Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46C-75-2019.pdf
PDF · 82.23 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, právne zastúpený JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom so sídlom Vojtecha Tvrdého č. 12, 010 01 Žilina, IČO: 42433622, proti žalovanému: B. A., G.. XX.X.XXXX, E. K. O. XXXX/X, XXX XX Ž., Š. U. A., štátna občianka SR, o zaplatenie sumy 1.104,03 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,03 Eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.10.2019 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 1.140,03 Eur a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodňoval tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 30.11.2016 Zmluvu o nájme bytu č. 439/2016, ktorej predmetom bol prenájom 1 - izbového bytu č. 51 nachádzajúceho sa na II. poschodí vo vchode č. 9 v bytovom dome E9 - 62 b. j. na ul. Petzvalova Žilina, súp. č. 8598 zapísanom na LV č. 2789, pre k.ú Žilina, kategória bytu IV., vo vlastníctve žalobcu, na dobu určitú do 30.11.2017. V zmysle ust. čl. III bod 2 nájomnej zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi nájomné spolu s preddavkami za služby vo výške 96,30 €, a to vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V zmysle ust. čl. III bod 6. nájomnej zmluvy môže prenajímateľ výšku preddavkov jednostranne meniť. Žalovaný si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, a z tohto dôvodu mu nebola obnovená nájomná zmluva. Nájom bytu sa skončil k 30.11.2017. Byt však dobrovoľne žalobcovi neodovzdal, ale ho od 01.12.2017 užíva bez právneho dôvodu. Tým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. V prípade užívania bytu bez právneho dôvodu, výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá predpisu nájomného a spotrebovaným službám poskytovaným s nájmom. Žalovaný dlhuje žalobcovi bezdôvodné obohatenie za obdobie časti mesiaca október 2018 vo výške 43,27 a mesiace november 2018 až september 2019 vo výške po 96,30 € t.j. sumu vo výške 1102,57 €. K uvedenej sume treba ešte pripočítať nedoplatok na ročnom zúčtovaní vo výške 1,46 € zo dňa 30.06.2019.
3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 46C/75/2019-22 zo dňa 27.11.2019. Nakoľko sa žalovanému platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 52.4.2020 v celom rozsahu zrušil.
4. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený s prílohami a poučeniami prostredníctvom zverejnenia o podaní žaloby v zmysle ustanovenia § 116 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nevyjadril.
5. Súd následne nariadil pojednávanie na 7.10.2020, na ktorom vec prejednal a rozhodol za účasti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a poukázal na v žalobe tvrdené skutočnosti. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
6. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“): (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. Podľa § 454 OZ bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
8. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
9. Podľa § 458 ods. 1 až 3 OZ: (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
10. Podľa § 685 ods. 1 OZ, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
11. Podľa § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
12. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
13. Zo zmluvy o nájme bytu č. 439/2016 zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o nájme bytu č. 439/2016, ktorej predmetom bol prenájom 1 - izbového bytu č. 51 nachádzajúceho sa na II. poschodí vo vchode č. 9 v bytovom dome E9 - 62 b. j. na ul. Petzvalova Žilina, súp. č. 8598 zapísanom na LV č. 2789, pre k.ú Žilina, kategória bytu IV., vo vlastníctve žalobcu, na dobu určitú do 30.11.2017.
14. Z výpisu z listu vlastníctva č. 2789 pre kat. úz. Závodie vyplýva, že vlastníkom predmetného bytu je žalobca.
15. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.7.2018 do 30.9.2019 súd zistil, že k predmetnému bytu v zmysle vyúčtovania, predloženého žalobcom, pri súčasnom zohľadnení vzniknutých preplatkov predstavuje nedoplatok na nájomnom a službách spolu sumu 1.104,03 Eur.
16. Účelom citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania.
Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
17. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami sporu v rozhodnom čase od 1.7.2018 do 30.9.2019 k predmetnému bytu č. 51 neexistoval zmluvný vzťah, keďže nájomný vzťah, ktorý medzi stranami vznikol, zanikol uplynutím doby, t.j. dňom 30.11.2017. Súd považoval za nesporné, že od 1.12.2017 žalovaný užíval bez právneho dôvodu byt č. 51, ktorý je vo vlastníctve žalobcu. Ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah, zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
18. Zo strany žalovaného došlo k užívaniu predmetného bytu bez toho, aby boli hradené plnenia spojené s užívaním bytu. Súd vychádzal zo sumy, ktorá bola vyúčtovaná za užívanie predmetného bytu v období od 1.7.2018 do 30.9.2019 vo výške 1.104,03 eur.
19. Tieto skutočnosti žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu nedoplatku, ktorý zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia.
20. Súd nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,03 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, a to titulom bezdôvodného obohatenia.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.ň
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca bol v konaní úspešný, keďže súd žalobe vyhovel, a preto má voči žalovanému ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia