Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cr-24-2018.pdf
PDF · 97.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cr/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: ŠPORTSTAV, s.r.o., so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava, IČO: 36 368 482, proti žalovanému: COMETAR, s.r.o., v likvidácií, so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 716 345, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd návrh na odklad vykonateľnosti zamieta.
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu..
odôvodnenie:
Žalobou podanou dňa 31.05.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Ing. Miloša Valacha, ad hoc rozhodcu rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT zo dňa 04.05.2018, spis. zn. RD/67/2018, ktorým rozhodcovský súd žalobe žalovaného (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu) v celom rozsahu vyhovel a žalobcu (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovaného) zaviazal v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku uhradiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu) sumu 128.013,92 Eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že že rozhodcovský súd v predmetnej právnej veci rozhodol na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, resp. k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy medzi sporovými stranami nikdy nedošlo.
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom s akcentom na temporalitu uvedeného zákona s prihliadnutím na okamih vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom s akcentom na temporalitu uvedeného zákona s prihliadnutím na okamih vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom s akcentom na temporalitu uvedeného zákona s prihliadnutím na okamih vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom a účinnom s akcentom na temporalitu uvedeného zákona s prihliadnutím na okamih vzniku právneho vzťahu medzi stranami sporu nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť' vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
V odôvodnení Rozhodcovského rozsudku je uvedené , že -právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať' o tejto žalobe o zaplatenie dlžnej sumy je daná Všeobecnými obchodnými podmienkami obchodnej spoločnosti SLAVONIA Bratislava, spol. s r.o., ktoré boli platné v čase vzniku pohľadávky. V čl. XV. bola dohodnutá rozhodcovská doložka a preto je žaloba v súlade s § 3 a § 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Medzi sporovými stranami nikdy nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, ani rozhodcovskej doložky, pričom ani v priebehu rozhodcovského konania nedošlo k vyhláseniu strán sporu o uzavretí rozhodcovskej zmluvy do zápisnice pred rozhodcom. Žalobca nikdy nebol so Všeobecnými obchodnými podmienkami, kde má byť údajne zakotvená rozhodcovská doložka, oboznámený, a nikdy ani nepodpísal žiadny dokument, ktorý by obsahoval jeho vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred Rozhodcovským súdom Royal Development, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, resp. jeho ad hoc rozhodcom. Žalobca má teda za to, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť Rozhodcovským rozsudkom, nakoľko nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy. Avšak aj hypoteticky v prípade, ak by sa strany sporu dohodli na rozhodcovskej zmluve, resp. rozhodcovskej doložke, predmetná rozhodcovská doložka, na ktorú odkazuje rozhodcovský súd v Rozhodcovskom rozsudku, je pre svoju neurčitosť podľa názoru žalobcu sankcionovaná absolútnou neplatnosťou. Rozhodcovská doložka v zmysle čl. XV. Všeobecných obchodných podmienok znie nasledovne: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú predložené (rozhodované) ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom alebo ad hoc rozhodcom Y. K. podľa dohody zmluvných strán o spôsobe ustanovenia rozhodcu (Zákona 244/2002 Z.z. § 6 ods. 1 a 3, § 8 ods. 1). Výber rozhodcu je ponechaný na žalobcovi alebo vybranej právnickej osobe. Rozhodcovské konanie bude prebiehať podľa Rozhodcovských pravidiel - ad hoc rozhodcov (vrátane stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na stránke www.royaldevelopment. sk. Strany sa podrobia rozhodnutiu príslušného rozhodcu. Jeho rozhodnutie bude pre strany záväzné a nemenné. Podľa Zákona 244/2002 Zz. strany si ustanovujú za vybranú právnickú osobu ROYAL DEVELOPMENT
- RSRD, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 45 741 905 podľa Zákona 244/2002 Z.z. §6 ods.3 a§8 ods. 1 a 2 a). Doručovacia adresa na podanie žaloby je: Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, Slovenská republika. "
V zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „ Občiansky zákonník") právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa názoru žalobcu vyššie citovaná rozhodcovská doložka neobsahuje určité dojednanie ohľadom konkrétneho arbitra, ktorý by bol na základe tejto doložky oprávnený a príslušný rozhodovať spory, vyplývajúce z „uzatvorenej doložky, teda z rozhodcovskej doložky nie je bez pochybností jasné. ktorý konkrétny arbiter by mal vo veci rozhodovať. Žalobca je toho názoru, že uzavretá rozhodcovská doložka je neurčitá, a preto je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
Žalobca má tiež za to, že rozhodcovský súd nemal ani ipso iure spôsobilosť rozhodovať predmetný spor, a to v zmysle nižšie citovaných zákonných ustanovení. V zmysle § 54b ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „zákon o rozhodcovskom konaní") stály rozhodcovský súd zriadený pred 1. januárom 2015 musí do troch mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona splniť podmienky ustanovené týmto zákonom pre stále rozhodcovské súdy zriadené po 31. decembri 2014.
