Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-11Cpr/49/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

T. súd N. II, sudcom V.. B. N. v spore žalobcu: E. M. N. akciová spoločnosť, so sídlom K. 1, N., R.: XX XXX XXX, proti žalovanému: G. W., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, N., o zaplatenie sumy XXXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. E. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XXXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenie a vo výške 5% ročne zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. E. je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu XXX%.

odôvodnenie:

X. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumu XXXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XXXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zo sumy XX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

X. V dôvodoch uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX pracoval žalovaný u zamestnávateľa/žalobcu od XX.XX.XXXX kde vykonával prácu: zlievarenský pracovník. B. zo dňa XX.XX.XXXX doručeným žalobcovi dňa XX.XX.XXXX požiadal žalovaný o skončenie pracovného pomeru dohodou bez uvedenia dôvodu ku dňu XX.XX.XXXX. V žiadosti o skončenie pracovného pomeru žalovaný zároveň uviedol, že v prípade zamietnutia skončenia pracovného pomeru dohodou, uplatňuje výpoveď podľa § 67 E. práce - výpoveď daná zamestnancom bez uvedenia dôvodu. E. so skončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasil, čo žalovanému oznámil listom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý žalovaný osobne prevzal dňa XX.XX.XXXX. B. listom žalobca ďalej oznámil žalovanému, že akceptuje jeho výpoveď a že výpovedná doba mu uplynie XX.XX.XXXX a začne plynúť od XX.XX.XXXX v súlade s ustanovením ods. X,X . E. však od XX.XX.XXXX do práce nenastúpil a neurobil tak ani do konca výpovednej doby napriek tomu, že ho žalobca vyzval na nástup do práce, resp. zdokladovanie neprítomnosti na pracovisku a to listom zo dňa XX.XX.XXXX a listom zo dňa XX.XX.XXXX. E. si teda v zmysle ustanovenia ods. X za nezotrvanie žalovaného u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby uplatňuje nárok na peňažnú náhradu vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, čo je suma XXXX,XX eur. M. si žalobca uplatňuje v zmysle ustanovenia ods. X písm. g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, t.j. náhradu za X dni dovolenky, čo je suma celkom XXX,XX eur, nakoľko žalobca žalovanému vykázal po dohode so zástupcami zamestnancom absencie od XX.XX.XXXX. V zmysle ustanovenia ods. X krátil takto žalobca celkom XX,X dni , z ktorých žalovaný vyčerpal X dni. F. tretí nárok si žalobca uplatňuje zostatok nároku z X. o zrážke zo mzdy uzavretej medzi zamestnávateľom a zamestnancom/žalovaným zo dňa XX.XX.XXXXX,v rámci ktorej uznal žalovaný dlh vo výške XXXX eur, ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po XXX eur pričom počnúc mesiacom september XXXX uhradil doposiaľ XXX eur.

E. svoje nároky vyčíslil a písomne oznámil žalovanému listom zo dňa XX.XX.XXXX, pričom predmetnú zásielku zaslal žalovanému na jeho poslednú známu adresu, pričom tá sa vrátila dňa XX.XX.XXXX ako nedoručená.

X. Súd vydal dňa XX.XX.XXXX B. rozkaz sp. zn.: č.k.: XXCpr/XX/XXXX-XX, ktorý bol následne zrušený uznesením č.k.: XXCpr/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že sa predmetný platobný rozkaz žalovanému aj napriek rozsiahlemu šetrenie jeho pobytu nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

X. Súd uznesením č.k.: XXCpr/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného, aby sa v lehote XX dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu. M. s predmetným uznesením súd doručil žalovanému aj žalobu s prílohami. E. tieto listiny opakovane nepreberal na adrese trvalého pobytu uvedeného v L. obyvateľov SR. M. sa napriek rozsiahlemu šetreniu (lustrácia L., E.,W., SP, opakované doručovanie prostredníctvom príslušného obvodného oddelenia OR PZ v N., susedia, lustrácia prostredníctvom E. registra, dožiadanie na T. soud B. 7, dožiadanie matke žalovaného) v zmysle § X16 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. H. sporový poriadok (ďalej len „H.“) nepodarilo získať inú adresu. Z uvedeného dôvodu súd následne postupoval podľa § 116 ods. X H. a doručil predmetnú zásielku žalovaného oznámením na úradnej tabuli súdu a web stránke súdu XX.XX.XXXX.

