteľa boli nerozlučne spojené záväzky veriteľa, tým skôr nie záväzky, ktoré ani nevznikli spolu s pohľadávkou, ale ktoré sú dôsledkom činnosti veriteľa, hoc aj súvisiacej s pohľadávkou. Tvrdenie, že by spolu s postúpenou pohľadávkou na spoločnosť I. G&G, s.r.o. prešli aj záväzky, ktoré vznikli povinnému voči oprávnenému tým, že svojim konaním spôsobil oprávnenému škodu (nevyhnutnosť vynaložiť náklady na obranu v súdnom konaní o neexistentnej pohľadávke, ktoré inicioval a viedol povinný), tak nemá oporu v zákone, ale ani v samotnej zmluve o postúpení pohľadávky. R. škoda, ktorej náhrada v podobe priznanej náhrady trov právneho zastúpenia oprávnenému vznikla, bola výsledkom konania povinného, keďže všetka táto škoda vznikla ešte predtým, ako I. G&G, s.r.o. danú neexistentnú pohľadávku od povinného nadobudlo a pred tým, ako sa I. G&G. s.r.o. stalo účastníkom predmetného súdneho konania. Trovy konania, ktorých náhradu je v zmysle I. st. rozsudku zaviazaný zaplatiť povinný, teda predstavujú záväzok výlučne samotného povinného, ktorý vznik týchto trov spôsobil (zavinil). V tomto prípade sa jedná teda o dlh, resp. záväzok, ktorý má povinný voči oprávnenému. Oprávnený nikdy nedal povinnému súhlas s tým, aby tento jeho dlh prevzala spoločnosť I. G&G, s.r.o., ani akýkoľvek iný subjekt /§ 531 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)/, a teda nie je možné, aby sa povinný tohto svojho záväzku zo spôsobenej škody - povinnosti uhradiť trovy konania v zmysle I. st. rozsudku, ktoré vyvolal, zbavil tým, že by tento dlh prevzala, bez súhlasu oprávneného, spoločnosť I. G&G, s.r.o..
4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa XX. marca XXXX výrokovou vetou I. rozhodol, že súd exekúcie zastavuje, výrokovou vetou II. rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi povinného trovy právneho zastúpenia v sume XXX,XX eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a výrokovou vetou III. rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. C. S. Mihalová, so sídlom Moyzesova 34, 040 01 Košice, náhradu trov exekúcie v sume 36 eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Konštatoval najmä, že: „Súd opätovne preskúmal exekučný titul sp. zn. XXC/ XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX priložený k návrhu na vykonanie exekúcie spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, a na základe tvrdení povinného, že on nemá byť účastníkom konania, si súd vyžiadal od Okresného súdu v Rožňave rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a zistil, že Krajský súd v Košiciach pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu povinného uznesením sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Oprávnený však pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie doručil rozsudok sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, bez rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a zo dňa XX.X.XXXX. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol ako povinného (žalobcu) z exekučného titulu vydaného Okresným súdom Rožňava sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a nie ako povinného (žalobcu) označeného v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Súd na základe zistených skutočností exekúciu zastavil.“
5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal sťažnosť.
6. Sudca Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 53Ek/1090/2018 zo dňa 4. novembra 2019 rozhodol, že súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 53Ek/1090/2018 zo dňa 14. marca 2019 v celom rozsahu zrušuje a vec vracia vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. V zrušujúcom uznesení konštatoval, cit: „Medzi účastníkmi konania je sporné, či vymáhaný nárok prešiel na spoločnosť I. G&G, s.r.o. a teda, či exekúcia voči povinnému je vedená oprávnene. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že v právnej veci vedenej na Z. súde v S. sp. zn. XXC/XX/XXXX vo veci žalobcu (povinného), proti žalovanému (oprávnenému) o neplatnosť a neúčinnosť právnych
úkonov súd rozhodol rozsudkom zo dňa XX. XX. XXXX tak, že žalobu žalobcu (povinného) zamietol a zaviazal žalobcu (povinného) uhradiť žalovanému (oprávnenému) náhradu trov konania vo výške XX XXX,XX eura, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Povinný proti I. st. rozsudku podal odvolanie. Následne, v priebehu odvolacieho konania, povinný uzatvoril so spoločnosťou I. G&G, s.r.o. Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej sa súdny spor týkal. K. zo dňa XX. XX. XXXX odvolací súd na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky povolil zmenu účastníkov konania a novým žalobcom sa stala spoločnosť I. G&G, s.r.o.. S. zo dňa XX. XX. XXXX, odvolací súd potvrdil I. st. rozsudok a žalovanému (oprávnenému) priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, tú už voči novému žalobcovi - spoločnosti I. G&G, s.r.o., ktorú Okresný súd Rožňava vyčíslil v uznesení zo dňa XX. XX. XXXX na sumu vo výške X XXX,XX eura. .... Z citovaných zákonných ustanovení v odsekoch 13. a 14. (poznámka sudcu § 488 a § 489 Občianskeho zákonníka) jednoznačne vyplýva, že zákon rozlišuje inštitút pohľadávky a inštitút záväzku. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s názorom právneho zástupcu oprávneného, keď konštatoval, že vymáhaná suma nepredstavuje pohľadávku, príp. jej príslušenstvo, ktoré by sa týkali práva žalobcu (C. E.) uplatneného v I. st. základnom súdnom konaní. Naopak, predmetné vymáhané trovy z I. st. základného konania predstavujú dlh, resp. záväzok, ktorý má žalobca (povinný C. E.) voči žalovanému (oprávnenému H. D., s.r.o.). Zmluva o postúpení pohľadávky, príp. pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu z C. E. na obchodnú spoločnosť I. G&G, s.r.o., vykonanej uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XX. XXXX sú teda pre posúdenie dôvodnosti vykonávania exekúcie proti označenému povinnému, právne irelevantné.