Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoCsp-29-2020.pdf
PDF · 84.95 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoCsp/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu S., K. so sídlom C., S. č.XX, P.: XXXXXXXX, zast. A.. E. D., advokátkou so sídlom C., Z. č. X/A, proti žalovanému: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. E., M. č. XXX/X, zast. B. E. K. & S. K. M. E., Q. XXXX/XX, P.: XXXXXXXX, o zaplatenie 996,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 15Csp/15/2020-42 zo dňa 11. júna 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu v celom rozsahu zamietol a vo výroku II. rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že dňa 15.07.2016 bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa žalobca zaviazal po podpise zmluvy poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.000,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky s odplatou 0,- eur a úrokom 256,- eur, poplatkom za expresné spracovanie úveru 100,- eur, čo predstavovalo celkovú čiastku 1.356,- eur. Túto čiastku mal žalovaný zaplatiť v dvanástich pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé štyri splátky zaplatí vo výške 1,- euro a ďalšie splátky vo výške 169,- eur k 15. dňu v mesiaci počnúc 15.08.2016. V zmluve je uvedený úrok 32,97 %, ktorý predstavuje sumu 256,- eur. Výška RPMN je 38,45 %. Termín konečnej splatnosti úveru je 15.07.2017. Výška priemernej RPMN je 25,87 %, pre prípad omeškania úhrady dlhu je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu 10 % ročne z dlžnej čiastky. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že právo žalobcu je premlčané. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, žalovaný neuhradil splátky úveru počnúc splátkou splatnou 15.12.2018 (správne 2016 - poznámka odvolacieho súdu) s tým, že prvé štyri splátky k 15.08.2016, 15.09.2016, 15.10.2016, 15.11.2016 mali byť uhradené, preto podľa žalobcu sa v zmysle zmluvných dojednaní stal úver splatný k 20.03.2017. Účastníci zmluvy mali zosplatnenie dojednané vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a to v bode 15. Žalovaný takto dohodnutý spôsob zosplatnenia nenamietal. Dôvodná je jeho námietka premlčania, pretože v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka sa počiatok doby premlčania začína odvíjať od zročnosti nesplnenej splátky, teda najstaršej nesplnenej splátky splatnej k 15.12.2016. Premlčacia doba s poukazom na § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ktorý je výnimkou zo všeobecného princípu plynutia premlčacej doby, uvedeného v § 101 Občianskeho zákonníka, uplynula k 15.12.2019. Žalobca podal žalobu dňa 10.03.2020. Súd pre úplnosť podrobil kontrole zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že zmluva nemá všetky riadne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že úver by bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje riadne
stanovenie ročnej úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. i) a k) citovaného zákona. Pokiaľ veriteľ v zmluve uvádza, že odplata za poskytnutie finančných prostriedkov je 0,- eur ale zároveň uvádza úrok 32,97 % vo výške 256,- eur, tento zmluvný úrok nie je ničím iným ako odplatou za poskytnutie úveru, preto je takáto formulácia v zmluve klamlivá a v neprospech spotrebiteľa, preto ide o neprijateľné zmluvné dojednanie. Týmto spôsobom je logický záver, že je nesprávne stanovená aj RPMN a celkové náklady spotrebiteľa. Dôvodnou je aj námietka ohľadne expresného poplatku, ktorý nie je pokrytý žiadnym plnením zo strany veriteľa. Vychádzajúc z porovnania priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v čase poskytnutia úveru žalovanému, dojednaný úrok vysoko prekračuje priemernú úrokovú mieru pre podobné typy úverov poskytnutými bankami. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno uzavretú zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že podľa obsahu uzavretej zmluvy nemožno hovoriť o absencií výšky, počtu a termínov splátok istiny úrokov a iných poplatkov. V zmluve je jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (1.000,- eur + 256,- eur + 100,- eur). Nesúhlasil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom na to, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalovaný v prípade, že po podpise zmluvy nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok či percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo od zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho možno vyvodiť, že s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru súhlasil. Uviedol, že žalovaný svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil svojím podpisom. Žalovaný si bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol, nakoľko má za to, že daný záväzok nie je premlčaný vzhľadom na to, že v zmluve je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 15.07.2017. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
5. V danom prípade medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah, ktorý bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou dňa 15.07.2016, ktorou sa žalobca zaviazal po podpise zmluvy poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.000,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky s odplatou 0,- eur s úrokom 256,- eur, poplatkom za expresné spracovanie úveru 100,- eur, čo predstavovalo celkovú čiastku 1.356,- eur. Ide o spotrebiteľskú zmluvu uzavretú podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, keďže veriteľ bol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
6. Súd prvej inštancie sa s prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania žalovaného práva zaoberal premlčaním a dospel k záveru, že právo veriteľa z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je premlčané. Podľa zistení súdu prvej inštancie, ktoré neboli v konaní spochybnené stranami sporu, mal žalovaný úver splatiť v 12-tich mesačných splátkach, pričom prvé štyri splátky boli vo výške 1,- euro a ďalšie splátky po 169,- eur, splátky počnúc 15.08.2016 mal žalovaný zaplatiť k 15.07.2017. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný neuhradil splátku počnúc 15.12.2016 (prvé štyri splátky k 15.08.2016, 15.09.2016, 15.10.2016, 15.11.2016 mali byť uhradené), preto podľa žalobcu v zmysle zmluvných dojednaní sa stal úver splatný k 20.03.2017 s tým, že účastníci zmluvy mali zosplatnenie dojednané vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, a to v bode 15. Celý dlh žalovaného sa stal teda zročným pre nezaplatenie splátky splatnej k 15.12.2016 a preto podľa § 103 Obč. zákonníka
začala odo dňa 16.12.2016 plynúť premlčacia doba, ktorá je trojročná a uplynula k 15.12.2019. Žaloba bola podaná na súde dňa 10.03.2020, teda po uplynutí premlčacej doby. Nakoľko žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby, nebolo možné žalobcovi uplatnené právo priznať. Nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ dôvodne uplatnil námietku premlčania, súd žalobu zamietol.
