Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/115/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: Richard Olčák - RIKI, s miestom podnikania 090 32 Vyšná Olšava 30, IČO: 37 775 413, právne zastúpený: JUDr. Marek Bujdoš, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 37 874 675, proti žalovanému: Ladvenica Transport, s.r.o., IČO: 44 318 499, so sídlom Coburgova 84, 917 02 Trnava, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, o zaplatenie 1.356 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1.356 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania a to titulom dlžného prepravného.

2. Podľa o upomínacom konaní proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu na vydanie platobného rozkazu a vydal dňa 12.8.2019 platobný rozkaz č.k. - 11.

4. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, v zmysle sa platobný rozkaz zrušil a vec bola na návrh žalobcu postúpená tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

5. Žalovaný v odpore zo dňa 15.8.2019 (č.l. 16 spisu) uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia prepravného za prepravnú službu - medzinárodnú nákladnú cestnú prepravu, ktorú žalobca ako dopravca vykonal pre žalovaného ako odosielateľa na základe objednávky č. 2180103 na trase Troisdorf- Spich (DE) - Ahrweiler (DE) - Levice (SK) - Trnava (SK) v dňoch 18.1.2018-19.1.2019 (podľa údaju o dátume plnenia na faktúre č. 2018016 a podľa objednávky prepravy č. 2180103 zo dňa 17.1.2018), pričom žalobca vyúčtoval žalovanému prepravné faktúrou č. 2018016 na sumu 1.356 eur, vystavenou dňa 31.1.2018 a splatnou dňa 31.3.2018. Vo vzťahu k vyššie opísanej pohľadávke na zaplatenie prepravného žalovaný namieta, že žalobca si predmetnú pohľadávku uplatnil v súdnom konaní po

uplynutí premlčacej lehoty. Nakoľko si žalobca svoj nárok neuplatnil v rámci premlčacej lehoty, je v súčasnosti predmetná pohľadávka premlčaná. Podľa ust. čl. 1 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý bol uverejnený v zbierke (ďalej len „“) Tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade medzinárodnej prepravy sa miesto prevzatia zásielky a miesto dodania zásielky nachádzajú na území dvoch rôznych štátov, z ktorých oba sú zmluvnými štátmi Dohovoru CMR, aplikujú sa na predmetnú medzinárodnú prepravu ustanovenia Dohovoru CMR. Podľa ust. čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR Nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota začína plynúť: a) pri čiastočnej strate zásielky, pri jej poškodení alebo pri prekročení dodacej lehoty dňom vydania zásielky; b) pri úplnej strate tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, a ak nebola dodacia lehota dohodnutá, šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom; c) vo všetkých ostatných prípadoch uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. 6. Deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do premlčacej lehoty nezapočítava. Pod ostatné prípady uvedené vo vyššie citovanom písm. c) článku 32 ods. 1 Dohovoru CMR patrí aj nárok prepravcu na zaplatenie prepravného za vykonanie medzinárodnej prepravy, ktorý sa premlčuje v 1 ročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť uplynutím troch mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy o preprave. Predmetný záver potvrdzuje ako všeobecne uznávaná právna teória, tak aj ustálená judikatúra. Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade predmetnej medzinárodnej prepravy bola nakládka vykonaná žalobcom dňa 18.1.2018, k uzatvoreniu predmetnej prepravnej zmluvy muselo dôjsť najneskôr v tento deň, t.j. 18.1.2018. Premlčacia lehota vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie prepravného tak začala plynúť najneskôr dňa 18.4.2018, pričom uplynula najneskôr dňa 19.4.2019 (keďže deň, ktorým začala lehota plynúť sa do lehoty nezapočítava). Z potvrdenia Okresné súdu Banská Bystrica vyplýva, že návrh na začatie konania bol v danej veci prijatý až dňa 28.6.2019, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak žalovaný vznáša vo vzťahu k predmetnej premlčanej pohľadávke žalobcu na zaplatenie prepravného za vykonanú medzinárodnú prepravu vo výške 1.356 eur, účtovaného faktúrou č. 2018016 námietku premlčania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 11.11.2019 (č.l. 24 spisu) uviedol, že premlčanie považuje za nedôvodné. Premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti fakturácie vykonanej medzi žalobcom a žalovaným a preto bola žaloba podaná včas. Zároveň na tento nárok sa nevzťahuje premlčacia doba jeden rok ale tri, pretože konanie žalovaného bolo úmyselné, pretože zo strany žalobcu bol niekoľkokrát vyzývaný na plnenie, avšak bezvýsledne. Jeho konanie je preto v rozpore s dobrými mravmi.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.1.2020 (č.l. 35 spisu) uviedol, že tvrdenia žalobcu ohľadom námietky premlčania a ohľadom začiatku plynutia a trvania premlčacej doby neobstoja, pretože sú v priamom rozpore s príslušnými ustanoveniami CMR. Žalobca uviedol, že na predmetný nárok sa nevzťahuje premlčacia lehota jeden rok, ale tri roky, pretože konanie žalovaného bolo úmyselné, pretože zo strany žalobcu bol žalovaný niekoľkokrát vyzvaný na plnenie, avšak bezvýsledne. Uvedené tvrdenie žalobcu je nesprávne. Podľa ustanovenia čl. 32 ods. 1 prvá veta Dohovoru CMR nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za jeden rok. Podľa ustanovenia čl. 32 ods. 1 druhá veta Dohovoru CMR v prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Podľa ustanovenia čl. 29 ods. 1 Dohovoru CMR dopravca sa nemôže odvolávať na tie ustanovenia tejto kapitoly, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť alebo prenášajú dôkazové bremeno, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu.