V zmysle § 54c ods . 1 zákona o rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd zriadený podľa doterajších predpisov, ktorého zriaďovateľ nespĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre
zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, nemôže po 31. decembri 2016 uskutočňovať rozhodcovské konania podľa tohto zákona a vydávať' rozhodcovské rozhodnutia.
V zmysle § 12 ods . 1 zákona o rozhodcovskom konaní zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky môže byť len národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.
V priebehu rozhodcovského konania žalobcovi zo strany rozhodcovského súdu nebol doručený žiadny dokument, a teda o rozhodcovskom konaní nemal vedomosť a nemohol sa v priebehu rozhodcovského konania efektívne domáhať' ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Až následne mu bol zo strany rozhodcovského súdu doručený Rozhodcovský rozsudok. V predmetnom rozhodcovskom konaní teda došlo k závažnému procesnému pochybeniu zo strany rozhodcovského súdu a žalobca nemohol v konaní uplatniť svoje práva.
Žalobu o zrušenie Rozsudku z podal žalobca dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 ZRK, nakoľko je nepochybné, že predmetným Rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.
K žalobe doložil žalobca rozhodcovský rozsudok, vydaný Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT zo dňa 04.05.2018, spis. zn. RD/67/2018 z ktorého vyplýva, že rozhodca Ing. Miloš Valach zaslal sporovým stranám Rozhodcovské uznesenie - Oznámenie o začatí rozhodcovského konania, výzvu zo dňa 26.03.2018 a žalobný návrh s prílohami. Súčasne zaslal Oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa 26.03.2018. Žalobca si oznámenie prevzal dňa 03.04.2018. Žalovaný v stanovenej 15 dňovej lehote nepodal rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
Podľa § 40 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 40 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z.%252336'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na uznanie rozhodnutia, na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.
Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
Podľa § 21 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
Podľa § 21 ods. 4 zák.č. 244/2002 Z.z. ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='244/2002%20Z.z.%252321'&ucin-k- dni='30.12.9999'> rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 4 ods. 7 zák.č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
Rozhodcovské konanie je alternatívnym riešením sporov, ide o konanie uskutočňované pod kontrolou a na základe zmluvy účastníkov, ktorou je spor predkladaný k posúdeniu nimi vybranému nezávislému subjektu, výsledkom je rozhodnutie sporu s konečnou platnosťou vo forme rozhodnutia rozhodcu. Charakter rozhodcovskej činnosti je založený zmluvou delegujúcou vôľu strán, rozhodnutie je kvalifikovanou formou záväzku. Rozhodca právo nenachádza, ale tvorí záväzkový vzťah, jeho moc pochádza od vlastnej moci strán určovať si svoj osud, ktorú mu zverili. Výsledkom rozhodcovského konania je kvalifikovaná forma aktu - rozhodcovský rozsudok, ktorý na základe zákona vyvoláva účinky res iudicata a predstavuje exekučný titul. Základom rozhodcovského konania je existencia rozhodcovskej zmluvy, ktorou sa strany zaväzujú riešiť spory v rozhodcovskom konaní.
Žalobca podal na rozhodcovský súd voči žalovanému žalobu , ktorou sa domáhal zaplatenia 128 013,92 Eur s príslušenstvom. Žalobca si Oznámenie o začatí rozhodcovského konania prevzal, avšak žiadnym
spôsobom nereagoval, nepodal žalobnú odpoveď a ani nevzniesol námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha.
Ing. Miloš Valach, ad hoc rozhodca a rozhodca v rozhodcovskom rozsudku skonštatoval, že zaslal sporovým stranám Rozhodcovské uznesenie - Oznámenie o začatí rozhodcovského konania, výzvu zo dňa 26.03.2018 a žalobný návrh s prílohami. Súčasne zaslal Oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa 26.03.2018. Žalobca si oznámenie prevzal dňa 03.04.2018. Žalovaný v stanovenej 15 dňovej lehote nepodal rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď.
Právo žalobcu domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nepodaním námietky nedostku právomoci rozhodcovského súdu zaniklo. Nepodanie námietky nedostatku právomoci spôsobilo preklúziu práva účastníka rozhodcovského konania domáhať sa nedostatku právomoci rozhodcovského súdu v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku a viedlo k tacitnému vzniku rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi rozhodcovského konania ( § 4 ods. 7 zák. č. 244/2002 Z.z.) z dôvodu, že žalobca rešpektoval právomoc rozhodcovského súdu.
Súd teda v zmysle vyššie uvedeného má za to, že nepodaním námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, resp. ad hoc rozhodcu došlo k tacitnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu. Žalobca v žalobe uviedol ako dôvod podania žaloby ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) bod 3 zák. č. 244/2002 Z.z., nakoľko je nepochybné, že predmetným Rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva. Nakoľko súd dospel k záveru, že nekonaním žalobcu došlo k tacitnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, žalobu zamietol a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd nezistil dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podľa § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.
Nakoľko súd zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, zamietol aj návrh na odklad jeho vykonateľnosti.
Podľa § 255 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 2 62 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V zmysle citovaných ustanovení súd priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 2 62 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).