Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Pc/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Rigáňovou v spore navrhovateľky: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. X, Bratislava, zast. JUDr. Dušanom Mikulášom, advokátom, so sídlom Nejedlého 29, Bratislava, proti povinnému: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, Holíč, o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke, takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky od 27.9.2015 do 26.9.2017 sumou 100 eur mesačne.

II. Dlžné výživné za obdobie od 27.9.2015 do 26.9.2017 vo výške 2.413,33 eur súd povoľuje odporcovi zaplatiť v splátkach vo výške 150eur mesačne, splatných vždy do 15 dňa v príslušnom mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku až do zaplatenia dlhu, pod následkom straty, výhody splátok.

III. Navrhovateľke sa voči odporcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100eur.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa zo dňa 28.02.2018 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal povinného odporcu povinnosťou prispievať navrhovateľke titulom výživného na nevydatú matku od XX.XX.XXXX do 26.09.2017 sumou 100,- eur s tým, že dlžný príspevok za dané obdobie súd povinnému povolí zaplatiť v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, v ktorej časti v priebehu konania návrh upravila a žiadala povoliť povinnému dlžné výživné zaplatiť v splátkach vo výške 150,- eur mesačne. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že účastníci konania sú rodičmi maloletej J. V., nar. XX.XX.XXXX, nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti, ich vzťahy sú dlhšie časové obdobie vážne narušené, v partnerskom živote, aj vo výchove maloletého dieťaťa sa prejavili neprekonateľné názorové rozdiely. Príjem navrhovateľky pozostáva z rodičovského príspevku, prídavkov na dieťa v celkovej výške 260,- eur ,otec dieťaťa je živnostník v oblasti finančného poradenstva, jeho príjem predstavuje 700 - 800 eur netto. Navyše mal povinný donedávna, ak nie aj v súčasnosti príjem z prenájmu svojho bytu a rôzne vedľajšie príjmy. Počas spolužitia účastníkov konania navrhovateľka financovala náklady povinného, ako stravu, obuv, benzín a aj všetky výdavky spojené s prevádzkou jej motorového vozidla, ktoré využíval na pracovné účely . Odporca okrem výživného na dieťa v sume 80,- eur od júna 2017 príležitostne prispieva nákupom oblečenia a hračiek, výživné platí na podklade neodkladného opatrenia OS BA IV zo dňa 13.07.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. , pričom na tunajšom súde je vedené konanie o úprave výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom sa navrhovateľka domáha zvýšenia výživného na maloleté dieťa. Príjmy navrhovateľky nestačia pokryť výdavky spojené s jej vlastnou výživou. Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojimi dvoma maloletými deťmi a so svojimi rodičmi, má mesačné náklady na bývanie, stravu, telefón, motorové vozidlo, výživové doplnky, kozmetiku a drogériu.

