Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sa-35-2019.pdf
PDF · 121.34 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/35/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: K.. C. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX V., právne zastúpený: Mgr. Marcel Kandrik, advokát, Grešova 7, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29 augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 14.10.2019, č. 71136-2/2019-BA, takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie, Bratislava zo dňa 14.10.2019 č. 71136-2/2019-BA, ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 16.7.2019 č. 200-032445-CA04/2019 a vec v r a c i a tomuto na ďalšie konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím zo 14. októbra 2019 označeného č. k. zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa -Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 16. júla 2019, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o priznanie materského a jeho výplatu.
2. Žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice o priznanie materského a jeho vyplácanie. Deklaroval, že 6. júna 2019 sa zaviazal prevziať starostlivosť o dieťa - dcéru Q. Č., nar. XX.XX.XXXX, na základe dohody žalobcu a matky dieťaťa, podľa ktorej sa dohodli, že odo dňa 10.6.2019 preberá starostlivosť o ich spoločné dieťa. Pripojil doklady takto: Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny L. W. U. zo dňa 31. mája 2019 vyplýva, že žalobca si neuplatnil nárok na rodičovský príspevok, žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni 4. júna 2019 matka dieťaťa žalobcu požiadala o odňatie rodičovského príspevku z dôvodu, že žalobca bude uplatňovať materské od 4.6.2019, z čestného vyhlásenia žalobcu vyplýva, že 6.6.2019 vyhlásil, že nepoberá materské, že dieťa prevzal do osobnej starostlivosti, že on ani matka dieťaťa nepožiadali o rodičovský príspevok a zaviazal sa potrebné oznámiť Sociálnej poisťovni.
3. Žalobca dohodol pracovný pomer so zamestnávateľom L. L. L.. L. C..I.. so sídlom K. T. V. na základe pracovnej zmluvy z 1.8.2016 s miestom výkonu práce u zamestnávateľa v prevádzke K. T. V.. Z pracovnej zmluvy 6.6.2000 vyplýva, že dohodol zamestnanecký pomer s miestom výkonu práce T. T. V. na dobu určitú, do návratu z materskej dovolenky, konštatujúc zánik tohto pracovného pomeru dňom nástupu do práce.
4. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice dňa 16. júla 2019 rozhodla, že žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 10. júna 2019. Z odôvodnenia rozhodnutia je možné zistiť, že poukazuje na podmienky vzniku nároku na materské, ktorými sú splnenie podmienok § 30, § 49 ods. 1 pre § 49 ods. 2 zákona. Správny orgán prvého stupňa mal za to, že pre uplatnený nárok od 10. júna 2019 nebola splnená
podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti materiálne a pre nesplnenie podmienok nebolo možné žalobcovi priznať materské.
5. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice konštatovala, že žalobca nespĺňa podmienku prevzatie dieťa. Žalobca uviedol a deklaroval, že vykonáva pracovnú činnosť na základe novej zmluvy, jeho pracovný čas je rozvrhnutý na 20 hodín týždenne, ide o 60 percentný úväzok, prácu vykoná 3 dni v týždni (2 dni týždne u zamestnávateľa, jeden deň pracuje z domu). Správny orgán prvého stupňa ale uviedol, že u zamestnávateľa zistil, že v predchádzajúcej pracovnej zmluve bol pracovný čas rozvrhnutý na týždenný pracovný čas do piatich pracovných dní, čo žalobca zmenil v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti na 3 dni, ale vychádzajúc z počtu dní jeho dochádzky do zamestnania, mal za to, že starostlivosť o dieťa nemohol prevziať. Konštatoval, že z miesta výkonu práce v závode V. a čas rozvrhnutý na päťdňový pracovný týždeň na 40 hodín týždenne na základe zmluvy z 6. júna 2019 u toho istého zamestnávateľa vyplýva, že nebude mať možnosť poskytnutia riadnej starostlivosti a ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa musí byť schopný osobnej starostlivosti o dieťa sám a nie prostredníctvom inej osoby.
6. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie a žiadal zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na to, že nie sú dôvody, na ktoré poukazuje správny orgán prvého stupňa. Žalobca deklaruje, že od 10. júna 2019 sa zaviazal prevziať starostlivosť o dieťa. Uviedol, že zákon o rodičovskom príspevku má vymedzenú definíciu riadnej starostlivosti o dieťa, ktorú žiada aplikovať na účely rozhodovania a materskom. Poukázal na zmenu svojich povinností podľa pracovnej zmluvy z 6.6.2019 i na evidenciu dochádzky za mesiac jún 2019 u zamestnávateľa a na to, že od 1. júla pracuje 3 dni v týždni, jeden deň pracuje doma a zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Žalobca argumentoval novou pracovnou zmluvou, ktorá mu ukladá povinnosť pracovať 25 hodín týždenne a udáva, že od 10.6.2019 dohodol zmenu pracovných podmienok.
7. Žalovaná odvolanie žalobcu odmietla a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že materské je dávkou nemocenského poistenia a na jej priznanie je potrebné splnenie všeobecných podmienok vymedzených v § 30 a nasl. a podmienok špeciálnych podľa § 48 a nasledujúce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
8. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná tiež uviedla, že žalobca predložil Sociálnej poisťovni pobočka Košice 6. júna 2019 žiadosť o materské, v súvislosti s prevzatím maloletého dieťaťa do starostlivosti od 10. júna 2019 a uplatnil si nárok na materské. Pripojil dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti na účely poberania materského, kde sa s matkou dohodli, že žalobca prevezme starostlivosť a dieťa počnúc od 10. júna 2019, potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny L. W. U. z 31. mája 2019, že si žalobca neuplatnil nárok na rodičovský príspevok, žiadosť matky zo dňa 31.5.2019 o odňatie rodičovského príspevku zo 4. júna 2019, čestné vyhlásenie zo dňa 6. júna 2009, že matka dieťaťa nepoberá materský príspevok, pracovnú zmluvu zo dňa 19. júla 2016 uzavretú so zamestnávateľom od 6. augusta 2016 s miestom výkonu práce výrobný závod zamestnávateľa T. T. V. s týždenným pracovným časom upraveným na 40 hodinový rozvrhnutý rovnomerne na 5 pracovných dní, zmluvu zo dňa 6. júna 2019 uzavretú so zamestnávateľom na dobu určitú s tým istým miestom výkonu práce, stanoveným 24 hodinový týždenný pracovný čas, na 60 percentný úväzok.
9. Žalovaná uviedla, že správne Sociálna poisťovňa pobočka Košice u žalobcu vychádzala z evidencie dochádzky a zistila, že za mesiac jún a júl pracoval v takom rozsahu, že mu to neumožňuje poskytovanie riadnej starostlivosti o dieťa a charakterizoval ho ako nepreukázanie prevzatia dieťaťa, poukazujúc na pracovné podmienky zmluvou zo 6.6.2019 a konštatovala formálnosť dohody o prevzatí riadnej starostlivosti o dieťa, preto nárok na materské a jeho vyplácanie správny orgán prvého stupňa žalobcovi dôvodne nepriznal.
10. Poukazujúc na ust. § 49 ods. 1, podľa ktorého poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa toto dieťa stará má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti na obdobie dvadsiatich ôsmich týždňov od vzniku nároku na materské. Žalobca je podľa § 49 ods. 2 písm. d) zákona iný poistenec.
11. Žalovaná konštatovala, že zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky vzniku nároku na túto dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo príjem, za ktorý sa považuje
vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmov, ktoré sa poskytujú z iného dôvodu než za prácu za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1 a § 39 ods. 1 § 48 § 49 ods. 1 zákona. Splnenie zákonom stanovených podmienok sa skúma ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie dávky a v tomto prípade nárok na materské otca vzniká prebratím dieťaťa do starostlivosti, po dohode a vzniká dňom prevzatia dieťaťa do starostlivosti otca, podľa dohody s matkou, k čomu malo dôjsť 10. júna 2019. Vyžaduje sa skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa a skutočné poskytovanie starostlivosti dieťaťu, zákonodarca mal zámer, aby starostlivosť dieťaťu bola poskytovaná priamo tou osobou, ktorá si uplatňuje nárok a stanovil v § 51 ods. 2 zákona, že nárok zaniká ukončením starostlivosti o dieťa.
