Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoPr-3-2020.pdf
PDF · 98.14 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoPr/3/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne: S. proti žalovanému: D., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. februára 2020, č. k. 10Cpr/42/2018-160, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.08.2018, určenia, že pracovný pomer medzi ňou a žalovaným trvá a zaplatenia náhrady mzdy vo výške 661,90 eur brutto od 19.08.2018 do rozhodnutia súdu. Žalobný návrh dôvodila tým, že bola zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.03.2016 na pozícii Obsluha čerpacej stanice. Po dvoch rokoch bezproblémového trvania pracovného pomeru začala od februára 2018 vedúca čerpacej stanice p. H. J. (nadriadená žalobkyne) prejavovať nespokojnosť so žalobkyňou; nátlak bez konkrétneho namietania či upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny pokračoval až do 17.08.2018, kedy jej nadriadená po príchode do kancelárie podala dokument označený ako Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktorý žalobkyňa odmietla podpísať s tým, že s argumentmi, uvedenými v dokumente, nesúhlasí. Následne nadriadená zavolala p. N. T. (zamestnankyni žalovaného) počas prítomnosti žalobkyne, ktorá kričala do telefónu, aby žalobkyni bola daná výpoveď. Následne došlo medzi žalobkyňou a jej nadriadenou, p. J. k slovnej potýčke, v dôsledku čoho jej nadriadená prikázala žalobkyni, aby ihneď opustila pracovisko z dôvodu, že má výpoveď. Žalobkyňa tvrdila, že v tom čase jej nebol predložený žiadny dokument, ktorý by mal charakter výpovede. Dňa 18.08.2018 chcela nastúpiť na pracovnú zmenu v zmysle riadneho harmonogramu rozdelenia pracovných zmien, čo jej bolo znemožnené. Následne jej bol zo strany žalovaného doručený dokument označený ako Okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo síce datované dňom 17.08.2018, ale obsahovalo informácie, ktoré žalovanému nemohli byt' známe v tom čase. Bola toho názoru, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné, a to z dôvodu, že dôvod, ktorý je v ňom uvedený, je všeobecný, neurčitý, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný, nie je v ňom jasne a nezameniteľne uvedený dôvod, ktorý by oprávňoval žalovaného na prijatie takéhoto jednostranného právneho úkonu; skutky, ktorých sa mala údajne dopustiť a ktoré jej žalovaný vytkol, neboli z jeho strany nijako preukázané a skutky, ktoré sú opísané v písomnom upozornení, na ktoré okamžité skončenie odkazuje a tvorí jeho prílohu, nie je v žiadnom prípade možné hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je platné, obsahuje formálne a obsahové náležitosti potrebné pre platnosť tohto právneho úkonu a zároveň boli v konaní preukázané dôvody vymedzené v ust. § 68 ods. 1 Zákonníka práce.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 17.08.2018 na pracovisku žalovaného používala vulgárne výrazy na adresu svojich spoluzamestnancov, pričom išlo o vulgarizmy, ktoré boli spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu u druhého zamestnanca do jeho osobnostných práv a taktiež vyvolať negatívny dopad vnímania žalovaného na trhu práce, ktorý sa zaoberá predajom pohonných hmôt, pretože žalobkyňa uvedené vulgarizmy používala v predajni pred zákazníkmi, ktorá skutočnosť aj podľa pracovného poriadku žalovaného mohla viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Žalobkyňa odmietla prevziať upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a pri tomto doručovaní opätovne používala ešte vulgárnejšie výrazy, citované v odôvodnení rozhodnutia. Konštatoval, že pokiaľ žalovaný za tejto situácie pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, tak to bolo v súlade so zákonom, pracovným poriadkom žalovaného a morálnymi požiadavkami na zamestnanca, ktorý morálne zlyhal a takéto konanie žalobkyne je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Preto žalobu žalobkyne zamietol. Dodal, že čo sa týka používania mobilného telefónu, v konaní bolo preukázané, že mobilné telefóny na súkromné účely používali aj iní zamestnanci, pričom konkrétne v prípade žalobkyne nebolo preukázané, že používala telefón na súkromné účely a tak zanedbávala svoje pracovné povinnosti. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jej žalobe vyhovie alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedla ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. V odvolaní namietala záver súdu prvej inštancie, že jej vulgárne vyjadrenie na pracovisku dňa 17.08.2018 bolo spôsobilé vyvolať nemajetkovú ujmu u druhého zamestnanca do jeho osobnostných práv, pretože ide o tvrdenie, ktoré netvrdil v celom konaní ani samotný žalovaný a taktiež toto tvrdenie vychádza iba z hypotetickej spôsobilosti negatívneho dopadu prípadných vulgarizmov na vnímanie žalovaného na trhu práce, pričom v konaní žiaden takýto dopad nebol preukázaný. Údajní prítomní zákazníci v konaní nevypovedali a teda neexistuje akýkoľvek dôkaz o tom, že by údajná prítomnosť zákazníkov žalovanému spôsobila akúkoľvek škodu, pričom žalovaný toto ani nikdy netvrdil a nijakým spôsobom nepreukázal. Súd sa tak isto nezaoberal tým, či pracovný poriadok v znení, v akom bol predložený súdu, bol platný aj v termíne, kedy k údajnému porušeniu pracovnej disciplíny došlo a predovšetkým nijako nepreukázal, že by žalobkyňa bola oboznámená s jeho znením. Ďalej namietala, že súd mal pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na konkrétne okolnosti a osobu žalobkyne, jej doterajší postup k plneniu pracovných povinností ako aj k situácii, v ktorej k porušeniu došlo, keď žalovaný sa v konaní snažil žalobkyňu očierniť mnohokrát aj tvrdeniami, ktoré sa preukázali ako ničím nepodložené a nepravdivé (napr. tvrdenia, že s ňou zamestnanci odmietali pracovať na jednej zmene z dôvodu jej správania sa voči nim alebo že by s ňou nechceli ďalej pracovať v prípade ak by sa vrátila na pracovisko). V konaní nebolo nijako preukázané, že by so žalobkyňou boli počas jej pracovného pomeru akékoľvek problémy, že by si neplnila pracovného úlohy alebo že by zle vychádzala s kolegami. Pokiaľ ide o druhý dôvod uvedený v okamžitom zrušení pracovného pomeru, a to skutočnosť, že žalobkyňa mala používať v pracovnej dobe mobilný telefón, poukázal na to, že v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že mobilné telefóny na súkromné účely používajú aj iní zamestnanci, a teda ide o zjavne účelové a vysoko diskriminačné konanie voči žalobkyni zo strany žalovaného, keďže viacerí svedkovia v konaní potvrdili, že mobilný telefón sa na pracovisku bežne používal a zároveň nikto zo svedkov nepotvrdil, že by žalobkyňa používala mobilný telefón neúmerne. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkala, že pokiaľ sa súd v rozsudku zaoberal situáciou, ku ktorej došlo k údajnému doručovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru, toto je výslovne irelevantné, nakoľko súd mal v konaní preskúmavať iba porušenie pracovnej disciplíny, dokazovanie súdu smerujúce k doručovaniu bolo nehospodárne a nadbytočné a na takéto dôkazy a tvrdenia vôbec súd nemal prihliadať. Zopakovala svoje tvrdenie, že vedomosť o tom, že jej malo byť dňa 17.08.2018 doručené okamžité skončenie pracovného pomeru sa dozvedela až od policajtov, ktorí boli dňa 18.08.2018 privolaní žalovaným, poukázala pritom na skutočnosť, že v prípade, ak by mal žalovaný za to, že jej okamžité skončenie pracovného pomeru bolo riadne doručené, neexistoval dôvod, aby jej tento dokument opätovne posielal poštou. Opätovne poukázala tiež na skutočnosť, že ako vyplýva z čestného vyhlásenia p. T. a z výpovede nadriadenej p. J., p. T. poslala p. J. spolu s prvým písomným upozornením aj okamžité skončenie pracovného pomeru, čo sa stalo pred tým, ako sa p. J. vrátila na čerpaciu stanicu, pričom p. J. uviedla, že ho neupravovala. Zdôraznila, že okamžité skončenie pracovného pomeru predvída skutočnosť, že žalobkyňa si ho odmietne prevziať, čo jednoznačne vypovedá o skutočnosti, že tento dokument bol koncipovaný až po incidente, ktorý sa stal poobede dňa 17.08.2018, t.j. kedy malo dôjsť k jeho údajnému doručeniu a vysvetľuje prečo žalovaný tento dokument doručoval žalobkyni poštou. Z toho vyplýva, že žalovaný
