Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sa-18-2019.pdf
PDF · 121.77 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu, JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Tatiany Sabadošovej, v právnej veci žalobcu: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.D. XX, XXX XX M., právne zastúpeného: JUDr. Peter Molitoris, PhD., advokát, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, 041 26 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU- KE-OOP2-2019/031434 zo dňa 28.6.2019, takto:
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou podľa § 177 a nasledujúce a § 194 a nasledujúce Správneho súdneho poriadku doručenou elektronicky 10.9.2019 na Krajský súd v Košiciach žalobca žiadal prostredníctvom právneho zástupcu preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. júna 2019 spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 6. mája 2019 a žiadal zrušiť obe rozhodnutia verejnej správy ako nezákonné, vec vrátiť na nové konanie, pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie, podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a písm. e/ SSP a priznať žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. 2. Okresný úrad Košice odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií prvostupňovým rozhodnutím 6. mája 2019 uložil žalobcovi pokutu vo výške 150 EUR za správny delikt, ktorého sa mal dopustiť 24.4.2017, kedy užíval vymedzený diaľničný úsek cesty D1, 415,6 km smer PP, svojim motorovým vozidlom evidenčného čísla M. XXX M., bez úhrady diaľničnej známky. 3. Správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodol potom, čo si vyžiadal písomné stanovisko Národnej diaľničnej spoločnosti 21.3.2009, ktorá na jeho žiadosť uviedla, že ročná diaľničná známka platná od 9. marca 2017 do 31.1.2018 bola zakúpená na motorové vozidlo žalobcu evidenčného čísla M. XXX T.. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca požiadal až 23.1.2018 o zmenu údajov, ktorá bola schválená nasledujúci deň 24.1.2018. K spáchaniu správneho deliktu došlo 24.4.2017. Platnosť diaľničnej známky zakúpenej na pôvodné evidenčné číslo motorového vozidla M. XXX T. skončila 31.1.2018. 4. Správny orgán sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a jeho interpretáciou zákonných ustanovení § 2 ods. 4, § 2 ods. 2, § 5, a § 12 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z. a konštatoval, že v zmysle týchto, korektné údaje obsahujúce identifikáciu vozidla i povinnosti pri úhrade diaľničnej známky platia pre každého prevádzkovateľa motorového vozidla. Správny orgán prvého stupňa mal za to, že diaľničná známka s novým evidenčným číslom je platná až od okamihu vykonania opravy či zmeny vykonanej a poukázal na to, že obchodné podmienky upravujú, že správca výberu úhrady diaľničnej známky môže vyhovieť
prevádzkovateľovi pri zmene evidenčného čísla, ak podá žiadosť o takúto zmenu prevádzkovateľ vozidla s novým evidenčným číslom. 5. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že mal zakúpenú diaľničnú známku na vozidlo P. XXX, evidenčného čísla M. XXX T., s platnosťou od 9. marca 2017 do 31. januára 2019. Ide o vozidlo s totožným VIN číslom, ktoré v čase zakúpenia prevádzkoval a následne zmenil jeho evidenčné číslo na M. XXX M.. Žalobca mal za to, že pri zmene evidenčného čísla reflektoval na všeobecné obchodné podmienky, potom čo sa o svojej administratívnej zodpovednosti dozvedel. Tvrdil, že sa nemohol dopustiť správneho deliktu len nezadaním nového evidenčného čísla vozidla pre účely platnosti diaľničnej známky, pretože pre totožné motorové vozidlo v elektronickom systéme správca eviduje zaplatenú diaľničnú známku /§ 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z/. Žalobca poukazoval na všeobecné obchodné podmienky upravujúce obchodný vzťah medzi prevádzkovateľom vozidla a správcom, ktoré neupravujú verejnoprávnu deliktuálnu zodpovednosť a ani právna úprava s odkazom na § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. túto neobsahuje. Tvrdil, že nemohol spáchať správny delikt iba samotným nerešpektovaní všeobecných obchodných podmienok, týkajúcich sa zmeny v evidencii o úhrade diaľničnej známky. 