12. Konštatovala, že zákonodarca v § 30 písm. b) zákona podmienil vznik nároku na materské stratou príjmu zo zamestnania zakladajúceho poistný vzťah, z ktorého si uplatňuje materské za obdobie starostlivosti o dieťa. Cieľom tejto požiadavky je vytvorenie priestoru na skutočnú starostlivosť o dieťa, pretože dávka materského poskytuje kompenzáciu príjmu z pracovnej činnosti. Konštatovala, že podľa § 193 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zistenie skutočného stavu predchádza vydaniu rozhodnutia a preto správny orgán prvého stupňa preskúmaval, či žalobca pri výkone ďalšej zárobkovej činnosti za zistených nových pracovných podmienok mohol prevziať starostlivosť o dieťa 10.6.2019 a túto dieťaťu poskytnúť.
13. Žalovaná poukázala na to, že je potrebné preukázať i prispôsobenie pracovných podmienok ak pracovná činnosť trvá oproti doterajšiemu výkonu pracovnej činnosti s cieľom skutočnej starostlivosti o prevzaté dieťa, lebo len v tom prípade nárok na rodičovský príspevok vznikne aj u pracujúceho. Zdôraznila, že sa preveruje skutočné prevzatie dieťaťa a skutočná starostlivosť otca o dieťa, ktorý uplatňuje nárok na materskú. Pracovné podmienky navrhovateľa v jeho pracovnoprávnych vzťahoch sú evidované aj v Sociálnej poisťovni. Bolo preukázané, že napriek čiastočnej úprave jeho pracovných podmienok na 60 percentný pracovný úväzok, jeho prevzatie dieťaťa bolo len formálne, preto nie je možné nárok na materské priznať a toto poskytnúť.
14. Podľa žalovanej výkon zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku trvania priznaného nároku iného poistenca na materské, ak sú pracovné podmienky výkonu upravené tak, aby za súčasného splnenia v súvislosti s prevzatím starostlivosti o dieťa bola reálne a skutočne zabezpečená starostlivosť.
15. Žalovaná konštatovala, že uzatvorený pracovný pomer po úprave 6.6.2019 so zamestnávateľom neumožňoval prevziať maloleté dieťa do starostlivosti, lebo nové pracovné zaťaženie, žalobcu neumožňuje reálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti, keďže podmienkou je poskytovanie skutočnej starostlivosti o dieťa. Podľa žalovanej z pracovnej zmluvy zo dňa 6. júna 2009 vyplýva 24 hodinový týždenný čas žalobcu rovnomerne a z predloženej evidencie dochádzky žalobcu do zamestnania od 10. júna 2009 vyplýva, že len deklaruje prevzatie dieťaťa, pretože 8,5 hodín rannej zmeny počas 3 dni v týždni v trvaní aj viac než 8 hodín a doba príchodu a odchodu do zamestnania ukazuje pracovnú zaťaženosť a objektívne vylučuje súčasné poskytnutie starostlivosti dieťaťu priamo a na dennej báze. Skrátenie pracovného úväzku spočíva len znížením počtu pracovných dní, ktoré neumožňovalo každodenné poskytovanie starostlivosti dieťaťu.
16. Podľa žalovanej podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ukončenie starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov sa postihuje zánikom nároku na materské už dňom skončenia poskytovania starostlivosti dieťaťu. Preto navrhovateľ 10.6.2019 nesplnil podmienku prevzatia dieťaťa a na materské mu nevznikol nárok.
