Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-23-2020.pdf
PDF · 158.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-5Csp/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobkyne: Bc. I. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX W. XXX, zast. JUDr. Zuzana Baloghová, advokátka so sídlom Madačova 7, XXX 01 Ružomberok, IČO: 42221340, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752 so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom: Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, v spore o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 19.12.2008, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným, je n e p l a t n á.
II. Žalobkyni s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré jej je žalovaný povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.05.2020 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 19.12.2008 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. V odôvodnení podanej žaloby uviedla, že žalobkyňa na strane dlžníka a žalovaný na strane veriteľa uzatvorili dňa 19.12.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200016372, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume vtedajších 50.000,-SKK, t.j. 1.659,69,-EUR, ktoré sa dlžník zaviazal splácať v 48. splátkach po 2.481,-Sk mesačne, pričom zmluvná odmena pre veriteľa predstavovala čiastku 69.088,-Sk (2.293,30,-EUR). Súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere (bod 7.) je Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Z obsahu bodu 7. Zmluvy o revolvingovom úvere označeného ako Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) vyplýva, že podpisom Žiadosti/Zmluvy uzatvára dlžník a veriteľ v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Táto dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) je súčasťou predtlačeného formulára, takto formulovaný text odôvodňuje záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená automaticky s uzavretím Zmluvy o revolvingovom úvere, takéto zabezpečenie si žalovaný ako veriteľ určil vopred, bez toho, aby žalobkyňa na strane dlžníka mala možnosť sa k takejto dohode vyjadriť. Je zrejmé, že bez dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) by nedošlo ani k uzavretiu samotnej Zmluvy o revolvingovom úvere, tento bod je jedným z ustanovení samotnej Zmluvy o revolvingovom úvere, žalobkyňa nebola osobitne o povahe takéhoto zabezpečenia poučená a už vôbec nemala možnosť ho odmietnuť. Z obsahu tohto bodu zmluvy vyplýva, že veriteľ môže kedykoľvek požiadať zamestnávateľa dlžníka o vykonávanie zrážok zo mzdy, na uspokojenie pohľadávok veriteľa, pričom zrážky zo mzdy je zamestnávateľ povinný vykonávať do doby, kým Veriteľ písomne oznámi zamestnávateľovi, že všetky jeho pohľadávky sú splatené. Uvedené ustanovenie zmluvy za pohľadávku veriteľa považuje úver, prípadný revolving, príslušenstvo, zmluvné pokuty, náklady súdneho/rozhodcovského konania, prípadne iného konania, t.j.
žalovaný takto môže ako veriteľ pod svoju pohľadávku svojvoľne zahrnúť v podstate čokoľvek. Žalobkyni ako zamestnankyni Diagnostického centra Ružomberok sú vykonávané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného. Tieto zrážky sú vykonávané v zmysle Žiadosti podanej v mene žalovaného spoločnosťou ANACO, s.r.o. dňa 03.03.2015, a majú slúžiť na uspokojenie tvrdenej pohľadávky žalovaného. Spoločnosť ANACO, s.r.o. mailom zo dňa 18.10.2018 oznámila zamestnávateľovi žalobkyne výšku vymáhanej sumy ku dňu 15.10.2018, a to čiastku 5.106,90,-EUR. Zrážky sú žalobkyni vykonávané od mesiaca november 2018 (od mzdy za október 2018) doposiaľ, celkovo bola zatiaľ takto zo mzdy žalobkyne zrazená suma (stav ku dňu podania žaloby) vo výške 4.043,60,-EUR. Žalovaný prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o. listom zo dňa 03.03.2015 žiadal zamestnávateľa žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy do celkovej výšky 2.024,64,-EUR. Nakoľko však žalobkyňa mala realizovanú inú exekúciu, zamestnávateľ pristúpil k realizácii zrážok zo mzdy až v r. 2018, pričom zo strany spoločnosti ANACO s.r.o. konajúcej v mene žalovaného bola emailom zo dňa 18.10.2018 oznámená výška pohľadávky žalovaného vo výške 5.106,90,-EUR. Žalobkyňa po zistení, že pôvodná suma, ktorá jej mala byť zo mzdy celkovo zrazená sa zvýšila viac ako dvojnásobne vyzvala cestou právneho zástupcu žalovaného aj spoločnosť ANACO s.r.o. na upustenie od vykonávania zrážok zo mzdy a na vrátenie takto zrazenej sumy zo mzdy. Žalovaný na túto výzvu nijako nereagoval, spoločnosť ANACO s.r.o. uviedla, že je len zástupcom spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (t.j. žalovaného v tomto konaní) a teda že výzvu smerom k nej považuje za nedôvodnú. Úhrady, ktoré v prospech žalovaného boli žalobkyni zrazené zo mzdy, presiahli sumu istiny a prípadného opodstatneného príslušenstva niekoľkonásobne, pričom žalovaný žalobkyni ani neoznámil, z čoho dlžná suma uhrádzaná zrážkami zo mzdy má pozostávať a koľko je ešte jej zostatok. Žalovaný týmto spôsobom obchádza zákon, nakoľko v prípade, že by sa domáhal uspokojenia svojej tvrdenej pohľadávky v civilnom sporovom konaní a následne prípadne v exekučnom konaní, bola by samotná zmluva o úvere podrobená kontrole jej súladu so zákonom a je viac ako pravdepodobné, že na rôzne skryté poplatky či zmluvné pokuty by žalovaný ani nárok nemal. Spôsob, akým bola uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), a vzhľadom na jej obsah, nemožno toto dojednanie považovať za súladné so zákonom, a je zrejmé, že nejde o zmluvu obsahujúcu rovnováhu práv a povinností oboch zmluvných strán, pričom žalobkyňa ako osoba neznalá práva nemohla reálne posúdiť jednotlivé jej ustanovenia. Naopak, dojednania tejto dohody obsahujú podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, pretože umožňujú siahnuť na jej majetok v podstate bez časového obmedzenia, a bez kontroly, z čoho zrážaná suma pozostáva. Žalobkyňa nedokázala v čase podpisu úverovej zmluvy posúdiť skutočný obsah a najmä dosah ustanovenia bodu 7., označeného ako Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) aj do budúcna, najmä vzhľadom na skutočnosť, že veriteľ má právo v podstate nekontrolovateľne sa domáhať vymoženia vopred neurčenej sumy, ktorú môže navyše svojvoľne zvyšovať, čo aj urobil, keď namiesto pôvodne vymáhanej sumy cca 2.000,-EUR vymáha dnes cca 2,5 násobok tejto sumy. V takom prípade ide aj o rozpor s právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku, ktorá rieši právne úkony, nakoľko dohoda je dvojstranným právnym úkonom. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
Uvedené ustanovenie nemá prechodné ustanovenia a preto je (aj v zmysle ustálenej judikatúry) priamo aplikovateľné aj na skôr založený právny vzťah. V tomto prípade nebola osobitne (individuálne) dohodnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy, uvedené ustanovenie ohľadom zrážok zo mzdy (iných príjmov) je súčasťou tzv. formulárovej zmluvy, a to bodu 7. tejto zmluvy. V prípade tohto ustanovenia zmluvy ide o neprijateľnú podmienku (uzavretá v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a samotná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje náležitosti požadované zákonom. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení je preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonáva realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom zamestnávateľ žalobkyne rešpektujúc uzatvorenú dohodu musí vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne, hoci je zrejmé, že ide o plnenie v prospech žalovaného v rozpore so zákonom. Je evidentné, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) závažným spôsobom zasahuje do majetku dlžníka, nakoľko sú z nej realizované zrážky zo mzdy žalobkyne (doposiaľ v sume cez 4.000.-Eur), a to z dôvodu, že zásah do majetku nepodlieha žiadnemu posudzovaniu súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z unijného práva, jednak z právneho poriadku SR, nakoľko na základe takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa môžu vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo Zmluvy o revolvingovom úvere preskúmané súdom. Žalovaný týmto spôsobom tiež „obišiel“ exekučné konanie, a zrážky zo mzdy sú vykonávané v nikým nekontrolovanej výške, čo do sumy, ktorá sa má celkovo zraziť, nakoľko zamestnávateľ vykonáva zrážky podľa toho, čo mu veriteľ oznámil a nemá možnosť posudzovať ich opodstatnenosť. Táto dohoda neprimerane uľahčuje veriteľovi vymáhanie jeho pohľadávky aj v časti, ktorá môže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou /úroky, poplatky, zmluvný úrok a pod./. Vzhľadom na výšku doposiaľ vykonaných zrážok je zrejmé, že žalovaný uspokojuje príslušenstvo pohľadávky, ktoré je v rozpore so zákonom. Uvedené je zrejmé aj z emailovej komunikácie spoločnosti ANACO s.r.o., zastupujúcej žalobcu, ktorá za cca 3 roky zvýšila bez akéhokoľvek vysvetlenia sumu, ktorá sa má zo mzdy žalobkyne zraziť, viac ako dvojnásobne. Žalobkyňa nemá žiaden iný spôsob, ako sa voči tomuto postupu žalovaného brániť, ako súdnu cestu, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobkyňu ignoruje a jeho zástupca, spoločnosť ANACO s.r.o. sa od akéhokoľvek