Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-28Sa/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Lukášom Kolibábom, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom B. C. XXX, XXX XX B., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.2.2023, takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.2.2023 sa z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, tak ako bude vyčíslená v uznesení vydanom vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. 730 609 8085 0 zo dňa 14.2.2023 žalovaný podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“ alebo ,,zákon o sociálnom poistení“) vo veci odvolania žalobcu ako účastníka konania podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.1.2021, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.1.2021 potvrdil. 2. V odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.2.2023 žalovaný uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.14Sa/34/2022 zo dňa 10.10.2022, právoplatným dňa 24.11.2022 bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.3.2022 podľa a (ďalej len „“) a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru krajského súdu, vysloveného v jeho rozsudku, zrušené rozhodnutie bolo nepreskúmateľné a trpelo nedostatkom odôvodnenia a v ďalšom konaní bolo potrebné presne a úplne zistiť skutkový stav veci, za týmto účelom opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu, pričom ho bolo potrebné posúdiť za prítomnosti žalobcu, okrem toho dať odpoveď na jeho jednotlivé odvolacie námietky, najmä zrozumiteľne sa vysporiadať s preukázanou herniou platničky s posunom sekvestera na telo stavca L2, aby bolo dostatočne objasnené, prečo pri rovnakej kategorizácii najzávažnejšieho a menej závažného zdravotného postihnutia došlo postupom podľa v znení k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len o 5 %. Žalovaný poukázal na znenie a zákona o sociálnom poistení a uviedol, že ako príslušný odvolací orgán posúdil predloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, posúdil odvolacie námietky, doplnil dokazovanie a v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne, vysloveným v jeho rozsudku sp.zn.14Sa/34/2022 zo dňa 10.10.2022 dospel k záveru, že je potrebné opätovne odvolanie

zamietnuť v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.1.2021 potvrdiť ako vecne správne a zákonné. 3. Žalovaný ďalej poukazujúc na ust. a uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Citoval ust. , , , , , , , , zákona o sociálnom poistení a uviedol, že v rámci doplneného dokazovania bol v súlade s právnym záverom Krajského súdu v Trenčíne prijatým v predmetnom rozsudku opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne, ktorý spracoval 1.2.2023 odborný posudok o invalidite, v ktorom uviedol nasledovné:

,, Po opakovanom preskúmaní a zhodnotení predložených odborných vyšetrení, preštudovaním zdravotnej dokumentácie a vlastným vyšetrením účastníka konania posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne bolo preukázané, že účastník konania viac rokov trpí bolesťami chrbtice, prevažne krčného a driekového úseku. Vyšetrením magnetickou rezonanciou krčnej chrbtice v júli 2019 mal verifikované degeneratívne zmeny a diskopatie, s maximom v segmente C5/6 a C6/7, s kompresiou koreňov a reaktívnymi zmenami krycích plôch s vystupňovanou tukovou konverziou Modick 2 v úseku C5/6. Vyšetrenie driekovej chrbtice magnetickou rezonanciou 14. augusta 2019 potvrdilo difúzne degeneratívne zmeny, s vytlačením platničky v segmente L2/3 a s posunom sekvestra za telo stavca L2. Klinicky, po vyšetrení rehabilitačným lekárom a neurológom v októbri 2019, je popísaný stav s poruchou hybnosti krčného úseku chrbtice, mierneho stupňa, so svalovou dysbalanciou, s dyzestézou pravej ruky, bez poruchy motoriky, v zmysle zníženia svalovej sily, svalovej hypotónie horných končatín, bez poruchy úchopu, manévre na útlak karpálneho tunela boli obojstranne negatívne. Vyšetrenie driekovej chrbtice bolo s ľahkou poruchou dynamiky, bez pozitivity napínacích manévrov, bez klinicky verifikovaného koreňového dráždenia senzorického a motorického a bez trofických svalových zmien dolných končatín. V diagnostickom závere neurológa je bolesť ramena vpravo, skôr vertebrogénneho pôvodu, v dôsledku diskogénnej radikulopatie C5-7 vpravo so senzitívnym deficitom. Konzultovaný neurochirurg navrhoval pre pretrvávajúce ťažkosti pravej hornej končatiny operačnú intervenciu, účastník konania údajne preferoval konzervatívnu liečbu. Následne prevedené elektromyografické vyšetrenie, pre podozrenie neurológa na možné poškodenie plexus brachialis pravej hornej končatiny, sa nepotvrdilo, prevodové doby vyšetrovaných nervov, vrátane neskorých nervových odpovedí boli v norme. Bolesti chrbtice účastníka konania nevyradili dlhodobo z pracovného pomeru, algický stav si vyžiadal v roku 2017 trojmesačnú a v roku 2019 mesačnú pracovnú neschopnosť. Od uvedeného obdobia doteraz účastník konania nebol vyšetrený odbornými lekármi, od 25. januára 2023 má vystavenú dočasnú pracovnú neschopnosť pre poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek (účastník konania je samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti drevovýroby). Vzhľadom k uvedenému jednoznačne nemôže byť rozhodujúce ochorenie účastníka konania (M50.1) zaradené podľa prílohy č. 4 k zákonu do kapitoly XV, oddielu E, pod položku 3, písmeno c – trvalé ťažké postihnutie funkcie, s často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Vlastným vyšetrením posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne 1. februára 2023 bolo potvrdené, že klinicky nález krčnej chrbtice a horných končatín koreluje s nálezmi z roku 2019, pričom opakovane nie je potvrdená porucha motoriky ani trofické zmeny svalov horných končatín. Zdravotnému postihnutiu (M50.1) prislúcha miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia 20 % - 35 % pre degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v postihnutom úseku (podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3b prílohy č. 4 k zákonu). Vyšetrenie driekovej chrbtice je s terminálnym obmedzením hybnosti bez poruchy citlivosti, motoriky či trofických svalových zmien dolných končatín, postoj na špičkách a pätách účastník konania vykoná bez ťažkostí, chôdza je v norme a samostatná. Hybnosť v bedrových kĺboch a kolenných kĺboch je obojstranne bez obmedzenia, klinicky nie je potvrdené koreňové dráždenie z úseku driekovej chrbtice. V minulosti potvrdená porucha medzistavcovej platničky v segmente L2/3, s posunom sekvestra, spôsobuje klinicky iba ľahký funkčný postih – poruchu hybnosti driekového úseku chrbtice (M51.3), preto je percentuálna miera zvýšená len o 5 % (podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3b prílohy č. 4 k zákonu). Rovnaká kategorizácia ako pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bola použitá z dôvodu, že sú klinicky prítomné poruchy hybnosti, čo nižšia kategória kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena

a) – bez účinku na statiku nespĺňa. Podľa klinického obrazu a funkčného postihnutia v predložených odborných vyšetreniach sa v krčenej a driekovej oblasti chrbtice nejedná o rovnako závažné ochorenia, čo jednoznačne vyplýva zo samotného klinického obrazu. Podľa všeobecného posudkového hľadiska v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení sa pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity poistencov postihnutých chorobami podporného a pohybového aparátu určí miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa funkčného postihnutia. Samotné röntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Objektívne vyšetrenie nepotvrdilo závažnú poruchu dynamiky krčnej ani driekovej chrbtice, zároveň sú objektívnym vyšetrením zistené klinické príznaky počiatočného štádia koreňových príznakov (senzorických) z krčnej chrbtice v zmysle parestézií, bez popisovaných koreňových príznakov z driekovej chrbtice. Na základe predložených odborných vyšetrení je funkčné postihnutie krčného úseku chrbtice (M50.1) závažnejšie než postihnutie driekového úseku chrbtice (M51.3), nakoľko sa prejavuje bolesťami a parestéziami pravej hornej končatiny, akcentované pri fyzickej námahe, jedná sa o senzorické príznaky koreňových symptómov. Uvedenému funkčnému obmedzeniu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s miernym funkčným postihnutím. Driekový úsek chrbtice, s obmedzením pohybu v postihnutom úseku je bez klinicky potvrdeného koreňového dráždenia, samostatne nepodmieňuje určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako je stanovená za rozhodujúce ochorenie, avšak čiastočne ovplyvňuje z posudkového hľadiska celkový zdravotný stav účastníka konania, a preto podmieňuje v súlade s § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení zvýšenie percentuálnej miery o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania je preto určená na úrovni 40 %, zdravotný stav aktuálne naďalej nepodmieňuje vznik invalidity.“ 4. Žalovaný mal za to, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu účastníka konania – žalobcu posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne sú jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím poruchy krčných medzistavcových platničiek s radikulopatiou (M50.1), ktoré je zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v danom úseku, podľa prílohy č. 4 k , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia pre danú položku od 20 % do 35 %. Iné zdravotné postihnutie (poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek) odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení o 5 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je po opakovanom posúdení zdravotného stavu v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trenčíne v súlade so závermi prijatými v tomto rozsudku, naďalej 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zdravotný stav naďalej nepodmieňuje uznanie invalidity. Záverom žalovaný poukazujúc na ust. zákona o sociálnom poistení konštatoval, že na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov zhodnotil v súlade s zákona o sociálnom poistení a v súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.14Sa/34/2022 zo dňa 10.10.2022, právoplatným dňa 24.11.2022 každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 5. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajskom súde v Trenčíne žalobu. Žalobca popísal priebeh administratívneho konania pred žalovaným po tom, čo bolo jeho skôr vydané rozhodnutie zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.14Sa/34/2022 zo dňa 10.10.2022 podľa a S.s.p.. Opakovane tvrdil, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne a to dať odpoveď na jeho jednotlivé odvolacie námietky, najmä zrozumiteľne sa vysporiadať s preukázanou herniou platničky s posunom sekvestra na telo stavca L2, aby bolo dostatočne objasnené, prečo pri rovnakej kategorizácii najzávažnejšieho a menej závažného zdravotného postihnutia došlo postupom podľa v znení k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len o 5 %. Uviedol, že žalovaný túto jeho podstatnú námietku odôvodňuje tým, že vyšetrením driekovej chrbtice magnetickou rezonanciou 14.8.2019 potvrdilo difúzne degeneratívne zmeny, s vytlačením platničky v segmente L2/3 a s posunom sekvestra za telo stavca L2, že vyšetrenie driekovej chrbtice magnetickou rezonanciou bolo s ľahkou poruchou dynamiky, bez pozitivity napínacích manévrov, bez klinicky verifikovaného koreňového dráždenia senzorického a motorického a bez trofických svalových zmien dolných končatín. Rovnaká kategorizácia ako pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bola

použitá z dôvodu, že sú klinicky prítomné poruchy hybnosti, čo nižšia kategória kapitoly XV. oddielu E, položky 3, písmena a) – bez účinku na statiku nespĺňa. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie a iné zdravotné postihnutie bolo zaradené do rovnakej kategórie a to do kapitoly XV. Oddielu E. položky 3b, prílohy č. 4 k zákonu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo žalobcovi priznaných 35 % a za iné zdravotné postihnutie podľa § 71 ods. 8 zákona 5 %. Žalobca vyslovil presvedčenie, že za iné zdravotné postihnutie má za rozsah a závažnosť poškodenia driekovej chrbtice nárok 10 %, pretože mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z prechádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Ďalej poukázal na charakter, resp. namáhavosť ním vykonávanej práce v drevovýrobe, pri ktorej dochádza k zaťaženiu horných končatín a hlavne celej časti chrbtice a to pri práci benzínovou pílou. Mal za to, že žalovaný nezohľadňoval úplný popis driekovej chrbtice, čo dokazuje aj napadnuté rozhodnutie, v ktorom poukazuje len na radikulopatiu stavca L2. Absolútne sa nezmieňuje o tom, že má poškodený conus modullaris v úrovni L1 čo je