17. V prípade žalobcu žalovaná tvrdí, že starostlivosť o dieťa nemá definíciu v zákone a tak ju prevzal zo zákona č. 571/2009 Z. z., podľa ktorého, starostlivosť o dieťa možno zabezpečiť aj prostredníctvom inej fyzickej či právnickej osoby. Daná povinnosť v osobnej starostlivosti podľa § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku, ktorá bola vypustená od 1.1.2011. Materský príspevok je sociálnou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, je kompenzáciou straty príjmov, ktorá vznikla priamo tým, že prevzal dieťa do starostlivosti, o toto dieťa sa stará. Rodičovský príspevok je štátnou dávkou osobitne upravenou v zákone 571/2009 Z.z. na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa v kompetencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Dávku nemocenského poistenia materské nie je možné zamieňať s dávkami rodičovského príspevku, preto nie je daný právny základ pre aplikáciu ustanovení zákona o rodičovskom príspevku. Podľa nej riadnu starostlivosť umožňujúcu poskytovanie
rodičovského príspevku na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa nie je možné poskytovať aj inou osobou a je založená na plnení si rodičovskej povinnosti oboch rodičov, ktorú ukladá zákon o rodine v § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Podľa žalovanej Sociálna poisťovňa individuálne posudzuje každý prípad, striktne trvá na splnení zákonných podmienok a dohliada na dodržiavaní zákonných podmienok.
18. Žalobca v správnej žalobe žiadal zrušiť obe označené rozhodnutia a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Žalobca už v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne Košice dňa 16.7.2019 namietal, že rozhodnutie bolo vydané bez riadne zisteného skutkového stavu a nesprávne právne posúdené, pre nesprávnu aplikáciu ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca poukazuje aj na smernicu 2010/18 Európskej únie, ktorou sa zrušuje smernica 94/34 Európskeho spoločenstva, priznaný nárok žalobcovi ako otcovi dieťaťa preto patrí, tvrdí, že neuzatvoril nový pracovný pomer, z dôvodu čerpania dovolenky, prevzal osobnú starostlivosť o dieťa poukazujúc na stanovisko Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10. 9. 2018, podľa ktorej nárok na materské nie je podmienené celodennou starostlivosťou rodičov a táto môže byť zabezpečená aj za pomoci inej osoby. Tvrdil, že po prevzatí dieťaťa do jeho starostlivosti, výkon jeho práce nebráni jeho starostlivosti o dieťa, pretože starostlivosť o dieťa v čase výkonu práce u zamestnávateľa môže zabezpečovať aj iný subjekt.
19. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe z 9. marca 2019 poukázala na to, že žalobca si uplatnil dávku nemocenského poistenia s odkazom na zmeny pracovných podmienok u zamestnávateľa od 10. júna 2019. Poukazuje na účel nemocenského poistenia a konštatuje, že ak si žalobca uplatnil nárok na materské z nemocenského poistenia, nesplnil podmienku trvania nemocenského poistenia tak, že nemá vymeriavací základ uvedený v § 138 odsek 1 zákona o SP.
20. Žalovaná má za to, že cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť zúčastneným osobám v období straty ich ekonomickej činnosti a pri dôsledku následkov nemožnosti výkonu práce alebo poklesu pracovnej schopnosti zníženie alebo stratu príjmov dávkou nemocenského poistenia, ktorou je aj materské.
21. Súčasne žalovaná poukazuje na § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení a má za to, že nedošlo k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti otca za súčasnej existencie trvania jeho zamestnaneckého vzťahu, pričom vychádza z dochádzky a podrobne neuvádza rozdiel medzi oboma zmluvami žalobcu u zamestnávateľa. Má za to, že starostlivosť o dieťa sa poskytuje osobne a zákonodarca mal v úmysle nárok na materské priznať v prípade straty príjmu pre starostlivosť o maloleté dieťa. Uviedla, že rodičia si pri prevzatí starostlivosti o dieťa určujú dátum prevzatia a nárok na materské môže vzniknúť iba za ustanovených podmienok u žalobcu nie je reálna podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Žalovaná vychádzajúc z evidencie dochádzky zistila, že prevzatie dieťaťa 10. júna 2019 nebolo za súčasného výkonu pracovnej činnosti žalobcu možné a ani čiastočnou úpravou jeho pracovných podmienok -zníženia povinnosti na úroveň 60 percentného úväzku, nebol vytvorený priestor pre žalobcu na denné poskytovanie starostlivosti. Zdôrazňuje, že materské je príspevok vyplývajúci zo starostlivosti o dieťa a že z ust.§ 50 ods. 2 zákona vyplýva, že po ukončení starostlivosti o dieťa zaniká materské dňom skončenia každodenného poskytovania starostlivosti dieťaťu.
