Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/314/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária, Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, proti žalovanému Y. G., G.. X.X.XXXX, E. G. K., A. R. XXX/XX, zast. Jakubis & Partners s.r.o., Bratislava, Zámocká 36, o zaplatenie 6.684,34 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku -62 zo 6.3.2018 Okresného súdu Košice-okolie v znení opravného uznesenia -84 z 2.8.2019 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia -84 z 2.8.2019 vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.573,46 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 7.12.2012 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej vyhovujúcej časti m e n í rozsudok a žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,84 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom rozhodol tak, že v rozsahu sumy 1.853,15 eur s prísl. konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok 102,33 eur cestou prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.831,19 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 7.12.2012 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 44,56%.

2. Súd, vychádzajúc zo znenia , opravným uznesením -84 z 2.8.2019 opravil správne označenie žalobcu v rozsudku zo 6.3.2012, ktorý znie Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava.

3. Rozhodol tak o žalobe, podanou uňho 13.11.2015 , ktorou sa právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. (ďalej len pôvodný žalobca ) domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 6684,34 eur spolu s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 7.12.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania, na tom skutkovom a právnom základe, že zmluvou o pôžičke č. XXXXXXX z XX.X.XXXX žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 11.791,80 eur, túto pôžičku mal splácať v 90 pravidelných mesačných splátkach po 131,02 eur mesačne, pričom doposiaľ zaplatil z uvedenej sumy len 69,00 eur. Keďže porušil svoju povinnosť splácať pôžičku , resp. jej jednotlivé splátky riadne a včas, listom z 28.11.2012 veriteľ vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný tento dlh ale nevyrovnal. Pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX previedol pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, o ktorej zmene bolo rozhodnuté

