Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12C-115-2018.pdf
PDF · 82.54 KB
Case nature
Subarea
12C/115/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v spore žalobkyne: Y.. C. V., nar. X.X.XXXX, bytom M. X, F., občan SR, zast. Y.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., proti žalovanej: E. C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/ XX, F., občan SR, zast. Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50491300, o zaplatenie 121,43 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2018 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 121,43 Eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 15.10.2018 do zaplatenia, titulom zodpovednosti za škodu -zatečená časť steny žalobkyne - v komunikácii s poisťovňou.
2. Pred otvorením pojednávania zobrala žalobkyňa písomným podaním doručeným tun. súdu dňa 27.05.2019 žalobu voči žalovanej v časti o zaplatenie 30 Eur späť z dôvodu, že „prehliadla“ platbu zo strany žalovanej.
3. Po začatí konania podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.09.2020 žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že 28.08.2020 jej bol na účet poukázaný doplatok poistného plnenia v sume 91,43 Eur, ktorá predstavuje istinu pohľadávky v danej veci. Žalobkyňa tvrdila, že zastavenie konania zavinila žalovaná, ktorá neposkytovala poisťovni potrebnú súčinnosť na včasnú likvidáciu poistnej udalosti, čím zapríčinila jej mimoriadne dlhé trvanie a preto jej nepatrí nárok na náhradu trov konania. Poukazovala i na to, že v rámci pokusu o zmier žalovaná navrhovala, aby žiadnej strane nebol priznaný nárok na náhradu trov. Zároveň uvádzala, že na jej strane sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, nakoľko je osobou ZŤP a je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku.
4. Na pojednávaní konanom dňa 07.10.2020 súd právnu zástupkyňu žalovanej oboznámil sa späťvzatím žaloby žalobkyne v celom rozsahu a táto so späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas. Žalovaná však vyjadrila nesúhlas s návrhom žalobkyne na rozhodnutie o trovách konania, keďže si nevie predstaviť, akým spôsobom žalovaná „donútila“ žalobkyňu akceptovať uspokojenie svojich nárokov zo strany poisťovne. Tvrdila, že naopak žalovaná poisťovni, ako potenciálnemu intervenientovi, zaslala Oznámenie o spore, pričom žalovanej poisťovňa uviedla, že „kvôli neochote poškodenej žalobkyne spolupracovať s poisťovňou, žalobkyni nemohlo byť poistné plnenie uhradené skôr“, ale až na základe Oznámenia o spore sa poisťovňa dozvedela o výške škody, ktorú si žalobkyňa uplatňovala v súdnom spore voči žalovanej. Tvrdila, že žalobkyňa s poisťovňou nespolupracovala, nemala žiadne námietky voči pôvodne doručenému Oznámeniu o likvidácii škodovej udalosti zo dňa 29.5.2018, kedy bola najprv žalobkyni priznaná suma poistného vo výške 91,28 Eur, voči čomu sa mohla odvolať, keďže sa domáhala od
žalovanej viac, čo však neurobila. Reálne škodu začala žalobkyňa riešiť až po 2 rokoch od škodovej udalosti a bez toho, aby riadne komunikovala s poisťovňou, príp. so žalovanou a podala na súd žalobu, ktorú od počiatku považujú za nedôvodnú. Teda až na základe Oznámenia žalovanej poisťovni, že sa vedie tento súdny spor, poisťovňa na základe výšky sumy uplatnenej žalobkyňou v žalobe, bez návrhu žalobkyne, žalobkyni v auguste 2020, na základe ďalšieho Oznámenia o likvidácii tej istej poistnej udalosti doplatila sumu 91,43 eur, na základe čoho žalobkyňa zobrala žalobu späť. Má preto za to, že žalovaná v žiadnom prípade nezavinila zastavenie konania a má preto nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
5. Podľa § 144 CSP : Žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 až 3 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
8. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Súd na základe uvedeného a na základe citovaných zákonných ustanovení v zmysle § 145 ods. 1 a 3 CSP konanie zastavil. Súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol v danom prípade potrebný v časti sumy 30 Eur, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie, avšak vo zvyšku uplatneného nároku potrebný bol, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo až po začatí pojednávania. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, preto súd konanie zastavil.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Z obsahu spisu súd zistil, že :
- J. T. E..L.., podaním zo dňa 29.05.2018 priznala žalobkyni nárok na poistné plnenie vo výške 91,28 Eur, z čoho žalovanú zaviazala na spoluúčasť vo výške 30 Eur, preto žalobkyni vyplatila sumu poistného iba vo výške 61,28 Eur (91,28 Eur -30 Eur).