6. Žalovaný - Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov rozhodol o odvolaní dňa 28.6.2019, tak že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Mal za preukázané, že v čase kontroly 24.4.2017 v jednotnom systéme cestnej dopravy na pozemných komunikáciách bolo zistené, že žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla užíval vymedzený spoplatnený úsek diaľnice bez úhrady diaľničnej známky a porušil povinnosť podľa § 10a ods. 1, zákona č. 488/2013 Z. z. Žiadosť žalobcu o preregistráciu evidenčných čísiel čísla označeného motorového vozidla z M. XXX M. na M. XXX T. zo dňa 23.1.2018 bola zaznamenaná v evidencii 24.1.2018, potom čo 24.4.2017, užíval vymedzený spoplatnený úsek diaľnice bez úhrady diaľničnej známky. 7. Odvolací správny orgán dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je založené na dôslednom zistení skutkového stavu, ktorý bol základom pre právne hodnotenie konania žalobcu označené za spáchaný správny delikt. Žalobca v čase kontroly diaľničného úseku využíval tento bez úhrady diaľničnej známky na kontrolované motorové vozidlo, hoci mal možnosť zosúladiť skutočný a právny stav a prihlásiť vozidlo pod novým evidenčným číslom, aj po zakúpení diaľničnej známky k vozidlu pod pôvodným evidenčným číslom. Poukázal na zákonnú povinnosť platnosti diaľničnej známky zakúpenej žalobcom na pôvodné evidenčné číslo motorového vozidla a vykonanú kontrolu systémom Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorou bol žalobca zaevidovaný ako používateľ diaľničného úseku bez úhrady diaľničnej známky vzhľadom na evidenčné číslo svojho vozidla. 8. Žalovaný mal za to, že žalobca porušil svoje povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla s poukazom na ustanovenia čl. 6 ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok, pretože s poukazom na znenie § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. je evidenčné číslo určujúcim. Žalobca už dňa 24.4.2017 užíval svoje motorové vozidlo na označenom úseku diaľnice pod iným evidenčným číslom, než na ktoré bola diaľničná známka zakúpená. Konštatoval, že pri zmene evidenčného čísla bolo možnosťou i povinnosťou žalobcu vzhľadom na už zakúpenú diaľničnú známku a pridelené nové evidenčné číslo motorového vozidla ohlásiť zmenu, ktorú umožňujú Všeobecné obchodné podmienky NDS. Mal za to, že prevádzkovateľ motorového vozidla porušil povinnosť podľa § 4 ods.1 v spojení s § 10a ods.1 zákona č. 488/2013 Z. z. Tvrdil, že plnenie iných funkcií a kontrolných mechanizmov a korektná úprava povinností prevádzkovateľov motorových vozidiel a užívateľov diaľničných sietí vyžaduje, aby prevádzkovatelia motorových vozidiel využívajúci platené úseky diaľnic zosúladili existujúci a právny stav v evidencii motorových vozidiel, ak zmenili evidenčné číslo motorového vozidla. Táto povinnosť vyplýva z § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. Preto žalobca ako prevádzkovateľ vozidla bol povinný zabezpečiť, aby pri využívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky ním užívaného vozidla s údajom o evidenčnom čísle tohto vozidla. 9. Žalobca správnou žalobou žiadal zrušiť obe rozhodnutia orgánov verejnej správy, pre dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a písm. d/ SSP a namietal, že neporušil povinnosť úhrady diaľničnej známky podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že nemal pri užívaní vymedzených kontrolovaných úsekov ciest svojim vozidlom uhradenú diaľničnú známku. Žalobca mal za to, že nemôže byť postihnutý len za to, že zmenil evidenčnú značku motorového vozidla, na ktoré bola diaľničná známka zakúpená. Žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 10a ods. 1, § 5 ods. 1 a ods. 4 a § 12 ods.1 písm. b/ zákona č. 488/2013 Z. z. Mal za to, že neporušil povinnosť podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona a nedopustil sa správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 z citovaného zákona. Podľa neho nepožiadaním o zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky sa nedopustil správneho deliktu a poukázal na to, že správne orgány ich nesprávne interpretovali, rovnako ako všeobecné obchodné podmienky výberu úhrady