2. Odporca žiadal návrh zamietnuť, nakoľko navrhovateľka tento podala po uplynutí dvojročnej lehoty, v rámci ktorej mohla predmetný nárok na súde uplatniť. Z ust. § 74 Zákona o rodine vyplýva, že sa jedná o dva nároky, t.j. nárok na príspevok na výživu matky limitovaný na dobu dvoch rokov a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Navrhovateľka žiada uhrádzať príspevky na výživu počas maximálne možného časového limitu poskytovania uvedeného príspevku určeného zákonodarcom, ktorý však podľa okolností konkrétneho prípadu môže byť priznaný aj po kratšiu dobu. Aplikačná prax sa vyrovnala s doterajšou absenciou ustanovenia o počiatku behu pôvodnej jednoročnej lehoty a vychádza zo záveru, že uvedená lehota môže začať najskôr bežať začiatkom tehotenstva a najneskôr pôrodom. Zákon explicitne určuje maximálny počiatok behu dvojročnej lehoty a v danom prípade je tak maximálny dátum počiatku behu dvojročnej lehoty deň pôrodu XX.XX.XXXX, lehota teda skončila 27.09.2017. 3. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu uviedla, že výklad zákona, ako tvrdí odporca je nesprávny, vznikol nepochopením zákona o rodine a vytrhnutím viacerých ustanovení z kontextu a ich následným výkladom v nesprávnych súvislostiach. S poukazom na ust. § 74 Zákona o rodine, nakoľko návrh na určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke bol podaný dňa 28.02.2018, je zrejmé že bola splnená podmienka zakotvená v ods. 3 a právo navrhovateľky bolo uplatnené včas. Výklad odporcu, podľa ktorého bolo možné priznať navrhovateľke výživné len v prípade, ak by návrh podala v rámci dvojročnej doby podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, je v zrejmom logickom rozpore s ust. § 74 ods. 3. Tento výklad je navyše absurdný, podľa neho by matka dieťaťa na to, aby jej bol priznaný príspevok na úhradu počas celých dvoch rokov, musela podať návrh ešte v deň pôrodu, čo je nezmysel. 4. Odporca vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol opätovne skutočnosti uvádzané vo vyjadrení k návrhu. Zároveň tvrdenia navrhovateľky vo vzťahu k financovaniu nákladov odporcu označil za nepravdivé, podstatnú časť nákladov na celú domácnosť financoval sám odporca a navrhovateľke na výživu riadne prispieval pred tehotenstvom, počas tehotenstva a tiež po pôrode až do 19.04.2017, kedy bol nútený opustiť domácnosť z dôvodu fyzických útokov navrhovateľky na jeho osobu. Aj naďalej na výživu navrhovateľky prispieval naturálnou formou až do 31.05.2017, kedy navrhovateľka prestala s odporcom normálne komunikovať a začala ho ohovárať, urážať a klamať o jeho osobe, začala mu brániť v styku s maloletou dcérou. Odporca financoval nielen náklady navrhovateľky, ale aj náklady jej dcéry O. B. a na spoločnú maloletú dcéru okrem výživného prispieva príležitostnými darčekmi a oblečením. 5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhovateľka navrhla vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi -rodným listom maloletého dieťaťa a príjmami účastníkov. 6. Na preukázanie svojich tvrdení povinný navrhol vykonať dokazovanie emailovou komunikáciou účastníkov konania, v ktorej navrhovateľka uviedla, že od povinného financie nepotrebuje. 7. Súd príslušný na konanie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch navrhovateľky, daňovými priznaniami povinného, oznámením sociálnej poisťovne a zistil nasledovné skutočnosti: 8. Z partnerského vzťahu účastníkov konania, ktorí neuzatvorili manželstvo, sa narodila dňa XX.XX.XXXX maloletá J. V., následkom vzájomných konfliktov odporca dňa 19.04.2017 opustil spoločnú domácnosť. Právny zástupca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľka s maloletým dieťaťom býva u svojich rodičov, ktorí jej pomáhajú znášať všetky finančné náklady, nárok, ktorý je predmetom konania navrhovateľka uplatnila za obdobie od narodenia dieťaťa, kedy nepracovala a starala sa o dieťa. Z potvrdení o príjme súd zistil, že navrhovateľka mala pred narodením dieťaťa dňa XX.XX.XXXX, v priebehu roka 2015 priemerný mesačný príjem zo zamestnania 807,05 eur netto, od novembra 2015 poberala rodičovský príspevok mesačne vo výške 203,20 eur, od mája 2017 v zvýšenej sume 213,20 eur spolu s prídavkom na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne, v rovnakom rozsahu vo výške 23,52 eur poberala do februára 2016 aj prídavky na staršie maloleté dieťa.

9. Odporca vo výpovedi uviedol, že v čase, keď s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti, platil nájomné v celom rozsahu vo výške 560,- eur, podieľal sa na financovaní výživy navrhovateľky a jej staršej dcéry, financoval nákupy, na domácnosť prispieval mesačne sumou 800,- eur, navrhovateľka nemala dostatočný príjem. Spoločnú domácnosť odporca opustil 19.04.2017 z dôvodov fyzických útokov navrhovateľky. Odporca, ktorý podniká na základe živnostenského oprávnenia na výzvu súdu potvrdenia o svojom príjme nepredložil, súd za účelom preukázania príjmu odporcu vyžiadal daňové priznania za rozhodujúce obdobie a zistil, že v roku 2015 odporca priznal základ dane 2388,49 eur, v roku 2016 vo výške 5713,43 eur a v roku 2017 vo výške 3064,13 eur, z potvrdenia sociálnej poisťovne súd zistil, že v období rokov 2015 ž 2017 nebol odporca poberateľom žiadnych dávok vyplácaných sociálnou poisťovňou.

10. Podľa § 74 ods. 1 Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 11. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