uznesením súdu z 30.5.2017 (č.l. 45). Žalobca pred prvým pojednávaním, podaním z 27.10.2017, doručeným súdu 30.10.2017 súdu oznámil, že v rozsahu sumy 1.853,19 eur (884,08 eur poplatky a zmluvné pokuty, ako aj sumy 969,07 eur) berie spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a konanie o nej žiada zastaviť; vzhľadom na skutočnosť, že prejednávaný úverový vzťah je bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho preto upravil žalobný petit tak, že sa domáha úhrady sumy 4.831,19 eur ako rozdielu medzi poskytnutou sumou 4.900,19 eur a zaplatenou sumou 69 eur, ako aj úroku z omeškania 8,75% ročne od 7.12.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo síce po začatí konania ale pred prvým pojednávaním, so späťvzatím žaloby nebol potrebný súhlas žalovaného a preto súd konanie v rozsahu sumy 1.853,15 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil a vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku v sume 104,49 eur (111,19 eur mínus 6,70 eur) cestou prevádzkovateľa systému. Súd po vykonanom dokazovaní, urobil záver, že medzi stranami sporu nebolo pochýb o tom, že medzi nimi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v zákone , ktorý je vo vzťahu k i v pomere špeciality vychádzajúc z Obč. zák. s účinnosťou od 1.4.2015. Citujúc znenie , Obch. zák. a účinného 18.4.2012, uviedol, že v danej veci nie je spor o to, že pri vzniku tohto záväzkového vzťahu žalobca bol v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa, ktorému bola poskytnutá pôžička. Zo samotnej zmluvy mu vyplynulo, že výška pôžičky bola 4.900,19 eur, ktorú mal žalovaný spolu s 32% ročným zmluvným úrokom vrátiť v 90 splátkach po 131,02 eur. Zo zmluvy však nie je zrejmé to, v ktorý konkrétny deň, vyjadrený dátumom, bola splatná prvá splátka, a v akých termínoch boli splatné všetky ďalšie. Poukázal na to, že termín konečnej splatnosti pôžičky, vyjadrený spôsobom: 10/2019 síce indikuje, že pri spätnom odpočte 90 splátok by prvá splátka mala byť uhradená v mesiaci apríl 2012, však nevedno, v ktorý deň, že priemerne zdatnému spotrebiteľovi, poznajúc dátum splatnosti prvej a všetkých ďalších jednotlivých splátok a ich celkovom počte nemôže robiť problém vyrátať konečnú splatnosť t.j. deň úhrady poslednej splátky. Súd však akcentoval, že v uzavretej zmluve údaj o lehote splatnosti jednotlivých splátok, najmä tej prvej, absentuje, pričom táto okolnosť má zásadný význam. Keďže údaj o dni splatnosti splátok absentuje, absentuje i presný údaj o konečnej splatnosti pôžičky ako celku, a v tomto smere je zmluva neurčitá. Vychádzajúc z uviedol, že absencia súdom uvedených náležitostí znamená, že posudzovaný úver je bezúročný a bez poplatkov. Predmetom žaloby bola suma 6.684,34 eur, ktorej výšku z hľadiska zloženia jednotlivých jej položiek ani pôvodný a ani súčasný žalobca nešpecifikoval. Z postoja žalobcu v tomto konaní mal za zrejmé, že uvedomujúc si uvedenú skutočnosť t.j., že úver je bez poplatkov a bez úrokov, ešte v čase pred doručením vyjadrenia žalovaného k žalobe, zobral žalobu v rozsahu, ktorým presahuje sumu 4831,19 eur (rozdiel medzi poskytnutou a zaplatenou sumou), spolu s úrokom z omeškania, späť, že uvedené značí jediné, že tak, ako na to žalovaný poukázal aj vo svojom vyjadrení, žalobca uvedenú okolnosť - bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, akceptoval. Žalovaný tiež tvrdil, že nárok žalobcu je premlčaný podľa a Obč. zák. , čo malo vyplývať z toho, že - ako je zrejmé z „Prehľadu splátok a úhrad“, žalovaný sa dostal do omeškania už so splátkou zo dňa 20.5.2012, a keďže žalobu podal na súde až 13.11.2015, nárok žalobu je premlčaný. Súd ohľadom tohto tvrdenia uviedol, že žalovaný nijako neozrejmil, akými úvahami a z čoho tento záver vyplynul, keďže z dokazovania vyšlo najavo, že po úhrade sumy 69 eur dňa 23.4.2012 a následnom niekoľkomesačnom neplatení veriteľ úver listom zo dňa 28.11.2012 vyhlásil za predčasne splatným. Dlh tvorili nielen neuhradené, ale aj splátky, majúc byť zaplatenými v dobe do 11/2019. Výzvu na úhradu dlhu žalovaný prevzal dňa 3.12.2012, lehota na plnenie mu uplynula dňa 6.12.2012 a keďže nezaplatil, v omeškaní je od 7.12.2012. Súd poukázal na to, že žaloba na celý zročný dlh bola podaná 13.11.2015 a pohľadávka žalobcu (v žalovateľnej výške), premlčaná nie je. K výhradám žalovaného, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, vyžadované , uviedol, že túto argumentáciu žalovaný nepodoprel žiadnymi faktami, a s tým sa vysporiadal iba súd. K námietkám, že predmetom úverovania mala byť úhrada špecifikovaných záväzkov žalovaného v zmysle bodu 3 Zmluvy pre Consumer Finance Holding (č. zmluvy XXXXXXX), VÚB a.s. (č. zmluvy XXXXXXX) a voči spoločnosti HT s neuvedeným číslom zmluvy, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu netransparentnosti, keď ich musel vrátiť s „predpokladanou“ neúmernou výškou poplatkov, ktoré sú jednak premlčané a v rozpore s dobrými mravmi a z dôvodu ktorých si žalovaný na ich splácanie zobral ďalší úver, súd pripomenul, že úverovú zmluvu č. XXXXXXX podpísal žalovaný ako posledný, že bez jeho aktivity a prejavenou vôľou, ktorou žiadal prefinancovať svoje skoršie záväzky, a ktoré nie sú predmetom tohto konania, by len ťažko mohlo dôjsť k vzniku zmluvného vzťahu dňa XX.X.XXXX, ktorým ako nad všetky pochybnosti preukázané, žalovaný navyše požiadal aj o poskytnutie ďalšej hotovosti v sume 1400,- eur (skratka HT zn. „hotovosť“). Zdôraznil, že zaoberať sa posudzovaním toho, že sa žalovaný nemal možnosť

