Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58C/29/2024

Uznesenie

Mestskýsúd Bratislava IVv právnej veci navrhovateľky: B. S., E.. XX.XX.XXXX, I. O. XXXX/X, I., proti odporcovi: Z. Č., E.. XX.XX.XXXX, I. Ž. XXX/XX, K.,onariadenie neodkladného opatrenia,takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhomna nariadenie neodkladného opatreniadoručeným tunajšiemu súdu dňa 22.02.2024sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi (I) zákaz nakladať s nehnuteľnosťou bytu č. XX nachádzajúci sa v I. -Z. O. Q. Č.. X, na X. poschodí, bytového domu súpisné číslo XXXX, postavený na parcele č. XXXX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, spolu s podielom priestoru na spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX obec I. mestská časť - Z., okres I. K., katastrálne územie Z., správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava, prostredníctvom exekučného a iného konania až do právoplatného skončenia súdneho konania o vysporiadanie BSM vo veci samej, vedeného na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. -252; (II) povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX predajom bytu 47 na 8. poschodí Jasovská ulica č. X, I. podľa XXXEX XXX/XX-XX z 02.03.2023 súdny exekútor O.. C. L. Z. v prospech odporcu.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že v zmysle z dôvodu splnenia účelu nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V súlade s základných princípov je treba zohľadniť povahu prejednávanej veci, kedy navrhovateľka ako jedna strana vyžaduje zvýšenú ochranu, pričom jej právo na ochranu svojho života a zdravia má prednosť pred

právom povinného. Ďalej navrhovateľka poukázala na prípustnosť navrhovaného neodkladného opatrenia ako účinného prostriedku preventívneho riešenia problematiky násilia, keď pred jeho nariadením postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla, že predkladá okrem iných aj dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré špecifikuje. Tieto (listinné) dôkazy podľa názoru navrhovateľky napĺňajú hypotézy, teda že povinný je dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. Navrhovateľka uviedla, že dostatočne preukazuje dôvodnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, a že zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Exekúcia je vedená na základe výťažku

neplatnej dražby bytu vo výške 8.825,89 Eur s príslušenstvom od r. 2018, ktoré odporca uložil v notárskej úschovni, nie je vedená zo spotrebiteľskej zmluvy. Vydanie neodkladného opatrenia navrhovateľka zdôvodnila týmito skutočnosťami: v januári 2010 prebehla (dobrovoľná) dražba uvedeného bytu, ktorý je v BSM na základe absolútne neplatného právneho úkonu dobrovoľnej dražby, nezákonný postup dražobnej spoločnosti Creditors, s.r.o. Bratislava spoločne so správcom domu Bytospráva s.r.o, Nobelova 1, Bratislava a so zástupkyňou vlastníkov bytov Ž. G. (matkou konateľa A.. O. G. dražobnej spoločnosti Creditors s.r.o.) v roku 2010 vydražili byt navrhovateľky v osobnom vlastníctve na základe dlhu, ktorý zanechal bývalý manžel vo výške cca 8.000 Eur. Byt bol a stále je v BSM. Bývalý manžel po rozvode manželstva neplatil polovicu výdavkov spojených s bytom na O. Q. Č.. X K. I.. Dražba prebehla účelovo v zrýchlenom konaní za podivných okolností mimo Bratislavy. Prostredníctvom CPP v Bratislave navrhovateľka podala žalobu o neplatnosť dražby, ktorú Okresný súdu Bratislava V ako aj Krajský súd v Bratislave 25.10.2018 potvrdil ako neplatnú. Počas obdobia vyznačenia poznámky na LV o prebiehajúcom súdnom konaní, vydražiteľ (odporca) sa násilím pokúsil dostať do bytu, nakoľko sa mu to nepodarilo, byt predal (odstúpil svojej matke a tá ho následne predala A. Z. zo Ž.) a vtedy nastalo peklo, nakoľko sa všetci zainteresovaní poznali osobne. A. Z. navrhovateľke niekoľko krát vylomil dvere v predsieni ako aj v byte na X. poschodí a násilným spôsobom sa opakovane domáhal vstupu do bytu. Naposledy v máji 2010, kedy navrhovateľke vylomenými dverami spôsobil ujmu na zdraví s trvalými následkami, na základe čoho je navrhovateľka v súčasnosti invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok vo výške 196 Eur mesačne a je ZŤP. Celá vec sa podpísala pod navrhovateľkin aj dcérin zdravotný stav fyzický, psychický aj duševný. Okrem následkov trvalej invalidity bol navrhovateľke zistený diabetes 2. typu zo stresových a neúnosných situácií, spojených s dražbou bytu. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľka opakovane podávala trestné oznámenia, nakoľko bolo evidentné, že všetci zúčastnení páchajú trestné činy porušovanie domovej slobody a ublíženie na zdraví s trvalými následkami. Trestné oznámenia boli zamietnuté z dôvodu, že navrhovateľka v tom čase nefigurovala na LV č. XXXX.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka pripojila ako listinný dôkaz:rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 07.12.2023 o invalidnom dôchodku, oznámenie F. Ď., notára zo dňa 04.05.2010, žiadosť o vyznačenie plomby na byt