X. Žalovaný sa k žalobe písomne ani inou formou nevyjadril a uvedené skutočnosti žiadnym právne relevantným spôsobom nerozporoval.

X. Na nariadenom pojednávaní zástupkyňa žalobcu zotrvala na svojich písomných vyjadreniach doručených v priebehu prípravy veci na pojednávanie s dôrazom na žalobný návrh a skutočnosti uvádzané v žalobe, pričom po vykonanom dokazovaní žiadala rozhodnúť v zmysle žalobného petitu.

X. Žalovaný sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť na pojednávaní riadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal súd o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov.

X. Súd vykonal dokazovanie a to listinami predloženými stranami sporu žalobou, pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, dodatok k pracovnej zmluve č. X zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť o skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď žalobcu na žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa XX.XX.XXXX, výzva zo dňa XX.XX.XXXX, druhá výzva zo dňa XX.XX.XXXX, mzdový list žalobcu za rok XXXX, výpočet peňažnej náhrady, stanovisko O. L. zo dňa XX.XX.XXXX, X. o zrážke zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX mzdový list za rok XXXX a XXXX preukazujúci predmetné záväzky a a ďalšie listinné dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.

X. Z predložených dôkazných prostriedkov súd zistil nasledovný skutkový stav:

XX. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca so žalovaným uzatvorili pracovnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX v spojení s dodatkom k pracovnej zmluve č. X zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonával prácu : zlievarenský pracovník, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú a miestom výkonu práce bola dohodnutá E. M. N., a.s. K. 1, N. a to počnúc dňom XX.XX.XXXX. XX.X Tieto skutočnosti strany sporu nerozporovali a súd ich z tohto dôvodu považoval za nesporné (§ X51 ods. 1 H.).

XX. Zo žiadosti o skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobcovi žalovaný doručil žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou bez udania dôvodu ku dňu XX.XX.XXXX. V prípade zamietnutia skončenia pracovného pomeru dohodou uplatňoval žalovaný § 67 E. práce - výpoveď daná zamestnancom bez udania dôvodu.

XX. Z odpovede - žiadosť o skončenie pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca ako zamestnávateľ nesúhlasil s rozviazaním pracovného pomeru dohodou k žalovaným uvedenému dátumu XX.XX.XXXX. M. akceptoval žiadosť žalovaného v tom zmysle , že túto následne vyhodnotil ako výpoveď bez udania dôvodu zo strany zamestnanca v súlade s ustanovením § 67 E. práce a žalovanému oznámil, že podľa § X2 ods. 6 a X E. práce začína plynúť od XX.XX.XXXX v trvaní dvoch mesiacov ,

t.j. do XX.XX.XXXX, kedy sa pracovný pomer žalovaného na základe jeho výpovede so žalobcom ako zamestnávateľom skončí.

XX. Súčasne žalovaného upozornil na možnosť uplatnenia si peňažnej náhrady najviac v sume , ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku príslušného zamestnanca a dĺžky výpovednej doby s čím žalovaný súhlasil v pracovnej zmluve v bode XX ods. 3.

XX. Súčasne žalovaného upozornil na jeho povinnosť uhradiť všetky záväzky, ktoré má voči žalobcovi ako svoju zamestnávateľovi - X. o zrážkach zo mzdy - momentálne neuhradená čiastka XXX eur a záväzok voči V. Z. v sume XXXX eur.

XX. Z výzvy zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej žalovanému súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného, aby zdokladoval svoju neprítomnosť v práci od XX.XX.XXXX do dňa vystavenia výzvy. V prípade neuposlúchnutia výzvy bude takéto konanie považovať žalobca ako porušenie pracovnej disciplíny. T. žalovaného upozornil na plynutie výpovednej doby a jeho záväzky vo vzťahu k žalobcovi .

