Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CbZm-20-2020.pdf
PDF · 96.51 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-7CbZm/20/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci žalobkyne: I. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom: D. č.p. XXX/Xc, XXX XX N.-N., T. F. zastúpená: Mgr. Jakub Malý, advokát, Advokátska kancelária DETVAI LUDIK MALÝ UDVAROS, Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: Arca Investments, a.s., IČO: 35975041, so sídlom: Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, o návrhu žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Žalovanému sa voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.09.2020, sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zriadenia záložného práva
na obchodnom podiele žalovaného v spoločnostiach: Arca Capital Finance Group, a.s., s hodnotou vkladu do základného imania 25.000, - Eur, čo predstavuje 100 % - ný podiel na jej základnom imaní; Arca Capital Slovakia, a.s. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 996.000,- Eur, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní; Arca Entertainment, s. r. o. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 5.000,- Eur, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní; Auto Lamač spol. s r.o. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 8.465,- Eur, čo predstavuje 51 %-ný podiel na jej základnom imaní; BLUESIDE, a. s. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 25.000,- Eur, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní; spoločnosti DELUVIS s. r. o. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 564 264,- Eur; čo predstavuje 51 %-ný podiel na jej základnom imaní; ENWO s.r.o. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 750,- Eur, čo predstavuje 11 %-ný podiel na jej základnom imaní; FG Financial Group - SK, a. s. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 25.000,- Eur, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní; MediBox s. r. o. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 2.500,- Eur, čo predstavuje 50 %- ný podiel na jej základnom imaní; Panoramis, s. r. o. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 5.000,- Eur, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní; Silverside, a. s. s hodnotou vkladu do základného imania vo výške 1.000.000,- Eur, čo predstavuje 100 %-ný podiel na jej základnom imaní.
2. Zároveň sa podaným návrhom domáhala aj zriadenia záložného práva na všetky existujúce aj budúce peňažné pohľadávky žalovaného voči spoločnostiam: Arca Capital Finance Group, a.s., Arca Capital Slovakia, a.s., Arca Entertainment, s.r.o., Auto Lamač spol. s r.o., BLUESIDE, a.s., DELUVIS, s.r.o., ENWO, s.r.o., FG Financial Group - SK, a.s., MediBox, s.r.o., Panoramis, s.r.o., Silverside, a.s., vzniknutým z titulu vlastníctva obchodných podielov v týchto spoločnostiach, ktoré sú splatné aj nesplatné a ktorými sa zabezpečujú pohľadávky žalobkyne voči žalovanému vo výške 200 799,43 Eur akéhokoľvek príslušenstva.
3. Voči žalovanému si žalobkyňa uplatnila i náhradu trov konania.
4. Návrh bol zdôvodnený uzavretím Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorých žalovaný vystavil a odovzdal žalobkyni vlastnú zmenku, ktorá bola vystavená s doložkou „bez protestu“, so splatnosťou dňa XX.mája XXXX, zmenkovou sumou 5 325 000 CZK, vystaviteľom zmenky bol žalovaný a remitentom žalobkyňa. V návrhu bola vyčíslená pohľadávka voči žalovanému vyplývajúca zo zmenky ku dňu vypracovania návrhu /XX.XX.XXXX/ sumou vo výške 200 799,43 Eur, zároveň žalobkyňa poukázala i na vzniknutý nárok na príslušenstvo pozostávajúce z postihov pre neplatenie podľa ustanovenia § 43 a nasl. zákona č. 151/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v účinnom znení, a to na úroky vo výške 6 % zmenkovej sumy odo dňa splatnosti zmenky a na odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy.
5. Žalobkyňa z dôvodu blížiaceho sa dátumu splatnosti zmenky oznámila žalovanému, že nemá záujem poskytnúť mu ďalšiu finančnú investíciu a zároveň ho požiadala o vyplatenie zmenkovej sumy, na ktorú je vystavená zmenka. Nakoľko žalovaný napriek ukončeniu zmluvy nevyplatil žalobkyni zmenkovú sumu ani sčasti, žalobkyňa vyzvala listom doručeným žalovanému dňa XX.XX.XXXX o jej úhradu. Žalovaný na výzvu reagoval listom označeným „Vyjadrenie k predžalobnej výzve - pokus o zmier“ zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalovaný eviduje pohľadávky žalobkyne vyplývajúce zo zmenky. Zároveň žalovaný uviedol, že aktuálne údajne nie je oprávnený zmenkovú sumu vyplatiť, následne žalovaný nevyplatil v prospech žalobkyne zmenkovú sumu ani sčasti.
