Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-12-2018.pdf
PDF · 86.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-12C/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu: Najdek s.r.o., SNP 6405, 022 04 Čadca, IČO: 45 654 646, právne zast. JUDr. Anton Kupšo, advokát, Moyzesova ul. 34, 022 01 ČADCA, proti žalovanému H. W., B. XXX, XXX XX B. (pôvodne podnikajúci podľa živnostenského registra pod obchodným menom H. W., J.: XX XXX XXX, B. B. XXX XX B. XXX), o zaplatenie 2998,80 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.2.2018 voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2998,80 € spolu s ročným úrokom z omeškania 0,25% zo sumy 2998,80 € od 15.2.2018 do zaplatenia a trov konania z titulu súdneho poplatku. Podanie žaloby odôvodnil vystavením faktúr č. 17002, 17005, 17009, 170016, 170020, 170026, 170030, 170033, 170041, 170068 za prenájom nebytových priestorov, pričom nezaplatením faktúr došlo k vzniku pohľadávky v stanovenom rozsahu. K podanej žalobe na preukázanie tvrdení pripojil kópie listinných dôkazov a to faktúru č. 17002 splatnú 15.3.2017 na sumu 300,- €, faktúru 170005 splatnú 15.4.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170009 splatnú 15.5.2007 na sumu 300,- €, faktúru č. 170016 splatnú 15.6.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170020 splatnú 15.7.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170026 splatnú 15.8.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170030 splatnú 15.9.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170033 splatnú 15.10.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170041 splatnú 15.11.2017 na sumu 300,- € faktúru č. 170068 na sumu 298,80 € splatnú 14.1.2018.
2. Na podklade výzvy súdu žalobca uhradil súdny poplatok z podanej žaloby 179,50 €. Na podklade výzvy súdu žalobca predložil zmluvu o nájme časti nehnuteľnosti zo dňa 28.11.2016 a navrhol, aby súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania v sadzbe 8% ročne. Súd na podklade listinných dôkazov a podanej žaloby vo veci vydal platobný rozkaz 27.3.2019 ktorým žalobe žalobcu vyhovel (zmenu žaloby súd osobitne čo do úrokov nepripúšťal, nakoľko k zmene došlo pred doručením žaloby žalovanému).
3. Žalovaný voči platobnému rozkazu podal odpor ( č.l. 32 spisu) ktorom uviedol, že nehnuteľnosti neboli v stave spôsobilom na užívanie, v prípade nepriaznivého počasia do priestorov zatekala voda. Ďalším dôvodom odporu je zánik predmetu nájmu, teda podnikateľskej činnosti, ktorý v objekte prevádzkoval. Na podklade odporu súd platobný rozkaz zrušil ( uznesenie č.l. 33).
4. Žalobca doručil súdu vyjadrenie k odporu v ktorom uviedol, že žalovaný nikdy nereklamoval, že priestory ktoré mal v nájme neboli spôsobilé na užívanie, pretože sa jednalo o prevádzku potravín a tieto museli mať určité parameter. Žalovaný neuhradil nájomné za obdobie od 1.12.2016 do 30.11.2017, pričom neuhradil ani jednu faktúru na nájomné. Žalobca nemá vedomosť o zániku predmetu nájmu, nakoľko tento stále existuje. Žalovaný neuviedol, preto v zmysle nájomnej zmluvy neuhradil nájomné a to ani jednu faktúru za užívanie nájmu.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré predvolal obe strany sporu. Pred pojednávaním bolo súdu doručené podanie označené dohoda o uznaní dlhu a jeho splnení podpísané oboma stranami sporu v
ktorom žalovanom z vyjadrení štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovanej, vyjadrení právnych zástupcov strán sporu a výsluchov nimi navrhnutých svedkov obe strany navrhovali uzatvorenie súdneho zmieru.
6. Na pojednávania sa však dostavil iba právny zástupca žalobcu, nedostavil sa žalovaný, doručenie predvolania mal súd riadne vykázané. Na podklade predloženej dohody o uznaní dlhu, stanoviska právneho zástupca žalobcu súd vykonal pojednávania v neprítomnosti žalovaného za splnenia procesných podmienok podľa § 180 CSP a vo veci meritórne rozhodol, pričom mal preukázané nasledovné skutočnosti:
7. Právny zástupca žalobcu zotrval na žalobe v celom rozsahu, poukázal na uznanie dlhu žalovaným čo do dôvodu I výšky, navrhol aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
8. Súd mal preukázané z nájomnej zmluvy zo dňa 28.11.2016 ( č.l. 26.28 spisu), že strany sporu sa dohodli o prenájme nebytových priestorov v objekte č. 339 na parcele KN č. 42 v obci Svrčinovec o výmere 72 m2 a to priestorov v suteréne vrátane WC za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti. Nájomný pomer vznikol 1.12.2016 a bol uzatvorený na dobu neurčitú. V nájomnej zmluve v bode IV. Výška nájmu bola medzi stranami dohodnutá výška nájmu 300,- € mesačne s tým, že vykurovanie je v cene nájmu, elektrická energia bude sa nájomcovi fakturovať podľa skutočnej odobratej energie. Žalobca vystavil žalovanému faktúry na nájomne a to faktúru č. 17002 splatnú 15.3.2017 na sumu 300,- €, faktúru 170005 splatnú 15.4.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170009 splatnú 15.5.2007 na sumu 300,- €, faktúru č. 170016 splatnú 15.6.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170020 splatnú 15.7.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170026 splatnú 15.8.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170030 splatnú 15.9.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170033 splatnú 15.10.2017 na sumu 300,- €, faktúru č. 170041 splatnú 15.11.2017 na sumu 300,- €. faktúru č. 170068 na sumu 298,80 € splatnú 14.1.2018 ( touto vyúčtoval žalovanému energie). Tieto faktúry žalovaný žiadnym spôsobom nesporoval, ani čo do výšky ani čo do dôvodu.
