Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12P-33-2020.pdf
PDF · 99.87 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: T. P. R., H.. XX.XX.XXXX, X. Z. Q., C. P. C. Z., E. X/X, Q. Q., zastúpeného JUDr. Mgr. Petrom Rochovským, advokátom, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, proti manželke: Z. R. N., Q.. N., H.. XX.XX.XXXX, C. N. Z., E. XXXX/X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej N. P. R., H.. XX.XX.XXXX a maloletému Z. Z. R., H.. XX.XX.XXXX, detí v konaní zastúpených procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Z. N. Z. r o z v á d z a .
Súd maloletú N. P. R., H.. XX.XX.XXXX a maloletého Z. Z. R., H.. XX.XX.XXXX zveruje na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je povinný platiť na výživu mal. N.O. P. sumu 250 eur mesačne a na výživu mal. Z. Z. sumu 150 eur mesačne, vždy do 20. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v i a .
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 14.07.2020 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva. V návrhu uviedol, že v manželstve od počiatku riešili bývanie - najprv spoločne bývali v O. v Z. u jeho príbuznej, ale keďže manželke sa cnelo za rodinou, presťahovali sa do N. Z. do nájmu a spoločne dochádzali za prácou do O.. Časom si našla manželka prácu vo N. Z. a navrhovateľ začal pracovať v Q., za prácou spočiatku cestoval denne, neskôr ako opatrovateľ pracoval v Q. 2 týždne nepretržite a následne bol 2 týždne doma, pričom aj v tom čase manželka trávila čas radšej u svojej matky než s ním. Pred siedmimi rokmi si našiel prácu v R., domov cestoval raz za tri mesiace, mal záujem na tom, aby sa presťahovala manželka aj s deťmi za ním, ale nedokázal ju presvedčiť. Dlhým odlúčením sa postupne od seba odcudzili a vzájomné city ochladli, mali odlišné záujmy a predstavy o budúcnosti. V súčasnosti je ich manželstvo už len formálne a neplní svoj účel. Z manželstva pochádzajú dve maloleté detí (od mája t. r. prebieha na tunajšom súde konanie vo veci úpravy výkonu práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas pred rozvodom pod sp. zn. 12P/20/2020). Svoje deti ľúbi, ale v súčasnosti sa vída s nimi zriedkavo. Pracoval v Z., v dôsledku poklesu dopytu a následnej krízy dostal výpoveď k 12.05.2020. Príjem mal 1.800 až 1.900 eur mesačne netto a s podporou štátu bol schopný prispievať na výživu detí sumou 600 eur mesačne (v decembri 2019), v januári zaplatil 400 eur a v apríli sumy 200 a 400 eur. V súčasnosti v dôsledku nezamestnanosti
a krízy pracovného trhu má oveľa nižší príjem a nedostáva žiadnu podporu od štátu, nakoľko manželka neposkytla súčinnosť k predloženiu určených formulárov na požiadanie o podporu na deti, podpora v nezamestnanosti predstavuje 37,93 eur na deň, z toho výdavky na bývanie má cca 520 eur mesačne (nájomné 380 eur, elektrina 70 eur, kúrenie 67,41 eur, odvoz odpadu 4,56 eur), spláca leasing na vozidlo 222,06 eur mesačne a poistenie na auto vychádza na 156,91 eur mesačne. Navrhol maloleté deti na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matke a jeho zaviazať plateniu výživného v sumách po 100 a 75 eur mesačne, svoj styk s maloletými deťmi navrhol neupraviť.
(2) Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. K návrhu na výšku výživného uviedla, že navrhuje určiť otcovi výživné sumou po 200 eur mesačne na každé dieťa, k styku otca s deťmi uviedla, že je otvorená dohode.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a dôkazmi vykonanými a predloženými v konaní vo veci sp. zn. 12P/20/2020 a zistil nasledovný skutočný stav veci:
(4) Účastníci konania - manželia uzavreli podľa sobášneho listu vystaveného Matričným úradom vo N. Z. manželstvo v A. XXXX. Z manželstva pochádzajú dve deti, toho času obe ešte maloleté, narodené v roku XXXX B. XXXX.
(5) Navrhovateľ k rozvratu manželstva vypovedal, že vzťah za vážne narušil po tom, ako si našiel prácu aj bývanie v Q., manželka sa odmietla presťahovať s deťmi za ním, z ktorého dôvodu sa postupne odcudzili. Rodine posielal peniaze a neskôr riešili už iba peniaze. Nemá už záujem o obnovu manželského spolužitia.