účelovo klame a je jasné, že dňa 17.08.2018 doručil žalobkyni iba prvé písomné upozornenie. Čo sa týka prvého písomného upozornenia, vyslovila názor, že z jeho samotnej textácie vyplýva, že skutky v nich uvedené žalovaný považuje za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré v prípade opakovania môžu mať za následok výpoveď zo strany zamestnávateľa a teda aj podľa hodnotenia žalovaného ide o menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, preto aj prípadné použitie vulgarizmu ráno dňa 17.08.2018 nenaplňuje intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Písomné upozornenie obsahuje odkaz na ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, žalovaný sa tak snažil nezákonným spôsobom žalobkyňu dvakrát postihnúť za to isté údajné porušenie pracovnej disciplíny. V odvolaní ďalej namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo riadne prerokované so zástupcami zamestnancov, pretože z čestného vyhlásenia p. T. vyplýva, že zástupkyňou zamestnancov žalovaného pre úsek čerpacích staníc bola p. J., ktorá však z dôvodu svojej údajnej zaujatosti okamžité skončenie pracovného pomeru neprerokovala. Okamžité skončenie pracovného pomeru teda nebolo prerokované s príslušným zástupcom zamestnancov žalovaného, pričom okresný súd sa otázkou akým spôsobom, kedy a čo bolo prerokované so zástupcami zamestnancov, nezaoberal.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
5. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka v znení účinnom ku dňu okamžitého zrušenia pracovného pomeru, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
6. Podľa § 68 citovaného zákona zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutia lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
7. Podľa § 70 citovaného zákona okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
8. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a spočíva v plnení pracovných povinností ustanovených právnymi predpismi (najmä ust. § 81 a § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné, ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity je dôvodom pre skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne.
9. Pri úvahe, akým spôsobom má byť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru konkretizovaný, tak aby boli splnené požiadavky vyplývajúce z ust. § 70 Zákonníka práce, je treba mať na zreteli, že ust. § 68 ods. 1 písm. b) vymedzuje len skutkovú podstatu pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. K tomu, aby bolo možné v konkrétnom prípade posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru je platným právnym úkonom, je potrebné zistiť, či nastali také skutočnosti,
ktoré právna norma predpokladá ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Z dôvodu uvedeného v ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite zrušiť pracovný pomer vtedy, ak zamestnanec svojím konaním závažne porušil pracovnú disciplínu. Skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre okamžité zrušenie pracovného pomeru pritom nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, lebo pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite zrušený. Výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Ak vzniknú pochybnosti o určitosti prejavu vôle, pokúsi sa súd vždy odstrániť túto vadu výkladom prejavu vôle; vychádza pritom z výsledkov dokazovania a prihliadne tiež k tomu, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. 10. Na posudzovanú vec treba aplikovať vyššie citované ustanovenia. Predovšetkým bolo potrebné skúmať, či v danej veci boli dodržané formálne podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
11. Odvolací súd v danej veci zdieľa názor súdu prvej inštancie, že formálne podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru boli dodržané. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané žalobkyni písomne. Bol v ňom skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, ako to vyžaduje ust. § 70 Zákonníka práce, teda tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, keď z obsahu okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa 17.08.2018 v spojení s jeho prílohou č. 1, ktorá tvorí jeho súčasť, je zrejmé, že dôvodom pre okamžité zrušenie pracovného pomeru bola skutočnosť, že žalobkyňa sa dňa 17.08.2018 neslušným, hrubo vulgárnym a oplzlým spôsobom vyjadrovala na adresu svojich spoluzamestnancov a nadriadených. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovanej doručené v lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, a to najmä z podnetu žalobkyne adresovaného Inšpektorátu práce v M. zo dňa 20.08.2018, že okamžité zrušenie pracovného pomeru bolo žalovaným žalobkyni doručované už dňa 17.08.2018, pričom túto písomnosť žalobkyňa odmietla prevziať. Možno preto konštatovať dodržanie formálnych podmienok pre okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 70 Zákonníka práce.