posudzovania zmluvy dištancuje (viď príloha č. 7 žaloby). Takisto zamestnávateľ žalobkyne je nútený v zrážkach pokračovať, a to až do času, kým bude zrazená celá suma, zaplatenie ktorej si žalovaný od žalobkyne uplatňuje. Zrážky zo mzdy v prospech žalovaného jej značným spôsobom zasahujú do schopnosti zabezpečovať základné potreby seba aj svojej rodiny. Tým je daná aj potreba dočasnej úpravy pomerov, nakoľko bez rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení budú žalobkyni zrážky zo mzdy aj naďalej vykonávané, hoci je zrejmé, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, najmä žiadnu kontrolu, v prospech akej súčasti dlhu (istina, úroky, poplatky a pod.) sú tieto zrážky vykonávané. Je zrejmé, že žalovaný bude v uplatňovaní nároku na zrážky zo mzdy pokračovať, pričom žalobkyňa ani nevie celkovú sumu, ktorá sa má takto zraziť. Nie bez významu je tiež skutočnosť, že voči žalovanému boli na súdoch Slovenskej republiky v minulosti vedené viaceré konania týkajúce sa uplatňovania obdobných Dohôd o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ako je tomu aj v prípade žalobkyne. Žalovaný napriek tomu naďalej pokračuje v uplatňovaní takýchto dohôd, tak, ako aj v prípade žalobkyne, hoci si musí byť vedomý rozhodnutí súdov v jeho veciach.
2. Zároveň s podanou žalobu žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo dňa 19.12.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia vo veci samej, a to s poukazom na ustanovenie § 326 CSP, keď v prípade pokračovania vykonávania zrážok zo mzdy hrozí žalobkyni nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. žalobkyňa nemá iný spôsob, akým chrániť svoje práva, iba nariadením neodkladného opatrenia.
3. Tunajší súd uznesením č.k. 5Csp/23/2020-35 zo dňa 17.06.2020 neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo zmluvy o
revolvingovom úvere č.273079836 zo dňa 19.12.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy.
4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe doručeným tunajšiemu súdu 08.07.2020 (č.l.47-51 spisu), žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň poprel skutkové a právne tvrdenia žalobcu v nej uvedené. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy - teda právneho úkonu. Právne úkony sú v zmysle právnej teórie, ako aj rozhodovacej praxe súdov, právnymi skutočnosťami. Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis (t.j. osobitný zákon musí určiť, že takéto konanie je dovolené, napríklad konanie o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, konanie o neplatnosť dobrovoľnej dražby, kde príslušné predpisy výslovne takýto typ určovacej žaloby predpokladajú). Podľa § 137 písm. c) a písm. d) Civilného sporového poriadku platí : Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku (dnes ustanovenie § 137 CSP) cit. „Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.“ Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 CSP, pretože žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Žalovaný popiera dôvodnosť tvrdení žalobcu, pretože a) nie je pravdivé tvrdenie, že veriteľ môže pod svoju pohľadávku zahrnúť v podstate čokoľvek, b) je neprípustná aplikácia § 5a ods. 1 písmeno a) zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2014, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy vznikla dňa 19.12. 2008 a ani z tvrdení žalobcu nie je zrejmý dôvod pravej retroaktivity, keďže sa § 5a ods. 1 písmeno a) v podanej žalobe dovoláva, c) dohoda o zrážkach zo mzdy v čase jej uzavretia bola upravená v zákone ako spôsob zabezpečenia pohľadávky. Tvrdenie žalobcu o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná podmienka neobstojí, nakoľko ide o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 odstavec 2 smernice Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný. Poukázal aj na konkrétne súdne rozhodnutie (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/142/2016 - 86) „Odvolací súd je zhodne s odporcom toho názoru, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že navrhovateľka zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor navrhovateľky, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch.“ Žalovaný ďalej poukazuje na fakt, že skôr ako mu bola doručená žaloba (ku ktorej predkladá toto vyjadrenie) event. neodkladné opatrenie oznámil listom zo dňa 10.06. 2020 zamestnávateľovi žalobcu ukončenie zrážok zo mzdy. V danom čase žalovaný o
tomto konaní vedomosť nemal, čo vylučuje dôvodnosť nielen tvrdení uvádzaných v žalobe, ale súčasne opodstatnenosť žalobného návrhu, keďže žalovaný neuplatňuje požiadavku na vykonávanie zrážok zo mzdy.