na základe rozsudkov o vyhlásení dražby za neplatnú zo dňa 10.06.2019, opätovná výzva na odstránenie nedostatkov Okresného úradu I., katastrálny odbor zo dňa 18.10.2019, uznesenie Okresnej prokuratúry I. U. č. k. X Z. XXX/XX-X zo dňa 12.10.2010 o zamietnutí sťažnosti navrhovateľky, žiadosť Okresného riaditeľstva PZ I. K., ČVS: F.-K.-I.-XXXX zo dňa 21.03.2018 o nazretie do spisu spolu súradným záznamom Krajského súdu v Bratislave o nahliadnutí do súdneho spisu č.k. zo dňa 23.03.2018, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 20.07.2017, ktorým vyhovuje žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, žiadosť Okresného riaditeľstva PZ v I. K. o podanie odborného lekárskeho vyjadrenia zo dňa 05.07.2009, rozhodnutie Okresného úradu, katastrálneho odboru č. K.-XXXXX/XX zo dňa 18.12.2023, oznámenie Krajskej prokuratúry I. č.k. D. XX/XX-XX zo dňa 12.04.2012, naliehavá žiadosť Centra právnej pomoci o súčinnosť zo dňa 11.03.2010, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v I. K., ČVS: F.- XXX/X-F.-I.-XXXX Ž. zo dňa 12.04.2012.

4. Podľa v znení neskorších predpisov(ďalej len ako „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia preskúmal a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených navrhovateľkou a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že v danej veci nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to z nasledujúcich dôvodov.

13. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, možnosť nariadenia neodkladného opatrenia prichádza do úvahy v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení a nasl. . Na to, aby navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné, je nevyhnutné preukázať danosť hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

14. S ohľadom na uvedené tak základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľky, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

15. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá, aby navrhovateľka súdu aspoň navrhla dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci, neodkladné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia.

16. V zmysle zákonnej úpravy neodkladného opatrenia súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich naliehavosť (nutnosť) úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k tejto úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. V režime právnej úpravy sa odzrkadľuje koncepčná zmena, podľa ktorej sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a upúšťa sa od dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave (t.j. ). Vzhľadom na uvedené v posudzovanej veci súd skúmal v prvom rade dôvodnosť návrhu, t.j. skutkový a právny základ nároku, ktorý navrhovateľka uplatnila.

17. V prejednávanej veci navrhovateľka tvrdila, že podala žalobu o neplatnosť dražby, ktorú Okresný súdu Bratislava V ako aj Krajský súd v Bratislave potvrdil ako neplatnú. Zároveň navrhovateľka tvrdila, že v súčasnosti je vedená exekúcia na základe výťažku neplatnej dražby bytu vo výške 8.825,89 Eur s príslušenstvom - vydražiteľ (odporca) od navrhovateľky vymáha pohľadávku vo výške 8.825,89 Eur s príslušenstvom, v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V č. k. -56 mu bol dlh priznaný rozsudkom, ktorý navrhovateľke nebol ako ani platobný rozkaz doručený a teda navrhovateľka sa nemohla brániť, v súčasnosti vec rieši prostredníctvom exekútorky O.. C. L. (XXXEX XXX/XX). Navrhovateľka však v tejto súvislosti nepredložila súdu žiadne dôkazy napriek tomu, že na ne vo svojom návrhu poukazuje. Súd si preto pripojil spis vedený na tunajšom súde pod sp. zn. (pôvodne vedený na Okresnom súde Bratislava V pod sp zn. ) o určenie neplatnosti dražby, z ktorého si pripojil nasledujúce rozhodnutia: rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -364 zo dňa 11.11.2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -455 zo dňa 25.10.2018 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.04.2023. Zároveň si súd do spisu pripojil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -56 zo dňa 06.05.2021 a aktuálny (čiastočný) výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Z.. Z listín založených v súdnom spise súd zistil, že tak, ako navrhovateľka uviedla aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľkou označená

dobrovoľná dražba predmetnej nehnuteľnosti (bytu č. XX na X. poschodí, O. X, I.) bola súdom právoplatne určená za neplatnú, na základe čoho bola navrhovateľka spolu s bývalým manželom opätovne zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. Z. ako bezpodielová spoluvlastníčka predmetného bytu.