XX. Z listiny označenej ako B. náhrada za nezotrvanie počas výpovednej doby zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil spôsob výpočtu a výšku náhrady za nezotrvanie počas výpovednej doby za obdobie dvoch mesiacov, pri skončení pracovného pomeru dňa XX.XX.XXXX, pracovný čas XX,XX hod týždenne priemerný hodinový zárobok X,XXXX eur a priemerný počet odpracovaných hodín pripadajúcich v roky na X zamestnanca XXX,XX hod. H. výška náhrady tak činila XXXX,XX eur.

XX. Z listiny označenej ako stanovisko ku klasifikácii neprítomnosti zamestnanca v práci a k zámeru krátiť dovolenku za neospravedlnené zameškanie práce zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že výbor základnej organizácie N. pri M. prerokoval na svojom zasadnutí dňa XX.XX.XXXX v zmysle ust. ods. X E. práce návrh zamestnávateľa na klasifikáciu neprítomnosti zamestnanca -žalovaného na pracovných zmenách od XX.XX.XXX-XX.XX.XXXX, celkom XX pracovných zmien so súhlasným stanoviskom a teda súhlasil s návrhom zamestnávateľa - žalobcu klasifikovať neprítomnosť zamestnanca - žalovaného v práce za neospravedlnené zameškanie práce.

XX. Z listiny označenej ako „X. o zrážkach zo mzdy“ zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalovaný ako zamestnanec so žalobcom ako zamestnávateľom uzavrel dohodu o zrážkach zo mzdy na sumu XXXX eur v dôsledku vykonania prác, ktoré nezodpovedali dohodnutým podmienkam náležitostí pracovnej zmluvy. E. v zmysle dohody majú byť vykonávané v sume XXX eur mesačne od septembra XXXX.

XX. Zo mzdového listu na rok XXXX súd zistil, že žalovanému boli vykonané zrážky v sume XXX eur.

XX. Zo mzdového listu za rok XXXX súd zistil, že žalovanému boli vykonané zrážky v celkovej sume XXX eur.

XX. Z listiny označenej ako „O. peňažných náhrad a výzva na zaplatenie“ zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu celkového záväzku v sume XXXX,XX eur, pričom jednotlivé položky predstavovali: neuhradený zostatok na základe dohody o zrážkach v sume XXX eur; náhrada mzdy za dovolenku, na ktorú žalovaný nemal nárok v sume XXX,XX eur, nárok žalobcu v zmysle ust. §62 ods. X E. práce v sume dvojnásobku priemerného mesačného zárobku celkovo XXXX,XX eur. E. vyzval žalovaného na úhradu predmetného nároku v lehote X dní odo dňa doručenia tejto výzvy na účet zamestnávateľa (žalobcu). B. zásielka bola doručovaná na poslednú známu adresu žalovaného, pričom sa žalobcovi vrátila ako nedoručená s poznámkou „adresát neznámy“ a to dňa XX.XX.XXXX.

XX. Žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil svoj dlh ani čiastočne.

XX. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany sporu neuviedli.

XX. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

XX. Podľa ust. § 149 zákona č. XXX/XXXX Z.z. H. sporového poriadku, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,

návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

XX. Podľa ust. § 150 ods. X,X zákona č. XXX/XXXX Z.z. H. sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

XX. Podľa ust. § 151 ods. X,X zákona č. XXX/XXXX Z.z. H. sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

XX. Podľa ust. § 152 zákona č. XXX/XXXX Z.z. H. sporového poriadku, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

XX. Podľa ust. § 191 ods. 1, X zákona č.XXX/XXXX Z.z. H. sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. O. každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

XX. Podľa ust. § 319 zákona č. XXX/XXXX Z.z. H. sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. M. aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

XX. Podľa ust. § X ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. E. práce v platnom znení (ďalej len „ZP“), tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy

XX. Podľa ust. , zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

XX. Podľa ust. ods. X , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. V. písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

XX. Podľa ust. § X7 , zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

XX. Podľa ust. , ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.

XX. Podľa ust. ods. X , výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.

XX. Podľa ust. ods. X , ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná..

XX. Podľa ust. ods. X , za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. I. zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú.