12. Podľa právnej teórie zmyslom ust. § 74 Zákona o rodine je poskytnúť ochranu nárokom nevydatej matky dieťaťa jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, a jednak v súvislosti so zvýšením nákladov, ktoré jej v dôsledku narodenia dieťaťa vzniknú. Oprávnenou je matka dieťaťa, ktorá nie je vydatá za otca dieťaťa a u oprávnenej sa nevyžaduje, aby nebola schopná živiť sa sama. Stačí, ak v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu jej príjmov, súd pri rozhodovaní o výške príspevkov musí prihliadnuť aj k príjmom matky. Povinným je otec dieťaťa, to znamená muž, ktorého otcovstvo bolo určené buď súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom resp. pred matričným úradom, alebo rozhodnutím súdu. Predpokladá sa, že sa rodičia o poskytovaní príspevku dohodnú, avšak v prípade, že by sa nedohodli na plnení buď vôbec, alebo by sa nedohodli na jeho výške, rozhodne o nárokoch matky na jej návrh súd, ktorý je návrhom matky viazaný. V návrhu musí byť uvedené, priznania ktorých nárokov sa domáha, v akej výške ohľadne každého z nich a odkedy. Zákon rozlišuje dva nároky nevydatej matky voči otcovi dieťaťa, nárok na úhradu výživy v trvaní maximálne dva roky a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. V návrhu musí byť uvedené, ako majú byť nároky splatené, či v splátkach (výživa matky), alebo jednorázovo ( úhrada nákladov) a musia byť k nemu pripojené dôkazy, preukazujúce tvrdenia navrhovateľky. Zdôrazniť treba, že podľa tohto ustanovenia sa poskytuje ochrana právu nevydatej matky, nie ochrana právu narodeného dieťaťa, takže povinnosť otca vyživovať svoje dieťa podľa § 62 až 64 ZR nie je priznaním ani jedného z týchto príspevkov dotknutá. Splatnosť príspevku na výživu môže súd určiť buď od doby počas tehotenstva, keď matke v súvislosti s tehotenstvom alebo pôrodom vznikli náklady ( najskôr od začiatku tehotenstva), resp. došlo k strate príjmov, alebo najneskôr od momentu pôrodu. Doba dvoch rokov je maximálna, ustanovenia o možnosti zmeniť dohody alebo súdne rozhodnutia v dôsledku zmeny pomerov (§78 ods. 1 ZR) možno v plnom rozsahu uplatniť aj v prípade tohto príspevku na výživu. Pri určovaní povinnosti podľa ust. § 74 ZR sa neuplatní pravidlo dané § 77 ods. 1 ZR, podľa ktorého je možné výživné pre plnoletú osobu priznať len odo dňa začatia súdneho konania, výnimka vyplýva z kogentného určenia dňa, od ktorého najneskôr treba právo na príspevok na výživu nevydatej matky priznať ( najneskôr odo dňa pôrodu). Takže aj v prípade, že nevydatá matka podá návrh neskôr napr. preto, že nebolo určené otcovstvo, alebo, že otec dieťaťa tvrdil, že bude plniť dobrovoľne, nastáva splatnosť príspevku najneskôr dňom pôrodu a trvá maximálne dva roky. Právo na výživné sa matke nepremlčuje, premlčujú sa však jednotlivé splátky vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Výška príspevku na výživu je daná primeranosťou. 13. V danom prípade sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou prispievať na úhradu jej výživy v trvaní dvoch rokov, t.j.od pôrodu dňa XX.XX.XXXX, do dňa XX.XX.XXXX a nakoľko návrhom nárok uplatnila za minulé obdobie, súd pri rozhodovaní vychádzal z pomerov účastníkov v tomto období. Vyhodnotením dôkazov súd dospel k záveru, že pomery navrhovateľky od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX odôvodňujú, aby jej povinný za dané obdobie prispieval na výživu, nakoľko z príjmu, ktorý pozostával po narodení dieťaťa z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa bolo nereálne pokryť základné existenčné potreby, tieto nepriaznivé príjmové pomery spôsobili stav odkázanosti na podporu zo strany povinného. Je nesporné, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo k zníženiu príjmov navrhovateľky, pričom odporca v písomnom vyjadrení tvrdené skutočnosti v tom smere, že na jej výživu prispieval nepreukázal, v konaní bol nečinný, žiadne dôkazy nepredložil, jeho obrana zostala výlučne len v rovine tvrdení. Emailová komunikácia, v ktorej sa navrhovateľka vyjadrila, že od odporcu žiadne financie nežiada, nepreukazuje dôvod pre nepriznanie nároku. Výživné vo výške 100,- eur mesačne, tak ako navrhovateľka žiadala, súd považuje s poukazom na vyššie uvedený príjem povinného za primerané vzhľadom na možnosti a schopnosti odporcu. 14. Dlžné výživné za obdobie, za ktoré súd nárok priznal v sume 100,- eur mesačne, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 2.413,33 eur (24 mesiacov - 4 dni v mesiaci september 2017), súd uložil povinnému splácať pod stratou výhody splátok tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a navrhovateľke voči odporcovi priznal právo na náhradu trov konania, nakoľko je názoru, že vzhľadom na postoj odporcu,

ktorý počas konania odmietal nárok navrhovateľky v akomkoľvek rozsahu,je s poukazom na okolnosti prípadu spravodlivé navrhovateľke náhradu trov konania priznať. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust. §-u 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa 363 (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( ): neboli splnené procesné podmienky, a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.