diaľničnej známky. Napadnuté rozhodnutia považoval za zásah do jeho práv zaručených v čl. 46 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1. Dohovoru a poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ten pri interpretácii právnych noriem poukazujúc i na zásadu právneho štátu upravenú v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky konštatoval, že nejasné právne normy je potrebné vykladať tak, ako ich zákonodarca mal na mysli, poukazujúc i na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal i na inú právnu vec rozhodnutú Krajským súdom v Trnave, ktorý zohľadnil, že ak prevádzkovateľ motorového vozidla riadne zakúpil diaľničnú známku na svoje motorové vozidlo označené evidenčným číslom a toto evidenčné číslo sa v priebehu užívania spoplatnených úsekov diaľnic zmení nič to na platnosti diaľničnej známky nemení a tvrdil, že sa to vzťahuje aj na neho. 10. Žalobca konštatoval, že správny orgán neinterpretoval správne právne normy, nevychádzal z princípu žiadny trest bez zákona a bez jeho porušenia. Za jeho neopatrnosť v postupe týkajúcom sa zmeny evidenčného čísla motorového vozidla mu bolo uložené zaplatiť pokutu a vyvodená administratívna zodpovednosť, ako keby používal platené diaľničné úseky bez diaľničnej známky. 11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe 24.3.2020 navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a zopakoval argumentu svojho odôvodnenia, reagujúc aj na námietky žalobcu z obsahu správnej žaloby. Žalovaný konštatoval, že evidenčné číslo má svoje opodstatnenie pri výkone kontroly vzhľadom k nastaveným technickým parametrom zavedeného platného systému kontroly verejnej správy pri vyhodnocovaní správnych deliktov a ukladaní pokút, ako aj vo vzťahu k personálnym kapacitným a ekonomickým faktorom správcu diaľničných úsekov. Tým, že žalobca včas nepožiadal o zmenu preregistrácie v evidencii úrad diaľničných známok, spôsobil, že ho vykonaná kontrola zaznamenala ako užívateľa diaľničného úseku bez zaplatenia diaľničnej známky. Žalovaný konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia zákona o diaľničnej známke nevyplýva, že diaľničná známka sa viaže len k vozidlu. Preto mal za to, že pokuta uložená žalobcovi za využívanie vymedzených úsekov ciest bola uložená dôvodne, za nesplnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky na kontrolované MV s poukazom na § 10a ods. 1, v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.z. Konštatoval, diaľničná známka pri zmene evidenčného čísla vozidla je platná až po zaevidovaní tohto evidenčného čísla a konštatoval, že žalobca tak používal úseky diaľnic bez úhrady diaľničnej známky /§ 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z./. 12. Žalovaný poukázal na to, že všeobecné obchodné podmienky umožňovali žalobcovi pri zmene evidencie motorového vozidla a zmene evidenčného čísla vykonať zmenu aj v prevádzke kontrolného diaľničného systému. V centrálnej evidencii bolo zistené, že 23.1.2018 žalobca požiadal o zmenu údajov, ktorá bola schválená nasledujúci deň 24.1.2018, 7 dní pred ukončením platnosti diaľničnej známky. Opakovane pripomenul platnosť diaľničnej známky a to od 9. marca 2007 do 31.1.2008 na motorové vozidlo pôvodného EČ, keď k spáchaniu správneho deliktu došlo 24.4.2017. Aj tento postoj žalobcu je hodný pozorovania vzhľadom na rigoróznosť právnej úpravy, spočívajúcej v objektívnej zodpovednosti za správny delikt a charakter verejnoprávnej kontroly a potreby plnenia povinností Národnej diaľničnej spoločnosti. 13. Žalovaný konštatoval, že všeobecné obchodné podmienky vydané na základe zákonného zmocnenia podľa § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z.z. sú dôkazom o nedôvodnom tvrdení žalobcu, že sú v rozpore so zákonom, lebo ich interpretácia jednoznačne umožňovala žalobcovi zosúladiť faktický a právny stav, čo však urobil 23.1.2018, potom, čo 24.4.2017 bola zaznamenaná skutočnosť o tom, že užíval spoplatnený úsek diaľnice bez zaplatenia diaľničnej známky. 