XX. Podľa ust. § X31 ods. 1 , zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z

ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

XX. Podľa ust. XXX ods. X písm. g) , po vykonaní zrážok podľa odseku X môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.

XX. Podľa § XX1 ods. 3 , ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

XX. Záver súdu prvého stupňa po vykonanom dokazovaní:

XX. Súd predmetný spor posúdil ako individuálny pracovnoprávny spor, ktorý vznikol na základe pracovného vzťahu, ktorý vznikol ako následok platne uzatvorenej B. zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v znení X. č. X zo dňa XX.XX.XXXX. G. skutočnosti nerozporovali ani samotné sporové strany a preto s prihliadnutím na ustanovenie § 151 H. sporového poriadku súd sa týmito skutočnosťami v rámci dokazovania nezaoberal.

XX. Rovnako mal súd preukázaný spôsob ukončenia pracovného pomeru, ktorým bola výpoveď zo strany žalovaného - zamestnanca bez udania dôvodu v zmysle ustanovenia § 67 E. práce (č.l. X). U. podanie žalovaného bolo žalobcovi ako zamestnávateľovi doručené dňa XX.XX.XXXX.

XX. V dôsledku vyššie uvedeného skončenia pracovného pomeru bol žalovaný povinný zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu ako svojho zamestnávateľa po dobu dvoch mesiacov, t.j. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. X. výpovednej doby je daná zákonným ustanovením § X2 ods. 6 E. práce v spojení so skutočnosťou, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu trval viac ako rok.

XX. V dôsledku ukončenia pracovného pomeru došlo k skutočnostiam, ktoré zakladajú jednotlivé nároky žalobcu v tomto konaní.

XX. Žalobca v spore preukázal (súčasne žalovaný v priebehu sporu túto skutočnosť nerozporoval), že žalovaný nezotrval v pracovnom pomere po dobu trvania výpovednej doby a preto si u žalovaného podanou žalobou uplatňuje nárok v zmysle ustanovenia § 62 ods. X E. práce v celkovej výške rovnajúcej sa dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, t.j. v sume XXXX,XX eur. E. výšku priemerného mesačného zárobku nezodpovedal a tá zodpovedá údajom uvedeným na č.l. XX, ktoré tvorili podklad žalobcovi pre výpočet uvedenej náhrady. (priemerný hodinový zárobok za 1. kvartál roku XXXX v sume X,XXXX eur/hod)

XX. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca opakovane vyzval žalovaného na zdokladovanie neprítomnosti v práci a to listinami zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. (č.l. X-XX) M. ho v predmetných výzvach poučil o povinnosti zotrvať v pracovnom pomere po dobu trvania výpovednej doby ako aj možnosti žalobcu ako zamestnávateľa v prípade nedodržania tejto zákonnej povinnosti uplatniť si svojho nárok v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby.

XX. Súčasne vzhľadom k tomu, že žalovaný ako zamestnanec nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu

- zamestnávateľa po dobu trvania výpovednej doby, žalobca ako zamestnávateľ prikročil ku zákonnému kráteniu dovolenky u zamestnanca v dôsledku jeho neospravedlnenej absencie. M. si podanou žalobou v dôsledku tejto skutočnosti uplatnil náhradu za vyčerpanú dovolenku, na ktorú žalovaný (zamestnanec) nemal nárok, t.j. uplatnil si náhradu mzdy za X dni dovolenky v sume XXX,XX eur.