- Dňa 24.07.2018 zaslala žalovaná na účet žalobkyni sumu 30 Eur, titulom spoluúčasti na škode, teda ešte pred podaním žaloby (čl. 40).
- Dňa 21.08.2019 žalovaná zaslala poisťovni J. E..L.. Oznámenie o spore a Návrh na vstup do súdneho konania ako intervenient.
- Nato J. T. E..L.., obratom podaním zo dňa 26.08.2020 priznala žalobkyni nárok na doplatok poistného plnenia vo výške 91,43 Eur.
- Sumárne bolo žalobkyni poskytnuté poistné plnenie zo strany J. T. E..L.., vo výške 152,71 Eur (61,28 Eur + 91,43 Eur), žalovaná žalobkyni uhradila pred podaním žaloby dňa 24.07.2018 sumu 30 Eur, čím bola žalobkyni uhradená škoda na majetku vo výške 182,71 Eur ( 152,71 Eur +30 Eur), ako ju ako náklady na opravu bytu špecifikovala v žalobe.
12. Súd zistil, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody, ktorú vyčíslila celkom vo výške 182,71 Eur uplatnila duplicitne a to tak voči žalovanej, ako i voči J. T. E..L...
13. Žalobkyňa pred otvorením pojednávania vzala žalobu späť v časti 30 Eur s odôvodnením, že „prehliadla platbu zo strany žalovanej“, čo žalovaná preukázala dokladom o úhrade zo dňa 24.07.2018, ešte pred podaním žaloby, teda v tejto časti žalobkyňa jednoznačne zavinila zastavenie konania.
14. Neskôr žalobkyňa po začatí konania, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.09.2020 vzala žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že dňa 28.08.2020 jej bol na účet poukázaný doplatok
poistného plnenia v sume 91,43 Eur, ktorá ako uviedla, „predstavuje istinu pohľadávky v danej veci“. Za daného zistenia súd konštatuje, že aj v tejto časti zastavenie konania zavinila žalobkyňa a nie žalovaná.
15. Súd ďalej skúmal dôvodnosť návrhu žalobkyne, aby súd žalovanej v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal.
16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritómy výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
18. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
19. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok:
- dôvody hodné osobitného zreteľa a
- výnimočné okolnosti.
20. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).
21. Dôkazná povinnosť predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. “ (II. US 38/2015).
22. Žalobkyňa tvrdila, že sa nachádza v nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácii, no z akých konkrétnych dôvodov hodných osobitného zreteľa žiada nepriznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešnej protistrane už žiadnym relevantným spôsobom dostatočne nepreukázala. Poukazovala na to, že je zdravotne ťažko postihnutá, poberá invalidný dôchodok a ďalej súd iba odkázala na lustráciu stavu v Sociálnej poisťovni a. s. Avšak v zmysle prejednacieho princípu, ako aj formálnej pravdy civilného sporového konania bola tak žalobkyňa povinná tvrdené skutočnosti o svojej majetkovej situácii aj vierohodne preukázať konkrétnymi dôkazmi. Nemožno túto procesnú povinnosť preniesť na súd, nakoľko bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je imanentne späté so stranou sporu. Napriek tomu sa súd prvej inštancie oboznámil lustráciou v SP a zistil, že invalidný dôchodok žalobkyne činí sumu 404,90 Eur mesačne. Avšak okrem toho žalobkyňa dosiahla aj príjem z pracovného pomeru v čase od 05.09.2011 - 31.08.2020 a mala tiež nepravidelný príjem z Dohody o vykonaní práce za 04/2019, čo spolu činí príjem cca e 500 Eur mesačne, spolu tak dosiahla príjem 904,90 mesačne. Okrem toho
je žalobkyňa vlastníčkou sporného bytu, na ktorom ku škode došlo. Ako bolo vyššie uvedené, nebolo postačujúce len zistenie jej zárobkových pomerov, ale bolo potrebné preukázať i sociálne, osobné, majetkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní, pričom súd konštatuje, že žalobkyňa toto v konaní nepreukázala. Naviac už iba s ohľadom na jej celkový príjem 904 Eur mesačne, kedy nepreukázala, že by bola v hmotnej núdzi, v porovnaní s nízkou hodnotou sporu, že by trovy konania žalovanej za daného stavu zaplatiť nemohla. Súd teda na strane žalobkyne nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, pre ktoré by náhradu trov konania nepriznal.
23. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
24. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.