oboznámiť s ustanoveniami jednotlivých refinancovaných zmlúv, je nadbytočné , vychádzajúc z toho, že ak boli oba predchádzajúce záväzky uhradené, čo v konaní vyvrátené nebolo, len ťažko by súd mohol zvrátiť následok spočívajúci v tom, že peniaze, ktoré reálne na tento účel z konta žalobcu na základe zmluvy z XX.X.XXXX odišli, by nemali byť posudzované ako úverové prostriedky. Tvrdenie žalovaného o tom, že predchádzajúce záväzky musel vrátiť s „predpokladanou“ neúmernou výškou poplatkov, ktoré sú jednak premlčané a v rozpore s dobrými mravmi, a že toto boli dôvody, pre ktoré si žalovaný na ich splatenie zobral ďalší úver, zostalo iba v štádiu tvrdenia, ohľadom toho ani on sám neprodukoval žiadne dôkazy a v konečnom dôsledku aj v prípade ich pravdivosti, na právne posúdenie prejednávanej veci by to nemalo žiaden vplyv. Vzhľadom na uvedené závery súdu, a skutočnosť, že žalobca žalobný petit upravil presne tak, ako to ustálil súd, že prejednávaný úver je bezúročný a bez poplatkov, za stavu, že žalovaný dostal sumu 4.900,19 eur a pred podaním žaloby zaplatil 69 eur, urobil záver, že žalobcovi dlhoval 4.831,19 eur, ktorú sumu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie, spolu aj s úrokom z omeškania, podľa Obč. zák., a Nariadenia vlády účinného od 1.1.2009 do 31.1.2013. Ďalej uviedol, že že výzvou zo dňa 28.11.2012 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlhu s lehotou plnenia do troch dní od jej doručenia. Žalovaný výzvu prevzal 3.12.2012 a 6.12.2012 uplynula lehota na plnenie, preto je dňom 7.12.2012 v omeškaní. V uvedený deň bola základná sadzba ECB 0,75%, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle žaloby. V danej veci bol žalobca úspešný v pomere 72,28%, k pomeru neúspechu 27,72%, preto súd podľa priznal žalobcovi právo na 44,% trov konania.

4. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti výroku III. a IV., t.j. výrokom, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.831,19 eur istiny s prísl. a voči výroku o trovách konania.

5. Vychádzajúc z § 101 a § 103 Obč. zák., z ich výkladu ohľadom objektívneho a subjektívneho začiatku plynutia premlčacej doby, a zo súdnej praxe (R 28/1984) mal za to, že v zmysle § 101 Obč. zák. je nárok žalobcu premlčaný, že z listinných dôkazov predložených žalobcov jednoznačne vyplýva, že sa dostal do omeškania už dňa 20.5.2012 v dôsledku nezaplatenia splátky, že s poukazom na § 103 Obč. zák. sa žalobca od 20.5.2012 mohol domáhať svojho nároku a vzhľadom na skutočnosť, že podal žalobu na súd až 13.11.2015, možno jednoznačne konštatovať, že nárok žalobcu je premlčaný. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu, že po úhrade sumy 69,00 eur dňa 23.4.2012 a následnom niekoľko mesačnom neplatení veriteľ úver listom z 28.11.2012 vyhlásil za predčasne splatným, že dlh tvorili nielen neuhradené, ale aj splátky majúce byť zaplatenými v dobe do 11/2019, že výzvu na úhradu dlhu žalovaný prevzal 3.12.2012, že lehota na plnenie uplynula 6.12.2012 a keďže nezaplatil bol v omeškaní podľa názoru súdu od 7.12.2012. Poukázal na to, že zo samotného dôkazu žalobcu - prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že sa dostal do omeškania už so splátkou 20.5.2012 a mal za to, že žaloba, ktorú podal žalobca na súd 13.11.2015, bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Mal za to, že žaloba na celý zročný dlh bola podaná 13.11.2015 a teda pohľadávka žalobcu je premlčaná. Ďalej poukázal aj na účel poskytnutia úveru, t.j., prefinancovanie iných záväzkov - teda iných predošlých úverov, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to z dôvodu, že nie je možné a najmä vhodné, aby bol poskytnutý úver na vyplatenie predošlých záväzkov voči žalobcovi a to najmä z dôvodu netransparentnosti použitia predmetného úveru a poukázal aj na predpokladanú neúmernú výšku poplatkov za predošlé poskytnuté úvery, ktoré sú jednak premlčané, v rozpore s dobrými mravmi a z dôvodu ktorých si na ich splácanie zobral ďalší úver. Za ďalšiu neprijateľnú podmienku považoval skutočnosť, že sa nemal možnosť oboznámiť s ust. jednotlivých zmlúv pred uzavretím samotnej zmluvy o poskytnutí pôžičky z XX.X.XXXX. Mal za to, že podpisom zmluvy z XX.X.XXXX, ktorá mala slúžiť na prekrytie starých úverov, došlo k zhoršeniu jeho zmluvného postavenia. Ďalej tvrdil, že zmluva z XX.X.XXXX je neplatným právnym úkonom a je v rozpore s § 52 ods. 2 Obč. zák. (odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné). Navrhol rozsudok vo výroku III. zmeniť žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Rozsudok vo výroku o zastavení konania v rozsahu sumy 1.853,15 eur s prísl. a vo výroku o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 102,33 eur odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (, - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z a ods.