kužeľovité zakončenie miechy, napriamená lumbárna lordóza, Schmorlove uzly v oblasti Th/L prechodu, difúzne mierna spondylóza, difúzne spondyloartróza. Spinálny kanál L1-3 v AP rozmere do 12mm, Th12/L1 - mediálna protrúzia disku s redukciou dur. vaku v AP rozmere na 9.7 mm, L2/3 – mierny bulging disk, durálny vak v AP rozmere 10 mm, vpravo je extrúzia disku/ sekvester/6x9x11mm/ s propagáciou kraniálne v laterálnom recese a forminálne – kontakt na korene L3 l.dx. v laterálnom recese a stiesnenie koreňa L2 I. dx. foraminálne. L3/4 – bulging disk, durálny vak v AP rozmere 10,6 mm, ľahko užšie oba neuroforameny, L 4/5 – chondróza, bulging disk, ľahko užšie oba neuroforameny, L 5/S1 – chondróza, menšia mediálna protrúzia disku bez kontaktu na nervové štruktúry, užšie oba neuroforameny. Podľa žalobcu z popisu MR L chrbtice jednoznačne vyplýva, že celý úsek driekovej chrbtice má dosť vážne poškodený, že diagnostikované ochorenia sa prejavujú hlavne výraznými bolesťami a to nie len pri manuálnej práci, ale aj v kľude a že hodnotenie iného ochorenia podľa § 71 ods. 8 nebolo objektívne a 5 % nezohľadňuje skutočnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Taktiež mal za to, že ak poškodenie driekovej chrbtice bolo zaradené do rovnakej kategórie ako poškodenie krčnej chrbtice 20 %-35 %, tak podľa má nárok na 10 % navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Opakovane tvrdil, že jeho ochorenie krčnej chrbtice spĺňa požiadavku na zaradenie pod kapitolu XV. oddielu E, položky 3 písm. c), prílohy k Ďalej poukázal na to, že v lekárskych správach napr. rehabilitačné vyšetrenie – lekárka D. E. F. uviedla, že má svalovú dysbalanciu v hornom kríži výraznú, žalovaná uviedla v rozhodnutí, že klinicky po vyšetrení rehabilitačným lekárom a neurológom v októbri 2019 je popísaný stav s poruchou hybnosti krčného úseku chrbtice, mierneho stupňa, so svalovou dysbalanciou. Podľa žalobcu, ak má svalovú dysbalanciu v hornom kríži výraznú, potom aj bolesti sú výrazné, potom aj hybnosť krčného úseku chrbtice nemôže byť mierna. To, či má poškodenie pravej ruky v ramene mierne, tiež nie je uvádzané v žiadnej lekárskej správe. Mal za to, že trvalo ťažké postihnutie funkcie s často recidivujúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov spĺňa, nakoľko má hernie disku C5/6, C6/7 s kontaktom na miechu, poškodenie pravej ruky má koreňovým dráždením nervu, svalovú dysbalanciu v hornom kríži má výraznú a teda má výraznú poruchu svalového korzetu. AF má obmedzenú o 2 cm, obmedzené rotácie v C chrbtici 50/69 st. Okrem uvedeného tvrdenie žalovaného, že nie je potvrdená porucha motoriky je v rozpore s tým, čo má uvedené v lekárskych správach. Poukázal na to, že porucha motoriky je súhrn všetkých pohybov, ktorých je určitý organizmus schopný t.j. celková pohybová schopnosť organizmu. A dokonca aj zaradenie jeho ochorenia podľa kapitoly XV., oddielu E, položky 3b, prílohy č. 4 k zákonu vyžaduje obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Tvrdenie, že nemá potvrdenú poruchu motoriky je aj v rozpore s lekárskymi správami, ktoré má žalovaný k dispozícii. Príloha č. 4 uvádza, že pod kapitolu XV., oddiel E, položka 3 písm. c) sú zaradené trvalé ťažké, postihnutie funkcie, s často recidivujúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu. Nie je však podmienka, že občan musí mať všetky tieto ochorenia, preto sú stanovené rozpätia percent - toho ktorého ochorenia. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu bolo opätovne preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu – poruchy krčných medzistavcových platničiek (M50.1), zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 20 % - 35 %), v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poukázal na ust. a konštatoval, že pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav, najmä určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkovým lekárom sociálneho poistenia, neboli pred vydaním rozhodnutia v predmetnej veci posúdené správne, objektívne a komplexne nie sú relevantné. Sú vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod

na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť odôvodňuje funkčná porucha pohybového aparátu. V prípade ochorení chrbtice sa musí jednať o trvalú ťažkú poruchu statiky a dynamiky chrbtice s často sa opakujúcimi a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov. Nebolo doloženou zdravotnou dokumentáciou, ktorú mali posudkoví lekári organizačných zložiek žalovaného k dispozícii preukázané a medicínsky zdôvodnené stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a uznanie invalidity. Žalovaný mal za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia žalovaného v ňom dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo že by iné pridružené zdravotné postihnutia žalobcu odôvodňovali maximálne možné zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti pracovať (o 10 %). Aj vlastným vyšetrením zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár ústredia žalovaného dňa 1.2.2023 potvrdil, že klinicky nález krčnej chrbtice a horných končatín koreluje s nálezmi z roku 2019, pričom opakovane nie je potvrdená porucha motoriky ani trofické zmeny svalov horných končatín. Žalovaný poukázal na časť posudku posudkového lekára ústredia žalovaného zo dňa 1.2.2023, ako aj na a uviedol, že žalobca v konaní o realizácii rozsudku krajského súdu ani v správnej žalobe nepreukázal ani nepreukazuje relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného. Mal za to, že posudok o invalidite, ktorý bol pokladom pre napadnuté rozhodnutie je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v . Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa S.s.p. 7. Podľa o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 8. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa a nasl. S.s.p. Zohľadnil skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa S.s.p. Správny súd po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Rozhodol rozsudkom verejne vyhláseným dňa 22.3.2024. 9. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.2.2023, ktorým podľa zákona o sociálnom poistení vo veci odvolania žalobcu podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.1.2021, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.1.2021 potvrdil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazujúc na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.14Sa/34/2022 zo dňa 10.10.2022, právoplatným dňa 24.11.2022, ktorým bolo zrušené skôr vydané rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.3.2022 uviedol, že ako príslušný odvolací orgán posúdil predloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, posúdil odvolacie námietky, doplnil dokazovanie a v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne, vysloveným v jeho rozsudku sp.zn.14Sa/34/2022 zo dňa 10.10.2022 dospel k záveru, že je potrebné opätovne odvolanie zamietnuť v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.1.2021 potvrdiť ako vecne správne a zákonné. 10. Podľa 70 ods. 1 , poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 11. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 12. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

13. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 14. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 15. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 16. Podľa , jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 17. Podľa , mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 18. Správny súd poukazuje na to, že k zrušeniu skôr vydaného rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.3.2022 a k vráteniu veci na ďalšie konanie rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k.14Sa/34/2022-36 zo dňa 10.10.2022 došlo z dôvodov uvedených v ust. a S.s.p., t.j. pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. V zmysle právneho názoru vysloveného v uvedenom rozsudku (ktorým bol žalovaný v ďalšom konaní podľa S.s.p. viazaný) bolo potrebné zdravotný stav žalobcu posúdiť v jeho prítomnosti a zároveň v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu a to predovšetkým so zreteľom na to, aký vplyv mala potvrdená hernia platničky v segmetne L2/3, s posunom sekvestra za telo stavca L2 na vyhodnotenie ochorenia driekovej chrbtice žalobcu. Za podstatné považoval krajský súd náležite ozrejmiť, prečo pri rovnakej kategorizácii najzávažnejšieho a menej závažného zdravotného postihnutia došlo postupom podľa zákona o sociálnom poistení len k 5 % zvýšeniu určenej miery poklesu pracovnej schopnosti, resp. za týchto okolností dal na zváženie iné posúdenie tohto zvýšenia podľa zákona o sociálnom poistení. 19. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i pripojeného spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že žalovaný sa právnym názorom vysloveným v skôr vydanom zrušujúcom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.14Sa/34/2022-36 zo dňa 10.10.2022 dôsledne neriadil. Žalovaný síce postupoval v intenciách právneho názoru vysloveného v uvedenom rozsudku, keď zdravotný stav žalobcu bol dňa 1.2.2023 posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia ústredia žalovaného v jeho prítomnosti, čím malo dôjsť k čo najúplnejšiemu a najobjektívnejšiemu zisteniu skutkového stavu veci, no jednotlivé zistenia popísané v posudku o invalidite zo dňa 1.2.2023, ako i odvolacie námietky žalobcu neboli v tomto smere žalovaným dostatočným spôsobom vyhodnotené. 20. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia opätovne obmedzil iba na prevzatie záverov posudkového lekára (tentokrát zo dňa 1.2.2023) a následne iba stručne uviedol, ktoré zdravotné postihnutie žalobcu bolo posúdené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie (v danom prípade so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %) a ktoré ako iné zdravotné postihnutie malo s poukazom na zákona o sociálnom poistení odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Správny súd mal za to, že už samotný, opätovne zvolený postup žalovaného v súvislosti s odstránením nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia, keď žalovaný v podstate iba vložil do odôvodnenia rozhodnutia odborné lekárske závery, popísané v posudku o invalidite zo dňa 1.2.2023 nemožno považovať za uspokojivý, resp. za dostatočný z hľadiska naplnenia zákonných kritérií, kladených na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd nepopiera, že posudková činnosť je v zmysle zverená posudkovým lekárom, ktorí disponujú potrebnými odbornými znalosťami a ich závery sprítomnené v posudkoch sú podkladom pre rozhodnutie žalovaného. Úlohou žalovaného – ako orgánu verejnej správy bolo jednotlivé

skutkové zistenia a teda aj podklady pre rozhodnutie v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotiť (nie len prevziať) a to aj so zreteľom na to, aby sa vysporiadal so všetkými pre posúdenie veci relevantnými námietkami uplatnenými účastníkom konania v odvolacom konaní a to tak, aby bolo zrozumiteľne a riadne odôvodnené a to vo vzťahu k jeho výrokovej časti. Uvedené platí o to viac, ak pre vytýkané nedostatky odôvodnenia skôr vydaného rozhodnutia už správny súd pristúpil k jeho zrušeniu. 21. Inými slovami naplnenie tejto požiadavky spočíva v tom, že orgány verejnej správy rozhodujúce vo veci sa musia v odôvodnení svojich rozhodnutí s dôkazmi a skutočnosťami vysporiadať a v nadväznosti na to formulovať svoje závery spôsobom, ktorý poskytne účastníkom konania jednoznačnú odpoveď, prečo bolo vo veci rozhodnuté určitým spôsobom. Uvedené zahŕňa i predostretie úvah, ktorými boli orgány verejnej správy vedené pri posudzovaní uplatneného nároku. Odvolací orgán preto v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, ktoré námietky uplatnené účastníkom konania boli vyhodnotené ako dôvodné a ktoré nie, pričom je nutné, aby správny orgán v odôvodení rozhodnutia prípadnú nedôvodnosť námietok (aspoň stručne) vyhodnotil/zdôvodnil. Úlohou správneho súdu nie je pri nerešpektovaní uvedenej požiadavky nahrádzať úvahu, ktorá prináleží správnemu orgánu úvahou vlastnou, či za správny orgán si domýšľať dôvody, na ktorých bolo založené, resp. sám vyhodnocovať dôvodnosť účastníkmi konania nastolených námietok, či už na základe obsahu spisového materiálu, prípadne výsledkov dokazovania vykonaného pred orgánmi verejnej správy. 