Podľa ustanovenia čl. 29 ods. 2 Dohovoru CMR to isté platí aj vtedy, ak sa úmyselného konania alebo zavinenia dopustili zástupcovia alebo pracovníci dopravcu alebo iné osoby použité dopravcom na uskutočnenie prepravy a ak títo zástupcovia, pracovníci alebo iné osoby konali v rámci svojich pracovných úloh. V takom prípade sa títo zástupcovia, pracovníci alebo iné osoby tiež nemôžu odvolávať, pokiaľ ide o ich osobnú zodpovednosť, na ustanovenia tejto kapitoly uvedené v odseku 1. Odborná literatúra v súvislosti s vyššie citovanými ustanoveniami čl. 32 a čl. 29 Dohovoru CMR konštatuje, že všetky nároky zo zmlúv o preprave podliehajúce Dohovoru CMR sa zásadne premlčujú uplynutím jedného roka. Z tejto zásady platí výnimka len vtedy, ak sa splnia predpoklady článku 29 Dohovoru CMR. To znamená, že trojročná premlčacia doba sa uplatní len v prípadoch takzvanej kvalifikovanej zodpovednosti dopravcu - teda pri nárokoch odosielateľa na náhradu škody, ktoré vznikli v dôsledku hrubej nedbanlivosti alebo vedomého konania dopravcu. Ide o takzvané kvalifikované zavinenie dopravcu podľa čl. 29 Dohovoru CMR. Ustanovenia čl. 29 Dohovoru CMR sa týkajú výhradne zodpovednosti dopravcu za škodu, ktorú dopravca spôsobil odosielateľovi svojím úmyselným konaním, respektíve konaním považovaným za rovnocenné úmyslu a naopak, netýkajú sa akýchkoľvek povinností odosielateľa. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v odbornej literatúre vládne zhoda o tom, že trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia čl. 32 ods. 1 druhá veta Dohovoru CMR sa uplatní len výnimočne v prípade splnenia predpokladov článku 29 Dohovoru CMR, t.j. pri vzniku práva odosielateľa voči dopravcovi na náhradu škody spôsobenej úmyselným konaním dopravcu pri vykonávaní prepravnej služby. Je teda vylúčené, aby sa pri medzinárodnej nákladnej cestnej preprave v trojročnej premlčacej dobe premlčalo akékoľvek právo dopravcu voči odosielateľovi, vrátane práva dopravcu na zaplatenie prepravného. totiž predpokladá uplatnenie trojročnej premlčacej doby len výnimočne pre prípad zodpovednosti dopravcu za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Podstatné je, že zavinenie sa vždy skúma len pri nárokoch, ktoré vznikli porušením určitej povinnosti, v dôsledku čoho vznikla sekundárna povinnosť a jej zodpovedajúce právo (napríklad povinnosť nahradiť vzniknutú škodu). Z podstaty je však vylúčené, aby sa zavinenie skúmalo pri práve ktoré vzniklo tým, že si zmluvná strana voči druhej zmluvnej strane splnila svoju korelujúcu povinnosť. Premlčané právo žalobcu na zaplatenie prepravného, ktorého sa žalobca domáha podanou žalobou nevzniklo porušením povinnosti žalovaného, ale tým, že žalobca pre žalovaného vykonal prepravu ( ), t.j. splnením zmluvnej povinnosti žalobcu. Otázka zavinenia v takomto prípade nehrá žiadnu rolu, nakoľko nárok nevznikol porušením, ale naopak splnením povinnosti. Otázka, či žalovaný nezaplatil prepravné úmyselne je bezvýznamná, nakoľko právne následky omeškania nastávajú samotným omeškaním, t.j. nesplnením peňažnej povinnosti v lehote splatnosti a na vznik nároku nie je potrebné preukazovať zavinenie. V prípade nesplnenia peňažnej povinnosti je okrem iného dôsledkom tiež možnosť veriteľa domáhať sa plnenia (spolu s príslušenstvom) cestou príslušného súdu. Akákoľvek následná komunikácia medzi sporovými stranami ohľadom splnenia povinnosti žalovaného zaplatiť prepravné nemôže mať vplyv na dĺžku premlčacej doby, ktorá je pri nároku na zaplatenie prepravného pri medzinárodnej nákladnej cestnej preprave jasne stanovená ako jednoročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť uplynutím troch mesiacov odo dňa uzatvorenia zmluvy o preprave. Žalovaný v súvislosti s možnosťou žalobcu domáhať sa zaplatenia prepravného na súde poukazuje na jednu zo základných zásad súkromného práva - práva patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt), a podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Pokiaľ ide o vzťah veriteľa k svojej pohľadávke (v danom prípade vzťah žalobcu k svojmu právu na zaplatenie prepravného) možno uvedenú základnú zásadu premietnuť tak, že veriteľ sám zodpovedá za to, či prejavuje alebo neprejavuje dostatočnú starostlivosť o svoje pohľadávky a či včas uplatňuje svoje práva na príslušných orgánoch. Skutočnosť, že žalobca nepodal žalobu pred uplynutím premlčacej doby nemôže byť na ťarchu žalovaného, ale výlučne na ťarchu žalobcu. Možno teda uzavrieť, že nárok na zaplatenie prepravného sa premlčuje v jednoročnej premlčacej dobe podľa prvej vety čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR a žalobca si tak svoj nárok na zaplatenie prepravného uplatnil až po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko márnym uplynutím premlčacej doby vzniklo právo žalovaného vzniesť voči žalobcovi námietku premlčania a žalovaný námietku premlčania v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 15.08.2019 vzniesol, je predmetná pohľadávka žalobcu na zaplatenie prepravného vo výške 1.356 eur v súčasnosti nevymáhateľná. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že konanie žalovaného je podľa názoru žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené tvrdenie žalobcu je nesprávne. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého dôvodné vznesenie