18. Zároveň však súd zistil, že navrhovateľka nevrátila vydražiteľovi (odporcovi) sumu vo výške 8.825,89 Eur, ktorú navrhovateľka obdŕžala z výťažku dražby. Uvedené vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -56 zo dňa 06.05.2021 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2021 a vykonateľnosť dňa 07.07.2021), ktorým súd uložil žalovanej (t.j. navrhovateľke) povinnosť zaplatiť žalobcovi (t.j. odporcovi) sumu vo výške 8.825,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 14.12.2018 do zaplatenia a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ako vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku, žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2020 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy vo výške 8.825,89 Eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania a náhrady trov konania titulom vrátenia výťažku dražby v dôsledku neplatnosti dražby podľa z. č. o dobrovoľných dražbách dôvodiac, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -364 zo dňa 11.11.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave -455 zo dňa 25.10.2018 bola vyhlásená za neplatnú dražba predmetného bytu (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2018). Žalobca ako vydražiteľ zaplatil cenu dosiahnutú vydražením vo výške 47.000 Eur. Suma vo výške 10.816,76 Eur bola

ako pohľadávka navrhovateľa dražby prevzatá navrhovateľom dobrovoľnej dražby podľa § 32 ods. 1 uvedeného zákona, zvyšná suma (po odrátaní odmeny dražobníka a nákladov dražby vo výške 4.900 Eur) bola zložená do notárskej úschovy O.. F. Ď., notára. Z tejto úschovy bola žalovanej ako podielovému spoluvlastníkovi uhradená suma vo výške 8.825,89 Eur, ktorú žalovaná obdŕžala z výťažku dražby. Žalobca poukázal na § 32 ods. 3 uvedeného zákona, podľa ktorého ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby podľa odseku 1, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Momentom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej vrátenie výťažku dražby v žalovanej sume. Žalovaná sa dostala do omeškania dňa 14.12.2018, t. j. deň po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave - dňa 13.12.2018.

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že samotná navrhovateľka (nie jej bývalý manžel) bola právoplatným a vykonateľným rozsudkom zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu vo výške 8.825,89 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľka síce poukazovala na to, že dobrovoľná dražba, ktorá bola neskôr súdom vyhlásená za neplatnú, sa uskutočnila na základe dlhu, ktorý zanechal jej bývalý manžel, avšak súd zdôrazňuje, že nakoľko navrhovateľka nevrátila vydražiteľovi (odporcovi) sumu vo výške 8.825,89 Eur, ktorú navrhovateľka obdŕžala z výťažku dražby, hoci tak bola povinná urobiť bezodkladne po tom, čo dražba bola vyhlásená za neplatnú, súd rozsudkom zaviazal priamo navrhovateľku na vrátenie predmetnej sumy odporcovi. Keďže navrhovateľka predmetnú sumu odporcovi dobrovoľne nevrátila, odporca ako oprávnený vymáha uvedenú pohľadávku od navrhovateľky ako povinnej v exekučnom konaní.

20. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by mal súd uložiť odporcovi (oprávnenému v exekučnom konaní) povinnosť zdržať sa výkonu exekučného záložného práva k označenej nehnuteľnosti ako aj zákaz nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou prostredníctvom exekučného a iného konania. Postavenie a činnosť súdnych exekútorov upravuje osobitný právny predpis o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok). Podľa cit. zákona exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.

21. V predmetnej exekučnej veci súdny exekútor vymáha od navrhovateľky ako povinnej pohľadávku oprávneného (odporcu) priznanú mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. -56 zo dňa 06.05.2021, právoplatným dňa 01.07.2021 a vykonateľným dňa 07.07.2021. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pri realizácii dražby oprávnený si neurčuje sám sumu pohľadávky ako v prípade dobrovoľnej dražby (výška vymáhanej pohľadávky oprávneného jednoznačne vyplýva z vykonateľného exekučného titulu) a zároveň v zmysle Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa a 5 , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Súdny exekútor ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania a exekúcie. Podľa názoru súdu preto nie je možné neodkladným opatrením zasahovať do právomoci exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti. Túto činnosť môže svojimi rozhodnutiami ovplyvňovať iba exekučný súd (súd, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie), a to iba v intenciách Exekučného poriadku. Navrhovateľka - povinná v exekučnom konaní má možnosť brániť sa prostredníctvom inštitútov upravených v Exekučnom poriadku (námietky proti exekúcii, návrh na odklad exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie, námietky proti udeleniu príklepu a pod.). Navrhovateľka sa teda nemôže účinne domáhať v civilnom konaní, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by obmedzil výkon exekučnej činnosti súdneho exekútora v konkrétnej exekučnej veci.