(6) Manželka vo svojej výpovedi uviedla, že manžel začal v Q. pracovať pred siedmimi rokmi, v tom čase už mali obe deti on pritom býval v malej garsónke, iba ho navštevovali. Časom byt vymenil za trojizbový, obýval ho aj s kolegom. Navrhovateľa aj s deťmi navštevovali, strávili uňho aj dva týždne. V novembri 2019 jej navrhovateľ oznámil, že udržiava mimomanželský vzťah, hoci sama v tom čase mu chcela oznámiť, že v lete tohto roka sa vysťahujú s deťmi sa ním. V súčasnosti už nemá záujem o obnovu manželského spolužitia.
(7) Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. (§ 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
(8) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (§ 23 ods. 1, 2 zák. o rodine)
(9) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov konania došlo k vážnemu a trvalému rozvratu, spôsobenému vzájomným citovým odcudzením a stratou dôvery. Manželia už dlhodobo nežijú spoločne, nezdieľajú spoločne absolútne žiadne aktivity, komunikácia uviazla. V súčasnosti manželstvo účastníkov neplní svoje spoločenské funkcie, vzhľadom na vyjadrenie oboch nie je pravdepodobné, že by v budúcnosti došlo k obnove manželského spolužitia manželov. Keďže manželstvo nie je funkčné a také prostredie, v ktorom by žili obaja rodičia spoločne bez racionálnej komunikácie a citového vzťahu, nie je vhodné ani na výchovu maloletého dieťaťa, súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
(10) Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
(11) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. (§ 24 zák. o rodine)
(12) Súbežne s týmto konaním prebiehalo na tunajšom súde na návrh matky zo dňa 21.05.2020 aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas pred rozvodom. Dôkaznú situáciu zistenú v uvedenom konaní k pomerom rodičom a odôvodneným potrebám maloletých detí súd prevzal v celom rozsahu.
(13) V znení odôvodnenia rozsudku č. k. 12P/20/2020- 97 zo dňa 07.10.2020:
„Matka v návrhu uviedla, že na bývanie má výdavky 270 eur mesačne, obe deti nosia okuliare, pravidelne navštevujú zubára, mal. Z. aj alergológa. Maloletá N. chodí na doučovanie. Vypovedala, že má príjem zo zamestnania 250 eur mesačne, pracuje na polovičný pracovný úväzok, zo zdravotných dôvodov nie je schopná dlhšie pracovať, je onkologický pacient, po operačnom zákroku v auguste 2019, ani zamestnávateľ jej nevie poskytnúť možnosti práce na plný úväzok. S maloletými deťmi bývajú v prenajatom byte s nájmom 210 eur mesačne, k tomu platí elektrinu 30 eur mesačne. Má vozidlo zn. Hyundai, zakúpené otcom pred dvoma rokmi, prostriedky mali z predchádzajúceho vozidla a k tomu doplatili 8.800 eur. Obe deti majú predpísané okuliare, synovi predpisuje alergiológ očné aj nosné kvapky, deťom kupuje vitamínové doplnky. Výdavky spojené so začiatkom školského roka odhadla na cca 100 eur na každé dieťa, zaplatila im stravné do školskej jedálne a ďalšie poplatky v rozsahu asi 60 eur. Finančne jej vypomáhajú matka, sestra, tiež matka otca. Formuláre k žiadosti o podporu na deti má pripravené, neodovzdala ich otcovi pre jeho výhražné a obťažujúce správanie. Otec s ňou komunikoval kvôli stretnutiu s deťmi naposledy júli t. r. Predložené listinné dokumenty: platby otca na výživnom - máj, jún, júl, august t. r. po 200 eur, investičné sporenie pre deti vo VÚB banke od januára 2019, zárobkový výkaz - príjem od januára do júla t. r. 237,28 eur v priemere mesačne, lekárska správa o zdravotnom stave.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je od júna t. r. nezamestnaný, v zamestnaní, kde pracoval 7 rokov, mal príjem asi 1.600 eur brutto, v súčasnosti poberá podporu v nezamestnanosti. Počas trvania zamestnania poberal aj prídavky na deti, 100 eur mesačne. Je vyučený murár. Býva v nájme, v dva a pol izbovom byte, sám, nájom trvá už 6 rokov, pôvodne ho prenajímal s tým, že za ním prídu bývať manželka s deťmi. V júni 2018 nadobudol na leasing auto so splátkami na 4 roky, využíva ho aj v súčasnosti na hľadanie práce. S deťmi sa snaží kontaktovať cez SMS správy, reakcie dcéry sú negatívne, počas letných prázdnin sa nestretli ani raz. Predložené listinné dokumenty - výpoveď zamestnávateľa zo dňa 12.05.2020 z pracovného pomeru k 31.05.2020, výpisy z účtu o platení výživného, výkaz o príjme za obdobie od augusta 2019 do mája 2020
- v priemere 2.294,10 eur mesačne, podpora v nezamestnanosti - 39,87 eur denne od 01.06.2020, k bývaniu - v znení jeho výpovede, k vozidlu - v znení jeho výpovede.