14. Žalovaný interpretoval i ustanovenia zákona o správnom konaní a konštatoval, že vyvodzovať administratívnu zodpovednosť je povinnosťou orgánov verejnej správy. Neobstojí námietka, že Národná diaľničná spoločnosť sa dopustila protiprávneho konania, sankčný mechanizmus verejnoprávnej normy je totiž založený na uplatnenie právnej zodpovednosti a plní preventívnu funkciu vo vzťahu k samotnému žalobcovi aj ostatným účastníkom a užívateľom diaľničných úsekov. Uviedol, že žiadne z liberačných dôvodov neprichádza do úvahy a žalovaný má za to, že na základe riadne zisteného skutkového stavu v súlade s obsahom odvolania žalobcu posúdil relevantnosť odvolacích námietok žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa postupovať podľa označenej právnej úpravy. Vyvodená administratívna zodpovednosť je založená na princípe porušenia právneho predpisu bez ohľadu na zavinenie. Svedčí o nedbanlivosti v prístupe žalobcu pri úprave svojich povinností vzhľadom na obsah jeho povinností ako prevádzkovateľa motorového vozidla využívajúceho platené diaľničné úseky a všeobecných obchodných podmienok NDS. Žalovaný trval na tom, že uložená pokuta za správny delikt je výsledkom správnej úvahy orgánu verejnej správy v rámci rozhodovacieho procesu. Správna úvaha pri interpretácii povinnosti dodržiavania neprináleží žalobcovi, ktorý nedisponoval v čase kontroly dokladom, ktorým by bol schopný sa preukázať pri kontrole úhrady diaľničnej známky na jeho motorové vozidlo. Považoval výšku uloženej pokuty za správnu a poukázal na dôvody, pre ktoré potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.
15. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike 3.8.2020 vyjadril k vyjadreniu žalovaného a zopakoval svoje žalobné námietky, na ktorých trvá naďalej, najmä s poukazom na ust. § 12 ods. 1 písm. b/ zák. č. 488/2013 Z.z., ktorý v prípade nesprávneho vyhodnotenia porušenia právnych povinností umožňuje vec v správnom konaní odložiť, ak uloženie sankcie nie je dôvodné aj vzhľadom na časový odstup od prejednania a spáchania deliktu. 16. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a preskúmavanú právnu vec posúdil a dospel k záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej právnej veci nie je možné vyhovieť. 17. Podľa § 2 ods. 4 zák. č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o diaľničnej známke“ alebo „zákon č. 488/2013 Z. z.“) prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona o diaľničnej známke prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje a) krajina registrácie vozidla, b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2, c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo, d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti. Podľa § 5 ods. 4 citovaného zákona služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa § 10a ods. 1 tohto zákona správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona okresný úrad vec odloží, ak a) nemožno zistiť prevádzkovateľa vozidla, b) bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2, c) zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zanikla, d) bolo v čase porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 vozidlo alebo jazdná súprava odcudzené alebo bola odcudzená tabuľka s evidenčným číslom vozidla, e) ide o vozidlo alebo jazdnú súpravu oslobodené od úhrady diaľničnej známky podľa § 7, f) prevádzkovateľovi vozidla bola už v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2, pokuta bola uhradená a prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku podľa § 3 ods. 1. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., ak okresný úrad zistí spáchanie správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty /vo výške 150 EUR/. V prípade včasného podania odporu, za predpokladu, že tento nebol odmietnutý, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte (§ 13 ods. 5 ) cit. zákona. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. účinného od 01.11.2016 prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Podľa čl. V. ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky je zákazník zodpovedný za realizáciu práve jednej úhrady diaľničnej známky, evidovanej v rámci evidencie úhrad diaľničných známok k jednému a jedinečnému evidenčnému číslu vozidla/prípojného vozidla a práve pre jednu platnosť úhrady diaľničnej známky.