22. Zo stanoviska Generálnej prokuratúry SR vyplýva podľa žalovanej, že poberanie príjmu a súčasne dávky nemocenského poistenia treba považovať za obchádzanie zákona. Žalovaný z toho vyvodzuje, že každý prípad sa hodnotí vždy individuálne. Konštatuje, že rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorým malo byť zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Košice v obdobnej veci, nepokladá za záväzný.
23. Krajský súd Košiciach ako súd správny preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, vrátane rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP), túto posudzujúc neformálne, dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
24. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval všetkých záverov, ktoré uviedol v správnej žalobe a v písomných vyjadreniach. Uviedol, že obe rozhodnutia správnych orgánov považuje za
nezákonné. Zástupkyňa žalovanej zotrvala v celom rozsahu na vyjadrení k písomnej žalobe, pridržala sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
25. K posudzovaniu relevantných skutočností rozhodujúcich pre prijatie záveru, že zo strany žalobcu došlo k účelovému konaniu, poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovaná vychádzala z vymeriavacích základov zrejmých zo systému predložených zamestnávateľom z pracovných zmlúv a z údajov zo systému a z informácií od žalobcu, z informácií uvedených v odvolaní, v ktorom uviedol, že o dieťa sa stará.
26. V danom prípade úlohou správneho súdu je posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky zákona o sociálnom poistení na rozhodnutie o tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v súvislosti s nárokom na materské.
27. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že princíp viazanosti právom ako jeden z princípov dobrej verejnej správy vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tento princíp zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Ďalším dôležitým princípom je princíp proporcionality, ktorý možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. „Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, v ktorom sú vždy prítomné aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi. Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená porušenie základných práv." (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. marca 2012, sp. zn. I. ÚS 1826/11).
Podľa § 49 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, v zmysle § 49 ods. 2 písm. d) zákona je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
Podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Podľa § 54 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
Podľa § 199 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
28. Skutkový stav v danej veci nebol sporný; žalobca - otec dieťaťa ako iný poistenec si uplatnil nárok na materské z dôvodu starostlivosti o maloletú dcéru, z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa, s tým, že žalobca bude vykonávať v pracovnom pomere dohodnutom na dobu určitú v ustanovenom týždennom pracovnom čase 25 hodín týždenne. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a spoločnosťou vyplýva, že zmluvné strany uzatvorili pracovnú zmluvu s určením dňa nástupu do práce s trvaním na dobu určitú, s miestom výkonu práce v sídle spoločnosti a prevádzkarne spoločnosti, žalobca súhlasil s vykonávaním práce doma 1 deň. V zmysle pracovnej zmluvy bol dojednaný ustanovený týždenný pracovný čas žalobcu v súlade s ustanovením § 85 ods. 5 Zákonníka práce, išlo o 60% pracovný úväzok. Spornou zostala otázka určenia, či boli splnené zákonné podmienky zákona o sociálnom poistení na rozhodnutie o tom, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v súvislosti s nárokom na materské z dôvodu nesplnenia podmienky prevzatia starostlivosti o dieťa.
29. Správny súd poznamenáva, že účel nemocenského poistenia spočíva v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu, z dôvodu tehotenstva a materstva. Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti, pričom je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom.
30. Správny súd konštatuje, že pojem starostlivosti o dieťa je definovaný v § 3 ods. 3 a 4 zák. č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku (ďalej zákon o rodičovskom príspevku). Toto konštatuje napriek
názoru žalovanej, pretože riadna starostlivosť o dieťa je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.
31. Povinnosť osobnej starostlivosti bola z ust. § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku vypustená s účinnosťou od 01.01.2011. Do tohto dátumu sa za riadnu starostlivosť o dieťa považovala len starostlivosť poskytovaná osobne a len vo výnimočných prípadoch mohla byť zabezpečená inými osobami. Od 01.01.2011 sa však môže starostlivosť v každom jednom prípade poskytovať aj prostredníctvom inej osoby.