XX. Žalobca súdu v rámci dokazovania poskytol listinné dôkazy preukazujúce aj dôvodnosť uplatňovania si tretieho parciálneho nároku, t.j. doplatenia neuhradeného záväzku vyplývajúceho z uzatvorenej X. o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX. Zo mzdových listov za rok

XXXX a XXXX vyplýva, že žalovanému boli do skončenia pracovného pomeru vykonávané zrážky v celkovej sume XXX eur, pričom z citovanej dohody vyplýva, že celkový dlh bol v sume XXXX eur. Na základe týchto skutočností vyplýva, že žalovaný je v dôsledku tejto X. o zrážkach zo mzdy povinný uhradiť žalobcovi ako bývalému zamestnávateľovi sumu XXX eur.

XX. Žalovaný preukázateľne do podania žaloby svoj dlh neuhradil ani čiastočne a žalobcom prezentované skutočnosti žiadnym právne relevantným spôsobom nerozporoval. M. bol v spore pasívny. O. na rozsah uplatňovaného nároku žalobcu ako zamestnávateľa a dôvodnosti predložených listinných dôkazov, súd nemal bez ďalšieho pochybnosti o opodstatnenosti uplatňovaného nároku žalobcu v celom rozsahu.

XX. Súd v tejto súvislosti poukazuje na základnú povinnosť sporových strán , ktorá predstavuje ich povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku, či už sa jedná o procesný útok alebo procesnú obranu. I. tejto povinnosti vedie následne k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. M. má za to, že žalovaný bol v konaní nečinný a na svoju obranu nepredložil a ani neoznačil žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by mohli priviesť zvrat v následnom hodnotení predložených dôkazov. I. tejto nečinnosti strane žalovaného ako strany sporu bolo, že súd v rámci rozhodovacieho procesu vychádzal z dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom ako stranou sporu. B. ich hodnotení postupoval v zmysle ustanovenia § X91 ods. 1 H., pričom v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje aj na konštatovanie I. súdu M. republiky k problematike hodnotenia dôkazov cit.: „K. dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. E. voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. W. skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. B. zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. E. predpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. E. hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. R. o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. O. určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva.“ (rozsudok I. súdu M. republiky vo veci XMCdo X/XXXX). V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. M. má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. I. spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. W. povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. B. strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. X. bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. T. rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. G. norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na uvedené si súd dovolí poukázať aj napriek skutočnosti, že sa jedná o individuálny pracovnoprávny spor, ktorý je bezpochyby sporom so slabšou stranou sporu, avšak charakter sporu sám o sebe nemôže zakladať

absolútnu povinnosť konajúceho súdu vykonávať dokazovanie namiesto sporovej strany tobôž, ak žalobca v konaní poskytol súdu v dostatočnej miere dôkazy preukazujúce opodstatnenosť tvrdeného a uplatňovaného nároku.

XX. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, že žalobu žalobcu považuje v celom rozsahu za dôvodnú.

XX. Keďže žalovaný bol preukázateľne v omeškaní s plnení peňažného dlhu, žalobca si v podanej žalobe uplatnil aj nárok na zákonné úroky z omeškania.

XX. Podľa ust. § 5X7 ods. 1 veta prvá a ods. X T. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

XX. Podľa ust. § 3 ods. X I. vlády SR č. XX/XXXX Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov z omeškania je o X percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba S. centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX. Výška základnej úrokovej sadzby S. centrálnej banky bola k XX.XX.XXXX (deň nasledujúci po vrátení nedoručenej zásielky a poslednej výzvy na zaplatenie zo dňa XX.XX.XXXX) vo výške X,XX%.

XX. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu XXXX,XX eur (XXXX,XX+XXX+XXX,XX) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy XXXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenie a vo výške 5% ročne zo sumy XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia.

XX. Podľa ust. § 2X2 ods. X H., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. M. môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. O lehote na plnenie súd rozhodol v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 H..

XX. Podľa ust. § 255 ods. X H., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa ust. § X62 ods. X H. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. Podľa ust. § 262 ods. 2 H. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. E. bol úspešný v pomere XXX%, preto súd konštatoval úspešnosť žalobcu v plnom rozsahu a v tomto rozsahu aj priznal žalobcovi náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

XX. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (, ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.