Podľa čl. VI. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky, žiadosť o zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky je možné podať prostredníctvom internetového portálu a prostredníctvom vybraných obchodných miest, ktorých zoznam je uverejnený na internetovom portáli, pričom zmenu údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky je možné vykonať výlučne v prípade, ak nastane zmena evidenčného čísla vozidla/prípojného vozidla a/alebo krajiny registrácie vozidla/ prípojného vozidla (tzn. nemení sa samotné vozidlo/prípojné vozidlo, a ani typ a platnosť diaľničnej známky).
Podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. zákona.
Podľa ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur.
Podľa ustanovenia § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z. z. pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
Podľa ustanovenia § 16 zákona č. 488/2013 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o správnom konaní, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa ustanovenia § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ustanovenia § 47 ods. zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe, ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
18. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je právne akceptovateľné z hľadiska právnych požiadaviek na právnu kvalitu administratívneho rozhodnutia a taktiež zohľadňuje tzv. materiálny znak správneho deliktu, s ktorým sa bolo potrebné v správnom konaní vysporiadať vyčerpávajúcim obsahom argumentácie správneho orgánu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. 19. Žalobca v podanej správnej žalobe poukázal na skutočnosť, že došlo k zmene EČV u jeho motorového vozidla. Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť, či žalovaný i správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci nepostupoval príliš formalisticky. Podľa zisteného skutkového stavu totiž išlo o posúdenie stavu veci žalobcom, keď po zmene v evidencii vozidiel (zmena EČV) nenahlásil správcovi výberu úhrady diaľničnej známky túto zmenu, hoci išlo stále o to isté motorové vozidlo. 20. Krajský súd v Košiciach ako správny súd zastáva názor, vychádzajúc z účelu tohto zákona a prihliadajúc na okolnosti predmetnej veci, že je spravodlivé trvať na sankčnom postihu žalobcu v zmysle ustanovení zákona č. 488/2013 Z. z. Konanie žalobcu napĺňalo nielen formálne skutkovú podstatu správneho deliktu prevádzkovateľa motorového vozidla podľa § zákona č. 488/2013 Z. z., ale ide aj o konanie, ktoré by bolo z pohľadu zákonodarcu z hľadiska plnenia prevenčných funkcií uloženej sankcie neprijateľné akceptovať a bolo by v rozpore so záujmom chráneným dotknutou právnou úpravou do tej miery, ak by nemalo byť sankcionované ani uložením tej najnižšej pokuty. 21. Správny súd na jednej strane skúmal materiálne poňatie administratívneho deliktu, kedy presvedčenie žalobcu, že delikt nespáchal s poukazom na svoj výklad povinností podľa zákona č. 488/2013 Z.z. prináša istý stupeň spoločenskej škodlivosti, spočívajúci v jeho presvedčení, že takéto konanie by nemalo byť preventívne postihované uložením pokuty. Jeho výklad, že povinnosť zaplatenia diaľničnej známky, ktorá sa podľa žalobcu vzťahuje k motorovému vozidlu a nie k evidenčnému číslu motorového vozidla, v naznačenom smere nepreukazuje splnenie inej povinnosti, pri zakúpení diaľničnej známky, uviesť EČ MV. Pritom neabsentovala možnosť zmeny diaľničnej známky po zmene evidenčného čísla motorového vozidla. Preto je podľa súdu významným nielen pri zaplatení uviesť správne číslo MV, ale tiež pri jeho zmene využiť možnosti dané podľa čl. V. ods. 5 a podľa čl. VI. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky. Žalobca je zodpovedný za realizáciu práve jednej úhrady diaľničnej známky, evidovanej v rámci evidencie úhrad diaľničných známok k jednému a jedinečnému evidenčnému číslu vozidla/prípojného vozidla a práve pre jednu platnosť úhrady diaľničnej známky môže podať žiadosť o zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky.