5. Žalobkyňa vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného doručenom tunajšiemu súdu 17.08.2020 (č.l.62 a nasled. spisu) zotrvala na svojej doterajšej argumentácii a nesúhlasila s tým, že by mala byť jej žaloba nepotrebná, nakoľko bez určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy môže žalovaný kedykoľvek predložiť zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Poukázala na samotnú žiadosť, ktorú žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne a ktorú priložil aj k svojmu vyjadreniu k žalobe , kde žiada nie o ukončenie zrážok zo mzdy, ale o ich pozastavenie, pričom neuviedol žiaden dôvod pre takýto postup. Suma, ktorej uhradenie formou zrážok zo mzdy pôvodne žiadal vo výške 5.106,90,-EUR nezodpovedá sume, ktorá bola žalovanej reálne zrazená zo mzdy - suma 4.337,10,-EUR . Je preto reálne možné, že žalovaný môže kedykoľvek v zrážkach zo mzdy pokračovať, preto je tak samotná žaloba, ako aj neodkladné opatrenie, ktoré bolo v tejto veci súdom nariadené, dôvodné. Žalovaný doposiaľ nijako nepreukázal, z čoho má suma, ktorej uhradenia sa od žalobkyne domáhal zrážkami zo mzdy na základe spornej Dohody o zrážkach zo mzdy, pozostávať - tu poukazuje aj na odpoveď žalovaného doručenú právnej zástupkyni žalobkyne dňa 18.06.2020 , kde žalovaný len zotrval na svojom nároku, ale neuviedol, z čoho má jeho nárok pozostávať. Opakovane preto žalobkyňa žiada a navrhuje v rámci návrhu na vykonanie dokazovania, aby bol žalovaný vyzvaný na predloženie dokladov preukazujúcich výšku poskytnutého úveru a rozsahu jeho splatenia, ako aj špecifikáciu sumy, ktorej úhrady sa od žalobkyne domáhal formou zrážok zo mzdy, a to v rozsahu istina, úroky, sankcie a iné príslušenstvo. Nakoľko uvedené žalovaný doposiaľ nepredložil, aj vzhľadom na výšku poskytnutého úveru je zrejmé, že nároky žalovaného podstatne prevyšujú sumu, ktorá bola žalobkyni poskytnutá formou úveru : úver - 50.000,-SKK, t.j. 1.659,69,- EUR, zrážky zo mzdy sa mali realizovať v sume 5.106,90,-EUR, t.j. o cca 3.448,-EUR viac, ako je suma poskytnutého úveru, čo žalovaný nijako nezdôvodnil. Naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy je preto daný a preukázaný, nakoľko bez tohto určenia žalovaný môže kedykoľvek v budúcnosti (t.j. bez časového obmedzenia do budúcna) predložiť zamestnávateľovi žalobkyne predmetnú dohodu, tak, ako to už urobil, a pokračovať tak v zrážkach zo mzdy žalobkyne, obchádzajúc súdne a exekučné konanie, t.j. bez akejkoľvek kontroly sumy, ktorej uhradenia sa formou zrážok domáha, ako aj bez akejkoľvek možnosti žalobkyne namietať takto vymáhanú sumu. Vyslovením neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto prostriedku v zmluve so žalobkyňou a teda možnosť domáhať sa zrážok zo mzdy žalobkyne. Pokiaľ žalovaný popiera dôvodnosť tvrdení žalobcu, k jeho tvrdeniam uvádza, že veriteľ môže v tomto prípade zahrnúť pod svoju pohľadávku v podstate čokoľvek. K podanej žalobe žalobkyňa priložila písomnosti spoločnosti ANACO, s.r.o., realizujúcej zrážky v prospech žalovaného, zamestnávateľovi žalobkyne, kde v žiadosti zo dňa 03.03.2015 žiadala o vykonanie zrážok zo mzdy v sume 2.024,64,-EUR, emailom zo dňa 18.10.2018 v sume 5.106,90,-EUR a nakoniec požiadal samotný veriteľ o pozastavenie zrážok po zrazení sumy v celkovej výške 4.337,10,-EUR, a to všetko bez toho, aby uviedol, z čoho má vymáhaná suma pozostávať. Vzhľadom na výšku úveru, ako bol žalobkyni poskytnutý (suma 1.659,69,-EUR) a znenie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že žalovaný sa domáha nedovoleného plnenia. Poukázala tiež na výšku ročnej úrokovej sadzby úveru (65,85 %) a ročnej úrokovej sadzby revolvingu (71,76%), čo možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku (tiež vyslovenú rozsiahlou rozhodovacou činnosťou súdov SR), ako aj na ustanovenia bodu 14. Zmluvných dojednaní, kde sú upravené sankcie za porušenie zmluvy. V prípade, ak by sa žalovaný domáhal zaplatenia sumy, ktorá bola zrazená zo mzdy žalobkyne, súdnou cestou, musel by preukázať výšku žalovanej sumy a z čoho má pozostávať, pričom súd by samotnú spotrebiteľskú zmluvu podrobil preskúmaniu, a preto práve cez Dohodu o zrážkach zo mzdy žalovaný takýto postup v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa obišiel. Pokiaľ žalovaný namieta aplikáciu § 5a ods. 1 písm. a) zák.č. 250/2007 Z.z., popiera tým v podstate viaceré súdne rozhodnutia vydané v jeho neprospech, kde súdy Slovenskej republiky vyjadrili jednoznačný právny názor ohľadom aplikácie § 5a ods. 1 písm. a) zák.č. 250/2007 Z.z. (Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Uvedené ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) cit. zákona nemá prechodné ustanovenia a preto je priamo aplikovateľné aj na skôr založený právny vzťah. Nie každá retroaktivita je nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát.