6. Žalobkyňa v návrhu poukázala na verejné vyjadrenie ručiteľa ako štatutárneho zástupcu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa vyjadril prostredníctvom média - Denník N tak, že žalovaný nebude schopný plniť svoje záväzky voči veriteľom, a to v rozhovore zverejnenom na portáli dennikn.sk pod názvom „S. prehovoril: Arca klientom zmenky v plnom rozsahu nevyplatí. Dlhy si chce znížiť v oddlžení pod ochranou súdov“. Na základe uvedeného vyjadrenia žalovaného, že výška hodnoty majetku žalovaného v ostatnom období klesla, žalobkyňa má za to, že existuje dôvodná obava, že budúca exekúcia pohľadávok žalobkyne voči žalovanému vyplývajúcich zo zmeniek bude ohrozená. Vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu žalovaného, ako ju sám žalovaný verejne prezentuje, ako aj informácie zverejnené v mienkotvorných médiách, napr. v článku „Ekonomický newsfilter: J&T dala ostatným najavo, že Arca nepôjde do lacného bazára“ publikovaný na portáli dennikn.sk dňa XX.XX.XXXX, podľa žalobkyne existuje vysoká pravdepodobnosť, že v blízkej budúcnosti dôjde k prevodu majetku žalovaného na tretie osoby, a to aj formou scudzovacích zmlúv, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k výraznému zhoršeniu postavenia žalobkyne ako veriteľa žalovaného, čo zdôvodňuje obavu žalobkyne, že budúca exekúcia pohľadávok žalobkyne voči žalovanému vyplývajúcich zo zmeniek bude ohrozená. Ďalej zdôraznila, že jej obava z ohrozenia exekúcie vyplýva i zo skutočností, že žalovaný nedisponuje žiadnym nehnuteľným majetkom a za rok 2019 nebola zverejnená ani jeho účtovná závierka, teda verejne dostupné informácie o vykazovanom majetku spoločnosti sú značne neaktuálne.
7. Žalobkyňa z obchodného registra zistila, že žalovaný vlastní obchodné podiely vo viacerých spoločnostiach. Z dôvodu nemožnosti aktuálne zistiť hodnotu obchodných podielov, ktoré žalovaný vlastní žiadala zriadiť zabezpečovacie opatrenie na všetky obchodné podiely. Mala za to, že s prihliadnutím na uvedené nie je možné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na obchodné podiely považovať za značný nepomer vo vzťahu k výške pohľadávok žalobkyne, ktoré navyše žalovaný na základe vlastného vyjadrenia eviduje a existenciu týchto pohľadávok žalobkyne čo do výšky aj dôvodu uznal.
8. K návrhu žalobkyňa doložila: Kópiu Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek zo dňa XX.XX.XXXX, Kópia Protokolu o odovzdaní vlastnej zmenky, Kópiu Zmenky, výpis z Obchodného registra žalovaného, Kurzový lístok Národnej banky Slovenska zverejnený dňa XX.XX.XXXX, mailovú komunikáciu z XX.XX.XXXX, predžalobnú výzvu zo dňa XX.X.XXXX+doručenka, vyjadrenie k predžalobnej výzve z XX.X.XXXX, výpis z obchodného registra žalovaného, výpisy z obchodného registra spoločností: Arca Capital Finance Group, a.s., Arca Capital Slovakia, a.s., Arca Entertainment, s.r.o., Auto Lamač spol. s r.o., BLUESIDE, a.s., DELUVIS, s.r.o., ENWO, s.r.o., FG Financial Group - SK, a.s., MediBox, s.r.o., Panoramis, s.r.o., Silverside, a.s., článok „S. prehovoril: Arca klientom zmenky v plnom rozsahu nevyplatí. Dlhy si chce znížiť v oddlžení pod ochranou súdov“ publikovaný na portáli dennikn.sk dňa XX.XX.XXXX, článok „Ekonomický newsfilter: J&T dala ostatným najavo, že Arca nepôjde do lacného bazára“ publikovaný na portáli dennikn.sk dňa XX.XX.XXXX.
9. Podľa § 343 ods. X CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho zriadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
16. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti, proporcionality zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
17. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Pri rozhodovaní o zriadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť, potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho zriadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádzal z konkrétnych skutkových
okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mala žalobkyňa súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.
18. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
19. Pri rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzal súd z listinných dôkazov predložených žalobkyňou.
20. Súd prioritne posudzoval splnenie procesnej podmienky spočívajúcej v aktívnej vecnej legitimácií žalobkyne v konaní o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia), alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Žalobkyňa k návrhu doložila fotokópiu vlastnej zmenky, ktorej náležitosti síce korešpondovali s obsahom návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak pre osvedčenie zmenkového nároku je nevyhnutné doložiť originál zmenky, nepostačuje fotokópia.
21. Podľa ust. § 16 ods.1 zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový sa za majiteľa zmenky považuje ten, kto má zmenku, t.j. držiteľ zmenky. Zmenka je cenný papier, ktorý stelesňuje právo samé osebe, t.j. nie je len dôkazom o práve, ale je právom samým osebe. Zmenka je prevoditeľný cenný papier. Pre uplatnenie akéhokoľvek práva zo zmenky je potrebné, aby bola zmenka stiahnutá z obehu, za účelom zabránenia ďalším prevodom. Pri doložení kópie zmenky, nie je možné zistiť aktuálneho majiteľa zmenky (resp., či sa na druhej strane zmenky nenachádza indosament). V konaniach vyplývajúcich zo zmenky je pre jej legitimačný charakter vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky, pre odstránenie pochybností. Súd má za to, že uvedené platí nielen v prípade rozhodovania vo veci samej, ale rovnako i v prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení, resp. zabezpečovacom opatrení, pretože možno konštatovať, že bez zmenky niet práva. Na základe uvedeného súd nemal pohľadávku žalobkyne osvedčenú.