22. Správny súd poukazuje na to, že tak prvé zdravotné postihnutie žalobcu – poruchy krčných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, vyhodnotené ako rozhodujúce (§ 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, ako i ďalšie zdravotné postihnutie žalobcu – poruchy lumbálnych medzistavcových platničiek posudzované ako navýšenie o 5 % ( zákona o sociálnom poistení) boli zhodne zaradené pod kapitolu XV, oddielu E, položky 3, písm. b) prílohy č. 4 k V danej veci tak bolo ďalšie / pridružené zdravotné postihnutie žalobcu zaradené do rovnakej kategórie, ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, na účely posúdenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť prislúcha percentuálne rozpätie 20 % - 35 %, potom ďalšiemu, ustálenému ako menej závažnému zdravotnému postihnutiu musí prislúchať prinajmenšom dolná hranica takto určeného percentuálneho rozpätia. Inými slovami za stavu, že žalobca trpí dvoma obdobnými zdravotnými postihnutiami (krčnej a driekovej) chrbtice, u ktorých je s poukazom na tú istú kategorizáciu (kapitola XV, oddiel E, položka 3 písm. b/ príloha č. 4 k ) daná v tomto smere ich rovnaká závažnosť, potom i zdravotné postihnutie vyhodnotené ako menej závažné (v prípade žalobcu ochorenie driekovej chrbtice) musí samo o sebe dosahovať percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aspoň na dolnej hranici percentuálneho rozpätia určeného pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Správny súd pritom nespochybňuje, že zdravotné postihnutia zaradené do rovnakej kategórie (v danej veci kapitola XV, oddiel E, položka 3 písm. b/ príloha č. 4 k ) sa môžu odlišovať rôznou mierou závažnosti, pričom môžu byť vyhodnotené s rôznou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci stanoveného percentuálneho rozpätia. Správnemu súdu však nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný pri rovnakej kategorizácii ochorení žalobcu dospel opätovne k záveru o nižšej závažnosti ďalšieho ochorenia, odôvodňujúcej aplikáciu zákona o sociálnom poistení ním uplatneným spôsobom, t.j., keď pristúpil k navýšeniu určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba o 5 %. Pokiaľ obe ochorenia žalobcu boli rovnako kategorizované, pričom za ochorenie vyhodnotené ako závažnejšie je stanovená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 20 % do 35 %, potom vyvstáva otázka, z akého dôvodu bolo v súvislosti s menej závažným ochorením žalobcu aplikované ust. zákona o sociálnom poistení tak, že odôvodňuje navýšenie iba 5 % (a nie viac), ktoré zvýšenie v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že žalobca nebol uznaný a invalidného (stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %) a teda bolo zásadným na účely posúdenia miery invalidity žalobcu. Žalovaný nepredostrel žiadne úvahy, ktoré by uvedené skutočnosti zrozumiteľne objasnili a to aj v kontexte žalobcom uplatnených námietok, či právne záväzného názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.14Sa/34/2022-36 zo dňa 10.10.2022, keď sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia iba obmedzil na mechanickú citáciu záverov posudkového lekára a konštatoval zaradenie menej závažnejšieho ochorenia so stanovením navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia citoval závery posudkového lekára zo dňa 1.2.2023, v ktorých sa okrem iného uvádza, že ,,driekový úsek chrbtice, s obmedzením pohybu v postihnutom úseku je bez klinicky potvrdeného koreňového dráždenia, samostatne nepodmieňuje určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako je stanovená za rozhodujúce ochorenie“ a zároveň ,,čiastočne ovplyvňuje z posudkového hľadiska celkový zdravotný stav účastníka konania,

a preto podmieňuje v súlade s § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení zvýšenie percentuálnej miery o 5 %.“. Vlastné vyhodnotenie predmetných záverov žalovaným a to najmä na účely aplikácie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení t.j. aký vplyv malo pridružené zdravotné postihnutie žalobcu (ochorenie driekovej chrbtice) na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a to aj s ohľadom na jeho rovnakú kategorizáciu s rozhodujúcim zdravotným postihnutím však v odôvodnení jeho rozhodnutia absentuje. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalovaný nedoplnil svoje odôvodnenie v tom ohľade ako bol zaviazaný súdom. Správny súd je toho názoru, že rozhodnutie žalovaného je opäť zaťažené vadou nezákonnosti, ktorá spočíva v jeho nedostatočnom zdôvodnení a preto ho bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní znova rozhodnúť s tým, že nedostatky odôvodnenia v naznačenom smere odstráni tak, aby bolo rozhodnutie riadne a zrozumiteľne odôvodnené. 24. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ S.s.p.).