1 a rozsudok v znení opravného uznesenia o výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.573,46 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 7.12.2012 až do zaplatenia potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkového stavu a odvolací súd sa s rozhodnutím súdu, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.573,46 eur istiny s prísl. stotožňuje a na závery súdu aj odkazuje. V zostávajúcej vyhovujúcej časti rozsudok zmenil a žalobu zamietol podľa , lebo neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku ani na jeho zmenu.

8. Žalovaný v odvolacom konaní uplatnil odvolací dôvod uvedený v , t.j. že súd vec nesprávne právne posúdil (na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, avšak ho nesprávne vyložil).

9. Uvedený odvolací dôvod je sčasti daný.

10. Žalovaný tvrdí, že nárok žalobcu je premlčaný, vychádzajúc z § 101 a § 103 Obč. zák., majúc za to, keďže sa dostal do omeškania už so splátkou z 20.5.2012 a žalobca žalobu podal na súd 13.11.2015, že bola podaná po uplynutí premlčacej doby.

11. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že vychádzajúc zo znenia § 565 Obč. zák., pre zosplatnenie dlhu a potom pre následné posúdenie premlčania nároku žalobcu vo vzťahu k poskytnutému spotrebiteľskému úveru, nie je rozhodný dátum zosplatnenia dlhu žalobcom, ale pre nesplnenie ktorej zo splátok došlo k zosplatneniu celého dlhu, keďže toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Toto právo žalobca využil 28.11.2012, z čoho vyplýva, že dlh mohol zosplatniť pre neuhradenie v t.č. poslednej (najmladšej) splatnej splátky, splatnej k 20.11.2012. Predchádzajúce splátky, v dôsledku ktorých nedošlo k zosplatneniu dlhu, t.j. splátky splatné od 05/2012- 10/2012, ktoré právo na zosplatnenie žalobca nevyužil podľa § 565 Obč. zák. mali osobitný režim premlčania a premlčovali sa každá splátka odo dňa jej splatnosti osobitne. Z uvedeného dôvodu možno urobiť záver, že neuhradené splátky splatné od 20.5.2012 až 20.10.2012 sa premlčali v 3 ročnej premlčacej lehote, keďže žaloba bola podaná na súde 13.11.2015. Avšak zosplatnený dlh od 11/2012 vrátane 10/2019 nie je premlčaný, so zreteľom na podanie žaloby 13.11.2012, ktorých splatnosť medzičasom by nastala. Celkovo za obdobie od 20.11.2012 až do 20.10.2012 žalovaný neuhradil žalobcovi splátky úveru za 84 mesiacov. Výška splátky predstavovala celkovo sumu 131,02 €, v ktorej boli zahrnuté aj dohodnuté úroky a poplatky. Z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov bolo potrebné zistiť výšku mesačnej splátky na istine, bez úrokov a poplatkov. Odvolací súd celkovo poskytnutú sumu úveru žalovanému 4.900,19 € ( bez úrokov a poplatkov) delil počtom splátok, za ktoré mal úver žalovaný splatiť, t. j. 90 splátkami (4.900,19:90=54,446) a dospel k výške mesačnej splátky 54,446 €. Celkový zosplatnený a neuhradený dlh na istine za obdobie 11/2012 až do 10/2019 54,446 € x 84 mesiacov = 4.573,46 €, ktorý nie je premlčaný. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na úhradu istiny 4.573,46 € s prísl. a v zostávajúcej vyhovujúcej časti ( 4.831,19-4.573,46 =257,73) je jeho nárok nedôvodný. Z uvedených dôvodov odvolací súd, pokiaľ ide o povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.573,46 eur istiny s prísl., rozsudok v znení opravného uznesenia potvrdil ako vecne správny a v zostávajúcej vyhovujúcej časti rozsudok zmenil a žalobu zamietol. S ostatnými výhradami uvedenými v odvolaní žalovaného sa nebolo potrebné zaoberať, keďže odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na dôvody uvedené v rozsudku s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje., ku ktorým nie je čo dodať.

12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s ,

13. Žalobca bol v konaní celkovo úspešný v rozsahu 36,84% po odpočítaní úspechu a neúspechu voči žalovanému (žalobca mal úspech v rozsahu 68,42% a neúspech 31,58 %).

14. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).