“ Zároveň vyššiemu súdnemu úradníkovi prikázal, aby novom rozhodnutí rozhodol o trovách exekúcie spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vrátane tzv. „sťažnostných trov“ (analógia § 396 ods. 3 CSP), rešpektujúc pri tom právny názor vyslovený sudcom. Následne vyšší súdny úradník vydal dňa 20. januára 2020 nové rozhodnutie pod sp. zn. 53Ek/1090/2018, v ktorom výrokovou vetou I rozhodol, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta a výrokovou vetou II. rozhodol, že povinný je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi oprávneného trovy právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eura. Zamietnutie návrhu povinného odôvodnil predovšetkým tým, že cit.: „Súd opätovne preskúmal exekučný titul sp. zn. XXC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX priložený k návrhu na vykonanie exekúcie spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Súd na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že Krajský súd v Košiciach pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu povinného uznesením sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a zároveň rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil I. st. rozsudok a žalovanému (oprávnenému) priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, voči novému žalobcovi - spoločnosti I. G&G, s.r.o.. Okresný súd Rožňava uznesením zo dňa X.X.XXXX priznal žalovanému (oprávnenému) náhradu trov odvolacieho konania v sume 2410,32 Eur. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon rozlišuje inštitút pohľadávky a inštitút záväzku. Z uvedeného vyplýva, že predmetná vymáhaná suma nepredstavuje pohľadávku príp. jej príslušenstvo, ktoré sa týka práva žalobcu (povinného Dominika Michaľova) uplatneného v I. st. základnom súdnom konaní. Predmetná vymáhaná suma predstavuje dlh resp. záväzok, ktorý má žalobca (povinný C. E.) voči žalovanému (oprávnenému H. Jablonov, s.r.o.). W. o postúpení pohľadávky, príp. pripustenie zmeny účastníka konania na strane žalobcu z C. E. na obchodnú spoločnosť I. G&G, s.r.o., vykonanej uznesením P. súdu v P. č. k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX sú teda pre posúdenie dôvodnosti vykonávania exekúcie proti označenému povinnému, právne irelevantné.“ Pri rozhodovaní vyšší súdny úradník aplikoval ustanovenia § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 488, § 489 Občianskeho zákonníka, § 199e Exekučného poriadku a § 13a ods. 2 písm. c, § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
8. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, povinný prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť. Zotrval na svojom návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodov v ňom uvedených, ako aj vo vyjadrení k sťažnosti zo dňa 24. 04. 2019, pričom zároveň poukázal na to, že sa v danej veci rozhodol obrátiť aj na Ústavný súd SR, u ktorého sa domáha ochrany svojich práv porušených rozhodnutím zo dňa 04. 11. 2019, ktoré predchádzalo napádanému uzneseniu, keďže týmto rozhodnutím bolo porušené jeho ústavné právo na súdnu ochranu. K tomu tvrdeniu povinného exekučný súd dodáva, že v tejto súvislosti povinný nepredložil žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že ohľadom danej veci prebieha na Ústavnom súde SR konanie.
9. Právny zástupca oprávneného žiadal, aby súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol. Taktiež zotrval na svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a sťažnosti zo dňa 04. 04. 2019. Mal za to, že povinný v rámci podanej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti a argumenty, ktoré by odôvodňovali jeho návrh na zastavenie exekúcie a priznanie náhrady trov konania povinnému v celom rozsahu.
10. Sudca k veci udáva nasledovné:
11. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
12. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
15. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí, prihliadnuc pri tom na právny názor vyslovený sudcom v zrušujúcom uznesení (odsek 7.) a preto v zmysle § 250 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku. Opätovne zdôrazňuje, že vymáhaná suma nepredstavuje pohľadávku, príp. jej príslušenstvo, ktoré by sa týkali práva žalobcu (C. E.) uplatneného v I. st. základnom súdnom konaní ale vymáhané trovy z I. st. základného konania predstavujú dlh, resp. záväzok, ktorý má žalobca (povinný C. E.) voči žalovanému (oprávnenému H. D., s.r.o.).
16. Nad rámec uvedeného, sudca k sťažnosti povinného poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej povinný musí uviesť a uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Z predmetného ustanovenia zákona je preto zrejmé, že pri rozhodovaní súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (ako aj o sťažnosti povinného) sú podstatné tie právne skutočnosti, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a nastali do dňa podania tohto jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Prípadné ďalšie tvrdenia povinného reagujúce na vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. uvedené iba v sťažnosti, sú pre rozhodovanie súdu irelevantné.
17. Povinný žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.
18. Povinnému v exekučnom konaní zákon priznáva len nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie (§ 199a ods. 2 Exekučného poriadku). Predpokladom pre priznanie tejto náhrady je úspech povinného v tomto konaní. Keďže súd sťažnosť povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zamietol, t.j. povinný v konaní o sťažnosti úspech nemal, rozhodol o nich tak, ako je uvedené vo výrokovej vete II. tohto uznesenia. 19. Záverom sudca dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.