22. Naviac v danom prípade súd nemal osvedčenú obavu z ohrozenia exekúcie. Nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností žalobkyňa má súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku ohrozenia exekúcie. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. Nepostačuje iba domnienka žalobkyne vyplývajúca z vyjadrenia žalovaného: “že výška hodnoty majetku žalovaného v ostatnom období klesla“.
23. Svoje tvrdenie o vysokej pravdepodobnosti prevodu majetku žalovaného na tretie osoby žalobkyňa žiadnym spôsobom nekonkretizovala a neosvedčila. Z doložených dôkazov nebolo možné vyvodiť, že sa žalovaný zbavuje, resp. vyvíja činnosť smerujúcu sa k zbaveniu svojho majetku napr. jeho predajom za neprimerane nízku cenu, darovaním, zámenou za veci nižšej hodnoty, prípadne iným spôsobom znehodnocuje svoj majetok. U dlžníka môže byť dôvodom také jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie vlastného majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery, teda keď dlžník realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie tým, že nakladá so svojím majetkom takým spôsobom, že sa ho zbavuje, resp. že sa majetok zmenšuje alebo znižuje sa jeho speňažiteľnosť. Iba samotná skutočnosť, že žalovaný sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii a nie je schopný plniť svoje záväzky bez ďalšieho neodôvodňuje obavu z ohrozenia exekúcie. Dôvodom by bolo preukázanie takých skutočností, ktorými by žalobkyňa osvedčila, že žalovaný koná tak, že znižuje hodnotu majetku, ktorý bolo možné exekúciou postihnúť, a to na úkor svojho veriteľa. Z medializovaných informácií, vyplýva zámer žalovaného riešiť svoj hroziaci alebo už existujúci úpadok formou reštrukturalizácie, počas ktorej dochádza ku kolektívnemu uspokojovaniu pohľadávok veriteľov, teda legitímnym nástrojom smerujúcim k zlepšeniu svojej ekonomickej situácie. Úmysel žalovaného podať návrh na povolenie reštrukturalizácie nie je konaním, ktorého dôsledkom je zníženie majetku
dlžníka na úkor svojho veriteľa, práve naopak, vedie k záveru o tom, že žalovaný má snahu svojich veriteľov uspokojiť, hoci pomerne podľa výšky, druhu a charakteru ich pohľadávok. Reštrukturalizácia je zákonom riadený proces, v rámci ktorého dochádza k uspokojovaniu pohľadávok veriteľov, pričom nakladanie s majetkom je značne obmedzené v tom smere, že môže viesť len k zhodnoteniu majetku dlžníka alebo k dosiahnutiu účelu reštrukturalizácie. Týmto postupom nedochádza k likvidácii majetku na úkor veriteľov dlžníka, títo sú účastníkmi reštrukturalizačného konania a majú naň vplyv, ktorý im zaručuje Zákon o konkurze a reštrukturalizácii či už prostredníctvom inštitútu schôdze veriteľov, veriteľského výboru alebo schvaľovania návrhu reštrukturalizačného plánu a pod. Zámer dlžníka vstúpiť do reštrukturalizácie nemôže byť dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, zákonná úprava zabezpečovacieho opatrenia má chrániť veriteľa pred takým konaním dlžníka, v dôsledku ktorého by mohlo dôjsť k znehodnoteniu majetku alebo majetkovému úbytku na úkor veriteľa, čo nemožno stotožniť s úmyslom žalovaného vstúpiť do reštrukturalizácie.
24. Súd viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia dospel k záveru, že zriadením záložného práva na všetky obchodné podiely žalovaného v obchodných spoločnostiach, tak ako sa žalobkyňa domáhala pri neosvedčení aktuálnej hodnoty jednotlivých obchodných podielov, by nebolo možné predísť zriadeniu záložného práva na majetkovú hodnotu neprimerane vyššiu ako uplatnenú pohľadávku, čím by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových pomerov žalovaného.
25. Čo do zriadenia záložného práva na všetky existujúce aj budúce peňažné pohľadávky žalovaného, ktoré sú splatné aj nesplatné vzniknuté z titulu vlastníctva obchodných podielov v jednotlivých spoločnostiach je potrebné uviesť, že takto definované pohľadávky sú nedostatočne vymedzené, neurčité, zároveň nie je možné určiť ich hodnotu, navrhovaný petit v tejto časti súd považuje za nevykonateľný.
26. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade absentuje osvedčenie základných podmienok na zriadene zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobkyňa neosvedčila svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní ani relevantným spôsobom neosvedčila, keď sa domáhala zriadenia zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, že sa žalovaný správa spôsobom, ktorý by mohol ohroziť budúcu exekúciu pohľadávky žalobkyne.
27. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na Okresnom súde Bratislava V, písomne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.