námietky premlčania v občianskom súdnom konaní nemožno považovať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . Žalobcovi predsa nič nebránilo, aby si svoje právo uplatnil včas a keď tak neučinil, spôsobil márne uplynutie premlčacej doby on sám. Rozpor s dobrými mravmi nie je daný, a preto je potrebné aby súd na vznesenú námietku premlčania prihliadal a žalobu zamietol.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.3.2020 (č.l. 42 spisu) uviedol, že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, pretože na jednej strane žiadal žalobcu o splatenie a odloženie úhrady svojho záväzku z dôvodu insolventnosti, na druhej strane vyčkal uplynutie lehoty a následne vzniesol námietku premlčania.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s faktúrou č. 2018016, objednávkou č. 2180103, nákladným listom ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

11. Advokát žalovaného v konaní uviedol, že nárok na zaplatenie prepravného uplatnený žalobcom v danom konaní je premlčaný a to s poukazom na článok 32 ods. 1 CMR nakoľko uplynula premlčacia doba jedného roka, ktorá začala plynúť po uplynutí 3 mesiacov od uzavretia prepravnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 18.1.2018. 18.4.2018 začala plynúť premlčacia lehota ktorá uplynula dňa 19.4.2019, tým že žalobca si uplatnil predmetný nárok podaním návrhu na súd až dňa 28.6.2019 t.j. po uplynutí premlčacej lehoty tak vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného je nutné predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalšiu argumentáciu zo strany žalobcu dotýkajúcu sa konania žalovaného v rozpore s dobrými mravmi pokladá žalovaný za irelevantnú, žalovaný v zmysle zákona vzniesol námietku premlčania čo nemôže byť v žiadnom prípade posudzované ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.

12. Z faktúry č. 2018016 vystavenej dňa 31.1.2018 (č.l. 4 spisu) súd zistil že žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúru na zapletenie sumy 1.356 eur za realizovanú medzinárodnú prepravu na základe objednávky žalobcu č. 2180103.

13. Z objednávky č. 2180103 súd zistil, že žalovaný si objednal u žalobcu medzinárodnú nákladnú prepravu s dátumom nakládky 18.1.2018 a vykládky 19.1.2018.

14. Žalobca predložil súdu CMR nákladný list preukazujúci vykonanie objednanej prepravy.

15. Podľa sa zmluvou o preprave dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta do určitého iného miesta a odosieľateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné)

16. Podľa dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

17. Podľa dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

18. Podľa ust. čl. 31 ods. 1 Vyhlášky ministra zahraničných vecí z 27. novembra 1974 o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) spory vzniknuvšie z prepráv podliehajúcich tomuto Dohovoru môže žalobca viesť, pokiaľ ich nevedie na súdoch zmluvných štátov určených dohodou strán, na súdoch toho štátu, na území ktorého a) má žalovaný trvalé bydlisko, hlavné sídlo podniku alebo pobočku alebo zastupiteľstvo, ktorých prostredníctvom bola prepravná zmluva uzavretá, alebo b) leží miesto, kde sa zásielka prevzala na prepravu alebo miestu určené na jej vydanie; na iných súdoch nemôže žalobca spor viesť.

19. Podľa ust. čl. 32 ods. 1 CMR nároky z prepráv, na ktoré sa vzťahuje tento Dohovor, sa premlčujú za jeden rok. V prípade úmyslu alebo takého zavinenia, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné s úmyslom, je premlčacia lehota trojročná. Premlčacia lehota začína plynúť:

a) pri čiastočnej strate zásielky, pri jej poškodení alebo pri prekročení dodacej lehoty dňom vydania zásielky; b)pri úplnej strate tridsiatym dňom po uplynutí dohodnutej dodacej lehoty, a ak nebola dodacia lehota dohodnutá, šesťdesiatym dňom po prevzatí zásielky dopravcom; c) vo všetkých ostatných prípadoch uplynutím troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Deň, ktorým premlčacia lehota začína plynúť, sa do premlčacej lehoty nepočíta.

20. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

22. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

24. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

25. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy o preprave, predmetom ktorých bolo vykonanie prepravy tovaru z miesta prevzatia do miesta dodania, ktoré ležali v dvoch rôznych štátoch, preto na vec aplikoval Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) publikovaný ako vyhl. č. . Žalobca na základe objednávky žalovaného realizoval ako dopravca v dňoch prepravu, ktorej cenu si následne fakturoval žalovanému faktúrou č. 2018016 vystavenú dňa 31.1.2018. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, ktorá má za následok zánik nároku patriaceho práva a zánik jeho súdnej vymáhateľnosti a premlčané právo nemožno veriteľovi priznať. Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. V prípade nároku z prepráv plynie jednoročná premlčacia lehota, ktorá začína po uplynutí 3 mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Jednoročná premlčacia lehota k nároku žalobcu začala plynúť (18.4.2018) odo dňa nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej lehoty odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy, uzatvorenej dňa 18.1.2018, kedy došlo k nakládke tovaru a k akceptácii objednávky, žaloba bola podaná na súd dňa 28.6.2019, teda po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 19.4.2019 a pohľadávka žalobcu je tak premlčaná. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca si svoj nárok uplatnil oneskorene, po uplynutí 1 ročnej premlčacej lehoty a preto po vznesení dôvodnej námietky premlčania zo strany žalovaného žalobu zamietol.

26. K tvrdeniam žalobcu o rozpore konania žalovaného s dobrými mravmi ak na jednej strane žiadal žalobcu o splatenie a odloženie úhrady svojho záväzku z dôvodu insolventnosti, na druhej strane vyčkal uplynutie lehoty a následne vzniesol námietku premlčania súd uvádza, že takéto konanie charakter rozporu s dobrými mravmi nenapĺňa. Je právo žalovaného požiadať žalobcu ak sú na to dôvody o odklad plnenia. Na druhej strane je zas právom žalobcu takúto žiadosť odmietnuť a trvať na včasnom plnení, najmä ak je tu hrozba premlčania nároku. Ak bol žalobca pasívny a neuplatnil si svoj nárok včas tak je za to postihnutý. Žalobcovi nebránil nič v tom, aby si nárok uplatnil ešte pred jeho premlčaní a so žalovaným sa napr. dohodol na splnení dlhu v splátkach a pod. Nebolo nutné vyčkávať až do doby kým neuplynie premlčacia lehota. Otázka, či žalovaný nezaplatil prepravné úmyselne je bezvýznamná. Súd rovnako ako žalovaný poukazuje na právnu zásadu - práva patria bdelým (vigilantibus iura scripta

sunt), a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Pokiaľ ide o vzťah veriteľa k svojej pohľadávke (v danom prípade vzťah žalobcu k svojmu právu na zaplatenie prepravného) možno uvedenú základnú zásadu premietnuť tak, že veriteľ sám zodpovedá za to, či prejavuje alebo neprejavuje dostatočnú starostlivosť o svoje pohľadávky a či včas uplatňuje svoje práva na príslušných orgánoch. Skutočnosť, že žalobca nepodal žalobu pred uplynutím premlčacej doby nemôže byť na ťarchu žalovaného, ale výlučne na ťarchu žalobcu.

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia), uložil žalobcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá ( ). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( ), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica ( ).“