32. Rodič môže vykonávať zárobkovú činnosť akoukoľvek formou, pričom výška príjmu z tejto činnosti nemá vplyv na nárok na rodičovský príspevok ani na jeho výšku. Rodičia v čase vykonávania zárobkovej činnosti môžu zabezpečiť starostlivosť o svoje dieťa inou osobou /druhým rodičom, starým rodičom alebo inou plnoletou fyzickou osobou, alebo umiestnením dieťaťa v zariadení súkromnom, cirkevnom či štátnom, vrátane materských škôl/.
33. Správny súd dáva do pozornosti, že v súčasnej dobe uvedená úprava umožňuje zosúladenie rodinného, osobného a pracovného života rodičov detí v útlom veku, čo patrí medzi hlavné ciele Európskej únie v oblasti vytvorenia podmienok pre zvyšovanie zamestnanosti mladých rodičov s ich rodičovskými povinnosťami. Právna úprava v plnej miere akceptuje výlučnú zodpovednosť rodiča za poskytovanie starostlivosti o dieťa. Rodič sa môže rozhodnúť starať sa o svoje dieťa osobne a nevykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, alebo sa môže rozhodnúť vykonávať zárobkovú činnosť a starostlivosť o dieťa zabezpečiť v čase svojej neprítomnosti inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Výber fyzickej osoby alebo právnickej osoby, resp. zariadenia, je iba v kompetencii rodiča.
34. Správny súd poukazuje na to, že starostlivosť o dieťa u inej osoby a vykonávanie zárobkovej činnosti je v súlade s účelom dávky nahradiť stratu, respektíve zníženie príjmu za predpokladu starostlivosti o dieťa, a to aj s poukazom na smernicu č. 2010/18/EÚ, ktorou sa zrušuje smernica č. 94/34/ES. Vzhľadom k uvedenému nie je dôvod, pre ktorý by nemal byť priznaný nárok otcovi dieťaťa.
35. V ďalšom správny súd poukazuje na základné pravidlá konania uvedené v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva, ktoré je potrebné v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy".
36. Vzhľadom na uvedené sa správny súd nestotožňuje s interpretáciou podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v § 49 ods. 1 zákona žalovanou, podľa ktorej je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálne) prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Ak by tak bolo úmyslom zákonodarcu, zákonodarca by v zákone podmienil nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, a teda by vylúčil, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby. Podľa názoru správneho súdu prevzatie starostlivosti je naplnené uzatvorením dohody medzi matkou a otcom dieťaťa. Uzatvorenie tejto dohody je predpokladom smerujúcim k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Zároveň je rozhodujúca pre určenie dňa, ku ktorému sa posudzujú podmienky vzniku nároku na materské.
37. Podľa názoru správneho súdu pre účely priznania nároku na materské pojem starostlivosti o dieťa je obsiahnutý v § 49 zákona o sociálnom poistení v súlade s jeho definíciou podľa zákona o rodičovskom príspevku.
38. Žalobca dôvodne namietal, že právne posúdenie veci žalovanej nemá oporu v ustanovení § 49 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje požiadavky pre priznanie nároku na materské inému poistencovi, nakoľko z uvedených podmienok nevyplýva požiadavka, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť.
39. Rovnako dôvodná je námietka žalobcu, týkajúca sa konštatovania žalovanej, že žalobca uzatvoril pracovný pomer za účelom čerpania materskej dovolenky. Z napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej totiž nevyplýva že žalovaná posúdila všetky relevantné skutočnosti, nielen podania, ale aj ďalšie dôkazy, napríklad vykonávanie práce žalobcom v domácom prostredí, evidencia pracovného času a podobne.
40. Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej súd dospel k záveru, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Z týchto dôvodov preto správny súd podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.
41. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, sú konajúce orgány verejnej správy v ďalšom konaní viazané (§ 191 ods. 6 SSP). V danom prípade je súd toho názoru, že žalovaná je jednoznačne bez pochyby povinná postupovať vo vyššie naznačenom smere a opätovne je potrebné posúdiť zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení v súvislosti s nárokom na materské.
42. Správy súd priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP, s odkazom, že o ich výške sa rozhodne podľa § 175 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).