22. Čo sa týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľka žiadala, aby súd uložil odporcovi zákaz nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou prostredníctvom exekučného a iného konania, súd navyše poukazuje na to, že nakoľko odporca nie je vlastníkom predmetného bytu, nie je ani oprávnený s uvedeným bytom nakladať (v zmysle, že by odporca mohol uvedený byt predať, darovať, resp. inak scudziť) okrem vyššie uvedeného postupu v rámci exekučného konania (t.j. okrem výkonu oprávnení odporcu ako oprávneného v exekučnom konaní, ktoré mu priznáva Exekučný poriadok). S ohľadom na vyššie uvedené, nakoľko sa v prospech odporcu vedie exekúcia na vymoženie sumy

priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom, ktorú odporcovi navrhovateľka nevrátila a súdny exekútor zvolí spôsob výkonu exekúcie predajom dotknutej nehnuteľnosti, súd takémuto zásahu do práv

a právom chránených záujmov navrhovateľky nemôže nijakým spôsobom brániť, nakoľko sa jedná o zásah v súlade so zákonom a zákonom priamo predpokladaným.

23. Vo vzťahu k námietke navrhovateľky, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V č. k. bol odporcovi dlh priznaný rozsudkom, ktorý navrhovateľke nebol ako ani platobný rozkaz doručený a teda navrhovateľka sa nemohla brániť, súd konštatuje, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -56 zo dňa 06.05.2021 bol vydaný ako rozsudok pre zmeškanie žalovanej (navrhovateľky) podľa , nakoľko žalovanej súd uznesením č.k. -49 zo dňa 13.01.2021 uložil povinnosť vyjadriť sa písomne k žalobe, pričom bola poučená o následkoch nesplnenia tejto povinnosti vrátane možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie; napriek uvedenému žalovaná uloženú povinnosť vyjadriť sa bez vážneho dôvodu nesplnila. V tejto súvislosti súd uvádza, že ak navrhovateľka mala za to, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, mohla voči tomuto rozsudku podať odvolanie, resp. ak navrhovateľka z ospravedlniteľného dôvodu zmeškala lehotu na podanie vyjadrenia, mohla podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Navrhovateľka však vyššie uvedené možnosti nevyužila, rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe odporca ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie.

24. Súd sa nestotožnil ani s námietkou navrhovateľky, že odporca v súčasnosti vec rieši prostredníctvom exekútorky O.. C. L., ktorá využíva aj nekalé praktiky. Súd poukazuje na to, že navrhovateľka žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizovala, v čom spočívajú údajné nekalé praktiky exekútorky. Samotnú skutočnosť, že exekútorka nepostupuje podľa predstáv navrhovateľky ako povinnej v exekučnom konaní, nemožno bez ďalšieho považovať za nekalé praktiky exekútorky.

25. Navrhovateľka sa tiež snažila svoj návrh odôvodniť s poukazom na dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky uvádzajúc, že počas obdobia vyznačenia poznámky na LV o prebiehajúcom súdnom konaní, vydražiteľ (odporca) sa násilím pokúsil dostať do bytu, nakoľko sa mu to nepodarilo, byt predal Milanovi Prostrednému zo Žiliny, ktorý navrhovateľke niekoľko krát vylomil dvere v predsieni a násilným spôsobom sa opakovane domáhal vstupu do bytu. Naposledy v máji 2010, kedy navrhovateľke vylomenými dverami spôsobil ujmu na zdraví. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Udalosti, na ktoré odkazuje samotná navrhovateľka, sa odohrali v čase, keď bol odporca ako vydražiteľ zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník, resp. ako uvádza navrhovateľka, naposledy v máji 2010. Navrhovateľka ani len netvrdila, že by odporca aj v súčasnosti (keď je už na liste vlastníctva zapísaná ako bezpodielová spoluvlastníčka navrhovateľka) nejakým spôsobom ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky. S ohľadom na uvedené tak súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v tomto smere nebola osvedčená nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto ho súd podľa zamietol.

27. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Súd sa tiež nestotožnil s názorom navrhovateľky, že konaním vo veci samej je v tomto prípade konanie o vysporiadanie BSM vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. (pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. ), nakoľko konanie o vysporiadanie BSM je konanie, ktorého stranami sporu sú bývalí manželia, medzi ktorými nedošlo k dohode o vyporiadní BSM po rozvode. V predmetnom prípade navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi, ktorým je oprávnený v exekučnom konaní vedenom proti

navrhovateľke ako povinnej, t.j. odporca je v tomto prípade osoba odlišná od strany sporu v konaní o vyporiadaní BSM. Súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenia podľa súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v sa nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej. V prejednávanom prípade tak samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu veci samej. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol aj o trovách konania, a to podľa ustanovenia vychádzajúc z ustanovenia . Tým, že súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, úspešným v tomto konaní je odporca, ktorému však doposiaľ žiadne trovy nevznikli a ani vzniknúť nemohli, preto súd rozhodol, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa 10

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.