7. Žalobca sa v podanom odvolaní s právnym názorom súdu prvej inštancie, že záväzok žalovaného je premlčaný, nestotožňuje. Jeho jedinou výhradou, ktorou právny názor súdu prvej inštancie spochybňuje, je tvrdenie, že zmluvné strany sa dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru nastane dňa 15.07.2017.
8. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110).
9. Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10. Podľa § 103 Obč. zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začne plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 566) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
11. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, žalobca spája počiatok plynutia premlčacej doby od doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu poslednej splátky spotrebiteľského úveru, ktorá podľa zmluvy mala nastať dňa 15.07.2017. V posudzovanom prípade účastníci zmluvy mali zosplatnenie dlhu dojednané vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Zosplatnenie dlhu nie je povinnosťou veriteľa, ale jeho právom, pričom veriteľ toto právo môže využiť (pri dodržaní trojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka), pri ktorejkoľvek neuhradenej splátke, teda môže zosplatniť dlh pre neuhradenie ktorejkoľvek zo splátok, ktorých splatnosť nastala aspoň tri mesiace pred vyhlásením predčasnej splatnosti dlhu. Pokiaľ žalobca dlh zosplatnil, ust. § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka viaže začiatok premlčacej doby na dátum zročnosti tej nesplnenej splátky, pre ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh. Nakoľko v danom prípade najstaršou nesplnenou splátkou bola splátka 15.12.2016, čo žalobca, ktorý ako veriteľ dlh zosplatnil, nespochybňuje, premlčacia doba uplynula k 15.12.2019. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, je síce pravdou, že žalobca nepripojil dôkaz o tom, pre ktorú splátku bol dlh zosplatnený. Ak však žalovaný potvrdil, že k zosplatneniu došlo pre poslednú nesplnenú splátku 15.12.2016, čo žalobca nespochybňoval a nespochybňoval zosplatnenie dlhu, je zrejmé a logické, že pokiaľ žalobca uplatňuje istinu 996,- eur (1.000,- eur - 4,- eurá, ktoré vyjadrujú splátky vo výške 1,- eur splatné 15.08.2016, 15.09.2016, 15.10.2016 a 15.11.2016) v čase zosplatnenia dlhu tak bola splatná len jedna splátka dlhšie ako tri mesiace, a to splátka splatná dňa 15.12.2016. Nakoľko v posudzovanom prípade žalobca pristúpil k zosplatneniu dlhu po naplnení zákonných predpokladov a zmluvných dojednaní, žalobca v podanom odvolaní zastáva nesprávny názor, že vzhľadom na dojednanú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne poslednej splátky spotrebiteľského úveru 15.03.2017, právo žalobcu nie je premlčané.
12. Nakoľko žaloba zo dňa 10.03.2020 bola podaná na súde po uplynutí premlčacej doby, bola podaná nedôvodne.
13. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, tieto vzhľadom nato, že nárok žalobu je premlčaný, neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Napriek tomuto záveru odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že tieto ďalšie odvolacie námietky vyjadrujú nesúhlas žalobcu s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko v posudzovanom prípade nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V danom prípade súd prvej inštancie záver, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, nevyvodil z absencie výšky , počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale konštatoval, že zmluva neobsahuje riadne stanovenie ročnej úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. i), k) citovaného zákona. Je tak zrejmé, že žalobca spochybňuje záver súdu prvej inštancie, ktorý nebol založený na tom, čo žalobca spochybňuje.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, trovy odvolacieho konania neboli priznané, nakoľko mu žiadne nevznikli.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).