Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-753-2017.pdf
PDF · 84.29 KB
Case nature
Subarea
2Er/753/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Urlaubs und Lohnsausgleichkasse der Bauwirtschaft, so sídlom Wettinerstrasse 7, 65189 Wiesbaden, Spolková republika Nemecko, právne zastúpený Mgr. Tomášom Čermákom, advokátom, Šancová 58, 812 86 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti povinnému M&D BAU-TRANSPORT, s.r.o., so sídlom Československej Armády 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO 46 455 892, o vymoženie 3.199,64 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica takto
rozhodol:
námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 30.08.2016 oprávneným súdnemu exekútorovi sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 3.199,64 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozsudku Pracovného súdu Wiesbaden sp. zn. 5 Ca 952/15 zo dňa 07.12.2015. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601202194 dňa 20.04.2017.
2. Súdny exekútor vydal dňa 29.05.2017 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 06.06.2017.
3. Dňa 28.06.2017 súdny exekútor predložil súdu námietky povinného proti exekúcii zo dňa 20.06.2017, podané na pošte Banská Bystrica 1 dňa 20.06.2017, ktoré podal povinný v zákonnej lehote a v ktorých povinný uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by bol účastníkom súdneho konania s oprávneným, kde predmetom konania má byť zaplatenie sumy 3.199,64 eur a nie je mu známy ani právny dôvod vzniku tejto pohľadávky oprávneného, resp. jeho záväzku. Nebol mu doručený ani návrh na začatie súdneho rozhodnutia, ani rozhodnutie, na základe ktorého súdny exekútor začal exekučné konanie. K upovedomeniu o začatí exekúcie súdny exekútor nepripojil cudzí exekučný titul - rozsudok pre zmeškanie tak, ako je uvedený v upovedomení o začatí exekúcie a preto sa k týmto skutočnostiam vyjadriť bez oboznámenia sa s jeho obsahom nevie. Preto navrhuje, aby bola exekúcia zastavená, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti.
4. Oprávnený vo vyjadrení k námietkam povinného proti exekúcii podanom právnym zástupcom uviedol, že pokiaľ ide o námietku povinného, že mu nebola doručená žaloba, tak prílohou rozsudku je v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21.04.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky osvedčenie o európskom exekučnom titule. Doručenie žaloby povinnému potvrdzuje bod 11 osvedčenia s názvom „Doručenie dokumentu o začatí konania podľa kapitoly III, ak je potrebné.“ Konkrétnejší spôsob doručenia spresňuje bod 11.1 osvedčenia, kde sa uvádza, že „doručenie sa uskutočnilo v súlade s článkom 13“. K námietke povinného o nevedomosti o súdnom konaní právny zástupca oprávneného uviedol, že z vyššie uvedených skutočností (že povinnému bola žaloba riadne doručená) je zrejmé, že povinný si bol vedomý súdneho konania. O tom, že to tak bolo, svedčia aj ďalšie okolnosti. Na prvej strane rozsudku predseda súdu uvádza, že „žalovaná
(povinný), bola riadne predvolaná dňa 02.09.2015 (pozri doručenku, list 41 spisu)“. V odôvodnení rozsudku sa ďalej konštatuje, že „v stanovenom termíne ústneho pojednávania sa za povinnú na súd nikto nedostavil, hoci bola povinná riadne predvolaná.“ Súd preto vydal rozsudok pre zmeškanie podľa § 64 ods. 2 nemeckého zákona o pracovných súdoch v spojení s § 331 ods. 1 a 2 a § 331b ods. 3 nemeckého občianskeho súdneho poriadku. Doručenie predvolania potvrdzuje aj obsah osvedčenia, bod 12 s názvom „Doručenie predvolania, ak je potrebné“, na ktorý nadväzuje bod 12.1, kde sa opäť uvádza, že „doručenie sa uskutočnilo v súlade s článkom 13“. Námietka povinného tak zjavne neobstojí. Aj keby bola pravda, že povinný o súdnom konaní nemal vedomosť, prinajmenšom mal možnosť sa so súdnym konaním oboznámiť, a to dvakrát: keď mu bola doručená žaloba a keď mu bolo doručené predvolanie. K námietke povinného o nedoručení rozsudku napokon právny zástupca oprávneného uviedol, že táto námietka je irelevantná z dvoch dôvodov. Po prvé článok 18 nariadenia stanovuje, že na to, aby sa rozhodnutie osvedčilo ako európsky exekučný titul, treba rozhodnutie (v tomto prípade rozsudok) doručiť len v tom prípade, ak konania v členskom štáte pôvodu nesplnilo procesné požiadavky stanovené v nariadení. Keďže žaloba a predvolanie boli dlžníkovi riadne doručené, rozsudok splnil podmienky na svoje osvedčenie. Po druhé článok 21 nariadenia stanovuje dôvody, ktoré môžu viesť k zamietnutiu výkonu rozhodnutia. Odsek 2 tohto článku zakotvuje pravidlo, podľa ktorého platí, že „za žiadnych okolností sa v členskom štáte výkonu nesmie skúmať vecná stránka rozhodnutia alebo jeho osvedčenia o európskom exekučnom titule.