V tomto prípade štát pristúpil v zákone o ochrane spotrebiteľa k úprave okrem iného aj ustanovení upravujúcich zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo závažných dôvodov všeobecného záujmu. Podľa § 5 ods. 4 zák.č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, prechodné ustanovenia obsahujú právnu úpravu režimu prechodného spolupôsobenia doterajšieho právneho predpisu a nového právneho predpisu na právne vzťahy upravené doterajším právnym predpisom. Formulácia prechodných ustanovení musí byť úplná a presná, aby ich prepojenie s konkrétnymi zmenami v právnom predpise bolo jednoznačné, a vytvárali tak právny základ pre plynulý prechod existujúcich právnych vzťahov na novú právnu úpravu. V prechodných ustanoveniach sa vyjadruje aj časovo obmedzená účinnosť ustanovení právneho predpisu. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že v prípade absencie prechodných ustanovení právnych predpisov sa od ich účinnosti vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v čase jej uzavretia bola upravená v zákone ako spôsob zabezpečenia pohľadávky a že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), s týmto možno súhlasiť, avšak s tým, že takáto dohoda musí spĺňať náležitosti požadované zákonom, nesmie byť v rozpore so zákonom, obchádzať zákon ani sa priečiť dobrým mravom. Poukazála preto aj na ust. § 39 Občianskeho zákonníka (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom), nakoľko máme za to, že ustanovenie bodu 7. Zmluvy o revolvingovom úvere je absolútne neplatným z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi. Práve z dôvodu ochrany práv spotrebiteľa a predchádzania prípadnému zneužívaniu tohto inštitútu zákon o ochrane spotrebiteľa zaviedol ust. § 5a ods. 1 písm. a), na čo nadviazala následne aj rozhodovacia prax súdov. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že podľa jeho názoru nie je Dohoda o zrážkach zo mzdy neprijateľnou podmienkou, čo je v priamom rozpore s rozhodnutiami súdov SR, ktoré už takúto Dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú vyslovili. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá dodávateľom a spotrebiteľom bez toho, aby bol spotrebiteľ informovaný o dôsledkoch uzavretia takejto dohody a aby mal možnosť ju odmietnuť, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pokiaľ ide o možnosť aplikácie ust. § 5a ods. 1 písm. a) zák.č. 250/2007 Z.z. na skôr založené právne vzťahy, poukazujem na ods. 24. a 25. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/111/2017 zo dňa 25.01.2018 (príloha č. 4), kde súd vyslovil právny názor, že predmetné ustanovenie je priamo aplikovateľné na už skôr založený právny vzťah (podotýkam, že v danom prípade tiež išlo o spor proti spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., t.j. žalovanému v tomto konaní, teda žalovaný musí mať o takomto rozhodnutí vedomosť). Žalovaný namieta dôvodnosť samotnej žaloby, hoci si musí byť vedomý iných súdnych rozhodnutí vydaných v jeho neprospech, pokiaľ ide o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, čo pre neho znamená zdržanie sa použitia takýchto ustanovení do budúcna. Poukázala v tejto súvislosti na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. ods. 2: Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.) Ako je zrejmé aj z rozsudkov súdov priložených k žalobe (viď príloha č. 8 žaloby), súdy SR už ustanovenia upravujúce Dohodu o zrážkach zo mzdy v zmluvách žalovaného vyslovili za neplatné, čo zakladá povinnosť žalovaného zdržať sa použitia takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Žalovaný však uvedené rozhodnutia súdov nerešpektuje a predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy naďalej využíva ako prostriedok k vymáhaniu svojich