22. Správny súd konštatuje, že podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. účinného od 01.11.2016 je prevádzkovateľ vozidla povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje: krajina registrácie vozidla, evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie 01 a 02, typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo, platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti. 23. Správny súd ďalej tak konštatuje, že sú nedôvodné námietky žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP, spočívajúce v jeho tvrdení o tom, že ak sa VIN číslo na motorovom vozidle nezmenilo, nemení sa nič na skutočnosti, že mal zaplatenú diaľničnú známku na svoje vozidlo, lebo zákon nepredpokladá vykonať úkony, súvisiace so zmenou tohto evidenčného čísla, ani mu túto povinnosť neukladá. Žalobca nesprávne namietal, že takáto povinnosť mu nevyplýva ani zo zákona č. 488/2003 Z.z. o diaľničnej známke a mal za to, že jeho konanie vo veci diaľničnej známky nebolo správne posúdené a preto bola nesprávne vyhodnotená i právna kvalifikácia porušenia povinnosti podľa § 4 ods.2 zákona o diaľničnej známke v spojení s § 5 ods. 1 tohto zákona. 24. Súd opakovane odkazuje na čl. V. ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky, podľa ktorých je zákazník zodpovedný za realizáciu práve jednej úhrady diaľničnej známky, evidovanej v rámci evidencie úhrad diaľničných známok k jednému a jedinečnému evidenčnému číslu vozidla/prípojného vozidla a práve pre jednu platnosť úhrady diaľničnej známky. Podľa čl. VI. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky, žiadosť o zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky je možné podať prostredníctvom internetového portálu a prostredníctvom vybraných obchodných miest, ktorých zoznam je uverejnený na internetovom portáli, pričom zmenu údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky je možné vykonať výlučne v prípade, ak nastane zmena evidenčného čísla vozidla/prípojného vozidla a/ alebo krajiny registrácie vozidla/ prípojného vozidla (tzn. nemení sa samotné vozidlo/prípojné vozidlo, a ani typ a platnosť diaľničnej známky). 25. Správny súd tiež konštatuje, že skutočnosť o zakúpení diaľničnej známky k pôvodnému číslu motorového vozidla bola potvrdená Národnou diaľničnou spoločnosťou, ktorá eviduje žiadosť žalobcu o zmenu údajov v evidencii úhrady diaľničnej známky, na zmenu, ako je vyššie uvedené, evidenčných čísiel motorového vozidla a hoci žalobca namietal proces zmeny a dokonca tvrdil, že tak urobiť nebol povinný v odpore proti rozkazu o uložení pokuty, sám konštatoval opakované skutočnosti o zmene evidenčného čísla svojho motorového vozidla. O nedostatku splnenia povinností žalobcom súd konštatuje, že žalobca mal povinnosť uviesť evidenčné číslo MV podľa § 5 ods. 1 cit zákona. Napokon mal aj možnosť požiadať o spomínanú zmenu v zmysle zákona o diaľničnej známke a túto sám iniciovať, s poukazom i na všeobecné obchodné podmienky správcu výberu úhrady diaľničnej známky, ktoré zmenu v tomto prípade umožňujú. 26. Správny súd konštatuje zákonnosť postupu správnych orgánov pri vyvodení administratívnej zodpovednosti za správny delikt, bol správne hodnotený ako konanie žalobcu, kedy v označenom čase užíval úsek označenej diaľnice bez zaplatenia diaľničnej známky. Z obsahu odvolania a správnej žaloby vyplynuli totožné argumenty ako z odporu proti vydanému platobnému rozkazu. Súd konštatuje, že skutok bol dôvodne posúdený ako správny delikt, vo vzťahu k povinnosti žalobcu v súvislosti s kúpou diaľničnej známky uviesť EČ MV, ktoré tak pri kontrole nebolo totožné. Správny orgán dôvodne poukázal na to, že jedným z hlavných indikátorov je evidenčné číslo a nie číslo VIN motorového vozidla. Nesprávna je argumentácia založená na postoji, že zakúpená diaľničná známka sa viaže k motorovému vozidlu a nie k jeho evidenčnému číslu vozidla. Obranu žalobcu tak pokladal i správny súd za neefektívnu a nesprávnu, tvrdiac, že zaplatenie diaľničnej známky a splnenie tejto povinnosti sa viaže i k evidenčnému číslu motorového vozidla a korektnosti všetkých údajov vyžadovaných zákonom č. 488/2013 Z.z. 27. Preto ak mal žalobca v úmysle využívať spoplatnené úseky ciest, bolo jeho povinnosťou po zmene evidenčného čísla vozidla si