“ Povinný teda v zásade nemôže namietať proti rozsudku, ani osvedčeniu a jeho doručenie spolu s upovedomením o začatí exekúcie podľa § 61a Exekučného poriadku môže mať výlučne poriadkový charakter. To potvrdzuje aj skutočnosť, že ani pri vnútroštátnych exekúciách Exekučný poriadok nevyžaduje, aby prílohou upovedomenia bol aj exekučný titul. Navyše existencia exekučného titulu je otázkou, ktorú skúma súd pri udeľovaní poverenia exekútorovi podľa § 53 Exekučného poriadku. Povinný sa s nárokom oboznamuje prostredníctvom upovedomenia, ktoré obsahuje identifikáciu oprávneného a vymáhaného nároku. S cudzím exekučným titulom sa priamo oboznamuje len v prípade podľa § 54 Exekučného poriadku, ktorý sa zaoberá cudzími exekučnými titulmi tzv. tretích štátov. Naopak v prípade cudzieho exekučného titulu, ktorý je európskym exekučným titulom, platí § 53 ods. 2 (na ktorý odkazuje § 54), podľa ktorého súd nedoručuje európsky exekučný titul dlžníkovi na vyjadrenie. Doručenie rozsudku ako cudzieho exekučného titulu nemôže naprávať povinného liknavý prístup k pôvodnému súdnemu konaniu, v rámci ktorého bol riadne a preukázateľne oboznámený s danou vecou a svojimi právami, napriek tomu zostal pasívny, s konaním sa vedome neoboznámil a nevyužil tak včas prostriedky, ktoré mu právo priznáva. Na základe uvedeného je zrejmé, že námietky povinného odzrkadľujú účelovú snahu brániť sa v čase, keď mu to už neprináleží. Námietky povinného nie sú ani právne relevantné. Preto navrhuje, aby súd námietky zamietol ako nedôvodné.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
7. Podľa § 48 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak podkladom na vykonanie exekúcie je cudzí exekučný titul, pripojí exekútor k upovedomeniu o začatí exekúcie aj jeho odpis alebo kópiu, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, aj iné listiny.
8. Podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 ak je podkladom na vykonanie exekúcie je cudzí exekučný titul, k upovedomeniu o začatí exekúcie sa pripoja aj iné listiny, ak tak ustanovuje osobitný predpis. K upovedomeniu sa pripojí aj cudzí exekučný titul, ak povinnému nebol doručený už skôr.
9. Podľa čl. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 805/2004 z 21.04.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (ďalej len „Nariadenie“) rozhodnutie, ktoré bolo v
členskom štáte pôvodu osvedčené ako exekučný titul, sa uzná a vykoná v iných členských štátoch bez potreby vyhlásenia o vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu.
10. Podľa čl. 9 ods. 1 Nariadenia osvedčenie o európskom exekučnom titule sa vydáva na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I.
11. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
13. S poukazom na vyššie uvedené, po preskúmaní námietok povinného, vyjadrenia oprávneného a obsahu spisu súd zistil, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné. Povinný odôvodňuje svoje námietky tým, že nemá vedomosť o tom, že by bol účastníkom konania s oprávneným, že mu nebol doručený ani návrh na začatie súdneho konania, ani rozhodnutie, na základe ktorého súdny exekútor začal exekučné konanie a napokon namieta nedodržanie postupu podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd k námietkam povinného uvádza, že v danom prípade je potrebné aplikovať právne normy Európskej únie o rovnakom nakladaní s exekučnými titulmi vydanými v členských štátoch, keďže exekučný titul bol vydaný v členskom štáte (v Spolkovej republike Nemecko). Vykonateľnosť cudzieho exekučného titulu na území Slovenskej republiky vyplýva z práva Európskej únie, keď v danom prípade je to nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 805/2004 z 21.04.2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, nakoľko právo Európskej únie má priamu záväznosť a má prednosť aj pred medzinárodnou zmluvou (nariadenie v predmete svojej úpravy nahrádza aj prípadnú dvojstrannú zmluvu uzavretú medzi členskými štátmi).