tvrdených nárokov, bez toho, aby takéto vymáhanie pohľadávok bolo podrobené súdnej kontrole. Navyše naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení je daný aj tým, že žalovaný nerešpektuje zákonnú úpravu, ktorá mu ukladá povinnosť zdržať sa použitia ustanovenia v zmluve, ktoré súd vyslovil za neplatné. Žalovaný tiež poukazuje na to, že oznámil pred doručením žaloby zamestnávateľovi žalobkyne ukončenie zrážok zo mzdy. Na predžalobnú výzvu právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 06.04.2020 (doučenú žalovanému dňa 15.04.2020) žalovaný nereagoval, od zrážok neupustil, až listom doručeným dňa 18.06.2020 (adresovaným právnej zástupkyni žalobkyne) odpovedal na predžalobnú výzvu tak, že zmluva obsahuje všetky náležitosti a veriteľ odmieta vrátiť akékoľvek plnenie. Obdobne reagovala aj spoločnosť ANACO s.r.o. (list zo dňa 21.04.2020), priložený k samotnej žalobe ako príloha. Žalovaný
požiadal zamestnávateľa žalobkyne o pozastavenie zrážok, nie o ukončenie zrážok zo mzdy a tiež neuviedol dôvod takéhoto kroku. O jeho pohnútkach k takémuto konaniu sa možno len domnievať, avšak k tomuto pristúpil po podaní žaloby na súd (konanie začaté dňa 21.05.2020), kde skutočnosť, či je súdne konanie vedené, je možnosť zistiť v informačnom centre súdu aj pred doručením akýchkoľvek písomností zo súdu. Tento argument nemá napokon žiadnu relevanciu vo vzťahu k podanej žalobe. Žalovaný účelovo uvádza v podanom vyjadrení, že požiadal o ukončenie zrážok zo mzdy, hoci preukázateľne požiadal o ich pozastavenie, zrejme s ponechanou možnosťou ich opätovného vykonávania do budúcna.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu 02.09.2020 (č.l.77 a nasled. spisu) taktiež zotrval na svojej prednesenej argumentácii, v prvom rade žalovaný podotýka, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil fakt a tvrdenie žalovaného o procesnej neprípustnosti nám podanej žaloby. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o tom, že ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. treba použiť aj vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy upravenej pred prijatím a účinnosťou uvedeného zákona žalovaný uvádza, že ide o tvrdenie mylné a odporujúce zákazu retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. Všeobecnou zásadou pôsobenia právnych noriem je ich pôsobenie do budúcnosti. Výnimky v rozsahu, v akom sú prípustné, sú možné len prostredníctvom prechodných ustanovení. Ustanovenie § 5a ods. 1 písmeno a) zákona č. 250/2007 Z.z. nadobudlo účinnosť dňa 01.05. 2014. Podľa jeho znenia Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podľa § 29b zákona č. 250/2007 Z.z. Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b) a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30. apríla 2014. Z prechodných ustanovení výslovne vyplýva, že právna úprava účinná od 01.05. 2014 sa nevzťahuje na ustanovenie § 5a ods. 1 písmeno a) zákona č. 250/2007 Z.z. Inak by v § 29b daného zákona predsa logicky bolo spomenuté aj ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a). Najvyšší súd SR v rozhodnutí 1M Obdo V 16/2006 uviedol, že platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa „okolností, ktoré existovali v čase jeho urobenia“ a teda v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným. Tvrdenie žalobcu o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiadny právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou z povahy veci teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný. Poukazujeme aj na konkrétne súdne rozhodnutie (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co/142/2016 - 86) „Odvolací súd je zhodne s odporcom toho názoru, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu a inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Obč. zák. nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 Obč. zák. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že navrhovateľka zrejme nemala možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Názor navrhovateľky, že dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku, nemá oporu v právnych predpisoch. Žalovaný vykonávanie zrážok ukončil. Obsah listu zo dňa 10.06. 2020 neobsahuje žiadnu zmienku o odklade vykonávania zrážok do určitého momentu, nie je viazaný na určitú skutočnosť a pod.
7. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.
8. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní zotrvala na písomne podanej žalobe ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných.
9. Žalobkyňa na doplnenie uviedla, že v čase poskytnutia úveru potrebovala peniaze, ostala sama s troma maloletými deťmi, splácala aj spoločný dlh, ktorý jej bol poskytnutý spolu s manželom, úver zo strany žalovaného jej bol poskytnutý, avšak ho nedokázala splácať, a to aj vzhľadom na ďalšie exekúcie. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nebola oboznámená s tým, že súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere je i dohoda o zrážkach zo mzdy a aké dôsledky z toho pre ňu vyplývajú. Od roku 2015 jej zo strany žalovaného neboli doručované žiadne výzvy, iba upozornenie od zamestnávateľa, ktorý jej oznámil, že jej budú vykonávané zrážky zo mzdy.
10. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených žalobkyňou:
- žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, Zmluva o revolvingovom úvere ( č.l.9) spolu so zmluvnými dojednaniami ( č.l.9-10 spisu),
- potvrdenie diagnostického centra Ružomberok ( č.l.11-11/rub spisu),
- žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov z 3.3.2015 (č.l.12 spisu),
- emailová korešpondencia medzi zamestnávateľom žalobkyne a žalovaným ( č.l.12/rub a 13-13/rub spisu),
- výzva PZ žalobcu zo dňa 06.04.2020 ( č.l.14 spisu),
- predžalobná výzva (č.l.15-16 spisu),
- oznámenie spoločnosti ANACO s.r.o. k výzve na zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy ( č.l.16/rub spisu),
- potvrdenie od zamestnávateľa žalobkyne o vykonaných zrážkach za obdobie od októbra 2018 do mája 2020 (č.l.31/rub spisu), ako aj s obsahom listín predložených žalovaným:
- žiadosť o pozastavenie výkonu zrážok adresovaná zamestnávateľovi žalobkyne (č.l.57 spisu).
11. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 19.12.2008 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni čiastku úveru 50.000,- Sk (po prepočte konverzným kurzom 1.659,69 eur), ktorý úver sa zaviazala žalobkyňa splácať v 48 mesačných splátkach, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom výška splátky predstavuje 2.481,- Sk (82,35 eur), pričom zmluvná odmena (celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) predstavujú 69.088,- Sk (2.293,30 eur). Predpokladaná RPMN za úver 65,85%, ročná úroková sadzba úveru 65,85%, priemerná RPMN za úver 34,92%, poskytnutá čiastka revolvingu 22.627,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 36.917,- Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 39,22%, ročná úroková sadzba revolvingu 77,46%.
12. Z uvedenej zmluvy mal súd ďalej preukázané, že jej súčasťou ako bod 7 zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), pričom v zmysle uvedenej dohody pohľadávku veriteľa tvoril úver vo výške podľa bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere, prípadný revolving a príslušenstvo a súčasťou pohľadávky boli zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho/rozhodcovského príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech veriteľa mesačné zrážky zo mzdy dlžníka, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v bode 6 zmluvy v riadnom výplatnom termíne. Zo znenia dohody mal súd ďalej preukázané, že strany uvedenej dohody súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, v najbližšom nasledujúcom mesiaci bude zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov, a tiež súhlasia, že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom do doby, kým veriteľ zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti zo zmluvou sú splatené. Zo žiadosti spoločnosti ANACO s.r.o zo dňa 3.3.2015 mal súd preukázané, že tento v mene veriteľa - žalovaného, na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8200016372 žiadal zamestnávateľa žalobkyne - Diagnostické centrum Ružomberok o vykonávanie
zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky k 3.3.2015 v celkovej výške 2.024,64 eur. Na základe oznámenia zamestnávateľa žalobkyne o tom, že k zrážkam zo mzdy tento pristúpil až od 1.10.2018, nakoľko v čase žiadosti o vykonávanie zrážok mala žalobkyňa ďalšie dve zrážky, spoločnosť ANACO s.r.o. mailovým podaním zo dňa 18.10.2018 oznámila zamestnávateľovi výšku záväzku k 15.10.2018 v sume 5.106,90 eur. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o vykonávaní zrážok v prospech žalovaného zo dňa 8.6.2020 mal súd preukázané, že za mesiace október 2018 - máj 2020 boli vykonané zrážky zo mzdy žalobkyne, spolu vo výške 4.337,10 eur. Žalovaný žiadosťou zo dňa 10.06.2020 adresovanou zamestnávateľovi žalobkyne požiadal o pozastavenie vykonávania zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve č.85200016372 vo vzťahu k žalobkyni.
13. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách,
Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/> o priestupkoch v znení neskorších predpisov, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
14. Podanou žalobu sa žalobkyňa domáha vyslovenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) zo zmluvy o revolvingovom úvere č.273079836 zo dňa 19.12.2008 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom prioritne sa súd zaoberal otázkou prípustnosti podanej žaloby vo vzťahu k ustanoveniu § 137 CSP.
15. Súd ustálil, že uvedená žaloba je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. b) Civilného sporového poriadku kedy sa žalobkyňa domáha určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. S poukazom na vyššie citované ustanovenia § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. má teda každý spotrebiteľ právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrániť spotrebiteľa sa môže spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bola judikovaná i rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/304/2016, kde bolo uvedené, že podaním takejto žaloby je možné odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádza, nakoľko deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody môže žalobca argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky zo mzdy. Navyše určenie neplatnosti dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, z ktorej vyplýva právny záujem priamo zo zákona. Obdobný záver vyplýva i z rozsudku Krajského súdu v Žiline 6Co/116/2019 z 25.júna 2019.
16. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka), dohoda musí okrem iného obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. V prejednávanej veci Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) je súčasťou samotnej Zmluvy o revolvingovom úvere, obsiahnutá v bode 7 tejto zmluvy, ktorá neobsahuje vyžadované náležitosti. Vyššie citovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom pre hlavný záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o revolvingovom úvere, ide teda o akcesorický záväzok vo vzťahu k hlavnému záväzku založeného zmluvou o úvere, s poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je svojim charakterom typovou,
formulárovou zmluvou pripravenou na predtlačenom formulári a obsahuje zmluvné podmienky, ktorých obsah žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla pri jej uzatváraní ovplyvniť. Žalobkyňa je spotrebiteľom, nakoľko v predmetnej zmluve je označená údajmi fyzickej osoby, pričom žalovaný bol dodávateľom v rámci zmluvného vzťahu. Pri posúdení platnosti predmetných zmluvných vzťahov teda súd preskúmal obsah dohôd z hľadiska ustanovení právnych predpisov obsahujúcich ochranu spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá v zmysle § 551 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je taktiež štandardnou, formulárovou zmluvou, pričom ide o zmluvy spotrebiteľská v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená podpísať spolu s úverovou zmluvou. Uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľom bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Táto skutočnosť svedčí o nekalých praktikách žalovaného, ktorý bez možnosti súdnej kontroly a kontroly samotného dlžníka predloží Dohodu zamestnávateľovi s cieľom, aby vykonával zrážky zo mzdy dlžníka a aby tak bol uspokojený jeho nárok aj vo vyššej výške než ako bol pôvodne zmluvnými stranami dohodnutý. Uvedená dohoda je teda aj v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 21. 11. 2011, kedy komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keď spotrebiteľ už v čase uzatváranie právneho vzťahu je nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pri tom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z tohto dôvodu preto ide tiež o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tom slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie alebo či sa spotrebiteľ priamo obráti na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčí. (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/304/2016). Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážke zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej ochrany, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).
17. Rozhodovacou praxou všeobecných súdov Slovenskej republiky je ustálené, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi účastníkmi v úverovej zmluve je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, pretože je nútená kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, ide o takzvané mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky (napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah) nedokáže priamo voči svoju zamestnávateľovi zastaviť, z toho dôvodu moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobkyne, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Preto predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech žalobkyne a je v rozpore s
ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa v čase vzniku úverovej zmluvy bola nútená uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy.
18. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
19. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.250/2007 Z. z., na túto argumentáciu žalobkyne súd neprihliadol a stotožnil sa s vyjadrením žalovaného v tejto časti, keď z prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.05.2014 (§29b zákona č.250/2007 Z. z.) vyplýva, že právna úprava účinná od 01.05.2014 sa nevzťahuje na ustanovenie § 5 a ods. 1 písm. a) citovaného zákona, ale na ustanovenie § 5a ods. 1 písm. b) citovaného zákona, z toho dôvodu je neprípustná aplikácia ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) na právne vzťahy vzniknuté pred 01.05.2014.
20. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni, ktorá bola vo veci úspešná, právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.