buď zakúpiť diaľničnú známku k pridelenému novému evidenčnému číslu alebo využiť ponúkanú možnosť správcom výberu úhrady diaľničnej známky a požiadať (v dostatočnom časovom predstihu) o preregistráciu úhrady zo starého EČ na nové EČ, alebo zvážiť v danej situácii najvhodnejšie možnosti. Správny súd uvádza, že sankčný mechanizmus právnych noriem verejnoprávnej povahy je založený na uplatnení právnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie a plní aj preventívnu funkciu. Pokuta bola žalobcovi uložená podľa § 10a ods. 1 zákona č. 448/2013 Z. z., za porušenie povinnosti podľa § 10a ods. 1 citovaného zákona na najnižšej hranici zákonom danej sadzby ako primeraná. 28. Súd poukazuje i na to, že pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti za správny delikt uložením pokuty bola dodržaná objektívna lehota i dvojročná subjektívna lehota na začatie konania o uložení
pokuty s odkazom na § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z. z., podľa ktorého konanie o uloženie pokuty podľa ustanovenia § 10a ods. 1 a 2 citovaného zákona možno začať v dvojročnej subjektívnej lehote odo dňa, v ktorom sa prvostupňový správny orgán štátneho odborného dozoru dozvedel o porušení povinnosti. Poukazuje i na ustanovenia § 10a ods. 7 zákona č. 488/2013 Z. z., podľa ktorého v konaní o správnom delikte podľa odseku 1, po zrušení rozkazu o uložení pokuty podľa § 13 ods. 5 nie je príslušný okresný úrad viazaný výškou pokuty uloženou v rozkaze o uložení pokuty. Podľa ustanovenia § 10a ods. 8 zákona č. 488/2013 Z. z. pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. 29. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti. Krajský súd v Košiciach ďalej považuje za opodstatnené aj to, že žalobca zmenil evidenčné číslo svojho vozidla skoro bezprostredne po úhrade diaľničnej známky a zmenu neriešil s poukazom na Všeobecné obchodné podmienky NDS a nevyjasňuje sa tak samotnú podstata vzniku správneho deliktu, ani možný spôsob prechádzania takémuto konaniu i jeho hodnoteniu. 30. Krajský súd tak napokon dospel k záveru, že žalovaný v súlade s ustanoveniami č. 488/2013 Z. z. špecifikoval predpísané náležitosti a vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu mal za preukázané, že v rozsahu a obsahu uvedených rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca uviedol na svoju obranu proti výroku o uložení pokuty za správny delikt podľa § 10a ods. 1 a 2 zákona č. 488/2013 Z. z., rozhodnutia sú odôvodnené riadne. Rozhodnutia orgánov verejnej správy treba pokladať aj za dostatočne odôvodnené /§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP/. 31. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti správny súd vykladajúc citovanú právnu úpravu a posudzujúc zistený skutkový stav veci z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d) Správneho súdneho poriadku konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je zákonné a žaloba nebola podaná dôvodne. 32. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že princíp viazanosti právom ako jeden z princípov dobrej verejnej správy vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tento princíp zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Dôležitosť princípu proporcionality možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zo zmyslu tohto princípu vyplýva potreba hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami, ktorý správny súd potvrdzuje v preskúmavanej veci, pokiaľ hodnotí význam kontroly zaplatenej diaľničnej známky k užívanému MV, ako zákonnej povinnosti na spoplatnených úsekoch diaľnic a vyvodzovanou zodpovednosťou. 33. Správny súd po preskúmaní oboch rozhodnutí, správnej žaloby a administratívneho spisu vo veci považuje napadnuté rozhodnutia za vecne správne z pohľadu skutkového zistenia, ako aj správneho právneho posúdenia a tiež odôvodnenia napadnutých rozhodnutí považuje komplexne za správne a za riadne zdôvodnené, presvedčivé a vydané v súlade zákona č. 488/2013 Z. z. a s platnými procesnými pravidlami a predpismi. 34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku tak, že ich nepriznal žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, ani žalovanému, ktorý odôvodnené trovy konania nežiadal. 35. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.