14. Pokiaľ povinný namieta, že nemal vedomosť o konaní s oprávneným a že mu nebol doručený návrh na začatie súdneho konania, exekučný súd uvádza, že v danej veci bolo oprávneným ako príloha k návrhu na vykonanie predložené Osvedčenie o európskom exekučnom titule v zmysle ustanovenia čl. 9 Nariadenia, ktoré vydal súd členského štátu (Pracovný súd vo Wiesbadene) a potvrdil ním doručenie dokumentu o začatí konania (bod 11 Osvedčenia), keď doručenie sa uskutočnilo v súlade s článkom 13 (bod 11.1. Osvedčenia), osvedčil riadne poučenie dlžníka v súlade s článkom 16 Poskytnutie náležitých informácii o nároku dlžníkovi a článkom 17 Poskytnutie náležitých informácií dlžníkovi o procesných krokoch potrebných na napadnutie nároku (bod 11.2. Osvedčenia) a tiež ním potvrdil doručenie predvolania (bod 12 Osvedčenia), keď sa doručenie uskutočnilo v súlade s článkom 13 (bod 12.1. Osvedčenia). Ak by neboli splnené podmienky pre vydanie Osvedčenia, príslušný súdny orgán by nevydal Osvedčenie v zmysle čl. 9 Nariadenia. Uvedené Osvedčenie vydané orgánom súdnej moci členského štátu má povahu verejnej listiny podľa § 205 CSP, s ktorou sa spája vyvrátiteľná domnienka pravdivosti jej obsahu a skutočnosti, ktoré sú v nej uvedené, sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je dokázaný opak. Preto exekučný súd považuje skutočnosti uvedené v Osvedčení za pravdivé.
15. Pokiaľ povinný namieta, že mu nebolo doručené rozhodnutie, na základe ktorého súdny exekútor začal exekučné konanie (exekučný titul), exekučný súd uvádza, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil rozsudok Pracovného súdu Wiesbaden sp. zn. 5 Ca 952/15 zo dňa 07.12.2015, na ktorom súd členského štátu potvrdil, že vyhotovenie rozsudku bolo doručené žalovanej (v exekučnom konaní v postavení povinného) dňa 19.02.2016. Aj toto potvrdenie o doručení exekučného titulu, ktoré je súčasťou rozsudku, je vydané orgánom súdnej moci členského štátu a rovnako má povahu verejnej listiny podľa § 205 CSP, s ktorou sa spája vyvrátiteľná domnienka pravdivosti jej obsahu a skutočnosti, ktoré sú v nej uvedené, sa považujú za pravdivé, pokiaľ nie je dokázaný opak. Preto exekučný súd má za to, že exekučný titul bol povinnému doručený.
16. Z vyššie uvedených skutočností musí exekučný súd skonštatovať, že povinný neuniesol dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvedených v námietkach proti exekúcii, a to skutočností ohľadom nevedomosti o súdnom konaní, nedoručenia návrhu na začatie konania, ani nedoručenia exekučného titulu, nakoľko povinný zostal len pri konštatácii, nenavrhol však žiaden dôkaz, ktorý by preukázal opak uvedený v Osvedčení a potvrdení o doručení, ktoré je súčasťou exekučného titulu, ako verejných listín. Inými slovami povedané ak povinný spochybnil pravdivosť Osvedčenia a potvrdenia ako verejných
listín, tak mal okrem popretia pravdivosti ich obsahu predložiť i dôkazy o svojom tvrdení. Aj v exekučnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strana, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V prípade verejnej listiny dôsledkom prezumpcie správnosti a pravdivosti obsahu verejnej listiny je prenos dôkazného bremena na toho, kto popiera správnosť jej vecného obsahu. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v konaní teda spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné a tvrdené skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Inými slovami povedané ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu v jej neprospech. Preto námietky povinného, že nemal vedomosť o konaní s oprávneným a že mu nebol doručený návrh na začatie súdneho konania, ani rozhodnutie, na podklade ktorého súdny exekútor začal exekučné konanie, sú bez právnej relevancie a súd na ne nemohol prihliadnuť.
17. Bez právnej relevancie je napokon aj námietka povinného o nedodržaní postupu podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku, keď povinný poukazuje na ust. § 61a ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ktoré však v danom prípade nie je možné aplikovať, keďže exekučné konanie sa začalo dňa 30.08.2016, t. j. za účinnosti starej úpravy exekučného konania. Ak by aj nebol dodržaný postup o pripojení exekučného titulu k upovedomeniu o začatí exekúcie podľa § 48 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekučný súd má za to, že takéto prípadné procesné pochybenie súdneho exekútora nemôže založiť neprípustnosť exekúcie ako celku, či brániť vymáhateľnosti nároku, t. j. nezakladá dôvod na vyhovenie námietkam proti exekúcii, a to predovšetkým s prihliadnutím na to, že povinný musel mať vzhľadom na vyššie uvedené nielen vedomosť o súdnom konaní, ale aj o rozsudku vydanom v ňom, ktorý mu bol doručený.
18. Keďže povinný nepreukázal skutočnosti uvedené v námietkach proti exekúcii, nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, preto súd v zmysle cit. zákonného ustanovenia námietky povinného proti exekúcii zamietol a je vecou exekútora, aby zvolil spôsob exekúcie tak, aby došlo k uspokojeniu oprávneného pri dodržaní zákonných podmienok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.