9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania, ako podnikateľmi vznikol tak nájomný vzťah.
10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obč. zák.“) nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. 6) Podľa ust. § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu dojednania vzniku nájmu podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.4.2007): (1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). (2) Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) (3) Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 4) (4) Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa ust. § 7 cit. zák. č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
11. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a spoločnosťou bol založený záväzkovo-právny vzťah na základe Nájomnej zmluvy uzavretej v zmysle Zák.č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Právna úprava nájmu a podnájmu nebytových priestorov je síce zaradená do Občianskeho zákonníka a to v § 720, ktorý však odkazuje na úpravu obsiahnutú v špeciálnom právnom predpise a tým je Zákon č. 116/1990 Zb. Tam, kde zákon nájme a podnájme nebytových priestorov neobsahuje špeciálnu úpravu, platia všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.7.1997, sp. zn. Cdo/3/1997). Vzťah obidvoch predpisov je vzťahom všeobecného právneho predpisu, ktorými sú
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zvláštneho právneho predpisu vo vzťahu k nemu, ktorým je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Uzavretím nájomnej zmluvy vznikajú pre prenajímateľa a pre nájomcu práva a povinnosti, ktoré sú vzájomnej povahy. Základným právom nájomcu je právo priestor užívať a to v rozsahu a účelu, na ktorý bol dojednaný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané uzatvorenie zmluvy o nájme dňa 28.11.2016 medzi žalobcom ako prenajímateľom a nájomcom žalovaným, kde predmetom nájmu boli nebytové priestory špecifikované v predmete zmluvy a boli poskytnuté nájomcovi za účelom prevádzania činnosti. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s účinnosťou od 1.12.2016. V predmetnej zmluve bola dohodnutá výpovedná doba 3 mesiacov, ktorá začína plynúť nasledujúcim mesiacom po mesiaci v ktorom bola doručená druhej strane. Pokiaľ nie je v zmluve ustanovené inak, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Medzi stranami sporu neexistoval spor o existenciu a ani zánik nájmu.
12. Osobitná právna úprava nájmu nebytových priestorov a zmluvy o nájme v ust. § 3 a nadväzujúcich zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (na ktorú v ust. § 720 odkazuje všeobecný predpis - zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov - „Obč. zák.“) je založená na princípe odplatnosti. V konkrétnom prípade ide o právo žalobcu ako prenajímateľa na zaplatenie riadne vyúčtovaného nájomného dohodnutého účastníkmi v zmluve o nájme nebytových priestorov ako i ďalších nákladov a poplatkov, ktoré súvisia s hradením nájomného a za odber energie, ktoré náklady boli vyúčtované v rozhodnom období od 1.1.2016 do 31.11.2017. Žalobca uplatnený nárok čo dôvodu i výšky podľa názoru súdu preukázal okrem zmluvy i predloženými listinnými dôkazmi - faktúrami. Konkrétne faktúry, ktoré boli v spore predložené však iným spôsobom žalovaný nerozporoval a pokiaľ súd po vykonanom dokazovaní nezistil žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť skutkové a právne tvrdenia žalobcu o základe a výške jeho nároku aplikujúc vyššie citované právne ustanovenia, návrhu žalobcu na zaplatenie istiny v celkovej sume 2998,80 € v súlade s cit. ustanoveniami ako i vyššie uvedeným zdôvodnením ako dôvodnému vyhovel pričom prihliadol i na uznanie dlhu zo strany žalovaného.
13. K námietke žalovaného čo do nespôsobilosti predmetu nájmu súd neprihliadol, nakoľko nemal preukázané žiadne dôkazy, ktoré by tvrdenia žalovaného podporili a samotné ukončenie podnikateľskej činnosti nemá za následok zánik práva na plnenie požadované žalobcom.
14. Čo do posúdenia záväzkového vzťahu vo vzťahu k príslušenstvu - úrokom z omeškania súd uvádza, že účelom nájmu bolo vykonávanie podnikateľskej činnosti žalovaného, čo vyplývalo z osobitného dojednania účastníkov, uplatní sa tu režim Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, že úprava nájmu nebytových priestorov je obsiahnutá v zákone č. 116/1990 Zb., ktoré je integrálnou súčasťou Občianskeho zákonníka. Rozhodujúcim kritériom je podľa názoru súdu účel zmluvy, povaha účastníkov, s tým, že obe strany vystupovali ako podnikatelia v zmysle ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka.
15. Podľa 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Žalobca preukázal i splnenie podmienok pre úspešné uplatnenie ďalšieho nároku - na zaplatenie úroku z omeškania ako príslušenstva istiny, za čas omeškania žalovaného so zaplatením sumy nájomného a náhrad podľa cit. faktúr žalobcu po uplynutí ich splatnosti a súd preto priznal žalobcovi i tento nárok v zákonom stanovenej výške podľa ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov vo výške určenej podľa ust. § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, vychádzajúc zo zverejnenej základnej úrokovej sadzby ECB, pričom ak žalobca žiadal úroky z omeškania po splatnosti poslednej faktúry (vyúčtovaná energia) súd neprekročil ním uplatnený nárok hoc mu vznikol nárok od splatnosti každej faktúry.
17. Pokiaľ sa strany sporu v rámci predloženej dohody dohodli na splátkach, súd tieto splátky povolil žalovanému pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky, alebo jej časti a to až do úplného zaplatenia dlžnej pohľadávky s príslušenstvom.
18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane v spore nárok na náhradu trov voči neúspešnej strane - žalovanému. O konkrétnej sume rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením poverený súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.