Procesný opatrovník prešetril u matky výchovné prostredie. Zo správy spísanej dňa 24.08.2020 vyplýva, že má vytvorené dobré podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti. Maloletá pri pohovore s opatrovníkom uviedla, že chce ostať s matkou, je zdravá, nosí okuliare, od septembra nastúpi do 9.
triedy ZŠ, následne chce pokračovať v štúdiu na gymnáziu v Maďarsku. Maloletý uviedol, že chce ostať s matkou a sestrou, v septembri nastúpi do X. R. T., nosí okuliare, má alergiu. Obe deti zhodne uviedli, že otec sa s nimi stretáva málo, spočiatku im chýbal, v súčasnosti sú zvyknutí na jeho neprítomnosť. Opatrovník navrhol zveriť deti do starostlivosti matke, výživné určiť otcovi podľa ich odôvodnených potrieb a styk otca s deťmi neupraviť.“
(14) V danom prípade ide o deti vo veku 14 a 8 rokov, v septembri nastúpili do X. B. X. R. T.. V otázke zverenia detí jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by maloletí nemali ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti, keďže sa o ne riadne starala aj doposiaľ.
(15) Zároveň súd rozhodol, že v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, môže konať matka samostatne, samozrejme si to prípadne vyžaduje informovanosť druhého rodiča, inak (nad rámec bežných vecí) rodičia budú zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok spoločne. Rodičovské práva a povinnosti totiž zostávajú zachované obom rodičom. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dokázať dohodnúť. Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(16) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
(17) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
(18) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
(19) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
(20) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
(21) V súdenom prípade majú maloleté deti 14 a 8 rokov, plnia si povinnú školskú dochádzku - N. X. B. X. R. T.. Matka nemá priebežne výrazne zvýšené výdavky na starostlivosť o ne, ale sú tu výdavky jednorazové, resp. nepravidelné, v spojení so začiatkom školského roka, na okuliare, príp. kontaktné šošovky. Otec sa na starostlivosti o deti inak ako výživným nepodieľa.
(22) Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na (základné) odôvodnené potreby detí daného veku, berúc do úvahy aj zvýšené v súvislosti s vyučovacím procesom aj predpísanými okuliarmi a na schopnosti otca. Otec v súčasnosti nepracuje, poberá podporu v nezamestnanosti, stále má však dostatočný príjem vyplývajúci (z rozhodného obdobia 12 mesiacov spätne), priemerný príjem predstavuje za obdobie od októbra 2019 do septembra 2020 sumu 1.992,90 eur mesačne. Netrpí zdravotnými problémami, pre ktoré by pracovať nemohol, a ktoré by mu bránili zabezpečovať aj naďalej riadny a stály príjem. Je schopný platiť lízing, bývanie, jednoznačne musí byť schopný platiť výživné na deti (prednostne). Súčasným schopnostiam otca a oproti tomu odôvodneným potrebám maloletých, na ktorých starostlivosť má matka v súčasnosti bežné výdavky a nie výrazné zvýšené výdavky, sa súdu javia primerané matkou navrhované sumy 250 a 150 eur mesačne. Pri úprave výšky výživného súd prihliadol tiež na to, že v zmysle rozhodovacej súdnej praxe má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive približne v rozsahu 20% až 30% z priemerného čistého mesačného príjmu (s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností, potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), a teda výživné je určené na spodnej hranici tohto rozsahu. Otec si však musí byť vedomý aj toho, že jeho vyživovacia povinnosť voči deťom sa bude ich fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na ich odôvodnených potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce povolanie aj v budúcnosti neustále zvyšovať (a to aj v prípade stagnácie jeho zárobkových pomerov) a tomu sa bude úmerne zvyšovať aj potreba navyšovania jeho vyživovacej povinnosti.
(23) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (§ 25 ods. 1, 2 zákona o rodine)
(24) Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z. z. - CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 zákona o rodine). Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie peňažného plnenia podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)