12. Následne bolo preto potrebné zaoberať sa tým, či sa žalobkyňa dopustila konania, ktoré žalovaný označil ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda, či žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Preskúmaním spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd v tomto smere vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutkový stav tak, ako ho ustálil súd prvej inštancie, zodpovedá vykonaným dôkazom. Vykonaným dokazovaním, a to najmä výpoveďami svedkýň X. I. a H. X. R. bolo preukázané, že žalobkyňa sa dňa 17.08.2018 v predajni žalovaného pred zákazníkmi vulgárne vyjadrovala na adresu svojich spoluzamestnancov a nadriadených a tiež výpoveďami svedkov H. J. a Z.. N. T. bolo preukázané, že vulgárne správanie žalobkyne voči jej nadriadeným sa ďalej stupňovalo. Odvolací súd pritom vyslovuje názor, že používanie takých hrubých výrazov a oplzlostí zo strany žalobkyne, aké bolo v konaní preukázané, je neprípustné vo vzťahu k zamestnávateľovi, nedá sa v žiadnom prípade na pracovisku tolerovať a nemožno ho vyhodnotiť inak ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko ide o správanie, ktoré je za hranicou slušnosti a nemožno ho tolerovať ani v bežných vzťahoch, nieto ešte vo vzťahu k zamestnávateľovi. V súdenej veci sa naviac, ako bolo preukázané výpoveďami dvoch svedkov, vulgárneho správania dopustila žalobkyňa aj v predajni žalovaného priamo pred zákazníkmi, čo je neprípustné, a ktoré správanie aj pracovný poriadok žalovaného v čl. 8 bod 4 písm. f) považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Nie je pritom podstatné pre rozhodnutie vo veci, či pracovný poriadok v znení, v akom bol predložený súdu, bol platný aj v termíne, kedy k údajnému porušeniu pracovnej disciplíny došlo a či žalobkyňa bola oboznámená s jeho znením, ako namietala žalobkyňa v odvolaní, pretože podľa zaužívanej súdnej praxe nie je pre posúdenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny pre súd záväzné, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny definuje zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku. V súdenej veci bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že žalobkyňa porušila základnú povinnosť zamestnanca - správať sa slušne k svojim nadriadeným, a to dokonca v prevádzke zamestnávateľa, pričom, tak ako bolo už vyššie uvedené, išlo o netolerovateľné vulgárne správanie zo strany žalobkyne. Odvolací súd preto v súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že intenzita porušovania pracovnej disciplíny žalobkyne oprávňovala žalovaného k tomu, aby s ňou okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, preto boli splnené aj hmotnoprávne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Odvolacie námietky žalovanej tak neboli dôvodné.
13. Ani poslednú námietku žalobkyne uvedenú v odvolaní, že okamžité zrušenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov, pričom ide o obligatórnu náležitosť platného skončenia pracovného pomeru v zmysle ust. § 74 Zákonníka práce, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Z dôkazov predložených žalobcom, konkrétne zo Žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.08.2018 totiž vyplýva, že žalovaný požiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalobkyni, pričom z Oznámenia - prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru z rovnakého dňa (č.l. 121 spisu), vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcom zamestnancov, ktorý uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru prerokoval osobne dňa 17.08.2018 a s okamžitým skončením pracovného pomeru súhlasí. K tomuto dôkazu, ktorý žalovaný predložil, žalobkyňa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nevzniesla žiadne výhrady v tom smere, že by súhlas zástupcu zamestnancov s prerokovaním okamžitého skončenia pracovného pomeru neprerokoval príslušný zástupca zamestnanca žalovaného, túto skutočnosť namietala až v odvolaní. Jedná sa tak zo strany žalobkyne o prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, teda o novotu v odvolacom konaní, ktorú v zmysle ust. § 366 CSP možno v odvolaní použiť len z taxatívnych dôvodov, výslovne uvedených v ust. § 366 CSP, pričom ani jeden z taxatívne vymenovaných dôvodov uvedených v § 366 písm. a) až d) CSP odvolací súd v danej veci nezistil.
14. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).